Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/395/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219093
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114219093.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, G. pri I., o
zaplatenie 6045,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.
k. 14C/243/2014-129 zo dňa 11. októbra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/243/2014-139
zo dňa 13. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol ako i vo výroku o trovách

konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením) súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1015,52 € s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2) Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nie je možné priznať právo na zaplatenie splátok
splatných v období od 20.6.2010 do 5.6.2011 (12 splátok), nakoľko tieto sú premlčané. Zároveň mal za
to, že nebolo možné postúpiť celú pohľadávku z úverovej zmluvy bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
postupcom. Súd v konaní nezistil, že by došlo k odstúpeniu podľa § 506 Obch. zák. zo strany pôvodného
veriteľa.Priznalžalobcovilennároknanepremlčanésplátkysplatnédo27.9.2012,tedaspolu16splátok,
ktoré boli splatné v čase postúpenia pohľadávky, nakoľko žalovaný totiž nepreukázal ani netvrdil úhradu
týchto splátok. Súd z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy ako peňažného záväzku

priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s poukazom na 10c
nar. vl. priznal žalovanému aj nárok na úhradu úrokov z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok
do zaplatenia vo výške o 8% vyššej, ako bola výška základnej sadzby stanovená ECB avšak len do
uplatnenej výšky žalobou, t.j. do 8,25 % od splatnosti splátok do zaplatenia. Nárok na zaplatenie splátok
splatných po 27.9.2012 z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, v ktorom súd zamietol
nárok žalobcu. V konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky,
ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu (v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo
210/01 zo dňa 11.6.2003). súd pochybil a vec nesprávne posúdil, ak napriek predloženému oznámeniuo postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Nesúhlasil s názorom, že zo znenia ust.
92 ods. 8 ZoB vyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť už splatná.
Keďže právny predchodca žalobcu nevyužil oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,

splatnosť vyhlásil žalobca, a to dňa 2.12.2013. Pôvodný veriteľ (banka) mohla postúpiť peňažný záväzok
ako celok, vrátane jeho príslušenstva a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S takýmto nedoručením môžu byť spojené iba sankcie
vyplývajúce zo ZoB. Mal za to, že má nárok na úhradu uplatnených splátok splatných od 20.10.2012 do

20.7.2018. Pokiaľ išlo o premlčanie nároku mal za to, že je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Navrhol rozhodnutie zmeniť, alternatívne ho
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol ako i vo výroku o trovách konania
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) V prvom rade, mal odvolací súd za to, že je nutné sa vysporiadať s aplikáciou ust. § 92 ods. 8
ZoB na daný prípad, nakoľko od neho sa následne odvíja aj odôvodnenie súdu prvej inštancie, pokiaľ
ide o nepriznaný nárok. Toto ustanovenie nerieši, ako uviedol žalobca v odvolaní, otázku bankového
tajomstva, ale priamo otázku možného postúpenia pohľadávky na iný subjekt.

8) Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

9) Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené
(3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie (nepostačuje teda, iba oznámenie o
postúpenípohľadávky).Sprísneniezákonnýchpredpokladovpostúpeniabankovejpohľadávkymôžebyť

považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad
pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne
významná v priebehu trvania úverového vzťahu.
10) Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené,

ideoprávnyúkonpostúpeniacontralegem aztohodôvodujeabsolútneneplatnýprerozporsozákonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu
k pohľadávke. V danom prípade nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by došlo k platnému
postúpeniu pohľadávok a s týmto názorom sa odvolací súd stotožnil. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo

(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

11) V danom prípade bolo teda možné postúpiť iba pohľadávku, ktorú už bola splatná, a keďže k
postúpeniudošlodátumom27.9.2012mohlibyťpredmetomtakéhotopostúpeniaibasplátkyneuhradené
do tohto dátumu. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, nárok na zaplatenie ďalších splátok (potomto dátume) už žalobca nemal, nakoľko nebol aktívne vecne legitimovaný, keďže tieto splátky už
naňho neboli platne postúpené.
12) Z uvedené je potom zrejmé, že pokiaľ pôvodný veriteľ nevyužil svoje právo na zosplatnenie úveru,

mohol žalobca vyhlásiť splatnosť iba tých splátok, ktoré boli naňho prevedené, t.j. nemohol vyhlásiť
zosplatnenie celého úveru, tak ako to urobil. Takéto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemá oporu v
zákone.

13) Pokiaľ išlo o otázku premlčania splátok splatných od 20.6.2010 do 20.5.2011 je potrebné sa

opätovne stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, nakoľko správne dospel k záveru, že na daný
prípad je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčania. Na uzavretý
zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o vzťah
spotrebiteľský. Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca
spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj
Občianskeho zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.

Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti
podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013). V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa rozhodnutia NS SR ustanovenie § 52 ods. 2
tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
14) Vzhľadom na uvedené, konštatuje odvolací súd vecnú správnosť rozsudku okresného súdu a
neopodstatnenosť odvolania.

15) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP,

nakoľko odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mal žalovaný, má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

16) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).