Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207973
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814207973.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova
25, IČO: 36 865 141, proti povinnému W. V., bytom
J. M. XXX/XX, M., o vymoženie 76,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. augusta 2014, č. k. 9Er/1620/2014-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10.03.2014.
Po právnej stránke prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že oprávnený návrhom spísaným u súdneho exekútora navrhol vykonať exekúciu voči
povinnému, a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 06127/12, vydaný dňa 07.01.2013 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2013
a vykonateľnosť dňa 31.01.2013. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich
súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je
spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06127/12, vydaného dňa 07.01.2013 zistil, že

rozhodcovskýsúdpriznalprávo napeňažnéplnenienazákladezmenky.Poukázalnauzavretúdohoduo
vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere č.
306100362 zo dňa 06.07.2011. Ďalej zistil, že účastníci konania zabezpečili tento svoj záväzkový vzťah
neúplnou zmenkou vystavenou dňa 06.07.2011, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený
ako remitent. Z obsahu zmluvy o úvere č. 306100362 zo dňa 06.07.2011, mu vyplynulo, že oprávnený
ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 150,- Eur za poplatok 78,- Eur a povinný sa zaviazal

splatiť poskytnutý úver v celkovej výške 228 Eur
v 04 mesačných splátkach vo výške 57,- Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v Zmluve. Pri skúmaní
úverovej zmluvy dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
(s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na
predtlačenom formulári) pričom na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je
potrebnéaplikovaťustanoveniaspotrebiteľskéhopráva.PoukázalnasmernicuRady93/13/EHSnakoľko

mal za to, že túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvoramu vyplynulo, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy,
konkrétne článku II, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

V článku II rozhodcovskej zmluvy uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 306100362 zo dňa 06.07.2011 vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym

rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu ( zák. č. 99/1963 Zb.). Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným bola podľa názoru
súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade

rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. Uviedol, že spotrebiteľ teda podľa uvedenej
zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby
v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred
všeobecným súdom. Bol toho názoru, že pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
bez účasti spotrebiteľa, súd ex offo prihliada na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v

zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Dôvodil, že pre účely posúdenia prípadného
nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho
exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek
dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Bol toho názoru, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere spĺňa všetky podmienky, tak
z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj
z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola
kvalifikovaná ako nekalá. Doložku považoval zároveň aj v rozpore

s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, z čoho vyvodil,
že je neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť podľa súdu potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc
z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok

a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. Súdu prvého stupňa vytýkal, že na správne zistený
skutkovýstavvecinesprávneaplikovalprávnypredpis.Namietal,ževrámcipreskúmavaniaexekučného
titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko
samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu

nedovolenému,
v dôsledku čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výrokuexekučnéhotitulu.Uviedol,žesplneniepodmienokzastaveniaexekúcie,t.j.zaväzovaťkniečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi,
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného konania súd

nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Zastával
názor, že aplikáciou ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom posúdenia správnosti
výroku rozsudku rozhodcovského súdu dochádza k ukráteniu strán exekučného konania práv, ktoré

im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, resp. Občiansky súdny poriadok, a to hlavne práva na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Zároveň postupom súdu prvého stupňa a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona orozhodcovskom konaní. V závere odvolania poukázal na to, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú
zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to formou
samostatného právneho úkon a na samostatnej listine s tým, že v niektorých prípadoch je rozhodcovská

doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Súdu prvého stupňa vytýkal, že tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený uzavrel, že súd prvého stupňa konal nad rámec
zákonných ustanovení, vychádzajúc z čoho navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
adospelkzáveru,žeodvolanieoprávnenéhoniejedôvodnéanapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňa
je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez

nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru

2015, použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.

Podľa ust. § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor
týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného
titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ust.
§ 45 (v znení účinnom do 31.12.2014) priznával exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský
rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Možnosťprelomeniamateriálnejprávoplatnostirozhodcovskéhorozsudkubolaupravenávust.§45ods.
1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014). Zákonodarca jednoznačne
uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ak má nedostatky uvedené v ust. § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňovalo zastaviť exekúciu,
resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ išlo o plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok.Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere zo
dňa 06.07.2011 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným

a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že predložená zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje
znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom
a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril
dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy
povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v príslušnom znení sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú
zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 06.07.2011, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s
povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej

podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani
nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej

strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvého stupňa aj v
tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil,
komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú

nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,
C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnejneplatnostivzmysleust.§53ods.5Občianskehozákonníkaplatnomaúčinnomvrozhodnom
období.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad

pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok,
vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul
podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.