Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313210519
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313210519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235,
zastúpeného zástupcom tomáš kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613
843, proti žalovanému: MŽ - Group s.r.o., so sídlom Vrchpredmier 360, 023 21 Klokočov, IČO: 36
395 544, v konaní o zaplatenie 4.010,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb/3/2014-115 zo dňa 15. decembra 2014 v spojení s uznesením
Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb 3/2014-135 zo dňa 14. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb/3/2014-115 zo dňa 15. decembra 2014 v spojení s
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb 3/2014-135 zo dňa 14. marca 2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením (opravným) okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.010,65 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.288,65
Eur od 04.05.2012 do 07.09.2012, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.088,65 Eur od
08.09.2012 do 05.12.2012, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.010,65 Eur od 06.12.2012

do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške
1.593,34 Eur. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 4.010,65 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že je právnickou osobou zriadenou zákonom
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a žalovaný je držiteľom motorového vozidla zn. FORD, EVČ: CA 069 BT, ktorého prevádzkou bola dňa
19.08.2011vodičomO.O.spôsobenáškodanamotorovomvozidleKIA,EVČ:2Z85644.Kpredmetnému
motorovému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie a žalobcovi vznikla

v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného
garančného fondu poistné plnenie. Žalobca poskytol dňa 27.02.2012 z poistného garančného fondu
poškodenému poistné plnenie vo výške 4.931,94 Eur, z čoho suma vo výške 643,29 Eur predstavuje
poplatok systému zelenej karty, na ktorý žalobca nárok neuplatňuje. Žalovaný čiastočne uhradil dlžnú
sumu dňa 07.09.2012 vo výške 200 Eur a dňa 05.12.2012 vo výške 78 Eur. Žalobcovi vznikol nárok voči
žalovanému na základe ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. na náhradu toho, čo za neho plnil.

2. Okresný súd uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a konštatoval, že subjektom objektívnej zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zásadne prevádzateľ dopravného prostriedku, a toaj vtedy, ak v okamihu vzniku škody dopravný prostriedok sám neriadil. Vo vzťahu k ust. § 430 ods.
1 Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že na naplnenie podmienky nedbanlivosti postačuje
vedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah prevádzateľa k zákonom predvídanému

následku, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku, a ktorá je charakteristická tým, že
prevádzateľ nechcel, aby bol dopravný prostriedok zneužitý, ani o jeho zneužití nevedel, prípadne že
nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a umožňuje zneužitie prostriedku
v dobe jeho neprítomnosti, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje postavenie či osobné pomery
vedieť mal a mohol. K nedbanlivosti prevádzateľa v zmysle ust. § 430 ods. 1 druhej vety Občianskeho

zákonníka okresný súd uviedol, že sa najčastejšie jedná o neoprávnené použitie motorového vozidla,
keď prevádzateľ poruší uloženú povinnosť, napr. neuzamkne riadne vozidlo, aby ho nemohla použiť
iná osoba. Zásada zodpovednosti osoby, ktorá dopravný prostriedok použila bez vedomia alebo proti
vôli prevádzateľa, je prelomená v prospech spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti pôvodcu škody a
prevádzateľa, keď prevádzateľ zneužitie svojho dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou.
Ak prevádzateľ svojou nedbanlivosťou umožnil, že tretia osoba mohla dopravný prostriedok použiť a pri

takomto použití dôjde ku škode, bude prevádzateľ za uvedenú škodu zodpovedať spoločne s osobou,
ktorá použila dopravný prostriedok proti jeho vôli. Keďže ust. § 430 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka výslovne nevyžaduje porušenie povinností na strane prevádzateľa, zodpovedá prevádzateľ
spoločne a nerozdielne aj vtedy, ak zneužitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil
iným spôsobom ako porušením právnej povinnosti.

3. Okresný súd mal preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 19.08.2011 bola automobilom, ktorého
držiteľom bol žalovaný, spôsobená škoda vo výške 4.931,94 Eur. Žalovaný ako držiteľ tohto motorového
vozidla pritom v čase dopravnej nehody nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

4. K námietke žalovaného, že vodič motorového vozidla a rovnako zamestnanec žalovaného použili
automobil proti jeho vôli, okresný súd uviedol, že v danom prípade sa u žalovaného jednalo o
nedbanlivosť, nakoľko tento nechal motorové vozidlo nezabezpečené a O. M. ponechal kľúče od
vozidla napriek tomu, že vedel, že motorové vozidlo nemá uzavreté povinné zmluvné poistenie,

pričom vzhľadom na svoje pomery mal vedieť, že môže dôjsť k neoprávnenému použitiu tohto
motorového vozila, a teda sa u žalovaného jedná o nedbanlivosť nevedomú. Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že konateľ žalovaného dňa 10.12.2013 (2 roky po predmetnej dopravnej nehode a až po
doručení platobného rozkazu) uviedol pred policajným orgánom Českej republiky, že zakázal používanie
predmetného motorového vozidla. Okresný súd preto nevyhovel námietke žalovaného, že v konaní nie

je pasívne legitimovaný, nakoľko sa v danom prípade jedná o solidárnu zodpovednosť prevádzateľa a
škodcu a zároveň sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov. Pre úplnosť okresný súd uviedol,
že žalovaný si môže svoj nárok voči O. M. uplatniť v občianskom súdnom konaní.

5. Vo vzťahu k žalobcom požadovaným úrokom z omeškania okresný súd uviedol, že žalobca požadoval

úrokyzomeškaniapodľaust.§369ods.1Obchodnéhozákonníkazačasomeškaniazačínajúcimárnym
uplynutím lehoty na plnenie, t.j. od 04.05.2012. Okresný súd konštatoval, že k prvému dňu omeškania
bola základná sadzba ECB 1 % a ku dňu 08.09.2012 - úhrada sumy 200 Eur, bola základná úroková
sadzba 0,75. Preto žalobe vyhovel aj v rozsahu priznania nároku na zaplatenie úroku z omeškania.

6. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý
mal v konaní plný úspech, proti neúspešnému žalovanému náhrada trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že okresný súd
nesprávnezistilskutkovýstavavjehodôsledkuvyvodilnesprávnyprávnyzáver.Okresnýsúdnesprávne

vyhodnotil predložené dôkazy a neumožnil žalovanému preukázať, že v rozhodnom čase konateľ
žalovaného za účasti svedka O. R. a zamestnanca O. Z. dal jednoznačný pokyn auto nepoužívať a vo
vozidle uzamykať náradie. Z tohto dôvodu odovzdal zamestnancovi O. M. kľúče od vozidla a ten jeho
pokyn úmyselne porušil. Preto žalovaný nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný v zmysle ust. § 430
Občianskeho zákonníka. Ak bolo motorové vozidlo použité bez vedomia a proti vôli prevádzkovateľa,

prevádzkovateľ za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nezodpovedá. Okresný súd nárok
žalobcovi priznal nezákonne, resp. prinajmenšom predčasne, o čom svedčí aj čestné prehlásenie
O. M. ako osoby pasívne vecne legitimovanej. Žalovaný preto žiadal odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.8. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením (opravným)
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/127/2016-145
zo dňa 13.10.2016 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 08.11.2016, na základe čoho boli, v spojení s

ustanovením§378ods.1CSP,splnenéprocesnépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudkukrajským
súdom.

11. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 09.02.2015 (č.l. 122 spisu), krajský súd v odvolacom konaním bol povinný postupovať

a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Žalovaný v podanom odvolaní zopakoval námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie
z dôvodu, že jazdiť s dotknutým motorovým vozidlom zakázal. V konaní pritom nebolo sporné, že
žalovaný bol prevádzateľom predmetného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda, ktorú následne nahrádzal žalobca z poistného garančného fondu. Pre posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku žalobcu je tak potrebné zaoberať sa zodpovednosťou žalovaného ako prevádzateľa

predmetného motorového vozidla a zodpovednosťou osoby, ktorá v čase dopravnej nehody bola
vodičom dotknutého vozidla. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné citovať relevantnú
právnu úpravu.

16. Podľa ust. § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije

dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s
ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

17. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vychádza z princípu
objektívnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla. V zásade je prevádzateľ motorového

vozidla zodpovedný za spôsobenú škodu aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody motorové vozidlo
riadil niekto iný. Prevádzateľ za spôsobenú škodu nezodpovedá len v zákonom presne stanovených
prípadoch, medzi ktoré patrí aj situácia upravená v citovanom zákonnom ustanovení § 430 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia prevádzateľ za spôsobenú škodu nezodpovedá,
ak bolo motorové vozidlo použité niekým iným a ten, kto vozidlo použil, učinil tak bez vedomia alebo

proti vôli prevádzateľa. Zároveň však prevádzateľ bude zodpovedný za spôsobenú škodu spolu s tým,
kto motorové vozidlo použil, ak prevádzateľ takéto použitie dopravného prostriedku umožnil svojou
nedbanlivosťou.18. Žalovaný v priebehu konania namietal, že použitie predmetného motorového vozidla zakázal.
Vyslovenietakéhotozákazukonateľomžalovanéhovyplývazúradnýchzáznamovopodanomvysvetlení
pred políciou Českej republiky, ktoré poskytli Josef Pupík (č.l. 77 spisu) a O. Z. (č.l. 81 spisu). Zároveň

však z vykonaného dokazovania krajský súd zistil, že konateľ žalovaného kľúče od predmetného
motorového vozidla odovzdal O. M..

19. V konaní je tak rozhodujúce zodpovedanie otázky, či na strane žalovaného ako prevádzateľa
dotknutého motorového vozidla možno konštatovať, že napriek tomu, že s predmetným motorovým

vozidlom zakázal jazdiť, je alebo nie je naplnená zákonom vyžadovaná podmienka jeho
spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu tým, že použitie dotknutého motorového vozidla umožnil v
dôsledku svojej nedbanlivosti. Pre naplnenie podmienky nedbanlivosti podľa ust. § 430 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka postačuje aj nedbanlivosť nevedomá, ktorá zodpovedá psychickému
vzťahu prevádzateľa motorového vozidla k prípadnému zneužitiu tohto motorového vozidla, ktorá je
daná tým, že prevádzateľ síce nechcel, aby došlo k použitiu, resp. k zneužitiu predmetného motorového

vozidla a ani nevedel o tom, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci, hoci o tom
vzhľadom na okolnosti a na svoje postavenie či osobné pomery vedieť mal a mohol. V zhode s okresným
súdom možno konštatovať, že citované ust. § 430 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka výslovne
nevyžaduje na strane prevádzateľa porušenie právnej povinnosti, a preto pre naplnenie predpokladu
vzniku spoluzodpovednosti prevádzateľa v rovine jeho nevedomej nedbanlivosti postačuje umožnenie

použitia motorového vozidla aj iným spôsobom, než porušením právnej povinnosti. Krajský súd v tejto
súvislosti poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 313/2013 zo dňa 14.
apríla 2016, publikované pod č. 23 v časopise zo Súdnej praxe č. 3/2016. V zmysle tohto rozhodnutia: ...
„spoločná a nerozdielna zodpovednosť škodcu a prevádzateľa prichádza do úvahy len v tých prípadoch,
keď prevádzateľ motorového vozidla umožnil nedbanlivosťou jeho použitie treťou osobou (§ 430 ods.

1 druhá veta Občianskeho zákonníka); stačí pritom nedbanlivosť nevedomá, že prevádzateľ nechcel,
aby dopravný prostriedok bol zneužitý a ani nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie
je dostatočný a umožňuje zneužitie motorového vozidla v čase jeho neprítomnosti, hoci vzhľadom na
okolnosti a svoje postavenie, či osobné pomery vedieť mal a mohol“.

20. Za situácie, kedy z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný kľúče od predmetného
motorového vozidla zveril tretej osobe a uspokojil sa s tým, že používanie dotknutého motorového
vozidla zakázal, je krajský súd názoru, že na strane žalovaného je naplnená podmienka nevedomej
nedbanlivosti prevádzateľa motorového vozidla ohľadom umožnenia jeho použitia treťou osobou. Zo
strany žalovaného nebolo preukázané a ani tvrdené, že by uskutočnil akékoľvek ďalšie opatrenia

smerujúce k tomu, aby nedošlo k použitiu dotknutého motorového vozidla. Žalovaný bez toho, aby
urobil akékoľvek ďalšie opatrenia, sa uspokojil s tým, že s predmetným motorovým vozidlom zakázal
jazdiť. Zároveň však kľúče od tohto motorového vozidla zveril tretej osobe. Ak prevádzateľ motorového
vozidla bez vykonania ďalších dodatočných zabezpečovacích opatrení zverí kľúče od motorového
vozidla tretej osobe, tak podľa názoru krajského súdu možno konštatovať, že žalovaný mohol počítať

so situáciou, kedy napriek ním vyslovenému zákazu dôjde k použitiu tohto motorového vozidla. Pre
naplnenie predpokladu nevedomej nedbanlivosti vo všeobecnosti postačuje, aby dotknutý subjekt mal a
mohol aspoň predvídať, že dôjde k použitiu predmetného motorového vozidla. Krajský súd je názoru, že
už samotné odovzdanie kľúčov od motorového vozidla tretej osobe v sebe nesie nevyhnutnosť počítať
s tým, že dotknutá tretia osoba motorové vozidlo použije a žalovaného tak jeho spoluzodpovednosti za

spôsobenú škodu nemôže zbaviť ním daný pokyn zakazujúci motorové vozidlo používať. Žalovaný ako
prevádzateľ vozidla sa zodpovednosti nemôže zbaviť tvrdením, že nechcel, aby dopravný prostriedok
bol použitý, a ani nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia v podobe zákazu používania vozidla, nie
je dostatočný a umožňuje zneužitie motorového vozidla v čase jeho neprítomnosti. Žalovaný preto v
zmysle ust. § 430 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka za spôsobenú škodu zodpovedá spoločne

s tým, kto motorové vozidlo použil, čím je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného vo vzťahu k
uplatnenému nároku žalobcu. Na tomto závere nič nemení ani Čestné prehlásenie o prevzatí záväzku
zo dňa 02.05.2012 (č.l. 85), podľa ktorého O. M. preberá záväzky z predmetnej dopravnej nehody. Podľa
obsahu sa jedná o jednostranné vyjadrenie O. M., s ktorým žalovaný vyslovil súhlas jeho podpisom.
Podľa krajského súdu ale bez preukázania súhlasu žalobcu so zmenou účastníka záväzkovo-právneho

vzťahu na strane dlžníka nemá toto prehlásenie dopad na nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému,
nakoľko bez takéhoto súhlasu žalobcu zostáva žalovaný vo vzťahu k žalobcovi naďalej účastníkom
záväzkovo-právneho vzťahu na strane dlžníka.21. V zmysle uvedených zhodnotení krajský súd odvolacie námietky žalovaného nevyhodnotil ako
relevantné a podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu tak vo
výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie

potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalobca, preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.