Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010919
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116010919.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného Ing. A. W., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.7.2016, č.k. 1PP/45/2016-45, na
neverejnom zasadnutí dňa 16.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Ing. A. W., nar. XX.X.XXXX

sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 20.7.2016, č.k. 1PP/45/2016-45 rozhodol, že podľa § 66 ods.
l písm. b), ods. 2 Trestného zákona žiadosť odsúdeného žiadosť odsúdeného Ing. A. W. o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Totouznesenieodôvodnilprvostupňovýsúdtým,žezhodnoteniaústavunavýkontrestuodňatiaslobody

vyplýva, že u odsúdeného nebol splnená tá zákonná podmienka, že plnením povinností a správaním
vo výkone trestu preukázal polepšenie. Vyvodil to zo skutočností, že počas doterajšieho výkonu
trestu bol opakovane premiestňovaný do rôznych diferenciačných skupín, nakoľko jeho správanie bolo
na kolísavej úrovni a správaní sa vyskytovali nedostatky. Ciele stanovené programom zaobchádzania
sa u neho plnia len čiastočne.
Protitomutouzneseniupodalodsúdenýpriamonaverejnomzasadnutí,bezprostrednepojehovyhlásení

sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil písomným podaním zo dňa 5.9.2016. Prokurátor sa práva podať
sťažnosť vzdal.
Odsúdený vo svojej sťažnosti uviedol, že okresný súd nerozhodol o žiadosti ods. v lehote 60 dní ako
to stanovuje ust. § 415 ods. 3 Trestného poriadku. Ďalej tvrdí, že hodnotenie ÚVTOS nie je objektívne,
je diskriminačné a porušuje sa ním Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd. Poukazovanie na
opakované preradenia do rôznych diferenciačných skupín zakladá diskrimináciu ods. na základe iného

postavenia. Odsúdený tiež poukázal na 7 disciplinárnych odmien, ktoré mu boli udelené, ako i to, že
mu boli zahladené 3 disciplinárne tresty. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho nesprávne a preto sa
obracia na krajský súd s nádejou na spravodlivý proces.
Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu, na
podkladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku preskúmalsprávnosťazákonnosť
napadnutého výroku uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo

a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 Trestného zákona
(1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v

budúcnosti povedie riadny život, aa) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.
(2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu
odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná
Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď
prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil

všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu
vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny. Formálna podmienka, t.j. vykovanie príslušnej časti trestu odňatia slobody je splnená. Aj podľa
názoru sťažnostného súdu nie je u odsúdeného splnená tá podmienka, podľa ktorej má odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázať polepšenie. Prvostupňový
súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti mal
za preukázané a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Závery, ku ktorým dospel vychádzajú
zo správneho zhodnotenia vykonaných dôkazov. To, že odsúdený plní iba čiastočne ciele stanovené
programom zaobchádzania je natoľko dôležitá skutočnosť, že nemožno jej existenciu banalizovať

takým spôsobom ako odsúdený vo svojej sťažnosti. Nemožno sa stotožniť s názorom odsúdeného,
že poukazovaním na jeho preraďovanie medzi diferenciačnými skupinami je diskrimináciou jeho osoby.
Preradenie do určitej diferenciačnej skupiny je výsledok hodnotiaceho procesu vo vzťahu k účelu, ktorý
má výkon trestu splniť. Ak súd poukazuje na opakované preraďovanie odsúdeného medzi rôznymi
diferenciačnými skupinami, poukazuje na správanie sa odsúdeného, ktoré nebolo vždy na konštantnej

úrovni a vyžadovalo si opatrenia, potrebné na jej zlepšenie aj v podobe preradenia do prísnejšej
diferenciačnej skupiny. Plnenie cieľov stanovených programom zaobchádzania je pritom jednou zo
základných predpokladov pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Inštitút podmienečného
prepustenia vníma sťažnostný súd ako výnimku zo zásady, že odsúdený má vykonať trest v tej výške,
v akej mu bol uložený. Na jeho použitie sa predpokladá situácia, že čiastočný výkon trestu mal na

odsúdeného dostatočný účinok a ďalší výkon trestu nie je nevyhnutný. Pokiaľ však tento predpoklad
nie je naplnený, je namieste pokračovať vo výkone uloženého trestu až do konca.
Odsúdenýnedisponujenárokomnapodmienečneprepustenie,mávšakprávonaspravodlivéposúdenie
takejto možnosti, v prípade splnenia formálnych predpokladov. K takémuto postupu došlo i v prípade
preskúmavaného prípadu. Žiadosť odsúdeného bola zo strany okresného súdu riadne preskúmaná, na

rozhodnutie boli vykonané relevantné dôkazy a tieto boli i správne vyhodnotené. Súd následne svoje
úvahy náležitým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Zuvedenéhopohľadupretosťažnostnýsúdvyhodnotilnapadnutéuznesenieakovecnesprávneaprijaté
po zákonne vykonanom procese. Preto tunajší súd zamietol sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku, nakoľko táto nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.