Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/104/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212829
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1211212829.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci

navrhovateľa: J. W., B.. XX. XX. XXXX, O. X. I. X, X., zast. Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, advokátom so
sídlom Tehelná 6, Trnava, proti odporcovi: Y. Š., B.. XX. XX. XXXX, O. X. W. X, X., zast. CLC advokátska
kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava, v konaní o zaplatenie 9.238,78 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 2.272,58 €, na účet
jeho právneho zástupcu, spoločnosti CLC advokátska kancelária, s.r.o., v lehote do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18. 05. 2011 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 9.238,78 € s úrokom z omeškania vo
výške 9 % p.a. zo sumy 2.600,- € od 11. 02. 2009 do zaplatenia a vo výške 9 % p.a. zo sumy 6.638,78
€ od 01. 01. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Podaný návrh odôvodnila tým, že na prelome júla a augusta 2007 ju odporca požiadal, aby si zobrala
bezúčelový bankový úver vo výške 8.298,48 € (250.000,- Sk) a peniaze z neho získané mu požičala

za rovnakých podmienok, ako jej bude úver poskytnutý, nakoľko on sám vtedy nespĺňal podmienky
banky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru v takej výške. Dňa 13. 08. 2007 uzatvorila navrhovateľka
s Tatra bankou, a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
vo výške 8.298,48 € (250.000,- Sk) s úrokovou sadzbou vo výške 12,9 % p.a. S bankou sa dohodla,
že úver bude splatený vo forme 36- tich pravidelných mesačných splátok vo výške 280,16 € (8.440,-
Sk), splatných vždy k 11.- temu dňu kalendárneho mesiaca. V ten istý deň uzatvorila navrhovateľka
s odporcom ústnu zmluvu o pôžičke, pričom základné zmluvné náležitosti boli dohodnuté tak, aby

boli zhodné s podmienkami spotrebiteľského úveru poskytnutého navrhovateľke bankou, t. j. predmet
pôžičky: 8.298,48 € (250.000,- Sk), výška úroku: 12,9 % p.a., splatnosť: 36 mesačných splátok vo výške
280,16 € (8.440,- Sk) splatných vždy k 11.- temu dňu daného mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom
bezprostredne nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola pôžička poskytnutá. Peňažné prostriedky vo
výške 8.298,48 € (250.000,- Sk) boli odporcovi odovzdané pri uzatvorení zmluvy o pôžičke. Odporca
splátky zo zmluvy o pôžičke riadne splácal do decembra 2008, t. j. uhradil 16 splátok vo výške 280,- €.
Nakoľko k úhrade ďalších splátok nedošlo, navrhovateľka požiadala odporcu o vrátenie zostatku dlžnej

sumy vo výške 5.600,- €. Dvoma splátkami, v máji 2009 a septembri 2009, uhradil odporca časť dlhu v
sume 3.000,- €. Vo zvyšnej časti svoj dlh voči navrhovateľke neuhradil. V období od septembra 2007 do
decembra 2008 navrhovateľka a odporca žili v spoločnej domácnosti a plánovali spoločnú budúcnosť.
Vzájomne sa dohodli, že byt, v ktorom spoločne bývali na adrese W. X, X. bude vo vlastníctve odporcu,pričom navrhovateľka zakúpi zariadenie tohto bytu, ktoré zostane v jej vlastníctve. V období marec 2007
až december 2008 zakúpila navrhovateľa nasledovné zariadenie bytu:
hodnota v € súčasná cena v €

sedačka rohová rozkladacia zn. TOMA, model LUNA 2.088,86 € 1.800,- €
skrinka pod TV, knižnica, konf. stolík Komandor 994,69 € 1.084,10 €
chladnička zn. LG (americká) 1.094,16 € 1.749,- €
lampa zn. Lirio 480,77 € 550,60 €
barové stoličky 232,10 € 174,- €

spálňa (komplet) zn. IKEA 828,91 € 826,93 €
zariadenie chodba zn. IKEA 149,20 € 169,79 €
batéria kuchyňa zn. IKEA 89,52 € 99,90 €
vybavenie kuchyne (riady) 331,56 € 331,94 €
vybavenie izby 331,56 € 331,94 €
spolu 6.621,35 € 7.118,20 €

Po vzájomných nezhodách a rozchode s odporcom sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti
odsťahovala s tým, že sa dohodli, že navrhovateľka prenechá odporcovi zariadenie bytu, pričom on
jej zaplatí sumu pokrývajúcu náklady, ktoré navrhovateľka vynaložila na obstaranie hnuteľných vecí-
zariadenie bytu. Navrhovateľka tak uzatvorila s odporcom ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola

kúpa uvedených hnuteľných vecí za kúpnu cenu vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk). Odovzdaním veci
do držby a užívania bolo prevedené vlastnícke právo k nim v prospech odporcu, ktorý aj napriek výzvam
kúpnu cenu neuhradil. Žalovaná suma potom pozostáva z čiastky 2.600,-€ ako neuhradeného záväzku
zo zmluvy o pôžičke a z čiastky 6.638,78 €, ako odporcom neuhradenej kúpnej ceny za predaj zariadenia
bytu.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania, doručenom súdu dňa 11. 10. 2011, žiadal
návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že k uzatvoreniu
zmluvy o úvere došlo výlučne na požiadanie odporcu označil za účelové a nepravdivé. V čase, keď
navrhovateľka žiadala o úver, boli s navrhovateľkou už v niekoľkoročnom partnerskom vzťahu a od

novembra 2007 žili v spoločnej domácnosti. Odporca navrhovateľku žiadnym spôsobom nenútil a
nežiadal, aby uzatvorila zmluvu o úvere a vzhľadom na jeho bezproblémovú finančnú situáciu mohol
kedykoľvek využívať akékoľvek úverové služby. Odporca preto nebol žiadnym spôsobom účastný na
zmluve o úvere a jedná sa o výlučne záväzok navrhovateľky voči príslušnej banke. Odporca popiera,
že by s navrhovateľkou uzatvoril zmluvu o pôžičke v akejkoľvek forme alebo že by mal čo i len

úmysel s ňou uzatvoriť zmluvu o pôžičke a rovnako nepravdivé a účelové sú aj tvrdenia navrhovateľky
o údajnom odovzdaní predmetu pôžičky. Jednotlivé platby vykonané odporcom za účelom úhrady
jednotlivých splátok zmluvy o úvere nie je možné považovať za splátky na základe zmluvy o pôžičke,
ktorá nebola medzi účastníkmi konania uzatvorená. Uvedené platby vykonal odporca výlučne z dôvodu,
že v predmetnom čase žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti a takýmto spôsobom sa jej snažil

pomôcť vo finančnej situácii. Preto je práve on osobou oprávnenou požadovať od navrhovateľky vrátenie
obohatenia z titulu plnení, ktoré jej vyššie uvedeným spôsobom poskytol. Rovnako ani navrhovateľkou
tvrdené čiastočné splatenie dlhu dvoma splátkami v máji a septembri 2009 považuje odporca za ničím
nepreukázané a uvedené platby nepredstavovali splácanie dlhu. Pokiaľ sa týka údajnej kúpnej zmluvy
na zariadenie bytu na Kvetnej ulici 2 v Bratislave, odporca popiera tvrdenia navrhovateľky o tom,

že zariadenie bytu bolo zakúpené a financované navrhovateľkou. Naopak predmetné zariadenie do
spoločnej domácnosti zakúpil a v plnej miere aj uhradil on. K uzatvoreniu žiadnej ústnej kúpnej zmluvy
s navrhovateľkou nedošlo. Súčasne poukázal na prinajmenšom neštandardné ohodnotenie zariadenia
bytunavrhovateľkou,podľaktoréhozariadenieohodnotilanasumu6.621,35€včasejehonadobudnutia,
pričom ako súčasnú hodnotu uvádza 7.118,20 €. Nakoľko sa jednalo o zariadenie bytu spotrebnej

povahy, nie je podľa odporcu možné zvýšenie jeho hodnoty uplynutím času a zvyšovaním jeho
opotrebenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise, výpoveďami
účastníkov konania a prednesmi ich právnych zástupcov, ako aj výpoveďami vypočutých svedkov a zistil

nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 13. 08. 2007 bola medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a Tatra bankou, a.s., Hodžovo nám. 3,
Bratislava, IČO: 00 686 930 ako veriteľom, uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.XX-XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške
8.298,48 € (250.000,- Sk) pri úrokovej sadzbe 13,9 %. Splatenie úveru bolo dohodnuté v 36 mesačných
splátkach vo výške 180,16 € (8.440,- Sk). Podľa čl. III bod 1. uvedenej zmluvy veriteľ poskytne dlžníkovi

úver tak, že pripíše finančné prostriedky vo výške úveru, v prospech jeho účtu.

Podľa predloženého potvrdenia Tatra banky, a.s., navrhovateľka mala ku dňu 11. 08. 2010
vyrovnané všetky záväzky z vyššie uvedeného úverového vzťahu založeného Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX.

Podľa výpisu pohybov na účte navrhovateľky, dňa 10. 08. 2007 bola uskutočnená debetná platba vo
výške 282,08 € (8.498,- Sk- podľa navrhovateľky malo ísť o nákup kuchynskej batérie, matraca a
vešiaka), dňa 14. 08. 2007 kreditná platba vo výške 250.000,- Sk ako poskytnutý bankový úver a toho
istého dňa aj debetná platba vo výške 200.000,- Sk.

Navrhovateľka predložila ako dôkaz fotografie zariadenia bytu na W. D. X P. X. a výpisy znení krátkych
textových správ (SMS) odoslaných odporcom, ktorými chcela preukázať, že odporca uznáva svoj
záväzok vrátiť navrhovateľke pôžičku zo spotrebiteľského úveru a zaplatiť kúpnu cenu za nábytok.
Predložila aj fotku svojej sestry z Vianoc 2007, na ktorej je odfotená aj s kuchynskými spotrebičmi, ktoré
dostala navrhovateľka od odporcu ako vianočný darček.

Podľa výpisu z účtu navrhovateľky bola dňa 21. 05. 2009 na jej účet odporcom prevedená suma 2.000,-
€ a dňa 17. 09. 2009 suma 1.000,- €.

Na výzvu súdu predložila navrhovateľka aj mzdové listy, podľa ktorých jej čistá mzda za rok 2006

predstavovala sumu 236.486,- Sk, za rok 2007 sumu 281.592,- Sk a za rok 2008 sumu 316.971,- Sk

Právny zástupca navrhovateľky sa vo svojom prednese plne pridržiaval podaného návrhu, ktorého
dôvodnosť je založená zmluvou o pôžičke a kúpnou zmluvou, záväzky z ktorých si odporca splnil len
čiastočne.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že si je istá tým, že odporca ju požiadal, aby si zobrala úver
a z neho získanými finančnými prostriedkami prispela na rekonštrukciu bytu na W. D. Č.. X P. X., v
ktorom žila s odporcom v spoločnej domácnosti. Odporca bol s ňou dokonca aj v banke a vyplatené
finančné prostriedky mu potom ihneď odovzdala, aj keď priamy dôkaz o ich odovzdaní nemá, a odporca

jej prisľúbil, že bude úver splácať. V danom čase a vzhľadom na niekoľkoročný vzťah s ním nemala
dôvod mu nedôverovať a pochybovať o jeho čestnosti. Už predtým navrhovateľka, ktorá zarábala už ako
študentka, viackrát poskytla odporcovi peniaze, napr. na auto, alebo keď bol bez zamestnania. K jeho
čiastočnej úhrade dochádzalo do obdobia, kým sa nerozišli. Po rozchode splácala navrhovateľka úver
samaaažnapožiadanieodporcovejmatky,jejtentozaslalsumu2.000,-€vmáji2009asumu1.000,-€v

septembri 2009. Všetky hnuteľné veci predstavujúce zariadenie bytu zakúpila navrhovateľka z vlastnou
prácou získaných finančných prostriedkov. Po odsťahovaní sa z bytu odporcu nebolo reálne, a to hlavne
pri zariadení určenom na mieru, zariadenie bytu zobrať so sebou, a preto sa dohodli, že odporca si
zoberie úver a hodnotu vecí, ktoré zostali v jeho byte jej preplatí. Všetky doklady o zakúpenom tovare
boli odložené v byte u odporcu a tie, ktoré boli pôvodne u jej rodičov, dala navrhovateľka odporcovi,

napr. pre prípad reklamácie. Bločky mu dávala priebežne a odporca si ich dával do nákladov svojej
firmy. Celková hodnota zakúpeného nábytku predstavovala v tom čase sumu vo výške 200.000,- Sk. V
auguste 2007 mali už zakúpených 90 % nábytku a kúpu realizovala navrhovateľka z vlastných úspor.
Peniaze z úveru boli použité na rekonštrukciu bytu a dofinancovanie kúpy kuchynskej linky.

Odporca uviedol, že tak ako kúpu bytu, aj jeho kompletnú rekonštrukciu v sume 35.000,- € financoval
sám. Pomoc navrhovateľkinej rodiny pri rekonštrukcii bytu nechcel, a snažil sa všetko riešiť cez
svojich známych a stavebnú firmu. Navrhovateľkin otec opravil a natrel dva radiátory a navrhovateľka
vymaľovala byt. Vyslovene nechcel, aby navrhovateľka akokoľvek participovala pri rekonštrukcii bytu
a na jeho zariadení, s čím sa ona nechcela stotožniť a preto sa aj viackrát od neho odsťahovala. V

januári 2009 sa definitívne rozišli. Emotívne obdobie rozchodu trvalo od decembra 2008 do januára
2009 a nakoľko chcel mať odporca pokoj, povedal navrhovateľke, že si môže z bytu zobrať čo chce.
Zobrala si múku, cukor, kuchynské spotrebiče v hodnote 4.000,- €, ktoré odporca na Vianoce roku 2007
zakúpil do spoločnej domácnosti a vtedy kúpil navrhovateľke aj prsteň. Neskôr ho navrhovateľka začalakontaktovať s tým, že chcela od neho nejaké peniaze a opäť z dôvodu, aby mal pokoj, dal navrhovateľke
na podnet jeho rodičov peniaze v sume 3.000,- €, hoci bol presvedčený, že to bolo až 4.000,- €.
Splátky úveru splácal, pretože chcel navrhovateľke pomôcť, ale vylúčil, že by navrhovateľku k úveru

nútil. Všetky hnuteľné veci, ktoré sa v byte nachádzajú platil odporca. Je však pravda, že navrhovateľka
dala odporcovi nejaké peniaze v hodnote 2.000,- € až 3.000,- €, ale tieto veci si navrhovateľka z bytu
zobrala. Žiadnu podlžnosť voči navrhovateľke nemá.

Ako dôkaz preukazujúci splnenie podmienok pre poskytnutie úveru bankou predložil odporca výpis z

jeho účtu zo dňa 31. 12. 2006, z ktorého vyplýva, že odporca dňa 13. 12. 2006 čerpal hypotekárny úver
v celkovej výške 81.325,10 € (2.450.000,- Sk), ktorý bo určený práve na kúpu bytu na W. D. Č.. X P. X..

Súčasne bola v priebehu konania odporcom predložená aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX/HU/XX/
XX uzatvorená dňa 08. 12. 2006 medzi UniBankou, a.s., IČO: 00 681 709, Šancová 1/A, Bratislava
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.750.000,-

Sk na kúpu bytu č. 7, na Kvetnej ulici č. 2, v Bratislave a zmluvu o úvere č. 6500130140/SU/06/011
uzatvorenú medzi tými istými zmluvnými stranami dňa 08. 12. 2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru v sume 700.000,- Sk.

Podľa výpisu z účtu odporcu zo dňa 31. 08. 2007, t. j. v období, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy

o pôžičke medzi ním a navrhovateľkou, nebola na účet odporcu pripísaná suma zodpovedajúca výške
pôžičky. Poukázal tiež na to, že v tomto období sám vykonal na účte obraty vo výške 75.107,- Sk
(2.493,09 €) so zostatkom ku koncu mesiaca 21.837,- Sk (724,88 €).

Skutočnosť, že v čase, kedy žil odporca s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, nebol odkázaný na

jej finančnú podporu, preukazoval odporca predloženým výpisom z jeho účtu za časové obdobie od 30.
04. 2007 do 31. 12. 2008, a podľa ktorého mal odporca dostatočne vysoký a pravidelný príjem.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky na základe čoho sa domnieva, že spĺňal finančné
podmienky na poskytnutie úveru, keď podľa výpisov dňa 08. 10. 2007 mu bola na účet pripísaná výplata

vo výške 16.355,- Sk a dňa 12. 10. 2007 boli z účtu vykonané platby v sume 15.350,- Sk ozrejmil, že
jeho príjem bol pohyblivý, napr. v apríli mal mzdu 74.000,- Sk, a mohlo to byť spôsobené napr. aj tým, že
si vopred vyčerpal zálohu, resp. skutočnosťou, že vykonával manažérsku funkciu nákupcu a rozhodoval
o dodávkach tovaru okrem pohonných hmôt na 97 čerpacích staníc.

Ďalej na výzvu súdu predložil aj ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej
činnostiadaňovýbonuszaroky2006,2007a2008,ktorésvedčiaopravidelnompríjmeodporcu,ktorého
výška umožňovala odporcovi čerpanie hypotekárneho úveru na kúpu nehnuteľnosti, a z ktorého bolo
rovnako možné financovať aj následnú rekonštrukciu bytu:

Podľa ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a daňový
bonus za rok 2006 úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti predstavoval vrátane
poistnéhoapríspevkovsumu507.181,-Sk,ztohozákladdane454.033,-Sk,zarok2007sumu588.248,-
Sk a základ dane 530.813,- Sk a za obdobie od 01. 01. 2008 do 14. 04. 2008 sumu 227.037,- Sk, základ
dane 206.547,- Sk.

Ďalšími výpismi z účtu sa odporca snažil preukázať, že z jeho finančných prostriedkov boli hradené
nákupy v predajniach nábytku, domácich doplnkov alebo predajní elektroniky.

Predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a predajňou KIKA Nábytok Slovensko, s.r.o.,

bol predaj časti zariadenia bytu- stojan na odevy.

Odporcom boli predložené aj 4 pokladničné bloky vystavené za nákup bytových doplnkov a bytového
zariadeniavbytovomdomeIKEABratislavavcelkovejvýške33.358,-Sk(1.107,28€)afaktúrač.064011
vystavená pre odporcu spoločnosťou DAMAL- Miroslav Danaj vo výške 5.000,- Sk (165,96 €).

Svedkyňa Y. W., matka navrhovateľky, uviedla, že byt na W. D. Č.. X X. kúpil odporca do výlučného
vlastníctva, a keďže žili v ňom spolu, navrhovateľka aspoň zariadením bytu chcela prispieť do
spoločného, a preto si zobrala úver a kúpila aspoň nejaké zariadenie do bytu. Od dcéry vedela, žeodporca by nedostal úver, a preto ho brala na seba, ale boli dohodnutí, že splácať ho bude on. Od
navrhovateľky vedela, že odporca mal viaceré dlhy, a hrával karty o peniaze, a možno aj to bol jeden z
dôvodov, pre ktoré si úver nemohol zobrať on, alebo možno aj z dôvodu, že mal úver na kúpu tohto bytu.

Po dvoch rokoch žitia v spoločnej domácnosti sa s odporcom rozišla a vrátila sa k nim do rodinného
domu len so svojimi osobnými vecami s tým, že všetko zariadenie zostalo v byte odporcu. Dcéra jej
povedala, že odporca dohodnutý úver prestal splácať a navrhovateľka sa preto musela obrátiť až na jeho
rodičov. Svedkyňa nevedela z akých finančných prostriedkov bola financovaná prestavba bytu, avšak
projekt na prestavbu bol robený sestrou navrhovateľky ako architektkou a pri prestavbe pomáhali aj otec

a brat navrhovateľky. Svedkyňa potvrdila, že nebola pri fyzickom odovzdaní peňazí z úveru a nepoznala
ani jeho výšku. Rovnako navrhovateľka nikdy nebola ani pri kúpe nábytku do spoločného bytu, ale tento
bol určitý čas uskladnený v dome svedkyne a pri návšteve videla aj ďalšie, dokúpené zariadenie bytu.
Navrhovateľka dokonca od odporcových rodičov dostala k promócii obedovú súpravu, ktorá tiež zostala
v byte odporcu a raz na Vianoce dostala od odporcu mixér a celú súpravu spotrebičov, ktoré si ale
doniesla domov.

Svedok C. W., otec navrhovateľky, uviedol, že spomínanú rekonštrukciu bytu zabezpečoval odporca
cez nejakú firmu a s nejakými prácami pomohla aj rodina navrhovateľky. Rovnako ako svedkyňa Y.
W. uviedol, že navrhovateľka sa aspoň kúpou zariadenia bytu chcela podieľať na ich spolužití, a asi
preto si na zobrala úver, avšak s odporcom boli dohodnutí, že tento bude splácať on. Zo začiatku úver

riadne splácal, potom jej na splátky úveru prestal dávať peniaze. Odovzdania peňazí z úveru ani nákupu
nábytku sa svedok nezúčastnil. Dodal, že prestavba bytu bola financovaná odporcom a spomenul si,
že zariadenie bytu stálo približne 250.- 270.000,- Sk, a toto bolo financované z úveru, ktorý si zobrala
navrhovateľka. Potvrdil, že pri rekonštrukcii bytu pomáhala aj rodina navrhovateľky.

K rozporu vo výpovedi svojej matky a otca ako svedkov, ktorí tvrdili, že nábytok bol zakúpený z peňazí
z úveru, navrhovateľka uviedla, že otec sa o tieto záležitosti nikdy nezaujímal, a preto, že sa často
u rodičov bavila s mamou o úvere, zliali sa mu tieto informácie. Navrhovateľka zotrvala na tom, že
nábytok bol financovaný z jej úspor a úver použil odporca na krytie nákladov na rekonštrukciu bytu.
Dodala, že súčasne sa podieľala aj na úhrade nájomného. Vo vzťahu k spornému oceňovaniu nábytku

navrhovateľka uviedla, že napr. za obývaciu stenu zaplatila 25.000,- Sk len z toho dôvodu, že išlo o
vystavený kus, ktorý preto kúpila za podstatne nižšiu cenu, ako bola reálna. Za sedačku zaplatila cca
60.000,- Sk a túto si dal odporca do nákladov s tým, že cenu si zisťovala cez firmu, ktorá ju predávala,
nakoľko v čase podania návrhu sa už nepredávala. Po rozchode si s odporcom spravili zoznam vecí,
ktorý ale zostal u odporcu, a spoločne sa dopracovali k sume 200.000,- Sk. Na otázku protistrany, prečo

si uplatňuje aj cenu za vybavenie kuchyne (riady), keď svedkovia uviedli, že to boli dary uviedla, že aj
keď odporca jej povedal, že si ich môže zobrať, tieto mu nechala a dohodli sa, že ich zarátajú do sumy,
ktorú jej odporca zaplatí. Potvrdila, že pri dohode s odporcom o tom, že zariadenie bytu v ňom zostane a
odporcajejpreplatíjehohodnotu,nebolprítomnýniktoiný.Kúpnucenuzajednotlivéhnuteľnéveciplatila
vhotovostianiekartou,pretonevieinakpreukázať,žeišloojejpeniaze,zaktorésazariadeniekupovalo.

Možno časť ceny za nábytok kupovaný v IKEA bola hradená kartou. Ku kuchynským spotrebičom, ktoré
dostala na Vianoce 2007 od odporcu uviedla, že ich hodnota nebola 3.300,- €, ale 220,- € za mixér, 609,-
€ za kuchynský robot a 299,- € za hriankovač. Sú to predajné ceny s DPH, ktoré našla navrhovateľka
na internete.

Právny zástupca navrhovateľky konfrontoval odporcu s obsahom SMS správ odoslaných z jeho telefónu.
V SMS správe zo dňa 11. 05. 2010 odporca navrhovateľke napísal, že keď bude mať peniaze, doplatí
jej úver. V ďalšej SMS správe zo dňa 02. 02. 2010 odporca uviedol: „neviem, ako ti komplikujem život,
myslím si, že tie peniaze, ktoré som ti dal zatiaľ pokrývajú splátky úveru dodnes a čo sa týka tých vecí,
na tie nemám momentálne peniaze, takže ak chceš, tak ti ich...“ a v SMS správe zo dňa 21. 07. 2010

napísal, že „peniaze za úver dostaneš, do konca roka ich máš na účte...“. Autentickosť správ odporca
potvrdil, avšak k ich obsahu uviedol, že navrhovateľka nemala finančné prostriedky a vzhľadom k tomu,
že on v tom čase disponoval finančnými prostriedkami, tak jej nejaké dával, a rovnako aj prispieval na
spoločnú domácnosť. Mal nervy z toho, že navrhovateľka vyvolávala jemu a jeho rodičom a veľa správ jej
písal aj v afekte. Uviedol, že nevie, prečo navrhovateľka od neho chcela peniaze na úver aj vtedy, keď už

spolu neboli, ale asi to tak bolo preto, že bola zvyknutá od neho dostávať peniaze. Žiadna pôžička medzi
nimi nikdy nebola dohodnutá. Sumu 3.000,- € jej dal za účelom, aby mal pokoj a mohol s navrhovateľkou
natrvalo prerušiť všetky kontakty a okrem toho jej navrhol, že jej uhradí ďalších 3.000,- €, na čo však
navrhovateľka nereagovala. Následne na to mu bola zo súdu doručená predžalobná výzva.Právny zástupca navrhovateľky na margo uvedeného doplnil, že ponuka na zaplatenie 3.000,- € zo
strany odporcu bola jeho reakciou na doručenú predžalobnú výzvu.

Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči uviedol, že v textových SMS správach odporca
uznal svoj záväzok navrhovateľke vrátiť pôžičku zo spotrebiteľského úveru a zaplatiť kúpnu cenu
za zariadenie bytu. Uzatvorenie zmluvy o pôžičke potvrdila navrhovateľka a rovnako aj výpoveď
svedkyne W.. Skutočnosť, že došlo k prenechaniu peňazí vo výške 250.000,- Sk preukazuje aj správanie

odporcu, ktorý vo svojej výpovedi nepoprel, že splácal splátky úveru. Odovzdanie pôžičky nepriamo
potvrdzuje aj výber finančných prostriedkov z poskytnutého úveru, bezprostredne po jeho poskytnutí,
t. j. v auguste 2008, z účtu navrhovateľky a naopak bezprostredne po tom, ako mala navrhovateľka
odporcovi odovzdať finančné prostriedky, boli na jeho účet vložené peňažné prostriedky vo výške
196.531,- Sk, čo je približne suma, ktorá korešponduje s predmetom pôžičky. Pôvod týchto peňažných
prostriedkov odporca nevedel preukázať. V SMS správach, ktorých autenticitu odporca potvrdil, prisľúbil

úhradu úveru. Výšku pôžičky a splátok preukazuje predložená zmluva o úvere uzatvorená medzi
bankou a navrhovateľkou. Čiastočné plnenie dlhu z pôžičky odporcom v sume 1.000,- € a 2.000,- €
preukazujú výpisy z účtu navrhovateľky. Zoznam a ceny zariadenia bytu mali preukázať predmet a kúpnu
cenu za zariadenie bytu. Fotografia z vianočnej oslavy roku 2007 preukazuje vlastníctvo kuchynských
spotrebičov Kitchen Aid. Záujem oboch zmluvných strán, aby došlo k prevodu zariadenia bytu do

vlastníctva odporcu a aby tento mohol k veciam vykonávať všetky práva ako vlastník a nielen držiteľ vecí,
potvrdzuje aj skutočnosť, že navrhovateľka odovzdala odporcovi aj všetky pokladničné bloky k týmto
veciam,ktoréužbolivjehodržbe.Odporcanajednejstraneodmietalpotvrdiťskutočnosť,žepokladničné
bloky mu boli odovzdané, na strane druhej ako dôkaz predložil pokladničné bloky od tovaru, ktorý
zaplatila navrhovateľka platobnou kartou vo výške 8.498,- Sk dňa 10. 08. 2007. Podľa navrhovateľky

odporca ani nepreukázal, že jeho finančné možnosti v rozhodnom čase boli dostatočné na rekonštrukciu
bytu vo výške 35.000,- € a súčasne aj kúpu zariadenia do bytu. Z predložených výpisov z účtu, napr.
za mesiac október 2007 je zrejmé, že úverové zaťaženie odporcu presahovalo jeho bežné príjmy.
Vzhľadom k výpisom z účtu odporcu právny zástupca navrhovateľky poukazoval aj na hráčsku vášeň
odporcu k pokru, čo potvrdila aj výpoveď svedkyne W.. Odporca preto nepreukázal vlastný príjem mimo

čiastočného preukázania príjmu zo mzdy, ktorú však nepreukázal mzdovými listami, ale len výpismi z
ročného zúčtovania preddavkov na daň. Kuchynské spotrebiče, ktoré si navrhovateľka z bytu odniesla,
boli v jej vlastníctve, nakoľko tieto jej odporca daroval. Vo vzťahu k existencii zmluvy o pôžičke a kúpnej
zmluvy poukázal na ekonomický cieľ, ktorý sa účastníci právnymi úkonmi snažia dosiahnuť.

Odporca v záverečnom vyjadrení zotrval na svojom tvrdení, že navrhovateľka nepreukázala dôvodnosť
podaného návrhu založeného na nepravdivých, nedôvodných a účelových tvrdeniach. Nebolo
preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo na základe požiadania odporcu, ďalej tvrdené
nesplnenie podmienok pre poskytnutie úveru bankou odporcovi v rozhodnom čase, jeho prítomnosť
v banke pri uzavretí zmluvy, alebo iná forma účasti odporcu na zmluve o úvere. Vo vzťahu k údajnej

zmluve o pôžičke navrhovateľka nepreukázala fyzické odovzdanie sumy 250.000,- Sk odporcovi, aj
napriek tomu, že pri zmluve o pôžičke z titulu jej povahy ako reálnej zmluvy nestačí, aby sa stretol
úmysel zmluvných strán zmluvu uzatvoriť. Nepreukázaný zostal úmysel odporcu uzatvoriť zmluvu o
pôžičke, odovzdanie predmetu pôžičky a jeho prevzatie odporcom. Ani jednotlivé platby uskutočnené
odporcom za účelom úhrady zmluvy o úvere nie je možné považovať za splátky zo zmluvy o pôžičke a

tátonaviacaninebolauzatvorená.Platenímúverusaodporcalensnažilfinančnepomôcťnavrhovateľke.
Dve jednorazové platby vykonané odporcom v roku 2009 boli vykonané len za účelom definitívneho
ukončenia akéhokoľvek kontaktu s navrhovateľkou. Aj tvrdenia navrhovateľky vo vzťahu ku kúpnej
zmluve na zariadenie bytu označil odporca za účelové, nepravdivé a nepreukázané. Nábytok v rozsahu
uvedenom navrhovateľkou zabezpečil a kúpil odporca. Časť hnuteľných vecí v byte zakúpil odporca

ako fyzická osoba a časť aj v mene a na účet spoločnosti GUSIS, s.r.o., v ktorej mal odporca v tom
čase majetkovú účasť. Dôvodom nákupu zariadenia na účet uvedenej spoločnosti bola skutočnosť, že
spoločnosť mala v danom čase registrované sídlo v byte, v ktorom žili. Odporca súčasne preukázal aj
úhradu platieb vykonaných za účelom nákupu časti zariadenia bytu, zatiaľ čo zo strany navrhovateľky
bola preukázaná len jediná platba v sume 8.4998,- Sk, ktorú tiež navrhovateľke vrátil. Uviedol, že

nakoľko nebolo medzi nimi uzatvorené manželstvo, výlučne si neželal ani nákup zariadenia bytu z
finančných prostriedkov navrhovateľky. Navrhovateľka ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno,
keď nepreukázala nákup hnuteľných vecí tak, ako sú uvedené v návrhu a ich nadobudnutie do
jej vlastníctva a ani úmysel odporcu uzatvoriť s navrhovateľkou tvrdenú ústnu kúpnu zmluvu či jejuzatvorenie. Súčasne poukázal na rozpor v tvrdeniach navrhovateľky na pojednávaniach, keď najprv
tvrdila, že všetky hnuteľné veci kúpila ona tak, aby ich v prípade rozchodu mohla odniesť zo spoločnej
domácnosti a potom, že napriek tomu, že predmetné hnuteľné veci boli vo vlastníctve odporcu, ten

jej po rozchode umožnil vziať si časť týchto vecí z domu. Prepisy SMS správ v žiadnom prípade
nepreukazujú uzatvorenie tvrdených zmlúv a ich predkladanie súdu považuje za účelové, odporca ich
písal v hneve a afekte, a ich obsah nepovažoval a ani nepovažuje za záväzný. Ich text ani sám o
sebe nevypovedá o tom, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke či kúpnej zmluvy a ani prevzatiu
akejkoľvek finančnej hotovosti od navrhovateľky. Ani výpoveďami vypočutých svedkov, ktorí sú blízkymi

osobami navrhovateľky, neboli jej tvrdenia preukázané. Žiaden zo svedkov nebol prítomný pri uzatváraní
uvedených zmlúv a ani pri odovzdaní predmetu pôžičky či nákupe zariadenia bytu. Svedkovia mali len
navrhovateľkou sprostredkované informácie a v ich výpovediach boli rozpory a nezhody, čo samotná
navrhovateľka odôvodňovala tým, že rodičia do ich vzťahu nezasahovali a o ich finančné záležitosti
sa nezaujímali. Ani žiadnym z predložených listinných dôkazov či fotodokumentáciou navrhovateľka
nepreukázala dôvodnosť uplatneného nároku.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 O.z. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 O.z. z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 495 O.z. platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 588 ods. 1 O.z. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy odovzdať a
kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť navrhovateľovi zaň predávajúcemu dohodnutú
kúpnu cenu.

Podľa § 589 O.z. cenu je treba dojednať v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je

zmluva neplatná podľa § 40a O.z.

Podľa § 657 O.z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že navrhovateľka neuniesla ju zaťažujúce dôkazné bremeno a nepreukázala dôvodnosť nároku
uplatneného voči odporcovi.

Časť žalovanej sumy vo výške 2.600 € s príslušenstvom si navrhovateľka uplatnila voči odporcovi titulom

ústneuzatvorenejzmluvyopôžičkeačasťžalovanejsumyvovýške6.638,78€titulomústneuzatvorenej
kúpnej zmluvy.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa
druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho

istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre
platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak písomne,
ústne alebo aj konkludentným prejavom. K pojmovým znakom zmluvy o pôžičke sa radí prenechanie
vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť
právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí

byť výslovne dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou
reálnou zmluvou, preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého
sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahomz pôžičky. Z hľadiska platnosti zmluvy o pôžičke nie je právne významné ďalšie použitie prostriedkov
získaných na základe zmluvy o pôžičke.

Z výpisu pohybov na účte navrhovateľky má súd za preukázané, že dňa 14. 08. 2007 bola bankovým
prevodom účet navrhovateľky Tatra bankou, a.s. pripísaná suma 8.298,48 € (250.000,- Sk), a to z
titulu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX (bezúčelového), ktorú uzatvorila
navrhovateľka ako dlžník dňa 13. 08. 2007 s Tatra bankou, a.s. ako veriteľom. Navrhovateľka tvrdila,
že predmetný úver si vzala na požiadanie odporcu, ktorý už mal hypotekárny úver na kúpu bytu na

W. D. X P. X., v ktorom spoločne bývali, a ktorému finančná situácia neumožňovala uzatvorenie ďalšej
úverovej zmluvy s bankou. Vzájomne sa ústne dohodli, že z úveru získané peňažné prostriedky požičia
odporcovi, a to za rovnakých podmienok, za akých uzatvárala úverovú zmluvu s bankou. Podľa úverovej
zmluvy bolo splatenie úveru dohodnuté v 36 mesačných splátkach vo výške 280,16 € ( 8.440,- Sk),
splatných vždy k 11.- temu dňu príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 11. 09. 2007
(čl. I. a III. úverovej zmluvy). Čo sa týka odovzdania predmetu pôžičky, t. j. finančných prostriedkov vo

výške 8.298,48 €, navrhovateľka uviedla, že tieto vybrala zo svojho účtu a hotovostne ich odovzdala
odporcovi, o čom však nemala žiaden doklad, avšak poukázala na výpis pohybov na jej účte, podľa
ktorého bola v rovnaký deň, t. j. 14. 08. 2007, vybraná z jej účtu finančná hotovosť vo výške 6.638,78
€ (200.000,- Sk), čo podľa nej nepriamo preukazuje odovzdanie predmetu pôžičky. S týmto tvrdením
navrhovateľky sa však súd nestotožňuje. Je nepochybné, že v čase údajného uzavretia zmluvy o

pôžičke, navrhovateľka disponovala sumou 250.000,- Sk, ktorú získala ako plnenie z úverovej zmluvy.
Navrhovateľ však v priebehu konania popieral existenciu akejkoľvek dohody s navrhovateľkou, v zmysle
ktorej mu mala požičať uvedené peniaze získané z úveru vo výške 8.298,48 €. Ako už bolo uvedené
zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnym kontraktom a preto pre platný vznik záväzkovo-právneho
vzťahu zo zmluvy o pôžičke musí dôjsť k odovzdaniu jej predmetu. Navrhovateľka však v danom

prípade žiadnym spôsobom nepreukázala odovzdanie sumy 8.298,48 € odporcovi. Na uvedenom nič
nemení ani skutočnosť, že dňa 14. 08. 2007 bol z jej účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške
6.638,78 € (200.000,- Sk), nakoľko tento sám o sebe nepreukazuje fyzické odovzdanie a prevzatie
peňazí odporcom. Naviac ani výška navrhovateľkou uskutočneného výberu nie je zhodná s výškou
údajne požičaných peňazí. Pokiaľ ide o splátky úveru, odporca vo svojich výpovediach nepoprel, že

navrhovateľke dával finančné prostriedky aj na jeho splácanie, nakoľko jeho finančná situácia mu to
umožňovala a finančnou podporou chcel navrhovateľke pomôcť. Prepisy SMS správ adresovaných
odporcom navrhovateľke jednoznačne nevylučujú ani nepotvrdzujú ani tvrdenia odporcu, ani tvrdenia
navrhovateľky, aj keď odporcom prezentovaná jeho nezištná vôľa doplatiť úver navrhovateľky aj po
vzájomnom rozchode, súd nepresvedčila.

Napriek tomu, že zákon nekladie osobitné požiadavky pre obsahové a formálne náležitosti zmluvy o
pôžičke a odporca potvrdil autentickosť ním odoslaných SMS správ, tieto samy o sebe nepreukazujú
existenciu pôžičky medzi účastníkmi konania a v žiadnej správe odporca nepotvrdil, že by mu
navrhovateľka titulom pôžičky odovzdala požičané peniaze. Vyjadrenia odporcu v SMS správach sú

neurčité a súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľky, že odporca nimi
uznal svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke a kúpnej zmluvy. Aj podmienky za ktorých mala byť pôžička
poskytnutá, t. j. za platobných podmienok zhodných s navrhovateľke poskytnutým bankovým úverom,
boli založené len na tvrdení navrhovateľky. Dôkaz o poskytnutí pôžičky, predovšetkým absentujúci dôkaz
o odovzdaní peňazí v presne určenej výške odporcovi, nemôže nahradiť ani samotná skutočnosť, že

navrhovateľkebolavroku2009zostranyodporcuposkytnutávdvochsplátkachsuma3.000,-€.Ajobaja
vypočutí svedkovia sú rodičmi navrhovateľky, a teda blízkymi osobami, ktorí naviac nevedeli priamo
potvrdiť ani vyvrátiť navrhovateľkou tvrdené skutočnosti a všetky informácie mali len sprostredkované
samotnou navrhovateľkou. Rozdielne tiež vypovedali pokiaľ ide o použitie finančných prostriedkov z
úveru, čo aj samotná navrhovateľka odôvodnila neznalosťou jej vzájomných finančných vzťahov s

odporcom.

Kúpnou zmluvou sa medzi zmluvnými stranami zakladá záväzkový právny vzťah, ktorého účelom
je prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho. Jej predmetom môžu byť tak veci
určené individuálne, druhovo či hromadne, spoluvlastnícky podiel k veci, či práva alebo iné majetkové

hodnoty, pokiaľ to ich povaha pripúšťa. Charakteristickými znakmi tohto zmluvného typu je odplatnosť
a prevod vlastníckeho práva. Podstatnými náležitosťami, bez ktorých kúpna zmluva nevznikne, je
určenie predmetu kúpy a dohoda o kúpnej cene. Kúpna cena je vecou dohody medzi predávajúcim
a kupujúcim. Z rovného postavenia účastníkov občianskoprávnych vzťahov vyplýva, že k platnémuuzatvoreniukúpnejzmluvynemôžedôjsťprotivôliniektoréhoznich.Prepredávajúcehovyplývazkúpnej
zmluvy záväzok odovzdať predmet kúpy kupujúcemu a pre kupujúceho záväzok tento predmet prevziať
a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. K hnuteľným veciam prechádza vlastnícke právo ich odovzdaním.

Druhú časť žalovanej sumy vo výške 6.638,78 € si navrhovateľka voči odporcovi uplatňuje titulom
ústnej uzatvorenej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mali byť navrhovateľkou zakúpené hnuteľné veci
tvoriace zariadenie bytu na W. D. X P. X.. Navrhovateľka uviedla, že medzi účastníkmi konania bola
vzájomná dohoda o tom, že navrhovateľka z vlastných finančných prostriedkov zakúpi zariadenie

uvedeného bytu s tým, že toto bude v jej vlastníctve. V období marca 2007 až decembra 2008, kedy
žila v spoločnej domácnosti s odporcom, zakúpila hnuteľné veci, ktoré menovite uviedla v návrhu na
začatie konania. Odporca namietal aj uzatvorenie kúpnej zmluvy, nakoľko veci tvoriace zariadenie bytu
boli kúpené a financované ním, nie navrhovateľkou. Navrhovateľka ani v tomto prípade nepredložila
dôkazy preukazujúce kúpu týchto vecí z jej finančných prostriedkov a kúpnu cenu, za ktorú boli ňou
nadobudnuté. Absenciu dôkazov v tomto smere odôvodnila tým, že všetky pokladničné bloky a doklady

preukazujúce zakúpenie týchto vecí odovzdala odporcovi, nakoľko pri opustení spoločnej domácnosti
sa dohodli na tom, že tieto veci od nej odporca odkúpi. Aj toto tvrdenie odporca namietal, nakoľko nebol
ani účastníkom kúpnej zmluvy s navrhovateľkou.

O existencii vecí, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, mala nasvedčovať navrhovateľkou

predložená fotodokumentácia a ich kúpnu cenu navrhovateľka vyčíslila tak, že k návrhu predložila
súčasné internetové ponuky z predajní, v ktorých mali byť veci zakúpené. Navrhovateľka ani v tomto
smere neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala jej vlastnícke právo k hnuteľným veciam,
ktoré mali byť údajne predmetom kúpnej zmluvy, a rovnako medzi zmluvnými stranami dohodnutú
kúpnu cenu. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že kúpnou cenou mali byť ňou vynaložené náklady na nákup

zariadenia bytu, tak ich výšku a to, že ich zakúpila navrhovateľka z vlastných finančných prostriedkov,
nepreukázala. Ak by sa aj účastníci dohodli, že odporca tieto veci odkúpi za kúpnu cenu, za ktorú v
roku 2007, 2008 navrhovateľka tieto veci mala kúpiť, bez ohľadu na spoločné užívanie týchto vecí a
ich opotrebenie, nemožno opomenúť skutočnosť, že navrhovateľka pri ocenení týchto vecí vychádzala
z nákupnej ceny vecí zverejnených na internetových portáloch. Nepreukázaným je vlastnícke právo

navrhovateľky k predmetu kúpy v čase jeho údajného predaja, presné určenie vecí, ktoré mali byť
predmetom predaja a rovnako nepreukázanou zostáva aj kúpna cena, nakoľko nebola preukázaná
dohoda účastníkov o kúpnej cene a jednostranné, ničím nepodložené, vyčíslenie hodnoty sporných vecí
zo strany navrhovateľky je neprípustné a irelevantné pre platný vznik záväzkového vzťahu z kúpnej
zmluvy.

Vzhľadom na dôkaznú núdzu a nepreukázanosť zmluvných vzťahov s odporcom, z ktorých
navrhovateľka odvodzovala uplatnený nárok, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní plne úspešnému odporcovi súd preto
priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia priznaných v súlade s § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 5 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to v celkovej

sume 2.272,58 € pozostávajúcej z:

1. odmeny za úkony právnej služby spolu v sume 1.841,07 €:
a) prevzatie a príprava zastúpenia 10/2011........................................253,94 €
b) vyjadrenie k návrhu zo dňa 11. 10. 2011.......................................253,94 €

c) účasť na pojednávaní dňa 27. 10. 2011 (10.00- 11.35 hod.)..........253,94 €
d) účasť na pojednávaní dňa 12. 01. 2012 (10.30- 12.50 hod.).........507,88 €
e) účasť na pojednávaní dňa 13. 03. 2012 (10.00- 11.25 hod.).........253,94 €
f) písomné vyjadrenie zo dňa 10. 04. 2012 (záverečná reč).............253,94 €
g) účasť na pojednávaní dňa 15. 05. 2012 (vyhlásenie rozhodnutia)..63,49 €

2. režijného paušálu: 3x á 7,41 € + 4x á 7,63 €....................................................52,75 €
3. 20 % DPH v sume..........................................................................................378,76 €Právny zástupca odporcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 11 úkonov právnej
služby a k nim prislúchajúci režijný paušál a DPH. Z uplatnených úkonov právnej služby súd nepriznal
odmenu za dve porady s klientom medzi pojednávaniami vo výške 2x á 169,29 € + režijný paušál a DPH,

nakoľko ich vykonanie vrátane dĺžky trvania, od ktorej sa odvíja odmena za tento úkon právnej služby,
nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Rovnako súd nepriznal odmenu za dve podania označené
ako návrh na doplnenie dokazovania a predloženie listinných dôkazov, ktoré právny zástupca bližšie
nešpecifikoval, avšak zo spisu je zrejmé, že ide o návrhy na doplnenie dokazovania zo dňa 21. 12.
2011 (č. l. 117) a zo dňa 06. 02. 2012 (č. l. 170). Predmetné podania neobsahujú žiaden právny rozbor,

vyjadrenie k veci samej a ich obsahom je len výpočet v prílohe predkladaných dôkazov alebo návrh
na vykonanie ďalších dôkazov, čo nemožno považovať za úkon právnej služby v zmysle § 14 vyhl. č.
655/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov, za ktorý advokátovi prislúcha odmena. Režijný paušál bol
priznaný v súlade s § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a teda v závislosti od času vykonania úkonov
právnej služby. Právny zástupca odporcu si za všetky úkony právnej služby vyúčtoval režijný paušál vo
výške 7,63 € (1/100 výpočtového základu pre rok 2012), aj napriek tomu, že za úkony právnej služby

vykonané v roku 2011 patrí advokátovi režijný paušál vo výške 7,41 € (1/100 výpočtového základu na
rok 2011).

Právna zástupca odporcu žiadal trovy právneho zastúpenia uhradiť na jeho účet
vedený v Tatra banke, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.