Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615210474
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615210474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne N. J., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. N. XX, XXX XX T., proti žalovanému S. V., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalýmpobytomL.X.X/XX,XXXXXT.,ozaplatenie557,86Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/253/2015-40 zo dňa 01. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
557,86 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 33,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(prvý výrok), p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 01. 04. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 557,86 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 33,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (prvý výrok). Okresný súd konanie čiastočne zastavil čo do zaplatenia sumy 12,14 Eur (druhý
výrok).
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v roku 2013 žalobkyňa poskytla žalovanému

pôžičku vo viacerých čiastkach spolu v sume 10 000.- Eur. Strany sa nedohodli na termíne vrátanie
pôžičky žalovaným. Začiatkom roku 2014 žalobkyňa telefonicky vyzvala žalovaného na vrátenie dlžnej
sumy a to bezodkladne. Žalovaný žalobkyni doručil písomné „Uznanie práva dlžníkom“ zo dňa 30. 04.
2014, v ktorom uviedol, že sumu 5000.- Eur vráti žalobkyni najneskôr do marca 2015 a ďalšiu sumu
5000.- Eur vráti najneskôr do júna 2015 s tým, že celková čiastka 10 000.- Eur bude žalobkyni vrátená
najneskôr do júna 2015. Žalobkyňa so žalobcom určenými termínmi vrátenia pôžičky nesúhlasila, pričom
žalovaný nedodržal ani termín vrátenia prvej splátky 5000.- Eur do marca r.2015.

Podľanázoruokresnéhosúdu„Uznanieprávadlžníkom“zodňa30.04.2014včastiourčenídňavrátanie
pôžičky je právny úkon nezrozumiteľný a neplatný, pretože termíny splátok si navzájom odporujú a
spôsobujú nezrozumiteľnosť a neplatnosť právneho úkonu v tejto časti. Ďalej okresný súd konštatoval,
že žalobkyňa sa dôvodne obrátila na advokáta so žiadosťou o právnu pomoc pri vymáhaní sumy 10
000,-Eur voči žalovanému, pretože sa taktiež ocitla v právne zložitej situácii, keď žalovaný na jej výzvu
na bezodkladné vrátenie pôžičky nereagoval vrátením dlžnej sumy. K vráteniu tejto sumy došlo až po
rokovaniach jej právneho zástupcu so žalovaným.

Z výpisu z účtu žalovaného okresný súd zistil, že dňa 15. 04. 2015 zaplatil žalobkyni sumu 10 000.-Eur.
Okresný súd považoval finančné prostriedky vynaložené žalobkyňou na zloženie zálohy na trovách jej
právnehozastúpeniazaúčelnevynaložené,pretojejvznikolnároknanáhradu trovprávnehozastúpenia
voči žalovanému, a to na tarifnú odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpeniaa písomná výzva adresovaná žalovanému) 2x 270,54 Eur vrátane 2x režijného paušálu po 8,39 Eur,
spolu 557,86 Eur.
Okresný súd na základe späťvzatia žaloby sčasti konanie o zaplatenie sumy 12,14 Eur zastavil.

Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľaustanovenia §142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
(ďalej aj „O.s.p.“).Trovy konania na strane žalobkyne predstavujú sumu 33.- Eur (za zaplatený súdny
poplatok). Pretože žalobkyňa mala v konaní úspech, žalovaný je povinný zaplatiť jej náhradu trov
konania.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie formálne do celého rozsudku prvoinštančného súdu,
avšak z obsahu jeho odvolania vyplýva, že sa de facto odvolal do prvého výroku rozsudku. Žiadal,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu „zrušil“ a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že v odpore
voči platobnému rozkazu poukázal na nadhodnotenú sumu právneho zastúpenia vo výške 570,- Eur, na
pochybnosť, či žalobkyňa tieto trovy advokátovi JUDr. Danielovi Přibylovi zaplatila a či advokát eviduje
takúto platbu vo svojom účtovníctve v predmetnom zdaňovacom období. Podal žiadosť na Daňový úrad

pobočka Lučenec o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu JUDr. Daniel Přibyl, advokát
a zároveň žiadal, aby si okresný súd túto správu z Daňového úradu Banská Bystrica vyžiadal, k čomu
nedošlo. Z uvedeného dôvodu okresný súd neúplne zistil skutkový stav. Ďalej namietal, že písomne
uznal dlh vo výške 10 000,- Eur, ktorý dňa 30. 04. 2014 doručil žalobkyni. V uznaní dlhu sa zaviazal
zaplatiťdlhvdvochsplátkachpo5000,-Eurdomarca2015adojúna2015.Dňa15.04.2015zaplatil celý

dlh, preto nebol dôvod, aby žalobkyňa v tejto veci splnomocnila právneho zástupcu na jej zastupovanie.
Podľa jeho názoru na strane žalobkyne nešlo o účelne vynaložené trovy.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Vo vyjadrení uviedla, že od žalovaného žiadala, aby finančnú hotovosť jej vrátil hneď. Nesúhlasila s

termínmi splátok, ktoré si určil sám žalovaný, bez jej súhlasu. Okresnému súdu boli predložené listinné
dôkazy a bol aj vykonaný výsluch svedka JUDr. Daniela Přibyla. Na základe uvedeného okresný súd
zistil skutkový stav úplne a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil.

4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 15. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia

jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací

súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaného v odvolaní.

9.Podľaustanovenia§657Občianskehozákonníka(ďalejaj„OZ“)zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze , a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

10. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), čo znamená, že
zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu

ich dojednania. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi. Pôžička platí k tzv. reálnym kontraktom, kedy okrem samotného uzavretia zmluvy je
potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Kým teda nedôjde k odovzdaniu
peňazí, nevzniká medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke
podľa ustanovenia § 657 OZ nie je predpísaná žiadna forma. Podstatnými náležitosťami (essentialia

negotii) zmluvy o pôžičke je dohoda o: a) o prenechaní druhovo určených vecí, b) vrátení vecí rovnakého
druhu, c) dočasnosť prenechania, d) faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Hoci dohoda o dočasnosti
prenechania veci je podstatnou náležitosťou zmluvy, neznamená to, že je potrebné dohodnúť presnú
dobu vrátenia. Ak totiž presná doba vrátenia nie je dohodnutá, uplatní sa ustanovenie § 563 OZ, podľa
ktorého: ,,Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí

je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada.“

11. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že
medzi stranami došlo v r. 2013 k uzatvoreniu platného dvojstranného právneho úkonu - zmluvy o
pôžičke,predmetomktorejbolzáväzokžalobkyne(akoveriteľa),žežalovanému(akodlžníkovi)poskytne

peňažnúpôžičkusúhrnnevovýške10.000,-Eur.Kuzavretiuzmluvyopôžičkedošloústnouformou.Táto
skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Medzi stranami nebol dohodnutý termín vrátenia pôžičky.
Ako vyplynulo z dokazovania, žalobkyňa na začiatku r. 2014 vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky,
a to bezvýsledne. Síce zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu, avšak súd prvej inštancie správne
tento jednostranný prejav žalovaného v časti ohľadne termínov vrátenia pôžičky považoval a neplatný,

pretože boli neurčito sformulované.

12. Je nesporné, že žalovaný nevrátil pôžičku na základe výzvy žalobkyne, preto i podľa názoru
odvolacieho súdu, žalobkyňa bola oprávnená využiť právo na právnu pomoc, čo je jej základné ústavné
právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa realizuje možnosťou zabezpečiť si

kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Z obsahu spisu
odvolací súd zistil, že právny zástupca žalobkyne JUDr. Daniel Přibyl (ďalej aj „právny zástupca
žalobkyne“) vykonal dva úkony právnej služby, a to: prevzatie a príprava zastúpenia, vyhotovenie
písomnej výzvy vo veci samej adresovanej žalovanému dňa 07. 04. 2015 (č.l. 5 súdneho spisu). Až po
realizácii úkonov právnej služby právnym zástupcom žalobkyne došlo zo strany žalovaného k zaplateniu

sumy 10.000,- Eur dňa 15. 04. 2015.

13. Odvolací súd z príjmového a pokladničného dokladu vystaveného právnym zástupcom žalobkyne
dňa 30. 03. 2015 (č.l. 28 súdneho spisu) zistil, že žalobkyňa zaplatila právnemu zástupcovi sumu 570,-
Eur. Právnemu zástupcovi žalobkyne vznikol nárok na zaplatenie sumy 557,86 Eur vychádzajúc zo

základnej sadzby tarifnej odmeny určenej z hodnoty sporu podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie výzvy) - 2x 270,54 Eur + 2x režijný paušál po 8,39
Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Zaplatenie trov právneho zastúpenia žalobkyňou bola potvrdená i výsluchom

JUDr. Danielom Přibylom (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 11. 03. 2016).14. Žalobkyni vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 557,86 Eur s poukazom na
ustanovenie § 121 ods. 3 OZ, z ktorého vyplýva: „Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“

15. Vzhľadom na odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
žalovaná v konaní uniesla dôkazné bremeno ohľadne nevyhnutnosti právneho zastúpenia za účelom
poskytnutia úkonov právnej služby v súvislosti s uplatnením práva na vrátenie pôžičky zo strany
žalovaného. Medzi stranami nebolo spochybnené, že by právny zástupca úkony právnej služby

nerealizoval. Tieto úkony bolo nutné považovať za účelne vynaložené, t.j. boli v príčinnej súvislosti
s procesným postojom žalobkyne k jej nároku na zaplatenie sumy 10.000,- Eur. Ich vynaložením sa
sledovalo procesné presadzovanie uplatneného nároku žalobkyne v dôsledku správania sa žalovaného
(neuhradenie dlžnej sumy žalovaným na základe výzvy žalobkyne). Odvolací súd ďalej konštatuje,
že účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, pričom trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.
(viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 481/2015 zo 6. októbra 2015).

16. Odvolací súd dodáva, že žalovaný spochybnenie predložených listinných dôkazov, svedeckej
výpovede, resp. spochybnenie samotného svedka mohol uplatniť už v rámci prvoinštančného konania,

čo však relevantným spôsobom neurobil.

17. Ak v odvolacom konaní žalovaný argumentuje, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čiže de facto poukazuje na nesprávne hodnotenie
vykonaných dôkazov zo strany okresný súdu, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383

CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní.

18. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal náležité a rozsiahle dokazovanie,
tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny

záver. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany okresného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi
formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami.

19. Síce žalobca v odpore proti platobnému rozkazu okresného súdu č.k. 5C/253/2015-16 zo dňa 18. 09.
2015 uviedol, že požiadal Daňový úrad, pobočka Lučenec o zistenie, či žalobkyňa uhradila právnemu

zástupcovi trovy konania, eventuálne, či takúto platbu právny zástupca eviduje, a túto skutočnosť mal
okresný súd zistiť u Daňového úradu, pobočky Lučenec, avšak žalovaný na pojednávaní dňa 11. 03.
2016 po zákonnom poučení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. výslovne uviedol, že nemá návrhy
na doplnenie dokazovania, preto je jeho odvolacia námietka ohľadne neúplne zisteného skutkového
stavu právne irelevantná.

20. Odvolací súd ďalej konštatuje, že okresný súd správne pri náhrade trov prvoinštančného konania
aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania
prvoinštančného súdu (od 01. 07. 2016 § 255 ods. 1 CSP).

21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

22. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.

1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa
vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na jej strane
nevyplývajú, odvolací súd jej ich nepriznal.24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).