Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky
Judgement was issued by Mgr. Lívia Gombárová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416200095
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416200095.3
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci navrhovateľky: E., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. F., G. 3, proti manželovi: U. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. F., o rozvod
manželstva, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo uzatvorené medzi E. J., rod. L., nar. XX.XX.XXXX a U. M. N., nar. XX.XX.XXXX dňa
XX.XX.XXXX vo Y. v K. republike zapísané v F. manželstiev Matričného úradu MV SR osobitnej matrike
Bratislava, vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. XX
r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.1.2016 domáhala rozvodu
manželstva s manželom, ktoré uzatvorili dňa XX.XX.XXXX vo Y. v K. republike, keď poukázala na
skutočnosti, v zmysle ktorých jej manžel, štátny občan X., v čase uzatvorenia manželstva bol azylant
avšak javil sa ako seriózny a milý človek. Po piatich rokoch od uzatvorenia manželstva sa začal správať
arogantne,začaldávaťnajavonenávisťknavrhovateľkeakoaj kjej neplnoletejvnučke,ktorúvychováva
a ktorú má navrhovateľka v pestúnskej starostlivosti. Poukázala, na skutočnosť, že manžel jej klamal od
začiatku a vo všetkom, všetky zarobené peniaze posielal do C., pričom manželstvo uzatváral účelovo.
Navrhovateľka zistila, že bol trestne stíhaný vo Y. a následne stratila k nemu dôveru, pričom poukázala,
že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené.
2.Súd pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti manžela, nakoľko v zmysle § 116 odsek 2 CSP
mu bol návrh na rozvod manželstva doručený dňa 20.1.2017 a predvolanie na pojednávanie mu bolo
doručené dňa 20.1.2017 v zmysle § 106 odsek 3 CSP a § 106 odsek 1 písm. a) CSP.
3.Súdvykonaldokazovanie výsluchomnavrhovateľkyaoboznámenímpredloženýchlistinnýchdôkazov
atonávrhom,sobášnymlistom,potvrdenímS.Y.F.oposlednomspoločnombydliskumanželov, správou
Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:
4. Z predloženého sobášneho listu mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo
uzatvorené dňa XX.X.XXXX vo Y. v K. republike, pričom posledné spoločné bydlisko manželov bolo na
adrese Y. F., G. 3.
5.Zo správy Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície mal súd preukázané, že
U. M. N., štátny príslušník X. má povolený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky do XX.XX.XXXX,
pričom od X.X.XXXX je prihlásený k pobytu v S. Y. F..6. Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že pred uzatvorením manželstva manžela poznala asi pol
roka cez svoju dcéru, ktorá pracovala vo Y.. Počas celého obdobia manželstva manžel pracoval vo Y.,
nevedela presne uviesť kde, domov chodieval spočiatku týždenne. V roku 2015 sa v manželstve začali
objavovať problémy, pretože manželovi sa nepáčili kultúrne zvyklosti navrhovateľky, presadzoval si len
svoje návyky z domovskej krajiny, postupne si manželia prestali rozumieť, z nedorozumenia pramenili
aj následné hádky, na ktoré manžel reagoval tak, že neprišiel domov mesiac, neskôr dva. V júni
2015 manželia prestali spolu aj finančne hospodáriť, manžel prestal rodinu finančne podporovať a
v tom istom období prestali spolu manželia aj intímne žiť. Dôvodom všetkých sporov a konfliktov
bolo, že manžel nemal rád slovenskú kultúru, slovenské zvyklosti, nemal rád rodinu svojej manželky,
ktorú nerešpektoval, pričom naposledy prišiel domov na Slovensko v auguste 2015 a v septembri 2015
navždy odišiel, pričom do dnešného dňa navrhovateľka nemá vedomosť kam odišiel, kde sa nachádza,
nekontaktoval ju písomne ani telefonicky. Navrhovateľka nepozná rodinu manžela v X. , nikdy ich
nevidela ani na fotografiách, nepozná ich adresu, len adresu, ktorá je uvedená v sobášnom liste.
Navrhovateľka ďalej vypovedala, že manžel na Slovensku známych nemal, nemal žiadne kontakty,
pričom do dnešného dňa má evidovaný pobyt na adrese vo Y. F.. Čo sa týka problémov v manželstve a
pokusov o obnovenie manželského spolužitia sa navrhovateľka vyjadrila, že v čase sporov týkajúcich
sa rozdielnych kultúr sa snažila o kompromis, v niečom sa manželovi snažila prispôsobiť, prikloniť
sa k jeho zvyklostiam, avšak nemalo to zmysel, pretože vôbec nerešpektoval rodinu navrhovateľky.
Navrhovateľka sa vyjadrila, že z manželstva deti nepochádzajú a viac nemá záujem na zotrvaní v
takomto manželstve, ktoré neplní svoj spoločenský účel.
7.Podľa § 38 odsek 1 z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je
slovenským občanom.
Podľa § 22 odsek 1 z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesným zrušenie
manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase
začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom
právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 1 odsek 1 z.č. 36/2005 z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“) manželstvo je zväzok muža
a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po
splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 odsek 2 Zákona o rodine ú čelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní pri rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní pri rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.
8.V danom prípade mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov neplní spoločenský účel. Účelom
manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno
rozviesť až vtedy, keď sa žiadna z týchto funkcií nerealizuje. Súd je povinný skúmať, či manželia spolu
žijú ako rodina, či majú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spolu čas, či manželia spolu hospodária, čiprispievajú na úhradu potrieb rodiny, či vychovávajú dobrovoľne svoje deti, či manželia spolu intímne
žijú resp. či niektorý z nich žije intímne s iným partnerom a či spoločne vychovávajú deti, ktoré s
nimi žijú v rodine. Pozornosť treba tiež zamerať na aktivitu každého manžela, smerujúcu k náprave
narušených vzťahov, na postoj každého z nich k vlastnému porušeniu manželských povinností a k
porušeniu manželských povinností druhým manželom, pričom ak súd ustáli, že manželstvo nemôže plniť
svoj spoločenský účel, či rozvrat manželstva je dostatočne trvalý.
V danom prípade manželia spolu nežijú ako rodina, pričom navrhovateľka do dnešného dňa nemá ani
len vedomosť, kde sa jej manžel od septembra 2015 nachádza a nemá ani vôľu s manželom tvoriť
jeden celok a tráviť spoločne čas. Manželia nemajú spoločné dieťa, neposkytujú si vzájomnú vyživovaciu
povinnosť, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú od júna 2015. Dokonca od septembra 2015
spolu manželia ani nežijú, nakoľko manžel v tomto období opustil spoločnú domácnosť. Navrhovateľka
sa na pojednávaní viackrát vyjadrila, že nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, keď uvedené
manželstvo bolo zo strany jej manžela uzatvorené účelovo, nakoľko v tom období bol azylantom. Súdu
sa napriek šetreniu nepodarilo zistiť, kde sa manžel v súčasnosti zdržuje, keď zo samotnej správy
Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície mal preukázané, že pobyt účastníka
konania nie je známy, pričom posledná evidovaná adresa miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky je S. Y. F.. V uvedenom prípade mal súd za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov
konania neplní spoločenský účel. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania videl súd v celkovom
názorovom a citovom a kultúrnom odcudzení.
9.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania pretože v danej veci ide o Civilné mimosporové konanie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.