Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221343
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214221343.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky: Y. Y., nar.
XX.XX.XXXX, Z. R. XXXX/X, T. J., zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Mészárosová, Alžbetínske nám.
1203, Dunajská Streda, a druhého manžela: O. X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. R. XXXX/X,
T. J., zastúpený advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka, Javorinská 13, Bratislava,

o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. G.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská
Streda, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
6P 85/2014-177 zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í, vyhlasuje, že nemá právomoc na
konanie a konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania uzavreté
dňa 22.09.2011 v Lagose, v Nigérijskej federatívnej republike, ktoré bolo dňa 03.04.2012 zapísané v
Bratislave, v knihe manželstiev matričného úradu MV SR - osobitná matrika Bratislava, zväzok OM/81,

ročník2011,strana59,podporadovýmčíslom117sarozvádza.VýrokomII.súdmaloletúO.G.načaspo
rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať
jej majetok v bežných veciach. Výrokom III. otcovi uložil povinnosť na čas po rozvode manželstva platiť
výživné na maloletú O. mesačne sumou vo výške 88,- eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky. Výrokom IV. upravil styk otca s maloletou O. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou
stretávať každú párnu nedeľu od 10.00 hod. do 16:00 hod. v prítomnosti matky v mieste trvalého bydliska

matky aj maloletej a matka je povinná v stanovený čas maloletú O. na styk s otcom pripraviť. Napokon
výrokom V. vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 103, 104 O.s.p., § 1, § 2, 32 ods.
1, 38 ods. 1, 38h, 39 ods. 1, 4 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 18, 22,
23 ods. 1 Zákona o rodine, § 113 ods. 1 O.s.p., § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, §

75 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že súd je toho názoru, že v danej veci je daná
právomoc Slovenského súdu vo veci konať. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky,
taktiež aj maloleté dieťa. Odporca má povolený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky ako manžel
navrhovateľky s účinnosťou do 08.08.2018. Navrhovateľka uviedla, že na území T. sa zdržuje iba
prechodne počas týždňa, na víkendy cestuje na Slovensko. Miestom trvalého bydliska navrhovateľky,
odporcu a dieťaťa podľa potvrdenia Mestského úradu T. J. zo dňa 12.09.2014 bol T. J. - Z. R. XXXX/

X (potvrdenie doložené ako listinný dôkaz k návrhu na rozvod). Taktiež T. nie je obvyklým pobytom
manželov, nemôže byť považovaná za obvyklý pobyt odporcu a to z dôvodu, že odporca ako občanNigérijskej federatívnej republiky má povolený pobyt na Slovensku do 08.08.2018 a na území Rakúskej
republiky vo T. sa na základe tohto zdržuje ilegálne. O tomto svedčia aj jeho vyjadrenia v tom smere, že
nie je schopný sa oficiálne na území Rakúska zamestnať.

Výsledkami vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázaný rozvrat manželstva. Je
nepochybné, že účastníci konania od začiatku roku 2014 spolu nežijú a ich manželstvo je iba formálne.
Súdmanželstvopovažujezavážnenarušenéatrvalorozvrátené.Toto manželstvoniekoľkorokovneplní
svoj účel, svoje funkcie a to funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú ani výchovnú. Rozvrat od konca
roku 2013 je dostatočne trvalý a už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. K obnoveniu

manželského spolužitia nedošlo ani od júna 2016, kedy Rakúsky súd zamietol návrh navrhovateľky na
rozvod manželstva. Z týchto dôvodov súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
MaloletáO.odnarodeniajevosobnejstarostlivostinavrhovateľky.Navrhovateľkapoberásociálnedávky
1.000 eur mesačne. Maloletá počas týždňa navštevuje predškolské zariadenie v Rakúsku vo T.. Otec
maloletejnemápracovnépovolenievRakúsku.Tvrdí,ževRakúskusazdržiava,nakoľkosatamzdržiava
navrhovateľka ako aj jeho dcéra. Jeho príjem je nepravidelný, z práce na ktorú nepotrebuje pracovné

povoleniepríjemje medzi400-450eurmesačne.Anijedenzrodičovnemáďalšiuvyživovaciupovinnosť.
V konaní nebola sporná otázka zverenia maloletej O. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Obaja rodičia sa zhodli v tom, že maloletá na čas po rozvode manželstva bude zverená
do osobnej starostlivosti navrhovateľky, matky. Čo sa týka mesačných výdavkov na maloletú O., matka
uviedla, že mesačne platí škôlku 90 eur. Na dcéru okrem toho ešte minie 150 eur minimálne. Maloletá

ešte stále pije mlieko Beba a nosí plienky. Takmer každý mesiac je chorá, jedná sa však o bežné
ochorenia, virózy, ktoré dostane v škôlke. V súvislosti s tým mesačne míňa na výživový doplnok na
zlepšenie imunity okolo 15 eur.
S poukazom na § 62 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd určil zo strany odporcu výživné
na maloletú O. na úrovni výšky 25% z jeho príjmu, pričom vychádzal z príjmu 400 eur mesačne, nakoľko

odporca uviedol, že má mesačný príjem 400 až 450 eur z príležitostných prác. Zároveň súd predmetným
rozhodnutím aj upravil styk otca s maloletou O.. Pri úprave styku súd zohľadnil vek maloletého dieťaťa.
Jedná sa o dieťa útleho veku nar. XX.XX.XXXX. Otec s maloletou sa pravidelne nestretával, nakoľko
rodičia spolu nežijú. Maloletá rozumie po maďarsky a čiastočne reaguje na jazyk nemecký. Otec sa
dorozumieva jazykom anglickým, teda momentálne je ešte medzi nimi jazyková bariéra. Je potrebné,

aby sa postupne vybudoval vzťah medzi otcom a maloletou O., pretože dieťa má právo na oboch rodičov.
Momentálne vzhľadom na tento stav súd považoval za primeraný styk otca s maloletou 2x do mesiaca,
každý párny víkend v nedeľu v mieste trvalého bydliska matky a dieťaťa, ktoré je zároveň aj miestom
trvalého pobytu odporcu, teda otca a vzhľadom na vek dieťaťa ako aj vyššie uvedené okolnosti súd
upravil styk otca s maloletou O. momentálne za prítomnosti matky. Pre jazykovú bariéru medzi maloletou

a otcom je dôležitá prítomnosť matky. Takto navrhol upraviť styk aj kolízny opatrovník s tým, že pokiaľ
styk otca s dieťaťom bude pravidelný a intenzívnejší, bude možné tento rozšíriť aj bez prítomnosti matky.
Otec vo svojom záverečnom návrhu žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou O. každú stredu a v
piatok v týždni od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každý párny víkend od 09:00 hod. do nedele 19:00 hod.
Tak, ako je vyššie uvedené, súd takúto úpravu styku otca s maloletou O. nepovažoval za vhodnú jednak

vzhľadom na útly vek dieťaťa ako aj vzhľadom na to, že dieťa s otcom doposiaľ sa stretávalo minimálne.
Nie je možné v súčasnosti upraviť styk otca s maloletou O. tak, že by dieťa s otcom trávilo každý
párny víkend v sobotu od 09:00 hod. do nedele 19:00 hod. Otec na toto momentálne nemá vytvorené
vhodné podmienky, sám uviedol, že žije v jednoizbovom byte s príslušenstvom, kde má ďalších dvoch
spolubývajúcich - mužov a toto prostredie momentálne nie je vhodné na to, aby tam trávilo maloleté

dieťa čas od soboty 09:00 hod. do nedele 19:00 hod. Súd o úprave styku otca s maloletou O. rozhodol
v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka ako aj matky.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 144 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel prostredníctvom advokátky podľa § 365 ods. 1 písm.

a), f) a h) Civilného sporového poriadku. Ako prvé sa vyjadril k právomoci, k rozhodnému právu a k
prekážke konania. Poukázal na článok 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd prvej inštancie
vychádzal pri určovaní svojej právomoci z výkladu pojmu trvalý pobyt, čo je pojem administratívnoprávny
a tento vzťah vôbec nedefinujúci, pričom súd mal pri určovaní svojej právomoci vychádzať z termínu
obvyklý pobyt, čo je pojem ktorý je pre určenie právomoci rozhodujúci. Ide o pojem ktorý sa používa

v medzinárodných zmluvách a to v Nariadení Rady ES č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností ktorým sa zrušuje nariadenie ES č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie). V tejto súvislosti
poukázal odvolateľ na dve relevantné rozhodnutia Súdneho dvora a to vo veci C-523/07 z 2. apríla2009 a C-497/10 z 22. decembra 2010. Navrhovateľke bolo od počiatku zrejmé aký je jej obvyklý
pobyt, že je to T. a preto navrhovateľka podala najprv návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k
maloletej v Rakúsku na Okresný súd Favoriten, Viedeň. Predmetný návrh podala až po tom ako jej

zamietli návrh v Rakúsku. V poslednom konaní v Rakúsku bol preukázaný obvyklý pobyt všetkých troch
účastníkov i maloletého dieťaťa v Rakúsku. Všetci traja účastníci žijú a zdržiavajú sa v prevažnej časti
roka v Rakúsku, vo T.. Sú tam úplne integrovaní s úmyslom ostať tam žiť natrvalo, majú tam prenajaté
byty. V roku 2011 sa tam zoznámili, žili tam spolu až do októbra 2012, potom zase spolu žili vo T.
do mája 2013. Navrhovateľka chodí na Slovensko sporadicky, nepravidelne, cez víkendy. Maloletá vo

T. navštevuje predškolské zariadenie, navrhovateľka študuje na vysokej škole, poberá tam sociálne
dávky, pracuje tam, býva. Odporca nikdy na Slovensku dlhší čas nežil, nachádzal sa tu v minulosti
príležitostne, obvyklý pobyt bol vždycky v Rakúsku bez ohľadu na to, že na Slovensku má trvalý pobyt.
Slovenský súd si nesprávne založil právomoc v danej veci. Odvolateľ poukázal na čl. 7 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, na článok 1 ods. 1 Nariadenia, na čl. 3 ods. 1 Nariadenia, čl. 7 ods. 1, 2 Nariadenia
a čl. 17 Nariadenia. V tejto veci iba rakúsky súd má právomoc rozhodovať ako súd krajiny kde majú

obaja manželia svoj obvyklý pobyt a to podľa článku 7 ods. 2 Ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 písm.
a) Nariadenia Brusel II a článku 3 ods. 1 písm. a) prvá a druhá zarážka aj tretia zarážka Nariadenia
Brusel II. Slovenský súd v danej veci nemal právomoc konať a rozhodovať, mal konanie zastaviť. Čo
sa týka rozhodného práva odvolateľ poukázal na Nariadenie Rady EÚ č. 1259/2010 z 20. decembra
2010 ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (ďalej

nariadenie Rím III) a keďže je tu kolízia právnych poriadkov ako predpokladá článok 1 bod 1 nariadenia
Rím III a v konaní nedošlo k dohode o používaní právneho poriadku Slovenskej republiky tak ako to
predpokladá článok 3 bod 1 nariadenia Rím III v zmysle článku 8 písm. a) nariadenia Rím III sa spravuje
rozvod právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu manželov v čase začatia konania. Nakoľko obvyklý
pobyt je v Rakúsku, spravuje sa rozvod účastníkov rakúskym právnym poriadkom. Akákoľvek aplikácia

zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je vylúčená. Maloleté dieťa
sa narodilo v Rakúsku, býva tam od svojho narodenia, učí sa nemecky, slovensky nerozumie, chodí tam
do škôlky, v Rakúsku sa nachádza jeho matka, otec, babka z matkinej strany a v Rakúsku sú založené
všetky potrebné rodinné a sociálne kontakty. Pokiaľ už vo veci rozhodoval rakúsky súd a to rozsudkom
Okresného súdu Favoriten, Viedeň, Rakúska republika zo dňa 10.06.2014 34C 24/13g-22 vznikla

tu prekážka res iudicata. S rozvodom manželstva odvolateľ nesúhlasí, želá si zotrvať v manželskom
zväzku s navrhovateľkou a má záujem obnoviť spolužitie. Čo sa týka výroku II. nesúhlasí, aby iba
matka zastupovala maloletú a spravovala jej majetok, rodičovské práva majú obaja rodičia. Čo sa týka
výroku o výživnom schopnosti a možnosti odporcu sú obmedzené, pretože odporca nemá v Rakúsku
pracovné povolenie, k jeho vybaveniu potrebuje súčinnosť navrhovateľky, ktorá ju odmieta. Odporca sa

živí ako môže príležitostnými prácami, brigádami vo T., príjem odporcu je od toho závislý, je veľmi nízky,
nepravidelný pohybujúci sa okolo 300,- až 400,- eur mesačne. Navrhovateľka poberá sociálne dávky v
Rakúsku vo výške 1.000,- eur mesačne, teda jej príjem je podstatne vyšší. Čo sa týka výroku o úprave
styku úprava styku v mieste trvalého bydliska matky a maloletej na Slovensku, takáto úprava je podľa
názoru otca nedôvodná, pretože všetci majú obvyklý pobyt vo T. kde sa celoročne zdržujú a určenie

styku v mieste trvalého bydliska matky nie je najlepšom záujme maloletej, pretože takto určený styk
nikdy nebude realizovaný z dôvodov na strane matky, ktorá nežije na Slovensku. Odporca sa zdržiava
v Rakúsku vo T. práve z dôvodu, že sa tam zdržiava aj navrhovateľka ako aj maloletá a preto úprava
styku vo T. je v najlepšom záujme maloletej. Domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,
konanie zastavil, vyhlásil, že nemá na rozhodnutie právomoc eventuálne zmenil rozsudok tak, že návrh

na rozvod zamieta, alternatívne zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch II., III. a IV. tak že maloletá
sa na čas po rozvode zveruje do starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení zastupovať
maloletú, spravovať jej majetok, otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumu 50,- eur mesačne
a otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod, každú stredu
od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend v sobotu

od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a matka je povinná maloletú pripraviť a odovzdať otcovi v mieste
svojho bydliska vo T., otec je povinný po ukončení styku matke vrátiť do miesta bydliska matky vo T.
prípadne navrhuje rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Kolízny opatrovník a navrhovateľka odvolací návrh nepodali.

5.Kdoručenémuodvolaniusavyjadrilkolíznyopatrovník.Vprípaderozvodunavrhujedieťazveriťmatke,
zastupovať maloleté dieťa a spravovať majetok by mali obaja rodičia, výživné určiť podľa odôvodnených
potrieb dieťaťa a možností a schopností rodičov, keďže doterajšie kontakty otca neboli pravidelné dieťanemalo možnosť si zvyknúť a navrhuje úpravu styku spočiatku za prítomnosti matky, neskôr je možné
rozšíriť aj bez prítomnosti matky.

6. Právna zástupkyňa navrhovateľky k doručenému odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne. Navrhovateľka sa počas týždňa zdržiava v zahraničí avšak len pre účely študijné, žije
v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, platí 350,- eur, navrhovateľka je na predĺženej rodičovskej
dovolenke, maloleté dieťa má zabezpečenú riadnu stálu lekársku pediatrickú starostlivosť MUDr. J. I.
vo T. J. kde sa zúčastňuje na pravidelných prehliadkach. Maloleté dieťa hovorí materinským jazykom,

ktorým je maďarský jazyk a vie sa vyjadrovať v slovenskom jazyku. Rozhodnutie považuje za vecne
správne reflektujúce vykonané dokazovanie a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona
č. 161/2015 Z. z. CMP účinného od 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak (tzv. vzťah subsidiarity).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a konanie zastaviť podľa § 391 ods. 1 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty manžela predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené procesné podmienky
na konanie a ak sú, či napadnutý rozsudok je vecne správny.

10. Podľa § 103 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie kedykoľvek za konania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

11. Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné

konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

12. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

13. Z ustanovenia § 161 ods. 1 CSP vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania
na to, či sú procesné podmienky splnené. Nedostatok procesnej podmienky v danej veci bol namietaný
odvolateľom.

14. V prejednávanej veci je potrebné v prvom rade posúdiť, či prvoinštančný súd má právomoc konať
a či boli splnené predpoklady na to, aby navrhovateľka podala návrh na začatie konania na súd
prvej inštancie. V prípade cezhraničných rozvodov je potrebné dôsledne skúmať, či je daná právomoc
slovenského súdu konať a rozhodnúť tiež vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, keďže s
konaním o rozvod nemusí byť nevyhnutne spojené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k

maloletým deťom na čas po rozvode tak, ako to predpokladá § 113 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 100 CMP.15. Súd prvej inštancie posúdil, že v danej veci je daná právomoc súdu konať a rozhodnúť a na otázku
právomoci súdu aplikoval zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
len „ZMPSP“).

16. Pri posudzovaní medzinárodnoprávnej právomoci slovenských súdov v manželských veciach je
nevyhnutné mať na pamäti skutočnosť, že problematika upravená v § 38 ZMPSP je súčasne aj
predmetom úpravy sekundárneho práva EÚ, konkrétne Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv

a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva. Je možné konštatovať, že pokiaľ ide o manželské veci predmet úpravy
Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000
vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva (pozri čl. I ods. 1 písm. a), bod 8. preambuly)
v podstate pokrýva predmet úpravy § 38 ZMPSP.

17. Odlišne (v porovnaní so ZMPSP) však Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania
manželstva pristupuje k stanoveniu medzinárodnej právomoci súdov. Táto odlišnosť je daná v dôsledku

využívania iných kritérií pre založenie právomoci. Kým pre ZMPSP je rozhodujúca štátna príslušnosť
manželov (resp. jedného z nich), Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým
sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva
považuje za základ pre určenie medzinárodnej právomoci kritérium obvyklého pobytu a jeho modifikácie

(i keď štátna príslušnosť má aj tu svoje miesto).

18. V súlade s čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc

súdy členského štátu
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam

má "domicil".

19. Z citovaného čl. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva je zjavné, že

v manželských veciach sa neuplatňuje všeobecný princíp právomoci. Namiesto toho čl. 3 zakotvuje
viacero princípov pre založenie právomoci, ktoré sú vzájomne rovnocenné, a žiadny z nich nie je
nadradený inému. Dá sa preto tvrdiť, že čl. 3 svojou formuláciu umožňuje navrhovateľovi v konkrétnom
prípade voľbu medzi viacerými súdmi.

20. Okrem uvedeného je nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva daná právomoc
aj v prípadoch podľa čl. 4 a 5.

21. Všetky uvedené princípy pre založenie medzinárodnej právomoci v manželských veciach sú
samotným nariadením označené ako princípy výlučné. Takto ich kvalifikuje čl. 6.22. Aplikácia vnútroštátnych predpisov členských štátov (Slovenskú republiku a ZMPSP nevynímajúc)
prichádza do úvahy len v prípadoch, ak súdy žiadneho členského štátu s výnimkou Dánska nedisponujú
medzinárodnou právomocou podľa vyššie uvedených princípov, t.j. podľa čl. 3, 4 a 5 Nariadenia Rady

(ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva. Iba v takomto prípade umožňuje Nariadenie Rady (ES)
č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu,

rozluky alebo anulovania manželstva pristúpiť na aplikáciu vnútroštátneho práva členských štátov. Proti
odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt a ani nie je štátnym príslušníkom členského štátu, môže každý
príslušník členského štátu s obvyklým pobytom na území iného členského štátu využiť kritéria súdnej
právomoci platné v danom štáte rovnako ako štáty príslušníci tohto štátu.

23.KaplikáciiZMPSPtakbudemožnéprikročiťpredovšetkýmvprípadochpredvídanýchčl.7Nariadenia

Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva, ak žiaden zo súdov členských štátov s výnimkou Dánska
nebude mať právomoc podľa čl. 3, 4 a 5. Inak povedené, ak by existoval v ktoromkoľvek členskom
štáte EÚ (s výnimkou Dánska) súd, ktorý by mal v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 o

súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva právomoc na konanie vo veci rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva,
neprichádzala by subsidiárna aplikácia vnútroštátneho práva (ani ZMPSP) do úvahy.

24. Zo skutkových okolností danej veci vyplýva, že navrhovateľka je štátnou občianskou Slovenskej
republiky, žije viac rokov v Rakúskej republike a navrhovateľka má na území Rakúskej republiky obvyklý
pobyt, i keď trvalý pobyt má hlásený na území Slovenskej republiky. Navrhovateľka podala návrh
na rozvod manželstva s občanom Nigérijskej federatívnej republiky na súde v Slovenskej republike.
Manžela žijú oddelene, obaja v Rakúskej republike.

25. Ako už bolo podrobne vysvetlené v súlade s čl. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva by bolo možné ZMPSP aplikovať výlučne v prípade, ak právomoc na konanie

o rozvode nemajú podľa čl. 3 - 5 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým
sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva
súdy žiadneho členského štátu. Pri pohľade na znenie čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o
súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských

práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva je však zjavné, že súdy vybavené medzinárodnou právomocou na rozhodnutie v
danej veci v EÚ existujú a je ich možné určiť na základe viacerých kritérií, napr. manželia mali naposledy
obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo má
navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu.

26. S ohľadom na uvedené vo veci rozvodu manželov majú medzinárodnú právomoc súdy v Rakúskej
republike, v dôsledku čoho, v súlade s čl. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania

manželstva, nie je možné aplikovať ZMPSP.

27. Obvyklý pobyt navrhovateľky v Rakúskej republike je nepochybne daný. Navrhovateľka žije vo T.,
s manželom sa spoznali v Rakúsku v roku 2011 kde obaja žili, vo T. sa jej X.X.XXXX narodila dcéra,
navrhovateľka študuje vo T., je nezamestnaná, poberá v Rakúskej republike dávky, maloletá chodí do

škôlky v Rakúsku. Skutočnosť, že navrhovateľka má na území Slovenskej republiky evidovaný trvalý
pobyt je pre skúmanie obvyklého pobytu irelevantná.28. Zároveň sa žiada dodať, že vo veci rozvodu manželstva už bolo rozhodované príslušným súdom v
Rakúskej republike (pozri rozsudok Okresného súdu Favoriten 34C 24/13g zo dňa 10.6.2014), pričom
návrh bol zamietnutý a príslušný súd v Rakúskej republike konal a rozhodoval, teda mal právomoc a

aplikoval rozhodné rakúske právo.

29. Podľa čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)
č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva súdy členského štátu majú

právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktorý má obvyklý pobyt v tomto členskom
štáte v čase začatia konania.

30. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak
je obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania lokalizovaný v tomto členkom štáte. Výnimky z
tohto všeobecného pravidla stanovujú čl. 9,10 a 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej

právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva. Právomoc slovenských súdov na konanie vo úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností je daná v prípade, ak má maloleté dieťa obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

31.MaloletédieťasanarodilovoT.,žijetamnepretržitedoterazsnavrhovateľkou,navštevujevRakúskej
republike predškolské zariadenie. V čase začatia tohto konania 20.11.2014 obvyklý pobyt maloletej bol
v Rakúskej republiky.

32. Vzhľadom na požiadavku vysporiadania sa s predmetom konania bolo potrebné skúmať právomoc

podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a
o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie o výživnom“) nakoľko Nariadenie
Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach
a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa na
vyživovaciu povinnosť nevzťahuje. Nariadenie o výživnom sa vzťahuje na všetky vyživovacie povinnosti,

ktoré vyplývajú z rodinných vzťahov, rodičovstva, manželstva alebo príbuzenstva. Obsahuje pravidlá
o určovaní právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci. Zároveň obsahuje dôležité
zásady týkajúce sa prístupu k spravodlivosti, najmä vo vzťahu k dostupnosti právnej pomoci a asistencii
pre osoby oprávnené na výživné a povinné osoby, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom ústredných
orgánov. Všeobecné ustanovenia o právomoci vymedzuje článok 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti, podľa ktorého v členských štátoch právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti je daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca

sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

33. V danom prípade je potrebné aplikovať článok 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o
právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti, v zmysle ktorého súdom s právomocou prerokovať veci podľa Nariadenia Rady (ES) č.
4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach

vyživovacej povinnosti je ten súd, ktorý má právomoc pojednávať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak nárok na výživné je spojený s týmto konaním. V návrhu sa navrhovateľka domáha, aby
súd zveril maloletú na čas po rozvode do jej výchovy a opatery a uložil odporcovi povinnosť prispievať
na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, to znamená, že nárok na výživné je spojený s konaním
o rodičovských právach a povinnostiach, na ktoré konanie súd nemá v súlade s vyššie uvedeným

právomoc. Vzhľadom nato súd nemôže mať ani právomoc konať vo veci vyživovacej povinnosti k
maloletému, pretože konať o tomto nároku musí rakúsky súd, ktorý má právomoc konať vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletej.34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.
1 písm. a) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky a podľa § 391 ods. 1 CSP zastavil konanie.

35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

36. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).