Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jamrich

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/163/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110212773
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110212773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu : T. W.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX W., K. G., právne zastúpeného JUDr. Máriou Padalovou,
advokátkou, so sídlom P. XX, Z., proti žalovanému : K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX I., I. Z. č. XX,
právne zastúpeného JUDr. Dušanom Divkom, advokátom, s.r.o. so sídlom P. XXX/X, L. X., v konaní o
zaplatenie 8,630,42 Eur ( 260.000,- Sk ), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 8C/95/2010-159 zo dňa 30.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 8C/95/2010-159 zo dňa 30.11.2011 zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a trovy konania vo výške 1.823,85
Eur taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne JUDr. Márie Padalovej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 8.630,42
Eur na tom právnom základe, že 24.3.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o uzavretí budúcej

kúpnejzmluvy(ďalejtiež„predmetnázmluva“),podľaktorejsažalovanýakobudúcipredávajúcirozhodol
predať žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu nehnuteľnosti uvedené v čl. II. zmluvy, nachádzajúce
sa v kat. území I., zapísané u Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Žilina na LV č. XXX, a
to pozemok parc. č. KN 1090/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 760 m2 a stavbu - rodinný
dom č. súp. XX, postavený na parc. č. KN 1090/2 (ďalej tiež „predmetné nehnuteľnosti“). Podľa čl. IV.
predmetnej zmluvy sa účastníci zaviazali, že uzavrú riadnu kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tejto zmluvy najneskôr do 10.5.2007, teda budúci predávajúci predá budúcemu kupujúcemu

do jeho výlučného vlastníctva v 1/1 nehnuteľnosti uvedené v čl. II. zmluvy z 24.3.2007 za kúpnu cenu
dohodnutú v čl. III. predmetnej zmluvy vo výške 2.600.000,- Sk s tým, že pri podpise zmluvy zaplatí
žalobca žalovanému zálohu vo výške 260.000,- Sk a zvyšok 2.340.000,- Sk pri podpise riadnej kúpnej
zmluvy. Uzatvorenie tejto zmluvy sa uskutočnilo v mieste bydliska žalovaného, t.j. tam, kde sa predmet
zmluvy nachádzal, bola pri tom aj manželka žalovaného Q. R., priateľka žalobcu T. R. a tiež Ing.
I. a Mgr. I. z realitnej agentúry. Nikto z prítomných a predovšetkým Q. R. - manželka žalovaného
nevzniesol k zmluve pripomienky, bola aj tento deň 24.3.2007 podpísaná a žalobca za prítomnosti

všetkých zúčastnených odovzdal žalovanému zálohu vo výške 260.000,- Sk, pričom peniaze prepočítala
a prevzala manželka žalovaného Q. R.. Mgr. I. z realitnej agentúry vyhotovila doklad o prevzatí zálohy.
Následne poštovou zásielkou z 7.5.2007 predložil žalobca žalovanému návrh kúpnej zmluvy v zmysle
dohodnutých podmienok v predmetnej zmluve. Dňa 10.5.2007 obdržal žalobca od manželky žalovanéhooznámenie o neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.3.2007 z dôvodu, že
na základe administratívnych rozhodnutí - stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, vzniklo
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, preto právo nakladať s týmito nehnuteľnosťami nemá len

žalovaný, ale aj ona a keďže sa nejedná o bežnú vec, vyžaduje sa súhlas oboch manželov. Žalobca
s uvedeným nemohol súhlasiť, lebo pani R. toto nijakým spôsobom nenamietala pri uzatváraní zmluvy
o budúcej zmluve, preto žalobca opätovne vyzval žalovaného listom zo dňa 21.5.2007 v náhradnej
lehote do 7 dní na uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, ale žalovaný zmluvu odmietol
uzatvoriť. Keďže žalovaný svojim konaním porušil čl. IV. a neuzatvoril so žalobcom riadnu kúpnu

zmluvu v lehote najneskôr do 10.5.2007 na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom predmetnej zmluvy o
budúcej zmluve, vznikol žalobcovi v zmysle čl. IV. nárok na zmluvnú pokutu vo výške 260.000,- Sk
(8.630,42 €). Na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.630,42 € žalobca vyzval žalovaného výzvou
zo dňa 23.3.2010, ale túto čiastku žalovaný odmietol zaplatiť. Žalovaný robil všetko preto, aby zmluvu
neuzatvoril a uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy svojimi právnymi úkonmi zmaril - následne previedol
polovicu nehnuteľnosti na manželku, čo pri uzatvorení zmluvy o budúcej zmluvy zamlčal a zamlčala to

aj jeho manželka, ktorá bola fyzicky pri jej uzatvorení. Manželka v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej
zmluve nebola na aktuálnom LV č. XXX k.ú. I.. Žalobca sa navyše dozvedel, že žalovaný predmetné
nehnuteľnosti ponúkal na predaj aj v Realitnej agentúre Montreal, Jána Milca 11, Žilina.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním map preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný a preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie 8.630,42 € (260.000,- Sk) titulom zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bodu

1 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.3.2007. Súd ustálil, že bolo v kontraktačnej
právomoci žalobcu a samotného žalovaného, ako toho času zapísaného vlastníka predmetných
nehnuteľností v podiele 1/1 uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve včítane takéhoto dojednania o zmluvnej
pokute.Totodojednaniebolouzatvorenéslobodne,vážneaurčite,primeranetomu,žebudúcouzmluvou
mala byť kúpna zmluva o prevode nehnuteľností, bola táto zmluva o budúcej zmluve uzatvorená aj

písomnou formou. Pokiaľ všeobecne k náležitostiam, najmä k určitosti dojednania zmluvnej pokute
boli prednášané námietky vo vzťahu k tomu, o aké porušenie povinnosti by sa malo jednať, súd
skutkovo vyhodnotil, že toto ustanovenie je prehľadne interpretovateľné vo vzťahu k základným
dojednaniam zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorých bolo konkrétne povinnosťou žalovaného ako
budúceho predávajúceho predmetné nehnuteľnosti predať. Ďalšie ustanovenie zakazujúce budúcemu

predávajúcemupredmetnénehnuteľnostiďalejponúkaťnapredaj,súdhodnotíakospresneniezákladnej
povinnosti budúceho predávajúceho k povinnosti predať premet zmluvy budúcemu kupujúcemu,
teda nebolo by spravodlivo samostatným základom pre uplatnenie zmluvnej pokuty, keby budúci
predávajúci predmet tejto zmluvy budúcemu kupujúcemu predal. Ďalšie námietky žalovaného vo vzťahu
k zrozumiteľnosti tohto dojednania nie sú relevantné, keď najmä nie je na mieste argumentovať

ustanovením o deľbe zmluvnej pokuty v rozsahu 130.000,- Sk v prospech realitnej agentúry, keďže
takáto deľba sa týkala hypoteticky inej možnosti, že by zmluvná povinnosť bola porušená zo strany
budúceho kupujúceho. Prekážkou zrozumiteľnosti tiež nie je nedojednanie termínu splatnosti zmluvnej
pokuty,keďževtakomtoprípadesplatnosťnastávaprimeranepodľa§563OZpovýzvezostranyveriteľa
dlžníkovi, a keďže na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty bol žalovaný vyzývaný listom zo dňa 23.3.2010,

bolo možné ho napokon zaviazať v súdnom konaní v pravidelnej lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že s
rozsudkom nesúhlasí. Vytýkal prvostupňovému súdu, že nezistil riadne skutkový stav, že nevyhodnotil a

nevenoval pozornosť listu jeho manželky Q. R., ktorý adresovala jemu ako budúcemu predávajúcemu T.
W., žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu a ďalej Mgr. H. I. ako sprostredkovateľovi, kde jeho manželka
oznámila, že sa dovoláva neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy ako aj zmluvy o sprostredkovaní
uzavretej 20.12.2006. Tento list doporučene zaslala na adresy účastníkov ako aj jemu, ktorý potvrdil
pravdivosť za správnosť údajov manželky v liste s tým, že súhlasí, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve

a zmluva o sprostredkovaní, sú v rozpore so zákonom. Manželka uviedla, že právo nakladať s týmito
nehnuteľnosťami nemá len K. R. ale aj ona, pretože sa nejedná o bežnú vec ich spoločného majetku
a že sa vyžaduje súhlas oboch manželov a že jej súhlas musí mať písomnú formu, keďže sa jedná
o nehnuteľnosti a ona taký súhlas nedala. Preto zdôrazňuje, že úkony, ktoré vykonal on ako manžel
a to zmluvou sprostredkovane zo dňa 20.12.2006 a zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 24.3.2007,

boli považované za platné len do toho času, pokiaľ nebolo doručené dovolanie jeho manželky T. W.
a Mgr. H. I.. Dôjdením dovolania do sféry všetkých účastníkov zmluvného vzťahu sa končí relatívna
neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť tohto právneho úkonu od samého počiatku a jej účinky
možno prirovnať absolútnej neplatnosti. Keďže takto je zmluva o budúcej zmluve od samého počiatkuneplatná, o dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti od samého počiatku, je potom aj dohoda o
zmluvnej pokute závislá od existencie záväzku, ktorú je zmluvnou pokutou zabezpečený. On žiadal
celý žalobný návrh ako právne nedôvodný zamietnuť, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vo veci

vypovedala svedkyňa Mgr. H. I., ktorá koncipovala zmluvu o uzavretí budúcej zmluve a ktorá potvrdila,
že on žalovaný spolu s manželkou prekladali projektové dokumentácie ohľadne prestavby, prístavby a
novej stavby garáže, ktorá ako svedkyňa po zákonnom poučení odpovedala: „Presne také slová, na aké
ste sa spytovali, si nepamätám, ale teraz si v súvislosti aj po takomto prelistovaní spomínam, že pôvodne
má ísť o starší rodinný dom, ktorý pôvodne mal nadobudnúť práve pán R.. Ďalej som to brala tak, že ho

predávajú obidvaja, pričom papierovo išlo o zmluvu, ktorá bola v poriadku, keď bola uzatvorená práve
s označením pána R..“ Ďalej táto svedkyňa uviedla, že sa hovorilo aj o tom, že novopostavená garáž
ako samostatná stavebná jednotka s tým, že to treba dodatočne skolaudovať. Táto svedkyňa na otázku,
či pri rokovaniach pani R. sa cítila podielovou alebo bezpodielovou spoluvlastníčkou, odpovedala, že
ona de facto tou spoluvlastníčkou je, de iure ňou nebola. Ona vedela, že nie je zapísaná na LV,
problém s tým nemala a brala to tak, že má právo na polovicu z ceny týchto nehnuteľností. Ani

túto časť výpovede svedkyne prvostupňový súd nevyhodnotil, hoci svedkyňa potvrdzovala existenciu
spoluvlastníctva jeho manželky a jej právo na polovicu z ceny týchto nehnuteľností, keďže tvrdili, že patrí
do BSM, o čom mali objektívne dôkazy, stavebné a kolaudačné rozhodnutie, projektové dokumentácie,
znalecké posudky. Keďže Q. R. nadobudla originálnym spôsobom svoje práva vlastnícke v novej bytovej
jednotky, čo je objektívne preukázané, realizovala výkon svojho práva a právo jeho K. R. sa týmto

výkonom stalo obmedzené a nevykonateľné, pretože by bol narušil manželské vzťahy a manželka by sa
úspešne dovolala svojho práva. Odvolateľ ďalej uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka
k riadnemu splneniu záväzku. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná a podstatnou náležitosťou
je určenie výšky pokuty. Dohoda o zmluvnej pokute je závislá na existencii záväzku, ktorý je zmluvnou
pokutou zabezpečený. Ak tento záväzok platný nevznikne, napr. pre neplatnosť zmluvy, nemôže dôjsť

k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy a nemôžu teda nastať ani účinky zmluvnej pokuty. Preto
vzhľadom na vyššie uvedené on K. R. spísal vo forme notárskej zápisnice N 134/2007, Nz 33453/2007,
NCRIs 33231/2007 u notára JUDr. O. W. v L. X. rozšírenie zákonom stanového rozsahu BSM, ktorá
zápisnica bola daná na Správu katastra v Žiline, ktorý odmietol túto notársku zápisnicu zavkladovať s
tým, že takouto formou možno riešiť otázku rozšírenia BSM len do budúcna a nie spätne. Preto dal vec

do súladu s právnou skutočnosťou najjednoduchším spôsobom formou daru v podiele 1-ica vo všetkých
nehnuteľnostiach a t.č. je manželka už výlučná vlastníčka týchto nehnuteľnosti. Preto na základe vyššie
uvedeného žiada, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo a po zákonnom konaní jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel s
tým, že si uplatňuje trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2,4 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219

ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že
súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal

dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým aj právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi,
ktorého odvolanie nepovažoval za dôvodné. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje
sa v odôvodnení len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a ďalšie písomné vyhotovenie

odôvodnenia nevykonáva.

Žalovanývodvolacomkonanínebolúspešný,pretomupostupompodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný bol žalobca,ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.