Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Zita Nagypálová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616210339
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616210339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, ako členov senátu, vo veci
starostlivosti o maloletú L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov matky C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. T./XX, XXX XX L., zastúpená advokátkou JUDr. Erikou Golskou, so sídlom T. G. Masaryka 29, 984
01 Lučenec a otca B. Y., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom G. 1, XXX XX L., zdržujúci sa na adrese
E. námestie X, XXX XX L., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4P/56/2016-59 zo dňa 06. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú L. podľa §-u 36 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine (ďalej aj ,,Zákon o rodine“) do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok, otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletú v rozsahu 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od
právoplatnosti rozsudku a upravil styk otca s maloletou na každý nepárny týždeň v sobou a v nedeľu
v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. tak, že si otec môže maloletú prevziať pred bytom matky a na tom
istommiestepoukončenístykumusímatkemaloletúvrátiť.Náhradutrovkonaniažiadnemuzúčastníkov

nepriznal.
1.1. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z výsluchu matky a kolízneho
opatrovníka a obstaraných správ osobných a majetkových pomeroch účastníkov. Súd prvej inštancie
zistil, že rodičia maloletej nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. O maloletú sa v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie starala matka. Matka s maloletou žijú v spoločnej domácnosti so
starými rodičmi maloletého dieťaťa zo strany matky v trojizbovom byte. Podmienky na výchovu maloletej
v tejto domácnosti vyhodnotil po prešetrení pomerov kolízny opatrovník ako vyhovujúce. Pokus o

prešetrenie pomerov v domácnosti otca maloletej nebol úspešný. Kolízny opatrovník vyhľadal otca
maloletej na adrese E. námestie č. 2, L., ale otec maloletej neumožnil kolíznemu opatrovníkovi vstup do
bytu, voči pracovníkom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vystupoval agresívne a odmietol s nimi
komunikovať ohľadne maloletého dieťaťa. Matka maloletej pracuje ako osobná asistentka, vykonáva
opatrovateľskú službu Mestského úradu v Lučenci s mesačným príjmom 480 € a poberá prídavok na
neplnoleté, nezaopatrené dieťa vo výške 21,52 € mesačne. Otec maloletej nie je zamestnaný, je bez
príjmu. Maloletá L. je žiačkou prvého ročníka Základnej školy na I. ceste v L..

1.2. Matkine tvrdenia o agresivite otca maloletej a jeho opakovanej trestnej činnosti preveril súd prvej
inštancie pripojením si spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/18/2011, v ktorom je založený odpis
registra trestov na osobu otca maloletej. Zverenie maloletej L. do osobnej starostlivosti matky odôvodnil
vhodnými podmienkami na výchovu maloletej v domácnosti matky a záujmom maloletého dieťaťazotrvať v osobnej starostlivosti matky. Vo veci rozhodol aj bez výsluchu otca, ktorý sa napriek riadnemu
predvolaniu na pojednávanie nariadené na 06. 10. 2016 neustanovil. Výška výživného podľa dôvodov
rozhodnutia bola určená len vzhľadom na zistenie, že otec je nezamestnaný a úpravu styku v rozsahu

uvedenom vo výroku rozhodnutia neodôvodnil súd prvej inštancie vôbec.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej. Trval na tom, aby maloletá L. bola
zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu, že s maloletou L. sú na seba veľmi
citovo naviazaní. Kým matka maloletej pracovala mimo územia Slovenskej republiky v pravidelných

dvojtýždňových turnusoch, staral sa o maloletú on. Súd určil styk otca s maloletou otcovi vo veľmi
úzkom rozsahu, ktorý môže viesť k vzájomnému odcudzeniu otca a dieťaťa. Súdu prvej inštancie vytýkal,
že rozhodol vo veci bez výsluchu otca, aj keď uznal, že sa na pojednávanie neustanovil pre vlastnú
nedbanlivosť. Pred súdom podrobne nevypovedala ani matka maloletej, iba jej právna zástupkyňa, ktorá
uvádzala iba skutočnosti proti otcovi dieťaťa. Tvrdil, že súd mal zveriť maloletú L. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždennom režime z dôvodu, že výchovné prostredie oboch rodičov

je z materiálneho, sociálneho aj citového hľadiska porovnateľné. Osobnostné charakteristiky rodičov
a ich výchovné postupy by sa mohli pri striedavej osobnej starostlivosti o maloletú vzájomne dopĺňať.
Maloletá potrebuje popri matkinej výchove aj otcovský vzor. Aj keď isté rozdiely v názoroch rodičov na
výchovu maloletej existujú, nie sú takého charakteru, že by tvorili zásadnú prekážku striedavej osobnej
starostlivosti. Maloletá je v období (žiačka prvého ročníka základnej školy), keď potrebuje pomoc oboch

rodičov. On býva u svojej sestry v dvojizbovom byte na adrese L., P. II/XX spolu s dvomi maloletými
synmi jeho sestry, ku ktorým má maloletá dobrý vzťah. Súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že maloletú
nevypočul na pojednávaní a nezistil jej názor. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, aby vec bola
opätovne prejednaná a zvážené aj ním predkladané argumenty.

3. Na odvolanie otca reagovala matka so žiadosťou o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie z
dôvodu nesúhlasu s návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Uviedla, že vzájomná komunikácia s otcom maloletej vôbec nie je dobrá a v záujme zabrániť
agresívnemusprávaniuotcavočinejotcoviradšejvničomneprotirečíamlčí.Napriekjejsnaheopokojný
priebeh čo i len náhodného stretnutia s otcom sa jej nepodarilo zabrániť jeho verbálnym útokom na

jej osobu, a to aj na verejnosti. Útoky otca musela riešiť prostredníctvom polície. Dňa 05. 11. 2016
podala na OO PZ Lučenec na otca oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívanou z
dôvodu, že jej otec maloletej pred jej bytom vulgárne nadával. Dňa 13. 11. 2016 bola s maloletou L.
na kultúrnom podujatí v Obchodnom centre W. v L., kde sa náhodne stretli s otcom maloletej a tento ju
začal na verejnosti osočovať vulgárnymi výrazmi. Opätovne podala oznámenie o priestupku na OO PZ

Lučenec. Priestupkové konania podľa jej zistení skončili odsúdením otca. K ďalšiemu incidentu došlo
13. 12. 2016, keď pred jej byt prišiel otec so zámienkou blahoželať maloletej L. k meninám. Skončilo to
výčitkami adresovanými dcére a vulgárnosťami voči matke. V tento deň žiadal otec od maloletej, aby išla
vypovedať na súd, čomu dieťa nerozumelo a po vysvetlení, že by sa mala maloletá zhovárať so sudcom
z jej reakcie matka usúdila, že má dieťa strach, že by otec počúval, čo by maloletá na súde vypovedala.

Agresivita otca nie je zameraná len voči matke, ale aj voči jej právnej zástupkyni. Matka má vedomosť
o tom, že v marci 2016 otec maloletej vlastnej matke zlomil nohu a opätovne ju fyzicky napadol aj v lete
roku 2016. Aj v súčasnosti prebieha trestné konanie voči otcovi za prečin nebezpečného vyhrážania
spáchaný voči matke.
3.1. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že žije u svojej sestry v podnájomnom byte na adrese P. II/XX v L..

Určitý čas sa zdržiaval otec v tomto byte u svojej sestry aj so svojou priateľkou a svojím kamarátom, ktorý
bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Po konflikte so sestrou, ktorú otec maloletej tiež fyzicky
napadol, prenajímateľ vypovedal nájom bytu a museli ho opustiť. Otec maloletej nemá zabezpečené
vlastné bývanie, je nezamestnaný, nie je ani evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v
Lučenci z dôvodu, že bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Napriek neodkladnému

opatreniu a uloženej povinnosti platiť výživné na maloletú, otec si túto povinnosť neplní.
3.2. Už len tá skutočnosť, že si otec nezapamätal termín súdneho pojednávania svedčí o jeho
nezodpovednosti a potvrdzuje názor matky, že striedavá osobná starostlivosť o maloletú je proti
záujmom dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej aj ,,CMP“). Hmotnoprávnym predpisom, z ktorého súd pri rozhodovanío právach a povinnostiach rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu vychádza, je zákon o rodine.
Civilný mimosporový poriadok upravuje len niektoré osobitosti konania vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých. Inak v §-e 2 ods. 1 odkazuje na použitie zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej aj ,,CSP“).

6.ZákladnéprincípyCivilnéhomimosporovéhoporiadkuvyjadrenévčl.2až14súvýkladovénormatívne
pravidlá stanovujúce pravidlá výkladu procesných noriem upravených v Civilnom mimosporovom
poriadku. V čl. 2 sa ukladá každé ustanovenie tohto zákona vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej

republikyverejnýmporiadkom,princípmi,naktorýchspočívatentozákonasmedzinárodnýmizáväzkami
Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudského
práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a
chránené s tým, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a
nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa
vyjadreného v ods. 1. V čl. 14 základných princípov je ustanovené, že súd aplikuje a interpretuje právo

rovnakovovzťahukuvšetkýmúčastníkomkonania.Akjeúčastníkomkonaniamaloletédieťa,konásúdv
jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa
priebehukonaniaavecisamej.Súdpostupujepodľačl.6CMPvsúčinnostisúčastníkmikonaniatak,aby
zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné
dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Povinnosťou súdu podľa čl. 8 CMP je na prejednanie

veci nariadiť ústne pojednávanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

7. Záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa
ho týkajú, definuje Zákon o rodine v čl. 5 tak, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím
dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie
identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu

lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi
rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami a využitie možných prostriedkov na zachovanie
rodinného prostredia, ak sa zvažuje zásah rodičovských práv a povinností.

8. Odvolací súd rešpektujúc základné princípy Civilného mimosporového poriadku a Civilného

sporového poriadku prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §-u 385 ods. 1
Civilného sporového z dôvodu, že nepovažoval za potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie pre zistenie skutočného stavu veci (§ 68 CMP).

9. Vec sp. zn. 4P/56/2016 bola odvolaciemu súdu predložená za účelom rozhodnutia o odvolaní otca

proti rozsudku súdu prvej inštancie o zverenie maloletej Lucie do osobnej starostlivosti matky, určenia
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej a úprave styku otca s maloletou, spolu s ďalšími dvomi
spismi Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12P/79/2015 a 2T/18/2011. Zo spisu 12P/79/2015 rovnako
ako súd prvej inštancie odvolací súd zistil, že prvýkrát sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej
Lucii domáhala matka návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec už 14. 12. 2015 z dôvodu, že

s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti pre ich vzájomné nezhody. Už vtedy matka maloletej
tvrdila, že otec je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, na výživu maloletej neprispieva a už v tomto
konaní bol pripojený zoznam trestných vecí vedených proti otcovi maloletej pod sp. zn. 1T/124/2003 pre
spolupáchateľstvo trestného činu ublíženia na zdraví, 3T/41/2005 pre krádež a 2T/18/2011 pre prečin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok a správa o prešetrení pomerov vypracovaná

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny 25. 01. 2016, kde kolízny opatrovník konštatoval, že otec
maloletej je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny v Lučenci, ale bez príjmu a žil v podnájme v trojizbovom byte so svojou rodinou, matkou, sestrou
a jej deťmi. Aj v tomto konaní otec maloletej uvádzal, že žiada striedavú osobnú starostlivosť o maloletú
v dvojtýždňových intervaloch. Ani v konaní 12P/79/2015 sa otec maloletej nezúčastnil pojednávania a

konanie skončilo zastavením z dôvodu späťvzatia návrhu matkou.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj spisom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/18/2011,
v ktorom bol pripojený odpis registra trestov otca maloletej so záznamami: v konaní 3T/14/2001odsúdil Okresný súd Lučenec otca pre trestný čin výtržníctva v spolupáchateľstve na odňatie slobody
podmienečne na tri mesiace so skúšobnou dobou, pod sp. zn. 1T/124/2003 pre krádež a podielnictvo v
spolupáchateľstve na trest odňatia slobody podmienečne, ale 20. 07. 2006 bol nariadený výkon trestu, v

konaní pod sp. zn. 3T/41/2005 pre krádež vlámaním a poškodzovanie cudzej veci v spolupáchateľstve
na nepodmienečný trest odňatia slobody a rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/18/2011
bol otec maloletej odsúdený pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi na trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov,
ktorého výkon sa mu podmienečne odložil. Dopytom na Okresný súd Lučenec si overil odvolací súd

tvrdenie matky, že aj v súčasnosti prebieha trestné konanie voči otcovi pre prečin nebezpečného
vyhrážania spáchaný voči matke s výsledkom, že vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod
sp. zn. 2T/161/2016 bol proti otcovi ako obžalovanému vydaný dňa 14. 11. 2016 trestný rozkaz, proti
ktorému obžalovaný podal odpor a vo veci, predmetom ktorého je prečin nebezpečného vyhrážania, je
nariadené pojednávanie na deň 14. 03. 2017.

11. V priebehu konania súd prvej inštancie na návrh matky uznesením o nariadení neodkladného
opatrenia už zveril maloletú L. dočasne do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu
povinnosť v minimálnej zákonnej výške. Proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom sa konštatuje
nepredvídateľné správanie sa otca maloletej ako dlhodobého užívateľa tvrdých drog, ktorý v ich užívaní

pokračuje, a preto nie je spôsobilý sa riadne o maloletú L. postarať, sa otec dieťaťa neodvolal, ani sám
samostatný návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nepodal.

12. Podľa §-u 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Ust. §-u 24 Zákona o rodine upravuje postup súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Podľa §-u 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň

jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Predvolanie na termín pojednávania nariadeného na deň 06. 10. 2016 spolu s návrhom na začatie
konania, uznesením ustanovení kolízneho opatrovníka, poučeniami o právach účastníka a výzvou na
vyjadrenie k návrhu, doručil súd prvej inštancie otcovi osobne dňa

22. 09. 2016. Napriek tomu otec maloletej žiadnym spôsobom na prebiehajúce konanie o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletej nezareagoval, vyjadrenie súdu k návrhu nezaslal a
pojednávania dňa 06. 10. 2016 sa nezúčastnil, aj keď mu bol obsah spisového materiálu známy z
dôvodu, že dňa 19. 09. 2016 nahliadol osobne do súdneho spisu na Okresnom súde Lučenec a videl,
že si súd prvej inštancie pripojil aj trestný spis 2T/18/2011. Pred súdom prvej inštancie nikdy otec

nepredniesol, že má záujem o striedavú osobnú starostlivosť o dieťa, napriek tomu súd prvej inštancie
vyvinul maximálne úsilie za účelom zistenia, ktorému z rodičov má byť maloletá L. zverená do osobnej
starostlivosti, keď rovnakým spôsobom skúmal osobné a majetkové podmienky na strane matky aj
otca maloletej. Otec maloletej však nedovolil prešetriť pomery v byte, v ktorom v čase prejednávania
a rozhodovania veci súdom prvej inštancie býval a odmietol s kolíznym opatrovníkom o veci vôbec

komunikovať. Iba v odvolaní prezentovaný záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletú L.
nepovažuje odvolací súd za opravdivý záujem otca starať sa o maloletú osobne, o čom svedčí aj po
rozhodnutí súdu prvej inštancie doručená Žiadosť Okresného riaditeľstva policajného zboru v L., odbor
kriminálnej polície, adresovaná Okresnému súdu Lučenec, kde sa tento orgán dopytuje, či otec maloletej
už podal návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou L. podľa rozsudku Okresného súdu

Lučenec č. k. 4P/56/2016-59 zo 06. 10. 2016. Vo veci, ku ktorej sa dopyt OR PZ Lučenec viaže, je otec
maloletej oznamovateľom.15. Zistenia súdu prvej inštancie, že otec maloletej opakovane pácha násilnú trestnú činnosť, bol
odsúdený pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovanie s nimi a ďalšie prebiehajúce trestné konanie vo veci nebezpečného

vyhrážania voči matke maloletej vylučuje osobu otca ako rodiča, ktorý by mal nepretržite počas dvoch
týždňov zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú L.. Osobnú starostlivosť o maloletú vylučujú
kritéria určujúce záujem maloletého dieťaťa zakotvené v čl. 5 písm. a), b), c) a e) Zákona o rodine.

16. Maloletá Lucia je účastníkom konania, v ktorom súd rozhoduje o jej zverení do osobnej starostlivosti

niektorého z rodičov. Civilný mimosporový poriadok v §-e 38 ods. 1 ukladá súdu prihliadnuť na názor
dieťaťa, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor. Právo maloletého
dieťaťa vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, vyplýva aj z
§-u 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

17.Otecvodvolanívytýka,žesúdprvejinštancienevypočulvkonanímaloletú.Odvolacísúdnepovažuje
postup súdu prvej inštancie, ktorý maloletú nevypočul za nesprávny z dôvodu, že maloletá L. mala
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie len šesť rokov a rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov
bude maloletá L. zverená do osobnej starostlivosti, nebolo na vážkach, kde by určitú váhu zohrával

názor maloletého dieťaťa. Zistenia súdu prvej inštancie odôvodňovali len jediný záver, že osobou
vhodnou, ktorá zaistí riadne všetky potreby maloletej L. je len jej matka a zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti otca neprichádza do úvahy pre jeho opakované porušovanie zákona, páchanie trestnej
činnosti a neexistencia vhodných podmienok na výchovu maloletej. Otec je bez finančných prostriedkov,
nikde nepracuje, neuchádza sa o zamestnanie, nie je teda preukázané, že by dokázal výživu maloletej

zabezpečiť.

18. Práve z dôvodu nepriaznivých osobných a majetkových pomerov nemohol súd prvej inštancie
určiť výživné v inom rozsahu, než upravuje § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Bez ohľadu na svoje
schopnosti, možností a majetkové pomery je podľa tohto zákonného ustanovenia každý rodič plniť

si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zákon
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Súd prvej inštancie správne v zmysle §-u 25 Zákona o rodine
upravil aspoň minimálny rozsah styku otca s maloletou L., aby sa kontakt otca s dcérou nestratil. Obsah
spisu a súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neodôvodňuje záver, že úprava styku v takomto

rozsahu za súčasnej situácie, keď otec nemá trvale bývanie, žiadne zamestnanie, žiadny príjem a je
trestne stíhaný, bol v rozpore so záujmom maloletej.

19. Odvolací súd považujúc rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny v celom rozsahu tento
rozsudok podľa §-u 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Náhrada trov konania účastníkmi žiadaná nebola, z tohto dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu
neobsahuje výrok o nároku na náhradu a o výške trov konania.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- €
(§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a
príplatkukprídavkunadieťa(§383ods.1CMP)aleboodňaťmaloletéhotomu,ukohopodľarozhodnutia
nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu,komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený
neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko
aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.