Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116208842
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116208842.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanej V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. V. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 65,13 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Súd v r a c i a žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,80 €.

IV. Súd ž i a d a prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., aby vrátil žalobcovi časť zaplateného

súdneho poplatku vo výške 9,80 €, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.05.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie 65,13 € s príslušenstvom. Na výzvu súdu uhradil dňa 2.6.2016 súdny poplatok
vo výške 16,50 €. Dňa 25.8.2016 bol doručený súdu návrh žalobcu na prerušenie konania do ukončenia

konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a navrhol, aby súd do ukončenia tohto konania
neaplikoval § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že zákonodarca prijatím
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre
ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím
zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a
medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti

účastníkov konania. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 08.09.2015 podal
na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom1
ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru Okresného súdu Košice II, zásadný rozpor
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto
zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd má
povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo nepriznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania
je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom
právneho štátu.

2. Podľa § 162 ods. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd konanie preruší,

ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť b) pred rozhodnutím voveci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.

3. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

4. Konanie na Ústavnom súde SR, na ktoré žalobca poukazuje sa týka súladu § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom súd pochybnosť o súlade danej právnej normy s Ústavou SR nemá, ide o platné

a účinné ustanovenie, ktoré je za splnenia podmienok stanovených v jeho hypotéze možné a zároveň
nutné (viazanosť sudcu zákonom v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR) pri rozhodovaní súdu vo veci samej
aplikovať. Súd preto nevidí dôvod na prerušenie konania, a to ani podľa § 162 ods. 1 písm. a) ani podľa
písm. b) C.s.p..

5.Podľačl.169ZmluvyofungovaníEÚ,Úniavsnahepodporiťzáujmyspotrebiteľovazabezpečiťvysokú

úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

6. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako

Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť
spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa
ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy
SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ
tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany

spotrebiteľov a súd má za to, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa patrí medzi právne normy,
ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ.

7. Povinnosť súdu prihliadať ex offo na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi sa na prvý
pohľad môže javiť ako kontroverzná vo vzťahu k zásade rovnosti účastníkov konania. Nie je však

možné konštatovať, že aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa reálne dochádza k narušeniu
rovnosti účastníkov, pretože takáto právna úprava prispieva práve k docieleniu rovnosti účastníkov,
ide o vyvažovanie postavenia spotrebiteľa a dodávateľa v konaní pred súdom, pretože spotrebiteľ je v
porovnanísdodávateľomvzáväzkovomvzťahuzaloženomspotrebiteľskouzmluvouslabšoustranou.Je
to práve dodávateľ, ktorý v rámci záväzkového vzťahu dominuje nad spotrebiteľom, súdu na rozhodnutie

predkladá vec s oslabeným právom a spolieha sa na nízku osvetu spotrebiteľa.

8. Komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich uviedla, že motiváciou prijatia ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
boli predovšetkým zásadné poznatky z aplikačnej praxe zameranej na cielené porušovanie práv

spotrebiteľov využívaním súdneho procesu a nespôsobilosti spotrebiteľov brániť svoje práva.
Zákonodarca sledoval aj vysoký záujem na ochrane spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ,
čl. 38 Charty základných práv európskej únie). Komisia má za to, že uvedené ustanovenie je plne
v súlade s Ústavou SR a má ambíciu ochrániť práva spotrebiteľov pred ich porušením, pričom za
najdôležitejší aspekt je potrebné považovať jeho prevenčnú funkciu - eliminovanie nápadu premlčaných

vecí a nepriznávanie zlomyseľne uplatňovaných premlčaných pohľadávok (rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 28.6.2016 sp. zn. 17Co/286/2015). Vo vzťahu k súladnosti ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľasÚstavouSRpozriajrozhodnutieKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.6Co261/2015,vktoromsa
okrem iného uvádza „pokiaľ ide o návrh na iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR vo veci súladu
ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR, ani tomuto krajský súd

nevyhovel, keďže nevidel pre takýto postup dôvod; mal za to, že tu neexistuje ústavnoprávny rozpor,
pričom v podrobnostiach poukazuje na vyššie formulovaný výklad. Obzvlášť poukazuje na nedôvodné
tvrdenie navrhovateľa o porušení princípu právnej istoty, ak tento účastník musel mať vedomosť, že
podáva na súd návrh na priznanie premlčanej pohľadávky“, takisto rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 6Co/17/2015, Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/295/2015 atď..

9. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť, súd v procesnom rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí rozhodol aj o návrhu na prerušenie konania, ktoré z dôvodov vyššie uvedených zamietol.10. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu kedy nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k
späťvzatiu žaloby, súd konanie podľa citovaných zákonných ustanovení zastavil.

14. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba

na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak

sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred
prejednaním veci.

15. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej

však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

16. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. orgány uvedené v § 3, ktoré

a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia písomného upovedomenia,

b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý

poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

17. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi vo výške 9,80 € rozhodol súd podľa § 11
ods. 3, ods. 4 a ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
pričom zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € krátil o sumu 6,70 €.

18. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
19. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, patril by
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovanej. Nakoľko však žalovanej v konaní žiadne
trovy konania nevznikli, z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania, rozhodol súd priamo aj o výške

náhrady tak, že jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ako bolo uvedené vyššie jej žiadne nevynikli.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

- a) ktorému súdu je určené,
- b) kto ho robí,
- c) ktorej veci sa týka,
- d) čo sa ním sleduje a
- e) podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.