Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/381/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612213427
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1612213427.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: BL
Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpený
spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: T., súdu
T., o zaplatenie sumy 122,12 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd konanie v časti 47,80 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa žalobu, ktorú doručil súdu dňa 02.11.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 122,12
€ s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a poplatkov. Žalobu zdvôvodnil
tým, že dňa 16.12.2011 spoločnsť Slovák Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako
postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník na strane

druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný prevod pohľadávok
uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanej vedenej pod referenčným číslom
X.XXXXXXXX. Žalovaná ako záujemca uzavrela s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v
zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom
ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi.
Žalovaná sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a

včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania
zmluvnýchpovinnostívočiprávnemupredchodcoviuhradiťzmluvnúpokutu,ktorejvýškaboladohodnutá
v zmluve resp. v dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho predchodcu, ktorá mu
vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti
vzmluvnomvzťahusjehoprávnympredchodcom.Vuvedenomprípadejetedažalovanásankcionovaná
za to, že nedodržala konkrétne určené povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp.

dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta
vypojená z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM
karty). Keby žalovaná splnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by
prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnila záväzok, ktorému zodpovedal proti
záväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón za zľavnené cenu. Právny
predchodca vystavil žalovanej faktúry celkom v sume 122,12 €, ktoré žalovaná žalobcovi nezaplatila.

Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania, preto si žalobca
uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
2.Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila, hoci ju súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom
ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP) prevzala 17.03.2014. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2
veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal
ďalej priamo so žalovaným.

3.
Uznesením č. k. 6C/381/2013 - zo dňa 10.03.2014 ustanovil súd žalovanej opatrovníka podľa § 29 ods.
2 O. s. p., keďže miesto jej pobytu sa súdu neporadilo zistiť.
4.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. vyhlásil dňa 11.07.2014 rozsudok bez nariadenia
pojednávania, keďže išlo o drobný spor. Rozsudkom č. k. 6C/381/2013 - 48 zo dňa 11.07.2014

súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalovaná nebola v spore pasívne legitimovaná, keďže
zmluva o pripojení bola uzavretá s osobou H. a tejto osobe bola vydaná a aktivovaná SIM karta č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX . v programe služieb „Relax 60“. Žalobca však vyúčtoval faktúry za služby
žalovanej, tvrdené uzavretie zmluvy o pripojení či dodatku k zmluve tým žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal.

5.
Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu uznesením č. k. 5Co/814/2014- 63 zo dňa

29.05.2015 rozsudok Okresného súdu v Malackách zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení
poukázal na skutočnosť, že zmluvu o pripojení uzavrel žalobca s účastníkom H. s X., pričom telefónna
služba bola zriadená k číslu XXXXXXX XXX. Z obsahu faktúr je zrejmé, že tieto boli vystavené za
služby k tomu istému číslu, avšak adresované žalovanej T. s bydliskom T. Obe tieto osoby majú rovnaké
priezvisko, rovnaké rodné číslo ako i bydlisko a odlišujú sa len menom. Dve rôzne osoby nemôžu mať

rovnaké rodné číslo. Aj keď súd vykonal lustráciu oboch osôb, náležite sa nevyporiadal so zisteniami
o týchto osobách.

6.
Podľa §470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd
konal ďalej priamo so žalovanou.

7.
Súd v intenciách odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými
dôkazmi doloženými do spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

8.

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 04.11.2009 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola uzavretá
medzi žalobcom ako poskytovateľom služieb a osobou H. ako zákazníkom podľa § 43 a nasl. Zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Menovaná osoba je v zmluve o pripojení identifikovaná
rodným číslom XXXXXX//XXXX, č. C. s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a trvalým pobytom T.y. Tejto
osobe bola pridelená SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s programom služieb „Relax 60“ (časť

A. zmluvy o pripojení, bod. 1 písm. a/ dodatku). Zmluva o pripojení je podpísaná za účastníka menom
„V.“ a za podnik zmluvu o pripojení podpisoval predajca V. s kódom XX LUNA TT. V zmluve v
časti identifikačné údaje účastníka je dopisovaná adresa účastníka v úvodzovkách „T. s tým, že tento
údaj opravila ďalšia osoba pod menom „W.“.
9.

Z doložených faktúr vystavených právnym predchodcom žalobcu T-Mobile Slovensko a. s. Bratislava
súd zistil, že ňou fakturoval cenu služieb za obdobie od 15.10.2009 do 14.02.2011 a tieto faktúry
zasielal na adresu T.h („adresát“). Ako „účastník“ bola vo faktúrach uvádzaná T. tiež s adresou T.10.Žalovaná vo svojej výpovedi, po nahliadnutí na predloženú zmluvu o pripojení zo dňa 04.11.2009, že
túto zmluvu nepodpísala a podpis na tejto zmluve za účastníka nie je jej podpisom. Potvrdila, že ide
jednoznačne o jej dcéru, ktorá sa volá H., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX a číslo občianskeho preukazu

v zmluve o pripojení je číslo jej občianskeho preukazu. Celá rodina žalovanej asi pred 10 rokmi musela
predať byt na Z., pretože mali veľké dlhy. Museli si zároveň zmeniť občianske preukazy a
všetci majú asi od roku 2006 hlásené pobyty bezdomovca t. j. Malacky. V roku 2007 si prenajali byt na T.
a v tomto byte s nimi býva aj dcéra H. ktorá má mobil a má kredit a neplatí si žiadne paušály. Žalovaná
má tiež mobil na kredit a to asi 10 rokov t. j. od doby, kedy museli predať byt. Dcéra nepracuje, má

epilepsiu a žalovaná s manželom sa o ňu starajú, pretože si už nemôže nájsť zamestnanie. Žalovaná
má telefónne číslo mobilu XXXX XXX XXX. Všetci v rodine, a teda žalovaná, jej manžel i dcéra majú
trvalý pobyt uvedený ako bezdomovci, t.j. T..
11.
Z občianskeho preukazu žalovanej súd zistil, že žalovaná sa volá T.. Občiansky preukaz bol vydaný OR
PZ v T. dňa 4.6.2007 pod č. U. so zapísaným trvalým pobytom „T.“.

12.
Z činnosti súdu je známe, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019, zanikla výmazom z obchodného registra dňa 01.07.2010
v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Slovák Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

13.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2011 súd zistil, že Slovák Telekom, a.s. ako postupca
postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej z titulu neuhradených služieb na žalobcu dňom podpisu
zmluvy.
14.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
V konaní mal súd preukázané, že zmluva o pripojení zo dňa 04.11.2009 nebola uzavretá so žalovanou,
žalovaná predmetnú zmluvu nepodpísala a služby právneho predchodcu žalobcu nevyužívala. Zmluva o
pripojení bola uzavretá s dcérou žalovanej H., ktorá ju podpísala a sú v nej uvedené všetky identifikačné
údaje tejto osoby. Ako vyplýva zo zmluvy o pripojení, pôvodne bola v zmluve uvedená adresa pobytu

H. ako „T.“. Neskôr bola do identifikačných údajov inou osobou dopísaná adresa „T.“ . Na základe
akých údajov žalobca zasielal faktúry, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o pripojení zo dňa 04.11.2009, na
meno žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť. Je potrebné na margo veci uviesť, že žalovaná je aj v žalobe
nesprávne označená s priezviskom „V.“.
15.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník

na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
16.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,

či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

17.
Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
18.

Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 112,12 € s príslušenstvom odôvodnil skutkovým tvrdením,
že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce jej z ustanovení zák. č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách a zo zmluvy o pripojení, ktorú so žalovanou uzavrel, a preto mu vznikol
nárok na zaplatenie ceny neuhradených poskytnutých telekomunikačných služieb v tejto výške.19.
Tvrdené uzavretie zmluvy o pripojení so žalovanou však žalobca v konaní nepreukázal, keďže súd mal
preukázané, že žalovaná nebola účastníčkou zmluvy o pripojení, túto nepodpísala a jej identifikačné

údaje ako dátum narodenia, občiansky preukaz i trvalý pobyt prihlásený od roku 2007 sa nezhoduje
s údajmi účastníka v zmluve o pripojení zo 04.11.2009. Žalovaná teda nie je nositeľkou
hmotnoprávnych povinností, vyplývajúcich jej zo zmluvy o pripojení, a teda nie je v konaní pasívne
legitimovaná.
20.

Preto súd žalobu žalobcu z nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v konaní zamietol.
21.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej
veci bola plne úspešná žalovaná, a preto má nárok na náhradu trov konania. Súd jej však žiadne trovy
nepriznal, pretože si v konaní náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.