Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212927
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8714212927.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,vkonanípredsamosudcomJUDr.PetromKomanom,vprávnejvecinavrhovateľky:

R.. Q. K., V.. XX.XX.XXXX, P. T. Č.. XXXX/XX, X., práv. zast.: JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom,
Námestie slobody č. 25, Humenné, proti odporkyni: R. X., V.. XX.XX.XXXX, P. P. Č.. XXXX/X, Y., práv.
zast.: Mgr. Petrom Piatnikom, Advokátska kancelária, Nám. Sv. Egídia č. 29/69, Poprad, v konaní o
zaplatenie sumy 2.218,20 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy
2.000,- eur za obdobie od 18.6.2013 do 26.11.2015, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 321,54 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude odporkyňa zaviazaná
povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 2.218,20 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania návrhu je
skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľky R. Š. dňa 17.4.2013 omylom na účet K. T. vedený
v Tatra banka, a.s. previedol sumu 2.000,- eur. K. T., brat odporkyne zomrel dňa 28.6.2009 a s jeho

účtom nakladala odporkyňa. Na výzvu na vrátenie finančných prostriedkov odporkyňa nereagovala,
skutočnosť, že dedičské konania po nebohom K. T. bolo vrátane prejednania zostatku na účte
skončené právnemu predchodcovi navrhovateľky neoznámila. Z uvedeného dôvodu podal R. Š. návrh
na dodatočné prejednanie dedičstva po nebo. K. T.. V rámci šetrenia povereného súdneho komisára
bolo zistené, že v dedičskom konaní bol zostatok na účte vedenom v Tatra banka, a.s. prejednaný,
účet naďalej existoval a s účtom disponuje odporkyňa. V súvislosti s podaním návrhu na dodatočné
prejednaniededičstvaprávnemupredchodcovinavrhovateľkyvzniklitrovyvsume218,20eur.Zmluvouo

postúpenípohľadávokzodňa9.10.2014právnypredchodcanavrhovateľkynárokvočiodporkynipostúpil
navrhovateľke.

V skrátenom konaní vydal súd dňa 5.3.2015 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Proti tomuto platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor, v ktorom namietala, že dňa 23.6.2013 zaslala
právnemu zástupcovi navrhovateľky list, v ktorom mu oznámila, že záležitosť rieši, avšak vzhľadom na
to, že sa nejedná o účet poručiteľa ale vkladnú knižku, je potrebné ju predložiť, alebo podať návrh na

jej umorenie. Navrhla návrh zamietnuť s tým, že chybu spôsobil R. Š., ak zaslal finančné prostriedky
na účet jej 4 roky nebohého brata.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho
zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha vydania rozhodnutia, ktorým bude odporkyňa zaviazaná
povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 2.218,20 eur s príslušenstvom. Podaný návrh odôvodnila
navrhovateľka tým, že jej právny predchodca R. Š. dňa 17.4.2013 omylom na účet K. T. vedený v Tatra
banka, a.s. previedol sumu 2.000,- eur. K. T., brat odporkyne zomrel dňa 28.6.2009 a s jeho účtom
nakladala odporkyňa. Na výzvu na vrátenie finančných prostriedkov odporkyňa podľa navrhovateľky

nereagovala, skutočnosť, že dedičské konania po nebohom K. T. bolo vrátane prejednania zostatku
na účte skončené, právnemu predchodcovi navrhovateľky neoznámila. Z uvedeného dôvodu podal R.
Š. návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po nebo. K. T.. V rámci šetrenia povereného súdneho
komisára bolo zistené, že v dedičskom konaní bol zostatok na účte vedenom v Tatra banka, a.s.
prejednaný, účet naďalej existoval a s účtom disponuje odporkyňa. V súvislosti s podaním návrhu na
dodatočné prejednanie dedičstva právnemu predchodcovi navrhovateľky vznikli trovy v sume 218,20

eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.10.2014 právny predchodca navrhovateľky nárok voči
odporkyni postúpil navrhovateľke.

Odporkyňa namietala, že dňa 23.6.2013 zaslala právnemu zástupcovi navrhovateľky list, v ktorom
mu oznámila, že záležitosť rieši, avšak vzhľadom na to, že sa nejedná o účet poručiteľa ale vkladnú

knižku, je potrebné ju predložiť, alebo podať návrh na jej umorenie. Navrhla návrh zamietnuť s tým,
že chybu spôsobil R. Š. ak zaslal finančné prostriedky na účet jej 4 roky nebohého brata. Po doručení
výzvy právneho zástupcu odporkyňa dňa 23.6.2013 na túto odpovedala, že je potrebné vkladnú knižku
dohľadať, resp. ju umoriť, avšak banku kontaktovala až dňa 27.10.2015, 7 mesiacov po doručení
platobného rozkazu a 4 mesiace po doručení predvolania na prvé pojednávanie, pričom na toto sa

účastníci neustanovili.

Sumu 2.000,- eur odporkyňa previedla na účet navrhovateľky dňa 26.11.2015, podaním doručeným dňa
30.12.2015 navrhla navrhovateľka v tejto časti konanie zastaviť a zotrvala na návrhu v časti o zaplatenie
sumy 218,20 eur a úroku z omeškania. Požadovaná suma 218,20 eur predstavuje súdny poplatok v

hodnote20,-eurzakonanieonovoobjavenommajetkupoporučiteľoviK.T.,atrovyprávnehozastúpenia
vo výške 198,20 eur za dva úkony poskytnutej právnej služby á 91,29 eur a dva režijné paušály á
7,81 eur. Uvedenú sumu si navrhovateľka uplatňuje ako náhradu škody, ktorá by nevznikla, pokiaľ by
odporkyňa poskytla potrebnú súčinnosť. Či došlo k úhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia
navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz.

Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na
záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce

záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na v dôsledku omylu bol dňa 17.4.2013 na
účet v dispozícii odporkyne vykonaný vklad v sume 2.000,- eur, ktorý odporkyňa vydala oprávnenej

navrhovateľke až dňa 26.11.2015, i keď bola o vydanie požiadaná už v priebehu mesiaca jún 2013.
Pokiaľ aj odporkyňa kontaktovala banku za účelom vyriešenia veci, preukázateľne k tomu došlo až
dňa 27.10.2015, kedy tento úkon vykonala oficiálnym dotazom na možnosť riešenia, a na ktorý bankadňa 3.11.2015 reagovala. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že navrhovateľka má nárok na úrok z
omeškania v zákonnej výške 5,50 % ročne za obdobie od 18.6.2013 do 26.11.2015.

Podľa § 415 obč. zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 obč. zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 obč. zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 obč. zákonníka je
protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej
existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom

škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá,
avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka sa škodca môže zodpovednosti zbaviť.
Porušením právnej povinnosti je chápaný objektívne vzniklý rozpor medzi tým, ako právnická (fyzická)
osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby spĺňala povinnosť
ukladanú jej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou.

Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako
následkom týchto príčin.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti teda možno uplatniť, ak sú splnené

predpoklady zodpovednosti za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za

predpokladané zavinenie).

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny,
ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne

záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice,
bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych
úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti
predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a
postaveniaškodcu,porušenieprevenčnejpovinnostipodľa§415Občianskehozákonníka.Protiprávnosť

úkonu podľa 420 obč. zákonníka teda spočíva v
porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy

alebo zo zákona.
Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická
(právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila
povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí
byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi

porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto
príčin.Na to, aby sa ich úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti,
ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych
predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností.

Okrem porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť
každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných
hodnotách, a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie.
Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia § 420 ods. 1 obč.
zákonníka. Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako vznik

škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku
škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Ušlým ziskom sa
rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu

majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, v právnej
teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym
konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom.

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku

musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Zavinenie je v právnej teórii i praxi chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré

sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Oslobodenie zo
zavinenia v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka potom znamená, že škodca pri splnení
predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil (vyvinenie alebo
exkulpácia), t.j. musí preukázať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať o tom, že škode
vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré

na ňom bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať
(uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 144/2008). Dôkaz o neexistencii zavinenia spočíva teda na škodcovi,
pričom exkulpácia je možná, len ak škoda nebola spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti (culpa
levissima).

Nemožno prihliadnuť na argumentáciu navrhovateľky, že voči odporkyni si uplatnila nárok na náhradu
škody spôsobenej odporkyňou nedostatkom súčinnosti, nakoľko navrhovateľka nepreukázala základ
nároku, teda, že jej bola akákoľvek škoda spôsobená. Doklad o tom, že boli v súvislosti s podaním
návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva vynaložené prostriedky (súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia), ktoré majú predstavovať škodu predložený navrhovateľkou nebol.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Po vykonaní predložených dôkazov, má súd za to, že navrhovateľka v časti o náhradu škody neuniesla
žalobné bremeno. Jediným dôkazom o vzniku škody predloženým navrhovateľkou je kópia návrhu na
dodatočné prejednanie dedičstva a takýto dôkaz bez ďalšieho nemá sám osebe dostačujúcu výpovednú

hodnotu na to, aby súd mohol ustáliť skutkový stav zhodne s tvrdením navrhovateľky o vzniku a výške
škody.

Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich

tvrdenia. Takýto postup súdu by bol rozpore nielen s ustanovením citovaného § 120 ods. 1 O.s.p. ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania uvedenou v ustanovení § 18 ods. 1 O.s.p.

Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade,
ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p. Sporové konanie ovládané touto
zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový

stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.

Aby mohla navrhovateľka v sporovom konaní uspieť, musí preto ku svojim skutkovým tvrdeniam
navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že
má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade (s

výnimkou ust. § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p.) vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh
účastníkovvykonané.Aknavrhovateľkapotrebnédôkazynepredloží,znamenáto,ženeuniesladôkazné
bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe v nepreukázanom rozsahu, resp. v celosti vyhovieť.

Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p. rozhodoval podľa skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že dôkazy predložené navrhovateľkou k
nároku na náhradu škody nie sú postačujúce na to, aby preukázali jej tvrdenia uvedené v žalobe. Súd
preto návrh v časti o náhradu škody 218,20 eur s príslušenstvom zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľka bola

v konaní neúspešná len v časti o zaplatenie sumy 218,20 eur, avšak vo zvyšku nároku bola v konaní
úspešná, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške za pomernú časť zaplateného
súdneho poplatku za návrh v sume 23,20 eur (po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania) a trovy
právneho zastúpenie za 3 úkony poskytnutej právnej služby á 91,29,- eur a 2* režijný paušál á 8,04 eur
a 1* režijný paušál v hodnote 8,39 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.