Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Ndz/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200239
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4015200239.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: H., bytom H., proti odporcovi: Sociálna
poisťovňa - ústredie so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta 28, o preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo
290 211 8410 0 zo dňa 12. novembra 2014, vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 19Sd/41/2015,
o námietke zaujatosti, takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Krajského súdu v Nitre JUDr. Viola Takáčová, PhD. nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 19Sd/41/2015.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ opravným prostriedkom doručeným Krajskému súdu v Nitre sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu - Sociálnej poisťovni ústredie, číslo XXX XXX XXXX X
zo dňa 12. novembra 2014, ktorým odporca zamietol jeho žiadosť o príspevok k dôchodku. Žiadal,
aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, posudzujúc podanie

navrhovateľa - opravný prostriedok, podľa obsahu.

Konanie o uvedenom opravnom prostriedku je vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
19Sd/41/2015 a vec bola pridelená na základe rozvrhu práce súdu na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 19Sd.

NavrhovateľvpriebehukonaniavniesolnámietkuzaujatostivočivecprejednávajúcejsudkyniJUDr.Viole
Takáčovej, PhD., ktorú odôvodnil tak, že tvrdil: „doterajšie jednanie vo veci rozhodnutia samosprávneho
orgánu, ktoré trvá od totality až dodnes, a nie je ukončené, považujem vrchol jej arogancie a cynizmu
k prístupu veci tak dôležitej, ako je odobratie pozemku bez môjho vedomia a diskriminácie v podnikaní
najmä mojich potomkov. Obávam sa aj o tú almužnu o príspevok k dôchodku. Dúfam, že sa nájde sudca
s ľudskou tvárou, ktorý vec posúdi a rozhodne.“

Na výzvu súdu, aby doplnil svoju vznesenú námietku v naznačenom smeru, navrhovateľ oznámil, že
trvá na svojom pôvodnom podaní a postup súdu považuje za ďalší prieťah v konaní.

K námietke vznesenej navrhovateľom sa vec prejednávajúca sudkyňa Krajského súdu v Nitre JUDr.
Viola Takáčová, PhD. vyjadrila nasledovne:

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 19Sd/41/2015, ktorá mi bola ako sudcovi pridelená elektronickou
podateľňou Krajského súdu v Nitre, navrhovateľ vzniesol v poradí druhú námietku zaujatosti proti
sudkyni, ktorej bol opravný prostriedok navrhovateľa pridelený. Prvú námietku zaujatosti vzniesol v
právnej veci vedenej pod sp. zn. l3Sp/13/2009. O prvej jeho námietke rozhodol uznesením Najvyšší
súd SR dňa 14.10.2009 v konaní pod sp. zn 6Ndz/l/2009. Tak ako to vyplýva už z prvej vznesenej
námietke zaujatosti na č.l. 26 súdneho spisu sp. zn. l3Sp/13/2009, navrhovateľ aj v druhej námietke

zaujatosti napriek výzve súdu podľa §15a ods. 3 OSP neuvádza dôvody, pre ktoré má byť sudca
vylúčený ani to, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Dôvody, pre ktoré opakovane vzniesol námietkuzaujatosti, sú podľa môjho názoru osobného charakteru a považujem ich za opakujúce, hrubo urážlivé
a dehonestujúce moju osobu sudcu, ale aj kvalitu mojej rozhodovacej činnosti. Z uvedených dôvodov
súhlasím s tým, aby bola vec pridelená na rozhodnutie inému sudcovi Krajského súdu v Nitre.

Krajský súd v Nitre podľa § 15 druhá veta O.s.p. v spojení s § 14 ods.1 a s § 16 ods.1 O.s.p.
predložil námietku navrhovateľa spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
na rozhodnutie o zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyni s jej vyjadrením k vznesenej námietke.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyposúdilznesenúnámietkuzaujatostivočivecprejednávajúcejsudkyni
Krajského súdu v Nitre vzhľadom na jej pomer k veci a k účastníkom konania, túto prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), podľa § 16 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že niet zákonného dôvodu na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Violy Takáčovej, PhD.
z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci.

Podľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno

mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu
k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska
uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide

napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem
na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo
iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k
účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,
súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak

pozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania.

Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je
právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti
vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či

iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom
predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie
pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Sudcu nemožno vylúčiť pre úkony v
prejednávanej veci, ako aj pre úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí, ktoré vydal. Ak
sú v námietke zaujatosti uvedené len také skutočnosti, neprihliada sa na ne, t.j. platí fikcia, ako by

námietka nebola vznesená, ale len v rozsahu týchto skutočností, v ktorom prípade sa vec nepredkladá
nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Ak námietka obsahuje aj iné okolnosti, treba
ju predložiť bez ohľadu na to, že o niektorých okolnostiach platí, že sa na ne neprihliada, pretože v
opačnom prípade by mohol nastať dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1, písm. g) O.s.p.
v spojení s § 205a ods. 1 písm. a) O.s.p.. Taký dôvod pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej by sa

mohol uplatniť aj v dovolacom, resp. v mimoriadnom dovolacom konaní (len v konaní sporovom). Pre
vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania,
z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci,
je nepostačujúci aj subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a
rozhodnutie mu pridelenej veci, ako aj naopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci

musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho
vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce
zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol
námietku zaujatosti.

Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho
a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom
osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na
výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. konštruujeako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá
vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými
skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny

pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom,
že možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že
možno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že
„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania
nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti
závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v
ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).

Poukazom na skutočnosti uvedené vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže
byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže
v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah
ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej

súvislosti s predmetom daného konania (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS
76/1999 z 20. júla 1999).

Vychádzajúczoskutkovýchokolnostívyplývajúcichvdanejvecizpredloženéhosúdnehospisunemožno
opomenúť, že namietajúca sudkyňa uviedla: „Dôvody, pre ktoré opakovane vzniesol námietku

zaujatosti,súsúpodľamôjhonázoruosobnéhocharakterua považujemichzaopakujúce,hrubourážlivé
a dehonestujúce moju osobu sudcu, ale aj kvalitu mojej rozhodovacej činnosti. Z uvedených dôvodov
súhlasím s tým, aby bola vec pridelená na rozhodnutie inému sudcovi Krajského súdu v Nitre“. Na
uvedené dôvody sudkyne však najvyšší súd nemohol prihliadnuť v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej
v § 14 ods. 1 O.s.p., a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o sudcoch a

čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej právnej úpravy vymenovaním za sudcu
vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a
povinnosti sudcu k štátu upravené zákonom o sudcoch. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi
umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy
Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.

Z obsahu vznesenej námietky nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktorými by navrhovateľ odôvodňoval
vznesenú námietku voči vec prejednávanej sudkyni Krajského súdu v Nitre. V tejto súvislosti Najvyšší
súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne
existujúce zákonné dôvody. Na dosiahnutie nápravy v občianskom súdnom konaní slúžia predovšetkým

opravné prostriedky, nie námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Iba na tomto základe však
bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., ak súčasne
nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval
uplatnenú námietku.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal
takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania
veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť
súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).

I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci
nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich

nezaujatosti [viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci
Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno
prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnejústavnejzásady,ženiktonesmiebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi(čl.48ods.1ÚstavySlovenskej
republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len
celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so

zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné
presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných
záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti
Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania

a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom
dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať

Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že
vec prejednávajúca sudkyňa Krajského súdu v Nitre JUDr. Viola Takáčová nie je vylúčená z prejednania
a rozhodovania v predmetnej veci, keď najvyšší súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska

§ 14 ods. 1 O.s.p. právne relevantná, a ani z vyjadrenia sudkyne, ktorej vec podľa rozvrhu práce bola
pridelená na rozhodnutie, ktorá by odôvodňovala jej vylúčenie z prejednania a rozhodovania v tejto veci.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.

mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.