Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10C/548/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213226
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6615213226.3

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu CD Consulting, s. r. o.,
so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 26429705, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36864421, proti žalovanej Ž. O.Á., A.. XX. XX. XXXX, W. XXX XX D., o zaplatenie sumy 1.008,87 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť, zaplatiť mu zmenkovú
sumu vo výške 1.008,87 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.058,87 Eur od 03.

11. 2010 do 07. 02. 2013 vo výške 2.191,86 Eur, zo sumy 1.033,87 Eur od 08. 02. 2013 do 07. 04.
2013 vo výške 152,50 Eur a zo sumy 1.008,87 Eur od 08. 04. 2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy 1.058,87 Eur od 20. 12. 2010 do 07. 02. 2013 vo výške 136,12 Eur, zo sumy 1.033,87
Eur od 08. 02. 2013 do 07. 04. 2013 vo výške 10,03 Eur a zo sumy 1.008,87 Eur od 08. 04. 2013 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,53 Eur a nahradiť mu trovy
konania, všetko z titulu zaplatenia zmenky. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom

všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 26. 10. 2009 na zmenkovú sumu 1.058,87 Eur,
pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 03. 11. 2010. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľka doposiaľ zaplatila na zmenkovú sumu 50,- Eur a na
úroky žiadnu sumu. Preto žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

(ďalej len Nariadenie) vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu
spolu s príslušenstvom zmenkovej sumy a náhradou trov konania. Vzhľadom na to, že žalobca zobral
žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej
sumy, preto súd uznesením z 27. 01. 2016 č. k. 10C/548/2015-100, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
27. 06. 2016, konanie v časti pre zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej
sumy v zastavil.

2. Súd v zmysle Článku 5 ods. 2 Nariadenia, doručil žalovanej dňa 10. 06. 2016 vyplnené tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky ako aj vyplnené tlačivo C na odpoveď s tým, aby sa v lehote 30 dní k návrhu
vyjadrila. Žalovaná v určenej lehote nedoručila súdu žiadnu odpoveď.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, pretože to považoval za potrebné. Na

pojednávanie sa strany, ani právny zástupca žalobcu neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, žalobca
svoju neúčasť písomne ospravedlnil z 05. 09. 2016, doručeným súdu dňa 05. 09. 2016, v ktorom uviedol,že nemá námietky s tým, aby súd vo veci otvoril pojednávanie bez jeho účasti a nežiada, aby súd
odročil pojednávanie pre jeho neprítomnosť. Žalovaná sa neospravedlnila ničím. Preto súd v zmysle
ustanovenia § 180 CSP otvoril pojednávanie a pokračoval v konaní. Ani jedna zo strán k veci neuviedla

žiadne právne ani skutkovo významné skutočnosti.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom
na území Českej republiky. Žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky.
Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Hodnota

pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Veľký Krtíš
nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov a preto sa v zmysle čl. 2 bod
1 Nariadenia, na tento spor uplatňuje citované Nariadenie. Predmetom sporu je teda cezhraničný spor
v zmysle čl. 3 bod 1 Nariadenia, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte
inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho v spore. Vzhľadom na to, že žalovaná mala v čase začatia
konania bydlisko v obvode Okresného súdu Veľký Krtíš, tento súd je v zmysle uvedeného Nariadenia

príslušnýmsúdomnakonanievoveci.Taktourčenáprávomocsúdujeivsúladesčl.16bod2Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach. Predmetom sporu je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Preto sa žalované
vzájomné majetkové vzťahy strán spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR

v súlade s § 10 a § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení neskorších predpisov, zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu strán sporu.
Iná dohoda strán o voľbe rozhodujúceho práva v spore preukázaná nebola. Žalobca predložil v konaní
vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy:
614900057, meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa (žalovanej), miesto vystavenia:

Veľký Krtíš, dátum vystavenia: 26. október 2009, zmenková suma: 1.058,87 Eur, vyhlásenie vystaviteľa:
zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, sumu jedentisícpäťdesiatosem Eur 87 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od
03. novembra 2010, splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, "bez protestu",
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament

(rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Nároky z tej istej zmenky si pôvodný majiteľ
zmenky POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598 pred jej
indosovaním uplatnil proti žalovanej v rozhodcovskom konaní, vedenom na Stálom rozhodcovskom
súde, zriadenom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35922761 (ďalej len rozhodcovský súd). Rozhodcovský súd rozsudkom z 21. 03. 2011

sp. zn. SR 00719/11 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., zmenkovú
sumu vo výške 1.058,87 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.058,87 Eur
od 03. 11. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.058,87 Eur od 20. 12.
2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 309,43 Eur. Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 05. 2011 a vykonateľnosť dňa 05. 05. 2011. Z pripojeného

exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/548/2012 v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnej Želmíre Kováčovej,
nar. 21. 10. 1968, bytom Železničná 687/1, 990 01 Veľký Krtíš, pre vymoženie pohľadávky vo výške
1.058,87 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým z Exekútorského

úraduBratislava,sosídlomZáhradnícka60,82108Bratislavapodspis.zn.EX22226/12,prevymoženie
sumy 1.058,87 istiny s príslušenstvom a trov exekúcie súd zistil, že uznesením z 02. 11. 2012 č.
k. 5Er/548/2012-13 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. 10. 2013 č. k.
2CoE/215/2013-45 uznesenie okresného súdu potvrdil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 27. 12. 2013. Následne súd uznesením z 19. 02. 2014 č. k. 5Er/548/2012-62 I. výrokom exekučné
konanie zastavil a II. výrokom oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava trovy exekúcie vo výške 21,22 Eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. dňa 11. 03. 2014 a vo
výroku II. dňa 14. 03. 2014. Z exekučných rozhodnutí vyplýva, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť

riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie, pretože rozhodcovská doložka uvedená v bode
15. zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinnou, bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou a bola od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, na ktorú neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Exekučnýsúd totiž dospel k záveru, že úverová zmluva, ktorú uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako
veriteľsožalovanouakodlžníkomdňa26.10.2009číslo614900057aktorábolazabezpečenáneúplnou
zmenkou (blankozmenkou) žalovanej, vystavenou dňa 26. 10. 2009, ktorú dňa 13. 12. 2010 vyplnil

veriteľ v zmysle Dohody o vyplnení zmenky ma sumu 1.058,87 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou a na vec
preto aplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj Smernicu
Rady 93/2012/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval,
že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v danej veci bola založená na absolútne neplatnom

právnom úkone, preto exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom.

5. Podľa Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), pokiaľ toto
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

6. Podľa Článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán.

7. Podľa ustanovenia § 75 (Čl. I. ) zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, (ďalej len Zákon zmenkový a šekový) vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o
zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis

vystaviteľa.

8. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 (Čl. I ) Zákona zmenkového a šekového, o vlastnej zmenke, v ktorej
niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

9. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 (Čl. I ) Zákona zmenkového a šekového, každú zmenku, i keď nebola
vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

10. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, 2 (Čl. I) Zákona zmenkového a šekového, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by

ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa ustanovenia § 3a (Čl. III) Zákona zmenkového a šekového, neplatné sú zmenkové
alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia

pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.

12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28. 02. 2010),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28. 02. 2010),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28. 02.

2010), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje

splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú

veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky.

17. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Predmetom sporu je

nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu, sídliaceho v Českej republike, ktorý následne
svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje
zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s
cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky nežiadal,

aby bolo nariadené pojednávanie. Žalovaná tiež nežiadala, aby sa nariadilo ústne pojednávanie. Hoci
znenie Článku 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky
ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr.
so spotrebiteľskou zmluvou, takýto výklad nie je nesprávny. Cieľom Nariadenia totiž nie je obmedziť
súd pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť mu využívanie

technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Článkov 8 a 9 Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s
malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne
pojednávanie, pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, za
predpokladu ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie,
čo priamo vyplýva z Článku 19 Nariadenia.

18. Uvedený záver podporuje aj spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 z 20. 10. 2015, v ktorom sa uvádza: „Vo vzťahu k
aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať
doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom
právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a
zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť

súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd
vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne,
čo vyplýva priamo z Článku 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s
rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom,riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt
podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na
základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné.“

19. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/548/2012, a to z listín nachádzajúcich
sa v tomto spise mal súd preukázané, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako veriteľ a žalovaná
ako dlžník, uzavreli dňa 26. 10. 2009 Zmluvu o úvere, číslo zmluvy 614900057, na základe ktorej veriteľ
poskytol dlžníčke úver vo výške 500,- Eur. Poskytnutý úver sa dlžníčka zaviazala zaplatiť veriteľovi

zvýšený o príslušný poplatok vo výške 420,- Eur t. j. spolu vo výške 920,- Eur, v 10. mesačných
splátkach po 92,- Eur, počnúc dňom 05. 12. 2009. Súčasťou zmluvy o úvere, uvedené na jej rubovej
strane, boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 15. si účastníci zmluvy dohodli
rozhodcovskú doložku. Preskúmaním rozhodcovskej doložky, dospel súd k záveru, že rozhodcovská
doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka

sa nijako neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza
za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Ak
bol úver poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, žalovaná ju mohla prijať len ako celok,
vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky, alebo ju ako celok odmietnuť.
Je zrejmé, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., od počiatku sledovala koncipovaním rozhodcovskej

doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za
účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka
je koncipovaná alternatívne, pretože subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby
medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, bude takmer vždy dodávateľ (miera jeho práv voči druhej
zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností spotrebiteľa zabezpečuje takmer úplnú dominanciu

dodávateľa v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa).
Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či
nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby
spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, iba ak si rozhodcovský súd osobitne

nevyjednal (výslovne si ho želal). Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská doložka predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom. Na tieto skutočnosti
je súd povinný prihliadať z úradnej moci. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, čo má

za následok, že takéto rozhodnutie nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistovalo. Preto sa v
danom spore nemôže jednať o prekážku rozhodnutej veci, ktorá by bránila súdu, aby predmetnú vec
opätovne prejednal. Platilo by to len v prípade, ak by boli pre vydanie rozhodcovského rozsudku splnené
zákonné podmienky, čo v danej veci neboli.

20. Súd poukazuje na to, že zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, došlo okrem iného k zmene a doplneniu zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a
šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera
bez ohľadu na to, kedy došlo vystaveniu samotnej zmenky. Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej

republiky prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20. 10.
2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.
pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne

žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný

úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje.

21. So zreteľom na citované zjednocovacie stanovisko, súd pristúpil ex offo k preskúmaniu žalobcom
predloženej zmenky. Súd mal preukázané, že základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom

zmenky a žalovanou má spotrebiteľský charakter. Žalovaná ako dlžníčka pri uzatváraní zmluvy o úvere
nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti a zmluvu uzatvárala ako
fyzická osoba. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá zmluvu uzatvárala ako veriteľ, pri uzatváraní
zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže v predmete podnikania
zapísaného v Obchodnom registri mala okrem iného aj činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
preto pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Preto súd dospel k

záveru, že Zmluva o úvere z 26. 10. 2009, uzavretá medzi veriteľom a žalovanou, bola spotrebiteľskou
zmluvou. V konaní bolo tiež preukázané, že zmluva medzi veriteľom a žalovanou bola uzatvorená na
formulári veriteľa, uvedenom na lícnej strany tlačiva, vrátane všeobecných podmienok poskytovania
úveru, predtlačených na rubovej strane tlačiva. Do tejto zmluvy bolo možné doplniť len osobné údaje
žalovanej ako dlžníka, výšku úveru a poplatku za úver, počet mesačných splátok, ich výška a počiatok

splatnosti úveru. Súd mal tak za preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými osobami,
pričom ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ, obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť
nemohla, a predtlačenú rubovú stranu vlastne ani žiadnym spôsobom.

22. Zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok k

poskytnutému úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľské právo v čase uzavretia
zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie veriteľových nárokov
zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola upravená v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú
sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v bode

14. Všeobecných podmienok poskytovania úveru však umožňuje veriteľovi ako remitentovi vystaviť
žalovanej zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy,
pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých svojich peňažných nárokov voči dlžníkovi,
ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení
zmenky za stavu, keď sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo

zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu
spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, resp. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky,
veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,
čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka.

23. Zo zmluvy o úvere z 26. 10. 2009 vyplýva, že istina poskytnutého úveru činila 500,- Eur, pričom
zmenka bola vystavená na sumu 1.058,87 Eur, čo predstavuje zmenkovú sumu až 211,77 % z istiny
úveru. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie považoval zmluvné dojednanie a to Dohodu
o vyplnení zmenky, uvedenú v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá má tiež

charakter spotrebiteľskej zmluvy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie
vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a
sleduje cieľ, obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v
rozpore s citovaným § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je individuálne dojednaná. Preto
mal súd za to, že je podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná. Pre úplnosť súd dodáva, že na

to, aby bola zmluva platne uzavretá, je potrebné, aby bola vôľa zmluvných strán slobodná. Veriteľ bol
preto povinný predložiť žalovanej zmluvné dojednanie, týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že žalovanej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a
aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky
sa spájajú s vyplnením zmenky. Pokiaľ veriteľ takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol

žalobcom preukázaný listinami pripojenými k návrhu na uplatnenie pohľadávky, a ani dodatočne, súd
prvej inštancie musel konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania, z dôvodu nedostatku vôle žalovanej.
Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť totiž výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľavyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto zmluvné
dojednanie) ako aj o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaná sa v porovnaní s právnym
predchodcom žalobcu nachádzala v znevýhodnenom postavení, pokiaľ išlo o vyjednávaciu silu, ako aj o

úroveň informovanosti a táto situácia ju viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred veriteľom
bez toho, aby mohla vplývať na ich obsah a aby si uvedomila ich následky. Žalovaná ako spotrebiteľ si
vôbec neuvedomila, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jej postavenia, pretože veriteľ
vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože
nazákladetaktovyplnenejzmenkypožadovalzmenkovýúrok0,25%denne,čočiní91,25%ročne,ktorý

je považovaný za v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v spotrebiteľských
vzťahoch je neprípustný. Veriteľ ako dodávateľ finančnej služby, oproti neznalému spotrebiteľovi, s
odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a aké sú
dôsledky ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel
počítať s tým, že jeho nároku, ktorý má svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže
poskytnúť právnu ochranu a to ani v prípade, keď zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej a v tejto časti súd konanie zastavil.

24. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd k názoru, že zmenka, z titulu ktorej si žalobca
uplatňuje svoj žalobný nárok, je neplatná, pretože bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše
ani vôľa žalovanej ako spotrebiteľa, pri uzatváraní zmluvy, vrátane zmluvného dojednania o vyplnení

zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť.
Súd poukazuje aj na to, že dohodu o vyplňovacom práve biankozmenky a tým aj samotnú zmenku,
možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. O
obchádzanie zákona ide aj vtedy, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa

pôvodný majiteľ zmenky snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o
spotrebiteľských úveroch, a ochrane spotrebiteľa, ako slabšej strany, dôsledkom čoho by bolo, že
žalovaná by bola povinná veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru a to pre absenciu obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu so
zreteľom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Záverom súd zdôrazňuje, že z doterajšej rozhodovacej činnosti je súdu známe, že pôvodný majiteľ
zmenky, spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., ktorá vykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú
činnosť prostredníctvom poskytovania úverov, vedie voči dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent
exekučnékonania.Knávrhunavykonanieexekúcieprikladázmluvyoúvere,ktorésdlžníkmiuzavrelako

so spotrebiteľmi (prípadne aj rozhodcovské rozsudky, vydané na základe zmenky). V týchto exekučných
konaniach však nie je úspešná pri uplatnení svojich nárokov. Preto si súd aj sám, bez návrhu strán,
pripojil exekučný spis tunajšieho súdu, týkajúci sa žalovanej ako povinnej sp. zn. 3Er/548/2012, ktoré
voči nej viedla spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. ako oprávnená. Napriek tomu, že súd nariadil na
prejednanie veci pojednávanie, aby mohli strany oboznámiť s vykonaným dokazovaním a vyjadriť sa

k nemu, v ktorom predvolaní ich poučil o dôkaznej povinnosti, sa strany ani právny zástupca žalobcu
na pojednávanie neustanovili, ani nevyužili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s obsahom
spisu. Z dôvodu, že súd mal dokazovaním nesporne preukázané, že žalobca v tomto konaní uplatňuje
právo z tej istej zmenky, z ktorej si uplatňoval pôvodný majiteľ zmenky svoje právo v rozhodcovskom
konaní a aj v exekučnom konaní, t. j. z absolútne neplatnej zmenky, v ktorom nebol úspešný, preto

dospel k názoru, že žaloba žalobu nie je dôvodná. Preto potom súd žalobu žalobcu zamietol.

26. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady
úspechu. Žalovaná mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania si však neuplatnila a z obsahu
spisu, ku dňu rozhodnutia súdu, jej žiadne trovy nevyplývali. Preto súd žalovanej nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom
Krajský súd v Banskej Bystrici.V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa