Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203138
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216203138.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava 821 08, proti žalovanému P. W., A.. XX.X.XXXX, XXX XX D. XXX,
o zaplatenie 611,30 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Stranám nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.6.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 611,30
eur s prísl. a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 6.10.2015 postúpil postupca Tatra banka, a.s. pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom postupcu. Právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty pod č.
XXXXXXXXXX ( VISA PRIVATE ), na základe ktorého
poskytol úverový rámce v sume 670,- eur. Žalovaný bol oprávnený čerpať peňažné prostriedky do výšky
disponibilného úverového rámca a zároveň bol povinný uhradiť dlžnú sumu vyčíslenú v zaslanom výpise
najneskôr v deň uzávierky v deň splatnosti cyklu, minimálne vo výške stanovenej minimálnej splátky. V

dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným, nedodržaním zmluvných dojednaní predchodca
listom zo dňa 16.9.2013 v zmysle čl. čl. VIII bod 8.12. písm. a) OP zmluvu vypovedal, čím vyzval
žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Výpoveď bola doručená dňa 19.9.2013, účinky nastali
po dvoch mesiacoch v zmysle OP, teda dňa 19.11.2013. Pohľadávka bola vo výške 704,97 eur. Od
20.11.2013 je žalovaný v omeškaní s plnením. Preto žiada aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

2.Žalovaný k žalobe nevyjadril.

3.Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok
súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

4.Podľa § 219 odsek 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5.Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.6.Podľa § 177 ods. 2 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a )ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

7.Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8.Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 611,30 eur, súd v zmysle § 297 C.s.p.

vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 1 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.12.2016.
Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav veci :

10. Dňa 4.12.2008 došlo medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu - Tatra banka, a.s. k
uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty, predmetom ktorej bolo aj
poskytnutie kartového limitu 20.000,- Sk ( tzv. revolvingový úver ). Zmluva sa
riadi Všeobecnými Obchodnými podmienkami ( VOP ), ktoré sú súčasťou zmluvy a žalovaný vyhlásila,

že sa s nimi oboznámil a súhlasí s nimi. Podmienky ukončenia zmluvy vyplývajú zo Všeobecných
obchodných podmienok Tatra banka, a.s., o.i. aj výpoveďou.

11. Podaním zo dňa 16.9.2013 právny predchodca žalobcu ( Tatra banka, a.s. ) vypovedal zmluvu o
vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty žalovanému z dôvodu neuhradenia záväzku s prísl.

s účinnosťou odo dňa doručenia tohto listu. Dlžná suma bola 704,97 eur. Zároveň bol žalovaný
vyzvaný na okamžité zaplatenie celej pohľadávky. Dôkaz o doručovaní a doručení výpovede súdu nebol
predložený.

12. Z výpisu z bankovej knihy na meno žalovaného vyplýva dlh voči banke v sume 611,30 eur k

14.11.2015, dátum omeškania 17.6.2013.

13.Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2015 vyplýva, že Tatra banka, a.s. ako postupca
postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na žalobcu ako postupníka
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015. Predmetom postúpenia bola pohľadávka voči

žalovanému v sume v sume 611,30 eur. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručované podaním
na pošte dňa 8.10.2015.

14. Výzvou súdu zo dňa 9.9.2016 ( uznesením ) bol žalobca vyzývaný na špecifikáciu pohľadávky
vrátane preukázania jej dôvodnosti a výšky. Uznesenie bolo žalobcovi - jeho právnemu zástupcovi

doručené dňa 19.9.2016. Na uvedenú výzvu žalobca žiadnym spôsobom nereagoval.

15. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení terajšom aj v čase
postúpenia pohľadávok ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách 9).

-------------------------------------------------------------------
9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného
vzťahu)toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahyzozmluvy

o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).17. V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

21. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv.
„absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako

lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

22. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o

postúpení.

24. Podľa ust. § 52 OZ / účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu / spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.28. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

29. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat

Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

30. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

31. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

32. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

33. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
34. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

35. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

36. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného
predpisu. 7)

37. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky )
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; toneplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

38. V čase uzavretia úverovej zmluvy uvedené upravoval § 92 ods. 7 cit. zákona o bankách ( v

tom istom znení ).

39. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným a Tatra banka, a.s. došlo dňa 4.12.2008
k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty, predmetom ktorej bolo aj
poskytnutie kartového limitu 20.000,- Sk ( tzv. revolvingový úver ). Zmluva sa riadi Všeobecnými
Obchodnými podmienkami ( VOP ), ktoré sú súčasťou zmluvy a žalovaný vyhlásila, že sa s nimi

oboznámil a súhlasí s nimi. Podmienky ukončenia zmluvy vyplývajú zo Všeobecných obchodných
podmienok Tatra banka, a.s., o.i. aj výpoveďou.

40. Podaním zo dňa 16.9.2013 právny predchodca žalobcu ( Tatra banka, a.s. ) vypovedal zmluvu o
vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty žalovanému z dôvodu neuhradenia záväzku s prísl.

s účinnosťou odo dňa doručenia tohto listu. Dlžná suma bola 704,97 eur. Zároveň bol žalovaný
vyzvaný na okamžité zaplatenie celej pohľadávky. Dôkaz o doručovaní a doručení výpovede súdu nebol
predložený.
41. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď právny predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a

v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana -
dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa
vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004

a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až
71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika
zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi
Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu ( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho

právnehoporiadkubolanevyhnutnávsúvislostisovstupomSlovenskadoEÚvmáji2004azosúlaďovala
náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne ( aj
v čase vzniku zmluvného vzťahu ) uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a
to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje

aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu
majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia
Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale
aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ

zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa
Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú
obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva

a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu
plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je
potrebnépovažovaťzáväzkovoprávnyvzťahvzniknutýmedziúčastníkmi zaobčianskoprávnyvzťah,nie
vzťahobchodnoprávny. TaktiežustanoveniaObchodnéhozákonníka,vrámciktorýchjezmluvaoúvere,
považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali

špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zákon o ochrane spotrebiteľa, zák. o
spotrebiteľských úveroch ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Súd
v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o
ochrane spotrebiteľa ). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovaťtúto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu
spotrebiteľa. Preto nemožno prisvedčiť, že vzniknutý zmluvný vzťah je vzťahom obchodnoprávnym a
nemožno akceptovať ani dohodu podľa § 262 Obch. zák. ( nekalá podmienka, obsah zmluvy spotrebiteľ

nemohol ovplyvniť ). Súdy už opakované o uvedenom rozhodli vo svojich rozhodnutiach. Uvedené
vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.
42. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania / banka / a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri

uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§
52 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K

základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska
posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi

dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút,
ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane
spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa
iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že
ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom

zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na
ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana
zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že

súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť
obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy
spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava
v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa

čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty
EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

43. Takéto postavenie dodávateľa má s poukazom na vyššie uvedené aj žalobca.

44. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa
domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania ( aktívna

vecná legitimácia ) a či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého
sa žalobca domáha ( pasívna vecná legitimácia ). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či
žalovaného znamená, že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca
preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej
hmotnoprávnej povinnosti.

45. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto

dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa.

46. Preto bolo potrebné sa najprv vysporiadať s tým komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí
aktívna hmotnoprávna legitimácia.

47. Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy ( samozrejme z predložených zmlúv a
ďalších listinných dôkazov ) titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015, na
základe ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovanému s prísl. postúpená z postupcu Tatra banka,
a.s.. Uvedené bolo žalovanému oznámené písomne.

48. Za výzvu žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách pred postúpením
pohľadávky súdu možno síce považovať listinu označenú ako výpoveď zo zmluvy ( aj keď
absentuje uvedenie presného času dokedy má žalovaný plniť, výška dlhu bola uvedená ), avšak súdu
nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že došlo k jej doručovaniu. Rovnako súd nemal za preukázané
ani splnenie podmienok na vypovedanie zmluvy. Žalobca tiež náležite a podrobne nešpecifikoval celú

časť žalovanej istiny vo výške 611,30 eur s prísl. a nepodložil jej výšku príslušnými dôkazmi.

49. Teda z uvedeného vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky
dané § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z predloženej
zmluvy z veriteľa Tatra banka, a.s. na jeho účet, teda omeškanie dlžníka - žalovaného so zaplatením

aspoň časti dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní do dňa postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve, resp. súhlas klienta na postúpenie pohľadávok. Doručenie, resp. doručovanie výzvy
podľa cit. ust. súdu nebola predložená. Splnenie podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách
nenahradí oznámenie o postúpení pohľadávok.

53. Preto súd dospel k záveru, že žalobca, napriek poučeniu o dôkaznej povinnosti ( terajšia
znalosť procesného predpisu upravujúceho civilný proces sa predpokladá, keďže žalobca je zastúpený
advokátom ) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu preukázaniu dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku, tedaprávnehodôvoduvznikudlhu ačojenajdôležitejšieneuniesoldôkaznébremenovovzťahu
k preukázaniu svojej aktívnej

hmotnoprávnej legitimácie. Pre nepreukázanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemôže byť postúpenie pohľadávky voči žalobcovi účinné.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre uvedené
dôvody sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe. Rovnako sa súd ďalej

nezaoberal dôvodnosťou nároku ako takého ( vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere, resp.
neprijateľnosti podmienok v nej zakotvených ).

55.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. tak, že
žalobcovinepriznalich náhraduakoneúspešnémuvspore.Žalovanémužiadnetrovykonanianevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.