Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/604/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208644
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4612208644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevice,sudkyňouJUDr.MiriamPintovou,vsporežalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol
o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Topoľčany, pretože tento nerozhodol o žiadosti o jeho návrhu na zmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu voči žalovanému Z. a ďalej

žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 165,96 eur
z titulu nemajetkovej ujmy. V žalobe namietal vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu Topoľčany,
ktorý rozhodoval v exekučnom konaní a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému
súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Topoľčany sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

2. Žalobca v žalobe a písomnom stanovisku uviedol, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky,
nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie
exekúcie spísal dňa 10.8.2009 a podal postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nestalo sa tak, a to napriek tomu, že podaný návrh
spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom, resp. Občianskym

súdnym poriadkom. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti., si nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu ( v skutočnosti súd nemá inú legálnu možnosť, než o návrhu len na

základe posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť a teda do konania nevstupujú iné informačné
podnety a nevykonáva sa dokazovanie), nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktoráby umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. K dôkaznému bremenu
uviedol,ženedisponujerovnopisompríslušnéhoexekučnéhotitulu.Žalobcanedisponujeanirovnopisom

príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.
Žalobca použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril
ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Žalobca ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu,
ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Žalobca si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody v celkovej výške

175 eur, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165,96 eur. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako náklady žalobcu v
období medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom malo ísť o
pracovné výkony zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70 eur, náklady na udržiavanie

a správu informačného systému sumu 40 eur, náklady na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
exekútorom 50 eur, administratívne náklady v sume 15 eur. Žalobca sa zároveň domáhal nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv a stratu legitímnych očakávaní a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške

nemajetkovej ujmy žalobca vychádza z toho, že Ústavný súd Slovenskej republiky za prieťahy v konaní
priznáva v priemere 663,88 eura ročne a žalobca sa domáhal sumy 55,32 eur za každý mesiac, pričom
upozornil na to, že exekučný súd bol v danej veci nečinný viac ako 104 dní.
3. Na pojednávanie sa nedostavili právny zástupca žalobcu a žalovaná, ktorí boli riadne a včas
predvolaní,pričomsvojuneúčasťospravedlnili,nepožiadalioodročenietermínupojednávaniaasúhlasili

s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Z týchto dôvodov súd v zmysle § 180 CSP rozhodol, že
pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou uznesením KS Nitra č.k. 5NcC /680/2012 -
10, obsahom pripojeného spisu OS Partizánske 2Er/2024/2008 - fotokópia, vyjadreniami žalovanej a

dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

5. Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2Er/ 2024/2008 súd zistil, že v danom prípade sa
exekučné konanie začalo dňa 21.2.2007. Okresný súd Topoľčany, na ktorý bola podaná žiadosť o
udelenie poverenia vydal vo veci sp.zn. 4Er/ 111/07 poverenie na vykonanie exekúcie dňa 22.2.2007.

Exekučný spis OS Topoľčany sp.zn. 4Er /111/2007 bol z dôvodu zmeny súdnej sústavy odstúpený
Okresnému súdu Partizánske, kde mu bola pridelená spisová značka 2Er/ 2024/2008. Oprávnený podal
dňa 14.10.2009 na Okresný súd Topoľčany návrh na zmenu exekútora zo dňa 8.10.2009, ktorý bol
Okresnému súdu Partizánske doručený dňa 21.10.2009. Okresný súd Partizánske vyzval súdneho
exekútora prípisom zo dňa 27.10.2009 na vyčíslenie a špecifikáciu vzniknutých trov exekúcie a zaslanie

exekučného spisu. Dňa 11.12.2009 doručil súdny exekútor súdu exekučný spis EX 336/07. Uznesením
č.k. 2Er /2024/2008 - 15 zo dňa 20.1.2010 súd vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhovala žalobu zamietnuť. V prvom rade mala za to, že žalobný

návrh je zmätočný, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne
dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne
kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mala za to, že žalobný návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.

K samotnému postupu súdu žalovaná uvádzala, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu
exekútoraobjektívnenedodržateľnávzhľadomnaúkonysúduspojenéstýmtonávrhomakojedoručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia

existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť, podnet
na konanie vo veci a podobne). Žalovaná namietala vyčíslenie materiálnej škody, keď mala za to, že
požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnýmidôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mala za to, že
prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný

súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o
vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, kde treba prihliadať aj na dobré mravy u
poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaná poukazovala na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo
vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu

je návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala
vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa
žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaná mala za
to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by
muvzniklanemajetkováujma,čimajetkováškoda.Vprípadenávrhunazmenuexekútorapreddátumom

23.04.2009 namietala premlčanie návrhu.
7. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom súdu.
8. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

9. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
zmenu exekútora, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.
11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na zmenu

exekútora, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
12. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na zmenu
exekútora, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

15. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
16. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

17. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

18. Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, oprávnený môže

kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

19. Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu

exekúcie.

20. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej

zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

21. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z.
koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno
zbaviť) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať

zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy („Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom“).

22. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za

škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetkužalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa
nezmenšil.

23. Žaloba vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv
využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z

hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

24. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

Podľa názoru súdu bola žaloba dostatočne špecifikovaná v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995
Z.z. platného v čase podania návrhu. Žalobca v petite žaloby uviedol čoho sa domáha, voči komu a z
akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
žaloby. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Uplynula šesťmesačná lehota od
prijatia žiadosti a žalobca sa nároku domáhal na súde. Žalobca sa domáhal škody za nesprávny úradný

postup z dôvodu, že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade
neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého
dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody
si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej
republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom
znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je
platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie

možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Od
podania návrhu na zmenu exekútora do návrhu na predbežné prejednanie nároku žalobcu neubehli tri
roky a tak návrh nie je premlčaný.

25. Žalobca v množstve vecí podal návrh na zmenu exekútora, pričom išlo o rôznych exekútorov. V
niektorých veciach návrhu na zmenu exekútora predchádzal podnet exekútora na zastavenie exekúcie.
Je možné, že i takýto podnet, bol dôvodom na podanie návrhov na zmenu exekútorov, na jedného
exekútora. Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora
k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť

vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej
lehote nevznikol stav právnej neistoty. Doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho
exekútora až do samotného rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, nemohla nijako negatívne
zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho
plánovanie a rozhodovanie, nemohla viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase

nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú
ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom
SR za prieťahy v konaní.

26. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností.
Ukladať súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať
okolnosti toho ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a
zákonné je, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v zákonnejlehote, k čomu sa žalobca prikláňal. Ideálne je spravodlivé rozhodnutie v zákonnej lehote. K rozhodnutiu
sú potrebné podklady. Bez potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť. K rozhodnutiu i v tomto
prípade boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné reálne zabezpečiť v

lehote 30 dní. Exekučný súd má povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov. Po ich doručení
bolo vo veci rozhodnuté. Objektívne tak nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Je pravdou,
že exekučný súd pre veľkú zaťaženosť nerozhodol v zákonnej lehote. Treba skúmať aj dôležitosť
rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie o zmene exekútora
nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný. Z pohľadu

súdnictvavzhľadomnadôležitosťrozhodnutiasaodoberozhodovaniasúdudáhovoriťakooprijateľnom
časovom intervale. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci skoršie rozhodnutie o zmene exekútora
nepresadzoval zákonnými možnosťami. Vo vyjadrení uvádzal urgencie, či žiadosti o informáciu o stave
konania, v predmetnom exekučnom spise sa žiadne takéto podania žalobcu nenachádzali.

27. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný

postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného súdu žalobca v
neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Aj prípadné nedodržanie zákonnej lehoty automaticky
nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie, že vo veci išlo o prieťah, nie je všeobecný súd
v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené, žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,

ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý
bybolzhľadiskazmenšeniamajetkužalobcurozhodujúcim,t.j.akbynedošloknesprávnemuúradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

28. Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci ako sú oprávnenosť
pôvodného exekútora na konanie, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, nezákonný exekučný
titul, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup
oprávneného, rovnaký postup žalobcu ako ho vytýka súdu, chýbajúca príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k

zamietnutiu žaloby.

29. Z vyššie rozvedených dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by
bolo možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup a k žiadnej škode, ktorá by bola žalobcovi
spôsobená postupom súdu a žaloba je teda v plnom rozsahu nedôvodná.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala a žiadne jej ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresný súd Levice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).