Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010747
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215010747.7

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

27.7.2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
P. F., nar. XX.X.XXXX v O., bytom O.-V., adresa na doručovanie písomností : O., X. č.
XX, u Y. O., t.č. bez pracovného pomeru

je vinný, že

v O. na ul. F. č. XX dňa 14.3.2015 asi o 20,30 hod. fyzicky napadol pošk. S. W. tým spôsobom, že ho
udrel päsťou do zadnej strany hlavy a následne do nosa a do ľavej časti tela v oblasti rebier, čím mu
spôsobil zranenia, a to zlomeninu nosových kostí s posunom kostených úlomkov, pomliaždenie ľavej
strany tváre a pomliaždenie ľavej prednej plochy hrudníka ľahkého stupňa s dobou liečenia do 42 dní

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví

tým spáchal

prečin zblíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Za to mu ukladá :

Podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4 , § 49 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ÚVTOS s
minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť škodu, a to náklady zdravotnej starostlivosti vo
výške 1 450,52 eur /tisícštyristopäťdesiat eur a päťdesiatdva centov/ Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s. so sídlom ul. Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO : 35 937 874.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť škodu, a to poskytnuté sociálne dávky vo výške
255,40 eur /dvestopäťdesiatpäť eur a štyridsať centov /Sociálnej poisťovni so sídlom ul. 29. augusta
8 a 10, 813 63 Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, poškodeného S. W.,

svedkov W. F., P. W., P. Q., prečítaním svedeckých výpovedí JUDr. U. W., L. Q., znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, listinných dôkazov v spise obsiahnutých a na základe
takto vykonaného dokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej
náväznosti, bez ohľadu na to, či ich obstaral orgán činný v trestnom konaní, súd alebo niektorá z
procesných strán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obž. P. F. po zákonnom poučení vrátane ust. § 257 Trestného poriadku prehlásil na hlavnom
pojednávaní, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že býval s manželkou v podnájme na ul. F. č. XX
asi od začiatku roku 2015, poškodený tam už býval a bol tam ešte tretí podnájomník. Pretože balkón
bol prístupný iba z izby, ktorú užíval on s manželkou, poškodený a tretí podnájomník chodili fajčiť na

balkón cez kuchynské okno. V inkriminovaný večer bol vo svojej izbe, s poškodeným neprišiel vôbec
do styku. Poškodený si vodil do bytu priateľov, správal sa ako jeho vlastník, bol arogantný, ignoroval
ich, nechával po sebe neporiadok v kúpeľni a na toalete. Telefonoval majiteľovi bytu Q., aby voči nemu
zakročil, keď s priateľmi, ktorých si do bytu vodil, sa hlučne správal. Pokiaľ ho poškodený krivo obvinil,
urobil to preto, aby ho dostal z bytu, zrejme sa hneval, že ho upozorňoval na neporiadok.

Svedok -poškodený S. W. vypovedal, že asi 4 mesiace býval v byte na ul. F. XX ako podnájomník
s obžalovaným a jeho manželkou a tretím podnájomníkom. Okrem svojej izby užíval aj kuchyňu, do
ktorej sa mohol dostať len cez kúpeľňu. V inkriminovaný večer bola kúpeľňa zatvorená a keďže sa to
nestalo prvýkrát, zatelefonoval majiteľovi bytu. Z bytu následne odišiel a vrátil sa asi o hodinu. Kúpeľňa

už bola otvorená, vošiel do kuchyne a cez okno vyšiel na balkón, kde fajčil asi 5-7 minút. Keď sa vrátil
do kuchyne, prišiel obžalovaný a vytýkal mu, že telefonoval majiteľovi bytu. Zatváral okno, keď
sa otáčal, obžalovaný ho udrel päsťou do zadnej časti hlavy, potom dvakrát do nosa a raz do rebier.
Zahmlilo sa mu pred očami, začal krvácať z nosa. Obžalovaný mu povedal, že si za to môže sám. V
tom čase bola v izbe manželka obžalovaného, dvere boli otvorené, mohla vidieť, čo sa v

kuchyni odohralo. Snažil sa zastaviť krvácanie z nosa, poutieral krv z podlahy a odišiel z bytu. Zavolal
strýkovi, išiel s ním na políciu a na lekárske ošetrenie, bol triezvy, nebol podrobený dychovej skúške na
alkohol. Svedok potvrdil, že nemal záujem o bližší kontakt so spolunájomníkmi, nie je komunikatívny typ,
obmedzoval sa iba na pozdrav, nesúhlasil však s tým, že po sebe nechával v spoločných priestoroch
bytu neporiadok. V čase činu pracoval ako operátor v trojzmennej prevádzke v priemyselnom parku O..

Prvý prípad uzamknutej kúpeľne sa stal asi dva mesiace predtým, vtedy to neriešil cez majiteľa bytu,
pomohla mu susedka z vyššieho poschodia, spustil sa po hromozvode na balkón a cez otvorené okno
sa dostal do kuchyne. Po incidente a lekárskom ošetrení sa už do bytu nevrátil, počas asi týždennej
hospitalizácie pre podozrenie na otras mozgu mu rodičia vysťahovali veci z bytu, t.č. býva s
nimi. Na obžalovaného sa nehneval za uzamknutie kúpeľne, nárok na náhradu škody, bolestné si voči

nemu neuplatnil, pretože k incidentu došlo podľa jeho slov „pre našu ješitnosť, boli sme ako dvaja kohúti
v jednom podniku“.

Svedkyňa W. F. vypovedala, že prišli s manželom do bytu okolo 19,00 hod., asi o 30 prišiel poškodený,
počula otvárať okno na kuchyni, domyslela si, že išiel fajčiť na balkón, s niekým telefonoval. Keď

odchádzal z kuchyne, lebo počula kroky, išla tam uvariť čaj. Na radiátore a stoličke pod oknom, na
záclone a na podlahe smerom k linke uvidela krv, ktorú poutierala a následne zbadala, že poškodený
odchádza zbytu. Nepočula predtýmžiadenlomoz,buchot,stonanie.Ajpodľanejjepoškodenýzvláštny
človek, lebo chodil stále s kapucňou mikiny na hlave, pripadal jej ako „zhúlený“.Svedok P. Q., majiteľ bytu, vypovedal, že poškodený mu dvakrát v rozpätí asi dvoch týždňov telefonoval
kvôli uzamknutému jadru, čo mohol nechtiac spôsobiť obžalovaný, ako užívateľ najväčšej izby, z ktorej
mal do jadra prístup. V prvom prípade telefonoval obratom obžalovanému ale sa nedovolal. Druhýkrát

mu obžalovaný povedal, že kúpeľňu uzamkol omylom a že to hneď napraví. Poškodený sa u neho na
nič iné nesťažoval. Obžalovaný mu asi trikrát telefonoval, že poškodený po sebe necháva v kuchyni a
v kúpeľni neporiadok. Rodičia poškodeného mu oznámili, že ich syn bol napadnutý obžalovaným a že
byt opúšťa, lebo sa v ňom necíti bezpečne. Obžalovaný mu na to povedal, že poškodený nebol triezvy,
spadol, keď prechádzal cez kuchynské okno na balkón, zranil si nos, na dlážke ostala krv.

Svedok P. W. vypovedal, že sa mu synovec zmienil o tom, že obžalovaný vymkýna kúpeľňu, že ho
zamkol na balkóne a aj ho podozrieval, že mu berie potraviny z chladničky. Keď mu povedal, že
obžalovaný nie je kamarátsky typ a že s ním nekomunikuje, poradil mu, aby tieto problémy riešil cez
majiteľa bytu. Keď za ním synovec v inkriminovaný deň prišiel večer domov na ul. P. na sídl. A. U., videl
na ňom stopy po fyzickom útoku, povedal mu, že sa nestihol ani obrátiť a dostal „pecku“, potom ďalšie

údery a že mu to urobil „ten, čo stále“. S kamarátom ho odviezol na lekárske ošetrenie do nemocnice.

Podľa lekárskych správ bol poškodený po prvotnom lekárskom ošetrení prijatý dňa 14.3.2015 o 22,15
hod. na kliniku úrazovej chirurgie, hospitalizácia bola ukončená dňa 17.3.2015. Stav po požití alkoholu
u poškodeného nie je v lekárskych správach zaznamenaný.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, ktorý vypracoval súdny
znalec MUDr. W. D., súd zistil, že poškodený utrpel zlomeninu nosových kostí s posunom kostených
úlomkov, pomliaždenie ľavej strany tváre a pomliaždenie ľavej prednej plochy hrudníka ľahkého stupňa.
Z lekárskeho hľadiska ide o ľahké zranenia, najdlhšiu dobu liečenia, a to do 42 dní, znalec stanovil pri

zlomenine nosových kostí, u ostatných určil dobu liečenia do 7 dní. Tieto zranenia boli spôsobené tupou
silou, v prípade fyzického napadnutia sú typickým následkom opakovaných úderov zovretou päsťou,
kopancov nohou, úderov tupým predmetom. Podľa znalca charakter, lokalizácia a rozsah zranení
poškodeného zodpovedajú mechanizmu vzniku, ktorý uviedol poškodený, t.j. opakovaným úderom
päsťou a vylučujú ich náhodný vznik bez cudzieho zavinenia.

Z prečítaných výpovede zástupkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. JUDr. G. W. a zástupkyne
Sociálnej poisťovne L. Q. v spojení s listinnými dôkazmi, a to rozpisom nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť pošk. Ľ. W. a potvrdením o výške vyplatených nemocenských dávok, mal
súd preukázanú výšku škody, ktorá vznikla uvedeným subjektom v súvislosti s ublížením na zdraví a

práceneschopnosťou poškodeného.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sa žalovaný skutok stal, že ho
spáchal obžalovaný a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a že po

stránke subjektívnej konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný vinu nepriznal, jeho obranu mala potvrdiť jeho manželka. Svedectvo W. F. však postráda
základnú logiku, preto ju súd vyhodnotil ako účelovú. Svedkyňa na jednej strane tvrdila, že počula zo
svojej izby otváranie okna na kuchyni, keď išiel poškodený na balkón, počula ho tam telefonovať a

počula aj jeho kroky, keď odchádzal z kuchyne. Na druhej strane však uviedla, že nepočula medzitým
žiaden lomoz, buchot. Podľa názoru súdu za situácie, ako ju popísala, by musela počuť aj nejaké zvuky
sprevádzajúce taký pád poškodeného na radiátor a stoličku, ktorý by sa nezaobišiel bez
zlomeniny nosových kostí, pomliaždenia tváre a hrudníka.

Obžalovaného usvedčil svojou výpoveď poškodený S. W., ktorého svedectvo je objektivizované
výpoveďou P. W. a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorého záver vylúčil
náhodný vznik uvedených poranení. Svedectvom P. Q. bolo preukázané, že fyzický útok obžalovaného
voči poškodenému bezprostredne nastal a súvisí s tým, že sa mu poškodený , ako prenajímateľovi bytu,
sťažoval na bezdôvodné uzamknutie kúpeľne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré
sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Trestného zákona.Obž. P. F. bol v čase činu nezamestnaný. Vo veku 36 rokov má v registri trestov 10 záznamov, a to od r.
1996, jeden z nich sa týka odsúdenia v r. 2001 za krádež v zahraničí. Fikciu zahladenia má

už 6 odsúdení. V trestnej veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T 12/2013 bol odsúdený za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 18 mesiacov, skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov mu plynula do 11.10.2015. Z uvedeného
vyplýva, že teraz súdený skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal najmä na okolnosti prípadu, osobné pomery obžalovaného a možnosti
jeho nápravy. Poľahčujúce okolnosti súd nezistil, obžalovanému priťažilo, že už bol za trestný čin
odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).

Podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer priťažujúcich

okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

S prihliadnutím na prevahu priťažujúcich okolností je, pri trestnej sadzbe podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
šesť mesiacov až dva roky, zvýšená dolná hranica trestnej sadzby jeden rok.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie odseku 1 (pozn. o podmienečnom odklade výkonu trestu
odňatia slobody) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia,
pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona).

V rámci adhézneho konania súd rozhodol aj o včas a riadne uplatnených nárokoch na náhradu škody,

ktorá je v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a tvoria ju náklady spojené s poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou poškodenému a vyplatené nemocenské dávky počas jeho liečenia a
práceneschopnosti. Poškodený Ľ. W. si náhradu škody voči obžalovanému neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd

Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až jeho doručenie.