Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716203225
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716203225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa č. 10, Bratislava, proti žalovanej: Z. Č., bytom
v L., U. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 203,27 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 112,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo
sumy 112,50 eur ročne od 31.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 203,27
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že so žalovanou
uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle ktorej žalobca zriadil žalovanej prístup k
telekomunikačným službám, na základe ktorej bolo žalovanej umožnené využívať dodávané služby, za
súčasného dodržiavania dohodnutých zmluvných podmienok. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná riadne

a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 06/2014-08/2014 v sume
182,56 eur, čím porušila zmluvné povinnosti. Suma 90,71 eur je paušalizovaná náhrada škody, za predaj
mobilných telefónov za akciové ceny, pričom podmienkou poskytnutia akciovej ceny mobilného telefónu,
bolo zotrvanie v zmluvnom vzťahu, po dobu viazanosti. Porušením tejto podmienky z dôvodu odstúpenia
žalobcu od zmluvy, stratila žalovaná nárok na akciovú cenu telefónu a výška škody vyčíslená žalobcom,
predstavuje rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou telefónu.

2. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný
skutkový stav.

4. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvy o pripojení, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
zmluvné podmienky a dodatkov k tejto zmluve. Žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých služieb za

obdobie od 06/2013 do 08/2014, čím porušil dohodnuté zmluvné povinnosti, platiť cenu služieb riadne a
včas. Žalobca z uvedeného dôvodu odstúpil od zmluvného vzťahu so žalovanou. Žalobca predložil súdu
ako dôkaz výšky sumy nezaplatených služieb faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 5,- eur, kde
dôvodom platby je upomienka za neuhradené faktúry, faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 65,06eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 16,86 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu
5,- eur - upomienka, faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 131,42 eur, faktúru č. XXXXXXXXX,
znejúcu na sumu 19,22 eur, z čoho 15 eur je poplatok za obmedzenie služieb.

5.Podľa§488Občianskehozákonníkajezáväzkovýmvzťahomprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

6. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

8. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

10. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba v Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného
dlhu.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
nepomenovanázmluvavzmysle§51Občianskehozákonníka,nazákladektorejsanavrhovateľzaviazal
poskytovať odporcovi telekomunikačné služby a služby pripojenia. Súčasne s touto zmluvou uzavreli
účastníci aj dodatok, na základe ktorého vznikol žalobcovi záväzok zabezpečiť žalovanému prístup k
službe a záväzok žalovaného platiť dohodnutú cenu služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24

mesiacov.Žalovaná napriekvyužívaniuslužiebžalobcuneuhradilfaktúryzamesačnépoplatkyzaslužby
za obdobie 06/2014 a 08/2014.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná porušila svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú
sa v zmluve zaviazal, súd návrhu žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu

112,50 eur za neuhradené služby. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu 5,05%
ročným úrokom z omeškania od 31.10.2014, kedy žalovanej uplynula lehota na dodatočné plnenie v
zmysle pokusu o pokonávku.

13. Pokiaľ ide o tvrdený nárok na zaplatenie sumy 90,71 eur ako paušalizovanej náhrady škody za
mobilné telefóny, predané za akciovú cenu súd uvádza, že žalobca po tom, ako mu boli zamietané
žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej
pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu

zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť
ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity
tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu
medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového
vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha z dôvodu porušenia

povinnosti žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

14. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia
iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za

škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník nedefinuje pojem
skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí.

15. Podľa tvrdenia žalobcu škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilné telefóny
zanižšiuakoskutočnúcenu.Účelsledovanýžalobcombolomožnédosiahnuťinýmspôsobom(napríklad

podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu mobilného telefónu tak nie
je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom
a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu deklarovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal

dojednanú kúpnu cenu.

16. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého
predpokladu,atoprotiprávnyúkonžalovaného.Vychádzajúczoskutkovéhovymedzeniažaloby,žalobca
nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov a tak porušil jednu zo

zmluvných povinností.

17. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,

čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53
Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie
uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce
spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje

snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými
mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie
produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu
zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich
rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť

ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné
súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana
spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých
prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

18. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať sovšetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod

25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

19. Súd s poukazom na vyššie uvedú judikatúru, mal za nedôvodnú tú časť žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 90,71 eur, ako sankcie za porušenie zmluvných povinností.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 90,71 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05% ročne od 30.10.2014 do zaplatenia zamietol.

20.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSPavzhľadomnaibačiastočnýúspechžalobcu
v konaní vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré

je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.