Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Miroslava Púchovská

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/344/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213226
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615213226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o. so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00
Praha 1, Česká republika, IČO: 263 20 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej N. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX D., o zaplatenie sumy 1.008,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/548/2015-125 zo dňa 8. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/548/2015-125 zo dňa 8. septembra 2016 potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznáva. Žalobca si žalobou doručenou okresnému súdu dňa 17.4.2014 uplatnil
proti žalovanej nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.008, 87 Eur s príslušenstvom, t. j.
zmenkových úrokov vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.058, 87 Eur od 3.11.2010 do 7.2.2013, čo
predstavuje 2.191,86 Eur, zo sumy 1.033,87 Eur od 8.2.2013 do 7.4.2013 vo výške 152,50 Eur a zo
sumy 1.008,87 Eur od 8.4.2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1.058,87 Eur od 20.12.2010 do

7.2.2013, vo výške 136,12 Eur, zo sumy 1.033,87 Eur od 8.2.2013 do 7.4.2013 vo výške 10,03 Eur a
zo sumy 1.008,87 Eur od 8.4.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
ktorú vyčíslil na sumu 3,53 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 26.10.2009 na zmenkovú sumu 1.058,87 Eur, indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl.
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Vzhľadom na to, že žalobca zobral
žalobu čiastočne späť, a to v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej
sumy, súd prvej inštancie uznesením č.k. 10C/5482015-100 zo dňa 27.1.2016 v tejto časti konanie
zastavil. Súd prvej inštancie doručoval žalovanej tlačivo C na odpoveď za účelom vyjadrenia sa k žalobe.
Žalovaná tlačivo prevzala 10.6.2016, pričom sa k návrhu žalobcu na predpísanom tlačive nevyjadrila

2. Súd prvej inštancie považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie. Na pojednávanie boli

strany riadne a včas predvolané, pričom pojednávania sa nezúčastnili, a preto okresný súd rozhodol v
ich neprítomnosti.3. Z originálu zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že táto bola vystavená vo Veľkom Krtíši dňa
26.10.2009, bola vydaná k zmluve č. XXXXXXXXX a vyplnená na sumu 1.058,87 Eur. Žalovaná sa v
zmenke zaviazala zaplatiť za zmenku pri predložení veriteľovi uvedenú sumu a zmenkový úrok vo výške

0,25% denne od 3.11.2010, v zmenke bola dohodnutá doložka „bez protestu“ a „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza rubopis (indosament), ktorým bola
zmenka prevedená na žalobcu. Súd vykonal na pojednávaní dňa 8.9.2016 aj iné dôkazy, ako navrhovali
strany,predovšetkýmsaoboznámilsexekučnýmspisomOSVeľkýKrtíš,sp.zn.5Er/548/2012vedeného
v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti žalovanému, ako povinnému na základe

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.
Bratislava, sp. zn. SR 00719/11, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 1.058,87 Eur s
príslušenstvom.

4. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení článku I.
§ 75, § 76, § 11 a § 17 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Sb a § § 39, 52, 53 a 54 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade je zrejmé, že vystaviteľom zmenky je fyzická
osoba nepodnikateľ, zatiaľ čo remitentom je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Tiež konštatoval, že zmluva o úvere, ktorú zmenka
zabezpečovala je spotrebiteľským úverom. Okresný súd tiež skúmal dohodu o vyplnení zmenky a dospel

k záveru, že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Z týchto dôvodov
potom súd prvej inštancie žalobu zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu na uplatnenie pohľadávky vyhovie v celom rozsahu. Žalobca
namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, strane konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobca predovšetkým namietal, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva EÚ,
pretože súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia č. 861/2007. Žalobca namietal
proti postupu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou

zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca podľa dostupných informácií, ani
žalovaná takéto dokazovanie súdu nenavrhli. Úprava § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu
vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod nebol,
súd mohol a mal rozhodnúť v tejto veci o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva, len na
základe predloženej zmenky. Poukazoval na to, že žalovaný voči forme a obsahu zmenky nevzniesol

žiadne námietky, pričom zmenka je vo vzťahu k žalobcovi, ako indosatárovi jediným legitimizačným
prostriedkom,ktorýniejemožnéničíminýmnahradiť.Žalobcaďalejpoukazovalnakoncentračnúzásadu
konštruovanú Nariadením, keď žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke v zmysle čl. 5 ods. 3 až
6 Nariadenia, ak to však neurobil, musia byť námietky odmietnuté. Súd prvej inštancie podľa žalobcu
z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu

dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného, ako spotrebiteľa, pritom takéto skutočnosti
podľa žalobcu nemožno jednoznačne považovať za nesporné, žalovaný a ani žalobca sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Pokiaľ súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje
meritórne rozhodnutie, je toto rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.
Žalobca ďalej namietal, že súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych

predpisov a aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Poukazoval na
to, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať,
alebo podmieňovať inými okolnosťami, než ktoré sú na zmenke uvedené, súd prvej inštancie sa však
aplikáciou príslušných ustanovení ZZŠ vôbec nezaoberal a ignoroval tak predmet sporu. Vzhľadom na
úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je podľa žalobcu možné hovoriť

o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje.
Tvrdil, že zmenka, ktorú predložil v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o
platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca tiež poukazoval na
uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013 a uznesenie Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré boli vydané v skutkovo a
právne zhodnej veci žalobcu a potvrdzujú vyššie uvedené závery žalobcu.

9. Žalobca ohľadom spoločného stanoviska NS SR uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava
je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb. zmenkovým a šekovým v znení neskorších predpisov,
čo platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky. Akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou je
úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, rovnako ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky.
Zotrval na svojom tvrdení, že zmenková pohľadávka je samostatná a nie akcesorická od existencie

dlhu, ktorý zabezpečuje a je aj abstraktná, a teda nie je závislá od kauzy. Zmenkovým záväzkom
zo zmenky, ktorú nadobudol žalobca derivatívne rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza aj k
prevodu práv zo zmenky na indosatára, ktorý do týchto práv nevstupuje. Rubopisom neprechádzajú
práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky, preto má indosatár nové právo zo zmenky, ktoré nijako
nesúvisí s kauzálnym vzťahom vzniknutým medzi žalovanou a predchádzajúcim veriteľom a majiteľom
blankozmenky, preto právo žalobcu, ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi

- žalovanej nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu.

10. Zákon zmenkový a šekový výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku,
ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť
dlžníkom tvrdený a preukázaný dôvod zneužitia obchodného cenného papiera verejnej dôvery zo strany

indosatára, ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s
tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, t.j. že vedel o jeho námietkach
a o tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli
z jeho záväzkového vzťahu s veriteľom.

11. Podľa názoru žalobcu až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na
skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na
„ in personam“ vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Nároky zo zmeniek vystavených do
22.12.2015 sa správajú zmenkovým hmotným právom platným k tomuto dátumu. Podľa názoru žalobcu
preto spoločné stanovisko NS SR vychádza vo svojich úvahách z viacerých nepravdivých premýs.

Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak by bola splnená podmienka exceptio doli
voči zmenke už indosovanej, t.j., že by zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri
nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by musel dlžník podať žalobu o náhradu škody
až po uspokojení indosatára a až v takom konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Exceptio doli je však takým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožní napadnúť

indosatárovu zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa odvoláva na riešenie rakúskej judikatúry, ktorá mala zabrániť
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z účastníkov
zmenkového vzťahu, preto žalobca v tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho

rakúskeho súdu v civilných veciach, ako č.k. 3Ob 546/81 zo dňa 9.9.1981, SZ 54/117. Aj Ústavný
súd Českej republiky vo svojom Náleze Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, ako aj IV.ÚS 457/10
zo dňa 18.7.2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi bez splnenia
podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky, a to na základe aplikácie princípu
zákazu zneužívania práva, závery ktorého však nie sú na prejednávanú vec použiteľné, pretože sa

týkali kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, pričom aj Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/2010
vychádza z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965 a z rakúskej právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa. Najzásadnejšia vec na celom spoločnom stanovisku NS SR je to, že sa
nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa §17 článok I. ZZŠ, t.j. o nepotrebnosti
preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky - indosatára pri nadobudnutí zmenky, či

už na námietku dlžníka, alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že § 17 ZZŠ naďalej platí a stanovisko
sa týka len povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
kauzálneho úkonu z dôvodu jeho nekalej povahy, alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Neznamená
to, že by súd nemohol pripustiť výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať
ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 článok I. ZZŠ, a to najmä vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky

dobromyseľný. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka
z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou zákona č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového od 23.12.2015, a to bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto
dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonuje zmysluplné robiť ex offo len vtedy, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči
majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Stanovisko nijakým spôsobom
nerieši situáciu, že ak súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má okrem prieskumu zmenkového

nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu urobiť, keďže samotná neplatnosť kauzálneho
úkonu nespôsobuje nepripustenie výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ak
už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky. Aj rozsudok
BGH z 25.2.1065 umožňujúci vznášať kauzálne námietky voči indosatárovi má svojho predchodcu v
zmenkovom práve z prvej Československej republiky, kedy v Sb. n. s. 13.531/1934 bolo uvedené, že

túto neplatnosť možno namietnuť aj indosatárovi, ktorý sa zúčastnil neplatného právneho úkonu a vedel
v dobe, keď prijal zmenku na zabezpečenie svojej pohľadávky voči vystaviteľovi, že vystaviteľovi bolo
povolené príročie - odklad platenia. Vždy však musel indosatár byť zúčastnený na kauzálnom úkone
a vedieť o povahe kauzálneho vzťahu, aby indosácia neprekážala námietke neplatnosti kauzálneho
úkonu. Neexistuje tak judikát, ktorý by umožnil ex offo prelomenie § 17 článku I. ZZŠ, a teda ochrany
indosatára, okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti

indosatára na kauzálnom úkone.

13. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch a
na rozhodnutie sp.zn. 1Ob 602/87 zo dňa 10.6.1087 z ktorého citoval, pričom rakúska právna úprava
ochrany spotrebiteľa pred zmenkou je podobná nemeckej. Poukázal tiež na to, ako je potrebné vykladať

tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom -
spotrebiteľom, alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. To, že § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
limitoval zabezpečenie zmenkou len do výšky 30 % nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v
nej uvedená toto percento presahuje. Jedná sa len tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, pričom
na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka.

14. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení jeho
stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného, a že by výkon práva bol v rozpore
s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 7 zákona č.
258/2001 Z.z. Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže

použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však
rozpor s dobrými mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa názoru žalobcu
nie je možné aplikovať v prejednávanej veci zásadu efektivity pri ochrane zmenkových dlžníkov na
úrovni bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných zmluvných podmienok, pretože sa takýmto
postupom nerešpektuje princíp obehu zmenkového cenného papiera. Podľa jeho názoru nestačí

preukázať nevedomú, ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň
nepriamy úmysel v podobe zváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto
škody pri kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej
zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik
škody pri uplatnení zmenky.

15. Pokiaľ ide o dohodu o vyplnení zmenky, táto nemá na platnosť zmenky žiaden vplyv, aj keby bola
neplatná. V tejto súvislosti poukázal na výklad Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí RvII
473/32 zo dňa 11.10.1932, v ktorom je uvedené, že prepis § 6 (2) Zmenkového zákona poskytuje
zásadne ochranu dobrej viery „ bezelstnému“ zmenkovému veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol

dôverujúc vyplnenému obsahu, aj keď bol vyplnený bezprávne alebo proti dohode. V súčasne platnom
ustanovení zodpovedá toto ustanovenie §10 čláku I. ZZŠ, do ktorého sa však prenieslo iba ustanovenie
o následkoch v prípade vyplnenia v rozpore s dohodou. Podľa citovaného rozhodnutia zmenka vyplnená
proti dohode ( § 6 ods. 2 Zmenkového zákona ) nie je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci dohody.
Ak sa teda zistí, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných podmienkach úveru nemá

žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach o protizákonnej úprave a bude sa týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá
bola individuálne dojednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý
je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o vyplňovacom
práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o

vyplňovacom práve nespomína, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná, a ani
porušená.16. Pokiaľ ide o to, či môže súd ox offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadom výšky uplatneného
nárokuuviedol,žesatotýkaibazmenkovéhoúroku,ktorýnepochybnejevprípadevýšky0,25%dennez
istiny v rozpore s dobrými mravmi. Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však jednoznačne

požaduje zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky
do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi -
podanie žaloby a od tohto momentu sa už počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne.

17. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

18. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu článku I., §
17 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do
inštitútu zmenky, ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej
zmenky.

19. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
( ďalej len „CSP“ ) , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniezačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncetrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

21. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

23. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

24. Podľa článku I. v § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový zákon v znení platnom

od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

25. Podľa článku I. v § 17 ods. 2 citovaného zákona, v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok
zo zmeky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré
by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.

26. S prihliadnutím na Spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 zverejneného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa novelizoval článok I. § 17 a § 3a zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového, § 52 a nasl.

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj §17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých na všetky konania, a teda
aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti
tohtozákona,vrátaneostatnýchustanoveníObčianskehozákonníkaupravujúcichspotrebiteľskévzťahy,
práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP,
rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretoženepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1, CSP rozsudok súdu prvej
inštancie, ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený odvolacím súdom podľa § 219

ods. 1 CSP, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaná vystavila zmenku vo Veľkom Krtíši dňa
26.10.2009 v prospech zmenkového veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25,
Bratislava, pričom žalovaná sa ako vystaviteľka zaviazala zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti

POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 1.058,87 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 3.11.2010.
Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „ na predloženie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Žalovaná je na zmenke identifikovaná ako vystaviteľka s adresou, rodným číslom a jej
podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a
dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanej, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku
úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii: „ na miesto nás

na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom
konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. U. C.. Zmenka obsahuje v pravom hornom rohu číslo
zmlvy XXXXXXXXX.

29. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. vedie voči

dlžníkom, ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá
Zmluvy o úvere, návratnosť ktorých bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Okresný súd vykonal
dokazovanie exekučným spisom sp.zn. 5Er/548/2012 vrátane Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa
26.10.2009. Zmluva o úvere obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce
sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky.

30. Z jej obsahu odvolací súd zistil, rovnako ako aj súd prvej inštancie, že žalovanej bol spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 500,-Eur. Žalovaná ako dlžníčka sa v nej
zaviazala zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 500,--Eur, zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 420,-Eur, teda v celkovej sume 920,-Eur v 12-tich mesačných splátkach po 92,- Eur počnúc dňom

5.12.2009. Zmluvaoúverebolauzatvorenápodľa§497anasl.Obchodnéhozákonníkadňa26.10.2009,
kedy bola podpísaná žalovanou, ako vystaviteľkou aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžníčka
podpísala prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru ( ďalej „ VPPÚ“ ), ktoré
sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemala žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne
úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

31. Z článku 14 VPPÚ vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník, ako
vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej
zmluvyvočiveriteľovi,akoremitentovizmenku,vktorejniejevyplnenázmenkovásumaadátumzačiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent

( POHOTOVOSŤ s.r.o. ) najskôr v deň , kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že

ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil,
keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy
o úvere akceptoval.

32. Odvolací súd zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačnom formulári

A bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7. 2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej „Nariadenie“ ) na súd návrh na zaplatenie zmenky
ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil indosovaná. Žalobca na
preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „ na rad“,
vystavenej žalovanou. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi

nedisponoval. Žalovaný sa k návrhu vyjadril.

33.Podľačlánku19NariadeniaEurópskehoparlamentuaradyESč.861/2007z11.7.2007oEurópskom
konaní o veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej „ Nariadenie“ ) pokiaľ toto Nariadenie neustanovujeinak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie.

34. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné.
Súdalebotribunálnariadiústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné,aleboakotopožiadaniektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

35.Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.6.2016 zákonom č.
99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 1.7.2016 sa
konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z Civilným sporovým poriadkom.

36. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod
1. písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že
aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré
je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje
z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj

podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva,
že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

37. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné

aplikovať všetky procesno právne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a
teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.6.2016 a od 1.7.2016 ustanovenie § 290 a §
295 CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že CSP z vecnej pôsobnosti
nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu,
ale aj na strane žalovaného.

39. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho
právneho názoru vyjadreného vo svojich rozhodnutiach vydaných v konaniach o nároku z indosovanej
zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o
ňom, ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že

strany sporu nemali postavenie, ako zmluvné strany kauzálneho ( úverového ) vzťahu, a teda ako dlžník
alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol
indosamentom voči žalovanému, ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani
žalovaný nemohol mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné
určiť, aký charakter mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či

žalovaný mal alebo nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom
charaktere zmenky vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa
24.5.2012, na ktoré odvolací súd odkazoval.

40. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.6.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2
zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového zákona, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená
zákonom č. 438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky
tých úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované,

je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa
týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k žalobe musí pripojiť okrem
zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej.

41. Okresný súd v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej
zmluvy, ktorú ak žalobca nepredložil, má súd podľa § 295 CSP právo si túto zaobstarať. Keďže
ju zaobstaral okresný súd a vykonal ňou aj dokazovanie, odvolací súd z jeho zistení pri skúmaní
charakteru úverového vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovanou, akodlžníčkou a veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
sú dôkazom o tom, že zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter
a že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou.

42. Z novelizovaného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového
v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2
citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý
má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne
námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré
vyplývajú z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods. 2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali

námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k pôvodnému majiteľovi, tzv.
kauzálne námietky, ktoré by žalovaný mohol v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či vrámci
uplatneného nároku zo zmenky, táto vznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.

43.Presamotnéposúdenieuplatnenéhonárokuzozmenkyjepretozásadnýzáver,čijesprávnetvrdenie
žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok iného záväzkového právneho
vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára
nauplatneniezmenkovejsumyvočizmenečníkovi-žalovanémunevzniklovsúvislostisospotrebiteľskou

zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentnom
(spoločnosťou POHOTOVOSŤ ) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca
bol v čase nadobudnia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže
vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať
na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ako aj to, či sú

kauzálne námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa
zmenky podľa § 17 článok I. ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyselný, či dohoda o vyplnení
zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná, a či má žalobca nárok na primeranú výšku
zmenkového úroku.

44. Podľa článku č. 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ ) Majiteľ
môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

45. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
podpísania zmluvy o úvere sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na

zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

46. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka ( ďalej OZ ), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.48. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

50. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

51. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

52. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

53. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

54. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

52. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

55. Po indosovaní zmenky, a to aj v nadväznosti na uvedené tvrdenia žalobcom v jeho odvolaní a

tiež aj s prihliadnutím k tomu, že odvolací súd sa v prejednávanej veci odklonil od právneho názoru
vyjadreného v obdobných veciach, v ktorých rozhodoval do 23.12.2015, pretože použil pri rozhodovaní,
rovnako ako okresný súd právne predpisy, ktoré v doterajšom rozhodovaní veci použité neboli a sú pre
rozhodnutie veci rozhodujúce.

56. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k názoru, že zmenka vystavená dlžníčkou, ako zmenka
vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. ZZŠ a je zmenkou
platnou. Žalovaná ju vystavila ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá zabezpečovala
splnenie jej záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela v postavení spotrebiteľa, pričom sa nejedná o
spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností.

57. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania
jenepochybné,žeideotzv.blankozmenku,ktorábolaveriteľomvyplnenávsúladesDohodouovyplnení
zmenky obsiahnutej v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola vystavená
na predtlači pripravenej vopred veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu

„ zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava“, bol na nej vopred
uvedený aj zmenkový úrok 0,25 % denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „ bez protestu“ a „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Na zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to až
po podpísaní zmenky žalovaným, ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentnom POHOTOVOSŤ s.r.o.

prevedená nedatovaným indosamentom na žalobcu.

58. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 26.10.2009, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky a Dohody o vyplnení zmenky žalovanou,ktorú osobitne nepodpísala, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
zmluvyoúveredňa26.10.2009,savsúvislostisposkytovanímúveruspotrebiteľovizakazovalolensplniť

dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva
dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

59. Z okresným súdom v konaní vykonaným dokazovaním, s rozsahom ktorého sa odvolací súd na
základe vyššie uvedeného stotožnil, nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a
žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov, a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanej v pozícii
podnikateľa, ktorý je dodávateľom a na druhej strane ju uzavrela žalovaná, ako fyzická osoba, ktorá

žiadala o poskytnutie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu, ako spotrebiteľka. Pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi
na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky
predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy,
ako tomu bola aj v tomto prípade. Z úverovej zmluvy vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba

úroku z úveru, pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ
o sumu poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval i druh, pričom celková suma na vrátenie žalovanou
dosahovala podľa úverovej zmluvy skoro dvojnásobok. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani podmienky
uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba, ani RPMN - ročná percentuálna
miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

§ 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej
zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

60. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou

spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do článku 14 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení
blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až
doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to

vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie
spotrebiteľského úveru postupoval tak, aby dlžníčke umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému
nadobúdateľovi zmenky, akú by bola mala voči pôvodnému veriteľovi, a zároveň remitentovi zmenky,
t.j. voči spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. , ako veriteľ
a pôvodný remitent s dlžníčkou Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžníčka

vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje
blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „ na rad“, tzv. ordre zmenku, a teda že sa nejedná o
zmenku „ nie na rad“, tzv. rekta zmenku, a že by bolo z tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé,
že dlžníčka mala vedomosť o tom, aké dôsledky pre ňu vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a
akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie

žalovanej, a tým aj jej obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ
kedykeľvek, aj bez súhlasu žalovanej, ako zmenkovej dlžníčke zmenku previesť. Takýmto konaním
obmedzil práva dlžníčky zo zmenky podľa tzv. kauzálnej námietky, na ktoré by bola mala právo podľa
článku I. § 17 ZZŠ v znení účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky.
Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v

tomto konaní, ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkových úrokov a
zmenkovej odmeny.

61. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa §17 ods. 2
Zákona zmenkového a šekového, ktorého zmena nadobudla účinnosť 23.12.2015, z úradnej povinnosti

prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bola mohla žalovaná v konaní uplatniť, v najmä v súvislosti s
Dohodouovyplnenízmenky,nazákladektorejbolazmenkaveriteľomaremitentomvyplnenáanásledne
indosovaná na žalobcu, aj keď žalovaná relevantné námietky nevzniesla.62. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ bola
vyhotovená dopredu na predlačenom formulári, rovnako ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do
VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto

spoločnosť,akoveriteľpodmienilaposkytnutieúveruvystavenímblankozmenkyžalovanou,pričomtento
dôležitý údaj, že žalovaná vystavuje blankozmenku výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla.
Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by mohla
žalovaná zistiť výšku a spôsob splatenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy
v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemala žalovaná vopred žiadnu vedomosť. Jej

obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške
zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanej nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na
podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

63. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v §52 ods. 2 a § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré
umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaná musela na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „ na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľka
nemohla brániť, resp. len s problémami a nemohla vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne

námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ mohol zmenku previesť,
a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi zmenky vzniesť,
posúdil odvolací súd, ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

64. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu

postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok
týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojím veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ
zmenky, musel splniť podmienky v zmysle citovaného § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22.12.2015.

65. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode

o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva
obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležitosti individuálnej dohodnutej podmienky úverovej zmluvy,
a preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná.

66. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods.
2 OZ v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore
s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia.

67. Dohoda o vyplnení zmenky vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková

suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a
zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku čoho odvolací
súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

68. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva aj z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a ods. 2 a §

53 ods. 1 OZ, ale aj § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zákona č. 129/2010 Z.z.,
keďže každý veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak to isté platí
aj pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.

69. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky

nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú obranu
vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj
indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. prijať. Odvolací
súd je toho názoru, že žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby, a ak boli na zmenkách uvedené

čísla zmluvy, tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného
majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka. Musel preto vedieť, že sa jedná o
zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých návrhoch žaloval nielen znížené
sumy o splátky úveru, ale aj len zmenkové úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladovpredložených zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky
„na rad“, keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o.,bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky

zistiť všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že bol pri nadobúdaní zmenky dobromyseľný.

70. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovanej, ako spotrebiteľky
k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na

nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Aj keď žalovaná kauzálne námietky, t.j.
skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jej zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou na ujmu jej práv, ako spotrebiteľky, ktoré by bola mohla žalovaná namietať nepodala, okresný
súd správne zistil všetky relevantné skutočnosti ex offo vykonaným dokazovaním, a to v intenciách
platného a účinného ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen
u tých zmenkových nárokov, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2015, ale aj pred týmto dátumom.

Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter, a že nebola
vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil
voči žalovanej, ktorá je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský úver, vzniknutý
na základe spotrebiteľskej zmluvy. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd z Dohody
o vyplnení zmenky zistil vyplýva, že pre jej rozpor so zákonom nie je žalovaná povinná, ako dlžníčka,

jej majiteľovi na zmenku plniť.

71. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vecne
správne , preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

72. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá mala v odvolacom konaní úspech má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
ust. s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

73. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.