Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204929
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713204929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Praha 1,
Politických věznů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej X. N., D. XXX, o 330 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/211/2013-64 z 9.12.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, z r u š u j e
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.
2.V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho žalobca návrhom doručeným mu 28.3.2013 domáhal,
čím ho odôvodnil. Uviedol, že predmetom tohto konania je spor zo zmenky. Konštatoval, že žalobca
je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky, a žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko

na území SR, že zmenka bola vystavená na území SR, kde je aj platobné miesto, že predmetom
konania je teda cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nar. Rady /ES/ č. 861/2007 z 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že hodnota pohľadávky
nepresahuje 2000 € bez úrokov, výdavkov a nákladov, preto sa postupuje podľa čl. 2 bodu 1 nar.
Rady /ES/ č. 861/2007 z 11.7.2007, že právomoc súdu je v súlade s čl. 16 bodu 2 nar. Rady /ES/
č. 44/2001, z 22.12.2000, o právomoci o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach a že majetkové vzťahy účastníkov konania sa spravujú právnym poriadkom SR (§ 10, § 11 zák.

č. 97/1963 Zb.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Poukázal na to, že Krajský súd v
Košiciach uznesením sp.zn. 2NCb 280/2013, z 26.6.2013, vyslovil, že aj keď ide v konaní o nároky zo
zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je na konanie a
rozhodnutie vo veci príslušný Okresný súd Michalovce, že platnosť zmenky je potrebné posúdiť nielen
podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje
podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov.
Podľa národného a európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv a nárok

navrhovateľa musí byť posúdený podľa spotrebiteľského práva, lebo inak by mohlo dôjsť k obmedzeniu
až popretiu práv spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného
súdu SR, č.k. IV. ÚS 270/2012-17 z 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vo veci
zrušenia rozhodcovského rozsudku, uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech spotrebiteľa. Uviedol,že vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav: zo zmenky č. 900300510, ktorú žalobca mu
zaslal spolu s návrhom, bolo zistené, že táto bola vystavená v Michalovciach, 8.6.2010 na zmenkovú
sumu 420 € a žalovaná sa zaviazala, že ju zaplatí pri predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova

25, Bratislava, spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 20.10.2010. V zmenke je ďalej uvedené -
splatné: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Na zmenke je ďalej aj podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky, že z pripojenej úverovej
zmluvy z 8.6.2010 č. 900300510, zistil, že táto úverová zmluva je exekučným titulom v predmetnej
exekúcii proti žalovanej, ako povinnému, že tento úver zabezpečovala zmenka č. 900300510 z 8.6.2010,

vystavená žalovanou na sumu 420 € so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 20.10.2010. Úver bol
pritom poskytnutý v sume 420 €. Ďalej uviedol, ako sa vyjadril žalobca vo vyjadrení - doplnenie právnej
argumentácie a, že po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil citujúc znenie čl. 2 ods.1, článku
4 ods.4, bod 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č. 861/2007), §
75, § 11 ods.1, § 5 ods.1, § 48 ods.1 bodu 2, § 33 ods.1,2 zák. č. 191/1950 Zb. z. o zmenkách a

šekoch, v znení neskorších predpisov (ďalej ZZŠ) poukázal nato, že náležitosťou zmenky musí byť
údaj splatnosti (§ 1 bod 4 zák. č. 191/1950 Zb. z. a § 75 bod 3 citovaného zákona), pričom Zmenka
môže byť vystavená (§ 33 ods.1): bod 1 na videnie (na nahliadnutie), bod 2 na určitý čas po videní
(nahliadnutí), bod 3 na určitý čas po dátume vystavenia, bod 4 na určitý čas, že zmenky s inou dobou
splatnosti alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné (§ 33 ods. 2). Ďalej citoval znenie § 52 ods.1,3,

§ 53 ods.1,2, § 53 ods.4 písm. k/, § 54 ods.1,2 O. z., § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v znení neskorších predpisov, § 39 O. z. a uviedol, že v konaní bolo preukázané, že právny
predchodca žalobcu - Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu 8.6.2010
a bol žalovanej poskytnutý úver 200 €. Toho istého dňa veriteľ zabezpečil svoj záväzkový vzťah zo
zmluvy o úvere tak, že odporca vystavila zmenku č. 900300510, na zmenkovú sumu 420 €, s tým, že ju

zaplatí pri predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., aj so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 20.10.2010,
a že zmenka je splatná v lehote 4 rokov od vystavenia pri jej predložení. Žalovaná je nepochybne
v tomto konaní v postavení spotrebiteľa - v zmysle vyššie citovaného § 52 ods.1 O. z. a predmetná
úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V čase vystavenia predmetnej zmenky bol účinný vyššie
citovaný § 4 ods.6 zák. č. 258/01 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého. Je nepochybné, že v

tomto prípade zmenka na sumu 420 €, ktorá bola vystavená žalovanej ako dlžníkovi, na zabezpečenie
predmetného úveru 200 €, poskytnutého jej zo strany veriteľa, čiže právneho predchodcu žalobcu, bola
vystavená v rozpore s § 4 ods.6 zák. č. 258/01 Z.z.. Zmenková suma v čase vyplnenia zabezpečenej
zmenky totiž prevýšila zákonom povolené maximum - teda 30% zo sumy nesplatného spotrebiteľského
úveru s príslušenstvom, keďže 30% zo sumy 200 € je 60 € a zmenková suma je v tomto prípade

420 €. V zmysle cit. zák. ustanovenia, takúto zmenku, teda vyplnenú v rozpore s citovaným zákonným
ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať, čo platí aj
pre prípad zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Bolo preukázané, že predmetná
zmenka je vyplnená v rozpore s § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z., následkom čoho je, že žalobca, ako
právny nástupca veriteľa, nie je oprávnený si uplatniť akýkoľvek úrok z tejto zmenky. Zabezpečenie

predmetného úveru už spomínanou zmenkou, v tomto prípade odporuje zákonu, konkrétne § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z.z., a je preto v zmysle vyššie citovaného § 39 O. z. neplatným právnym úkonom, z
ktorého nevznikajú žiadne práva a povinnosti. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca
nie je oprávnený uplatňovať si akékoľvek nároky z predmetnej zmenky voči žalovanej, a z tohto dôvodu
návrh žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., a keďže úspešnej

žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
3.Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s.
p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f)

O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f)
O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva
zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol
ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR, na ktorú

žalobca poukazuje v tomto odvolaní a ktorá má byť súdu známa. 2. Súd v odôvodnení rozsudku
ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle
§ 39 O. z. neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech
podnikateľa zmenku a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. 3. Uviedol, že súd zovšeobecňujesvoje tvrdenia. Súd uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanému tým, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ s.r.o. (právny predchodca žalobcu) dala vystaviť predmetnú zmenku, pričom následky
(právne účinky) zmenky nemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového

práva žalovanému známe a jasné. Citoval, čo uviedol v odôvodnení v tejto veci Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozhodnutí 43CoZm/18/2013 z 28.11.2013. 4. Považoval za potrebné obiter dictum vyjadriť sa
aj k záveru žalovaného o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to,
že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverovmohlabyťpoužívaná.Zákonsúčasnenelimitujepoužitielenistéhodruhuzmeniek,aninevylučuje
použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek
doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov ,,vyplnenú

veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vvplňované dodatočne po vystavení,
pretožeinakbypoužilspojenie„včasevystavenia",resp.byvylúčilvyplňovaniezneniezostranyveriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 5. Uviedol, že súd pri svojom odôvodnení vychádza

len zo za užitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných veciach. Týmto konaním nepochybne
došlo k porušeniu základného na spravodlivý súdny proces, ako aj odňatiu možnosti konať pred súdom.
6. On (žalobca) je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či

podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zákone e. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. 7. Súd svoje rozhodnutie založil na čl. 4 ods.4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rade (ES) č.
861/2007 s tým, že súd ho vyzval na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul, na základe ktorého bola
zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi

konania, pretože táto informácia je potrebná pre určenie či ide o spotrebiteľský vzťah. 8. Súd uvádza,
že on na jeho výzvu síce odpovedal, avšak požadované doklady nepredložil, preto súd návrh zamietol.
9. S uvedeným postupom súdu nie je možné súhlasiť. Nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na
doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia právne irelevantnej požiadavky

(pričom irelenvatnosť bola zo jeho strany v odpovedi vysvetlená) dôjde k zamietnutiu návrhu, ide o
odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu je neprijateľný v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako
aj článkom 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 10. Je nevyhnutné uviesť,
že on nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v

tomto konaní žalovaným). Je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe
indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného právneho
poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené.
Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým
pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. 11. V súlade s konštantnou

judikatúrou českých a slovenských súdov [najmä Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008
z 22.10.2008 a rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, (ktorých právna
úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto sú aplikovateľné na
prejednávanú vec)] je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou

príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. 12. Považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne
zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že
za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
13. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, ktorého znenie citoval. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 14. Z uvedeného vyplýva, že je síceprípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie, dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení. Nieje prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného)

prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v
záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§5 ods.1 O.
s. p.). 15. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením §5 ods.1 O. s. p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť,

pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz:
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 16. Súd vyhodnotil zmenku ako
vadnúzmenku,tj,neplatnýprávnyúkon.Uvedenýzáversúduvšakvychádzalenzkauzálnychnámietok,
ktoré však nikto v konaní nevzniesol ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú
po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše jemu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 17. Poukázal na rozsudok

Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí
a stanovisek č. 59/2004) z ktorého citoval. 18. Vzhľadom na to, že najvyšší súd Českej republiky pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento
judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť
právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný,

nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 18.
Vzhľadom na to, že Najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konanú je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec.
Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým
súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,

celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 18. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tomu že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok je tak v celom rozsahu
dôvodný. 20. Súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i.

oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií
ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 20. Podľa
§120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádzalenzoskutočnostítvrdenýchúčastníkmiavykonávalentie,ktoréúčastnícinavrhli.Prejednacia
zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového

konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p.. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník
musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností
účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa,
že uniesol bremeno tvrdenia. 22. On predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou,
keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb.

(Zákonzmenkovýašekový)dokázaljasne,úplneazrozumiteľnesvojeprávonaúhraduzmenkovejsumy
ajejpríslušenstva.Vočiformeaobsahuzmenkyzostranyžalovanéhožiadnychnámietoknebolo,apreto
neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie
vo veci. 23. §120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné
dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak

- je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a - nevykonanie nejakého
dôkazumôžebyťpríčinoutoho,žesúdnemôžerozhodnúť;Potrebavykonaťďalšiedôkazymusívyplynúť
zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov).
V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania

(koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť,
že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene,
aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte
zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 24. Predpokladom vydania rozsudku

v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 25. Žalovaný mohol na základe
čl. 5 ods.3 a ods.6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvekiné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta práva in fine O. s. p.
vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti

súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Vyššie
uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013,
ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci a citoval z jeho odôvodnenia. Takisto uznesenie
Krajského súdu y Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoZm/10/2O13 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo
a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené závery a citoval aj tohto odôvodnenia. Uznesenie Krajského

súdu v Košiciach, sp, zn.: 4CoZm/3/2014 z 13.6.2014, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci, potvrdzuje uvedené závery žalocu. Citoval, čo uviedol krajský súd v odôvodnení. II. S poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške:
24,9 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál.
4.Žalobca podaním (č.l.71) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a s

ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.

Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl.7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v

zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č.93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá
rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane

majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7.Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8.Podľa § 370 ods.2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
9.Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 7.3.2016 (doručenka pri č.l.80), avšak sa k nemu
žalovaná nevyjadrila.

10.S ohľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní
len zmenkový úrok 0,06 % denne, so zreteľom na § 144, §145 ods.2, § 146 ods.1,2, § 370 CSP odvolací
súd pripustil čiastočné späťvzatie v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v tejto
časti a konanie zastavil.

11.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením

v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.
12.Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde

o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
13.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
14.Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v

nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15.Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.
16.Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
17.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
18.K odvolaniu žalobcu je nutné konštatovať, že obsahuje tvrdenia a namietané dôvody, ktoré nie sú
napádanom rozsudku uvádzané a na základe ktorých nebolo rozhodnutie vydané.
19.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Vzhľadom na to, že na zmenke

(fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel,
že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi
zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi

podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.

20.Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
21.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
22.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.