Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200352
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513200352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s. r. o.,
so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, prav. zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému Y.
C., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XX, občanovi SR, v konaní o zaplatenie 2 427,42 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/39/2013-190 zo dňa
10.11.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietol,žalobcovinepriznalnáhradutrovkonania
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zásadná otázka, ktorú súd prvej inštancie v konaní riešil, bola
otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách
totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má
na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na
ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa ustanovení § 92 ods.
8 zák. č. 438/2001 Z. z. (ďalej len „Zákon o bankách“). Zákon o bankách umožňuje postúpiť bankovú
pohľadávku iba v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po písomnej výzve na splnenie, výzva musí byť zo
strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle Zákona
o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka

alebo časť, ktorá je už splatná. V odseku 7 § 92 Zákona o bankách sa upravuje možnosť použitia
inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
Súd prvej inštancie nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu,
ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami po tom, čo banka
vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru
je totiž výlučne oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na
nebankový subjekt. Podľa názoru súdu prvej inštancie pôsobenie bánk, na ktoré dohliada Národná

banka Slovenska opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať
nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad Centrálnej
banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený
používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Národná banka Slovenskaneudelila povolenie na vykonávanie bankových činností spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o..
Predmetomzmluvyopostúpenípohľadávokz21.10.2010naspoločnosťHavel,Holásek&Partnerss.r.o.
bola nezročná, nesplatná, teda neexistujúca pohľadávka, preto je toto postúpenie neplatné. Žalobca a

ani jeho právny nástupca, teda súčasný žalobca, nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie
predmetnej žaloby. Preto žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní
poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č. R 119/2003, ktorý uvádza, že relevantné oznámenie

postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. V tejto súvislosti je žalobca toho názoru, že nie je možné tvrdiť,
že takáto pohľadávka musí byť pred postúpením splatná, čo vyplýva aj zo spomínaného logického
a systematického výkladu ust. § 92 Zákona o bankách. Banka môže postúpiť pohľadávku aj bez
súhlasu klienta. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že písomnou výzvou sa v zmysle Zákona o
bankách nerozumie určitá osobitná špeciálna výzva upozorňujúca na možnosť postúpenia pohľadávky,

ale ide o bežnú výzvu banky, ktorá upozorňuje dlžníkov na omeškanie s niektorou časťou svojho
dlhu. Hlavný účel ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách bol teda aj podľa dôvodovej správy prelomenie
bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O tom, že by tieto podmienky
podmieňovali platnosť právneho úkonu niet v zákone ani v dôvodovej správe ani slova. Tiež poukázali
na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/76/2007. Žalobca tiež disponuje stanoviskom Národnej

banky Slovenska v liste z 11.12.2013, ktorá uviedla, že postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, a to aj pri absolútnych obchodoch, čo sú úverové obchody. Tiež pri postúpení
práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa postupuje podľa Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
žalobcu § 92 Zákona o bankách upravuje možnosti vyzradenia bankového tajomstva súkromnoprávnym
subjektom. Z tohto ustanovenia je totiž zrejmé, že jeho účelom je totiž ochrana bankového tajomstva

a možnosti jeho vyzradenia orgánom verejnej moci, prípadne súkromnoprávnym osobám. Neupravuje
teda možnosť postúpenia pohľadávky bankou, ale práve možnosť vyzradiť bankové tajomstvo pri
postúpení pohľadávky bankou, ktoré zákon explicitne predpokladá. Preto žalobca navrhol rozsudok
Okresného súdu Stará Ľubovňa zmeniť a priznať nárok uplatnený žalobou, resp. ho zrušiť a vrátiť vec
na ďalšie konanie.

4/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5/ Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalejlen"CSP")prejednalrozhodnutieakoajkonanie,ktorémupredchádzalo vzmyslezásad

uvedených v ustanovení § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd
prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe ktorého aj správne vec právne
posúdil. Na týchto skutočnostiach a právnom zdôvodnení veci sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

6/ Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ku 20.7.2006) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

7/ Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8/ Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9/ Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

10/ Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

11/ Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12/ Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

13/ Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14/ Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky (v čase uzavretia
zmluvy to bol § 92 ods. 7 zák. o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením,

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15/ Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 20.07.2006 zmluvu o
splátkovom úvere. Išlo o MINI úver do 10 minút, podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému
bezúročný spotrebný úver vo výške 30.000,- Sk, t. j. 995,82 Eur pri priemernej ročnej úrokovej sadzbe

17,7%. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý 60,- Sk mesačne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver
s dohodnutým úrokom v 60 mesačných splátkach vo výške 27,19 Eur vždy k 10-temu dňu v mesiaci.
Splatnosť prvej splátky bola dňa 10.08.2006 a poslednej splátky 10.07.2011, kedy bola stanovená
konečná splatnosť úveru. RPMN bolo 23,19%. Splatnosť úrokov bola v posledný kalendárneho mesiaca.
Žalovaný sa zaviazal platiť za správu úveru mesačne poplatok vo výške 1,66 Eur. Žalovaný uhradil

pôvodnému veriteľovi 5 splátok vo výške 124,55 Eur. Pôvodný veriteľ uzavrel so spoločnosťou Havel,
Holásek & Partners s.r.o. dňa 21.10.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok. Následne tento subjekt
listom z 20.12.2010 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobca nadobudol túto pohľadávku
od pôvodného veriteľa Havel, Holásek & Partners s.r.o. na základe zmluvy o postúpení z 21.10.2010.
Toto oznámenie spolu s výzvou, že došlo k zosplatneniu pohľadávky zaslal žalovanému dňa 19.10.2015.

16/ Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré spočívajú predovšetkým v
tom, že je možné postúpiť pohľadávku z banky na nebankový subjekt práve v súlade s ust. § 92 Zákona
o bankách s tým, že toto ustanovenie rieši predovšetkým aj otázku odhalenia bankového tajomstva.
Takáto argumentácia žalobcu nie je na mieste vzhľadom k tomu, že z ust. § 92 ods. 8, ktorý je citovaný

tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, v úvodnej vete sú presne stanovené podmienky, za
ktorých môže banka pohľadávku postúpiť. To znamená, že odvolací súd sa stotožňuje s argumentom
žalobcu do tej miery, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť, ale banka musí splniť výslovne
stanovené podmienky. Tieto explicitne súd prvej inštancie cituje na strane 12, odsek 6 rozsudku súdu
prvej inštancie a tento postup pôvodný veriteľ banka nedodržala. Z toho dôvodu nemôžu byť zhojené

podmienky postúpenia pohľadávky tým, že výzvu pošle iný subjekt ako banka, iný subjekt ako banka
zosplatní celú bankovú pohľadávku, tento postup zákon nedovoľuje a súd prvej inštancie držiac sa práve
týchto taxatívne vymedzených podmienok Zákona o bankách správne vo veci rozhodol. Odvolací súd
v konečnom dôsledku poukazuje aj na rad rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý obdobné veci rovnakoprávne posúdil a z tohto dôvodu nie je to rozhodnutie, ktoré by bolo prekvapujúce, ale ustálená súdna
prax je v tomto smere jednotná (napr. Krajský súd v Bratislave sp. zn. 6Co 203/2015, Krajský súd Prešov
sp. zn. 18Co 35/2016, 1Co 60/2014).

17/ Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

18/ O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Vzhľadom k tomu, že žalobca úspech v odvolacom konaní nemal a žalovanému trovy odvolacieho
konanianevznikli,odvolacísúdrozhodoltak,žežiadnazostránnemánároknanáhradutrovodvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).