Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/380/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205041
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616205041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U. A. XXX, o
zaplatenie 398,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č. k. 4Csp/10/2016-38 zo dňa 13. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

2) Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, pričom žalobca nepreukázal
zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti odporkyne platiť poplatky, ktoré jej boli zúčtované na
ťarchu osobného účtu a ich výšku, ďalej nepreukázal zmluvné dojednanie o výške poplatku, pričom
nestačí odkaz na Sadzobník poplatkov. Rovnako neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zmluvné
dojednanie o povinnosti odporkyne platiť poplatok za výzvu - debet, ktoré boli účtované na ťarchu
účtu. Žalobca si taktiež nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom, ktoré boli účtované na ťarchu

účtu žalovanej, keďže neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Žalobca
nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úroky, keď navyše, úrok predstavuje
odplatu (cenu) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanej peňažné
prostriedky neposkytol, len zúčtoval na ťarchu účtu poplatky. Za platné zmluvné dojednanie taktiež
nemožno považovať Všeobecné obchodné podmienky veriteľa ani Sadzobník poplatkov veriteľa. Súd
preto žalobcovi ako veriteľovi nepriznal účtované úroky a poplatky, pretože nie sú uvedené a individuálne
dojednané v Zmluve a pri zisťovaní dôvodnosti žalobcom účtovaných úrokov a poplatkov na ne

neprihliadol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie
zmenil a vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu. S poukazom na zákon o
platobných službách uviedol, že tento výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných
služieb musia byť individuálne dojednané. Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o
vkladovomúčteaSadzobníkjeneoddeliteľnousúčasťoutýchtopodmienok,aniejenaplnenápodmienka

neprijateľnosti zmluvného dojednania. Mal za to, že pokiaľ mal súd považovať jeho návrh za neúplný
mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p..

4) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ poukázal na zákon o platobných službách, ktorý nevyžaduje, aby boli poplatky za
poskytované služby individuálne dojednané je potrebné poukázať na to, že v tento zákon je všeobecný
a vzťahuje sa na všetky právne vzťahy, pričom ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje iba na konkrétnu

skupinu subjektov, ktorej právny poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide
o spotrebiteľský vzťah musí veriteľ/dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je
nutné dodržiavať pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje zákon o platobných službách,
ale špeciálne predpisy akými sú napríklad zákon ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník. Názor
vyjadrenývodvolaní,podľaktorého,akurčitépodmienkyniesúuvedenévzákoneoplatobnýchslužbách

nie je potrebné ich, pri tomto type vzťahu, dodržiavať nie je správny.
8) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že VOP sú súčasťou zmluvy a sadzobník súčasťou
VOP. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli
individuálne dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaná) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. V danom prípade nijako žalovaná obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať
nemohla. Takisto pokiaľ išlo o VOP, ako správne poukázal súd prvej inštancie, tieto majú slúžiť na
dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich nachádzať dojednania
úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaná) nemôže individuálne s dodávateľom
(žalobcom) dohodnúť.

9) Odvolací sa stotožnil s názorom odvolateľa, pokiaľ tento poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. §
43 ods. 1 O.s.p. boli súdy obligatórne povinné odstraňovať vady návrhu vo veci samej. Zároveň je nutné
zdôrazniť, že to nebol daný prípad. Žalobca podal vo veci žalobu, ktorá spĺňala všetky náležitosti ust.
§ 43 ods. 1 O.s.p. (vtedy účinného procesného predpisu). Pokiaľ by to tak nebolo, súd by odstraňoval
vady podania a v prípade neodstránenia vád by došlo k odmietnutiu podania. Ako je zrejmé, v danom

prípade nebolo rozhodnuté o odmietnutí podania, ale o zamietnutí návrhu. Takýto postup súdu prvej
inštanciebolsprávny,nakoľkožalobaobsahovalazákonompredpísanénáležitosti,nožalobcaneuniesol
dôkazné tvrdenie. Je nutné rozlišovať neúplnosť návrhu s neunesením dôkazného bremena, čo žalobca
v odvolaní neodlíšil.
10) Žalobca teda nepodal neúplné podanie a súd prvej inštancie nebol potom povinný odstraňovať

vady podania. Žalobcom načrtnutý postup súdu prvej inštancie neprichádzal v danom prípade do úvahy.
Strana (žalobca i žalovaný) má v konaní povinnosť svoje tvrdenia zdokladovať relevantnými dôkazmi,
čo sa v danom prípade nestalo. Takýmto postupom nebolo žalobcovi odňaté právo konať pred súdom.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).