Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217010019
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7217010019.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného K. Z.
stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 27. januára 2017 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
K. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom J., N. XX, t.č. od 20.10.2016 vo väzbe v Ústave na výkon

väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach,

je vinný, že

v Košiciach na ul. N. v smere od ul. T. dňa 18.10.2016 v čase o 15,20 hod. s hodnotou najmenej 1,13 mg/l
alkoholuvdychu(2,35promile)viedolosobnémotorovévozidlozn.I.Q.,EČV:KEXXXZ.,kdevdôsledku

nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke a nerešpektovania
dopravnej značky „Zákaz vjazdu“ s vozidlom narazil do rohu elektrickej rozvodne č. T9413 na ulici N. XX
v Košiciach, čím spoločnosti T. H. spoločnosť s ručením obmedzeným, J. X, J. nevznikla žiadna škoda,
teda
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

tým spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a odsudzuje

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov
nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaraďuje obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu 24 (dvadsiatichštyroch) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Trestné stíhanie obžalovaného K. Z. sa pred podpísaným súdom vedie na poklade obžaloby prokurátora

Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 05.01.2017 sp. zn. 2Pv 588/16/8803, podľa ktorej sa mal dopustiťprečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona spôsobom
popísaným v obžalobe, resp. vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/

Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Formou položených otázok
bolo zistené, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu, že
bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu, s ktorým sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, že bol oboznámený s

trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu a že sa dobrovoľne priznal
a uznal vinu za spáchaný skutok. V nadväznosti na odporúčajúce stanovisko prokurátorky rozhodol
konajúci súd tak, že prijal vyhlásenie obžalovaného učinené v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania viny obžalovaným
nevykoná, vykoná len dôkazy potrebné pre rozhodnutie o treste a ochrannom opatrení.

V nadväznosti na to boli na hlavnom pojednávaní prečítané: zápisnice o výsluchu obžalovaného z
prípravnéhokonania,znaleckýposudokzodboruZdravotníctvoafarmácia,odvetviePsychiatriaalistiny.

Obžalovaný využil svojho zákonného práva a k osobným pomerom na hlavnom pojednávaní, a ako to
vyplýva zo zápisníc o jeho výsluchu z prípravného konania, ani pred vyšetrovateľom PZ nevypovedal.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, Sexuológia JUDr. MUDr. S. B. v
znaleckom posudku č. 114/2016, ktorý vypracoval dňa 01.12.2016 uzavrel, že obžalovaný K. Z. je závislý
na alkohole, jedná sa o rozhranie medzi II. a III. štádiom alkoholizmu (zo IV. klasifikačných stupňov).
Užívanie alkoholu má pre neho výrazne nepriaznivé sociálne dôsledky v zmysle opakovanej trestnej

činnosti pod vplyvom alkoholu, ako aj zdravotné dôsledky v zmysle pravdepodobného poškodenia
pečene. Ambulantné ochranné protialkoholické liečenie v psychiatrickej ambulancii K.. S. V. na základe
súdneho rozhodnutia nesplnilo svoj účel. Znalec navrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie
ústavnouformou.Obžalovanýjeschopnýsprávnechápaťzmyseltrestnéhokonaniaajespôsobilýúčasti
na všetkých procesných úkonoch.

Evidenčná karta vodiča svedčí o tom, že obžalovaný sa ako vodič inak správal dôsledne, nemá
zaevidovaný žiadny priestupok ani trestný čin v cestnej premávke.

V súvislosti s predmetným skutkom bol obžalovanému rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v

Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 27.10.2016 ČVS: ORPZ-KE-V zadržaný
vodičský preukaz č. KE-XXXXX-XX vydaný na skupiny „B, B1, AM“.

Výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je preukázané,
že obžalovaný sa od roku 2012 dopustil desiatich priestupkov v zmysle znečisťovania verejného

priestranstva, konzumácie alkoholu na verejnom priestranstve, ktoré boli riešené blokovými pokutami,
resp. napomenutiami.

Obžalovaný je hodnotený Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Košice,
v ktorom od 20.10.2016 vykonáva väzbu, kladne. Plní si svoje povinnosti, rešpektuje a dodržiava normy

a predpisy, konflikty nevyvoláva. Formácia obžalovaného v podmienkach zmierneného režimu výkonu
väzby prebieha v žiaducom sociálnom smere, nebol mu uložený trest. Pracovne zaradený nie je. Kontakt
s primárnou rodinou udržiava prostredníctvom návštev, korešpondencie a telefonátov.

Z miesta bydliska je obžalovaný Miestnym úradom Mestskej časti Košice - U. hodnotený len evidenčne.

Obžalovaný má šesť záznamov v registri trestov GP SR. Naposledy mu Okresný súd Košice II
rozsudkom sp. zn. 7T 58/2014 zo dňa 26.08.2014 uložil pre prečin podľa § 260 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
písm. b/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonával
v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom z výkonu trestu bol

podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 1PP 72/2014 zo dňa 10.09.2014,
ktorým mu bola zároveň určená skúšobná doba na 3 roky. O spomenutom odsúdení svedčia pripojené
súdne spisy Okresného súdu Košice II 7T 58/2014 a Okresného súdu Košice I 1PP 72/2014. spodstatným obsahom ktorých súd na hlavnom pojednávaní rovnako oboznámil. V ostatných prípadoch
sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Nakoľko vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, ktoré bolo na hlavnom pojednávaní prijaté, v plnom
rozsahu korešpondovalo s výsledkami dokazovania vykonaného v štádiu prípravného konania, súd
rozhodol o uznaní viny obžalovaného v súlade s obžalobou skutkovo a právne, keď K. Z. uznal za
vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti rozsudku.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní k osobe obžalovaného súd vyhodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov upravenou v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda podľa svojho vnútorného
presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých
dôkazov, ktoré boli získané a vykonané zákonným spôsobom.

Pri rozhodovaní o treste sa súd riadil základnými zásadami pre ukladanie trestov upravenými v § 34

ods. 1 až 4 Trestného zákona, keď mal na zreteli uložiť taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho
prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne odradí od páchania trestných
činov iné osoby. Súd prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
osobu obžalovaného a jeho pomery a rovnako mal na zreteli, aby trest postihol iba obžalovaného a

mal čo najmenší vplyv na jemu blízke osoby. Pri skúmaní existencie priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností zistil, že na strane obžalovaného je poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona spočívajúca v tom, že obžalovaný priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval, na druhej strane však skutočnosť, že bol už za trestné činy v minulosti odsúdený, vyhodnotil
súd ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona aj napriek tomu, že v piatich

prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, avšak v ostatnom prípade bol v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia. Poľahčujúca a priťažujúca okolnosť sú v rovnováhe čo sa týka pomeru a
miery ich závažnosti, preto žiadnym spôsobom neovplyvnili úpravu hraníc zákonom ustanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody, ktorá je za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona do jedného roka a
z tejto aj súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní výmery trestu vychádzal.

Z dôvodu, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, uložil mu súd nepodmienečný trest odňatia slobody, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť
v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby, v trvaní 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody,

ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil ako vodič, v nadväznosti na to mu súd formou trestu zákazu
činnosti znemožňuje viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 24 mesiacov.

Znaleckým skúmaním v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria je preukázané, že
obžalovaný je závislý na alkohole, závislosť je na rozhraní II. a III. zo IV. klasifikačných stupňov, preto súd
obžalovanému v súlade s návrhom znalca uložil okrem trestov aj ochranné protialkoholické liečenie. Pre

potreby ochranného liečenia protialkoholického nasvedčuje to, že obžalovaný sa aj v minulosti dopúšťal
trestnej činnosti, ale aj priestupkov práve pod vplyvom návykovej látky. Ochranné liečenie ambulantnou
formou tak, ako bolo obžalovanému uložené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 58/2014
nesplnilo svoj účel, preto v danom prípade súd zvolil formu ústavnú.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.