Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/311/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202316
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114202316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci W. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom L., Z. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom
E., V. M. XXXX/XA proti W. O., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. Y., Z. XX, právne zastúpenému JUDr. Milanom
Rojčekom, advokátom so sídlom E., Z. X, o zrušenie vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu
o určenie výživného, na základe odvolania W. O., nar. X.XX.XXXX proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 4C/24/2014-106 zo dňa 6.3.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 4C/24/2014-135 zo
dňa 29.7.2016, opravným uznesením č.k. 4C/24/2014-117 zo dňa 20.3.2015 a s opravným uznesením

4C/24/2014-132 zo dňa 29.7.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravnými uzneseniami) okresný súd
zrušil vyživovaciu povinnosť W. K. voči (synovi) W. O. za obdobie od 1.9.2013 do 25.6.2014. Súčasne
rozhodol o vzájomnom návrhu W. O. na určenie vyýživného za nadväzujúce obdobie tak, že diferencoval
výšku vyživovacej povinnosti od 26.6.2014 do 30.9.2014 sumou 100 eur mesačne, od 1.10.2014 do

28.2.2015vovýške30,14eurmesačneanapokonnačasod1.3.2015stanovilW.K.povinnosťprispievať
na výživu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm.
c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime.

2.Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že poslednou úpravou vyživovacej povinnosti (vo výške
80 eur mesačne) je rozsudok Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/134/2012-74 zo dňa 14.11.2012. V
aktuálnom konaní považoval za nesporne preukázané, že W. O. po ukončení stredoškolského štúdia

pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave, ktoré štúdium však nedokončil. Následne
bol (21.5.2014) prijatý na štúdium na Masarykovej univerzite v Brne a to na Prírodovedeckej fakulte v
rámci denného štúdia v bakalárskom študijnom programe Experimentálna biológia, odbor Molekulárna
biológa a genetika.

3.Obdobie po ukončení stredoškolského štúdia, kedy sa W. O. nepripravoval na budúce povolanie
štúdiom na vysokej škole, vyhodnotil okresný súd v súlade s § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine

(ďalej len „ZoR“), ako obdobie, kedy bol menovaný schopný po skončení stredoškolského štúdia sám
sa živiť a zabezpečovať sa prostriedky na vlastnú výživu, čím boli splnené podmienky pre ukončenie
vyživovacej povinnosti W. K. voči svojmu synovi. Okresný súd poukázal v danej spojitosti aj na to, žesamotný W. O. vo vyjadrení k návrhu na začatie konania so zrušením vyživovacej povinnosti od 1.9.2013
súhlasil.

4.Z opísaných dôvodov vyslovil súd prvej inštancie zrušenie vyživovacej povinnosti a to za obdobie do
26.5.2014,keďžeW.O.siriadnymvzájomnýmnávrhomdoručenýmdňa26.6.2014(kedyzačalokonanie
o vzájomnom návrhu) uplatnil voči W. K. nárok na výživné, ktoré možno priznať len odo dňa začatia
súdneho konania.

5.Vo vzťahu k nadväzujúcemu obdobiu okresný súd konštatoval obnovenie vyživovacej povinnosti W.
K. voči W. O. a to v súvislosti s opätovným začatím štúdia na vysokej škole. Predmetnú skutočnosť totiž
ustálil ako relevantnú zmenu pomerov oproti obdobiu poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, nakoľko
s opätovným štúdiom W. O. na vysokej školy v zahraničí sú spojené zvýšené výdavky, ktoré v konaní boli
preukázané. V súvislosti s takto vymedzeným predmetom konania vychádzal zo zákonných hľadísk pre
stanovenie výšky vyživovacej povinnosti v zmysle § 75 ods. 1 ZoR (citovaného v napadnutom rozsudku)

a dospel k záveru, že predložený vzájomný návrh je dôvodný čiastočne.
V plnej výške - 100 eur - je opodstatnený za obdobie do 30.9.2014 a to s poukazom na príjem W. K. v
tomtoobdobí,ktorý(príjem)predstavoval365,61eurapríjemmatkyW.O.vovýške461,85eurmesačne,
pričom matka si zároveň plnila svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Na strane W. O.
uznal bežné výdavky na stravu, oblečenie, ako i špecifické výdavky súvisiace so štúdiom na vysokej

škole (ubytovanie, doprava, študijné materiály a pod.). Zároveň zohľadnil vyživovaciu povinnosť W. K.
k maloletému Y. M., nar. XX.X.XXXX. Podporne okresný súd poukázal na závery rozsudku Krajského
súdu v Žiline č.k. 7Co/134/2012-74 zo dňa 14.11.2012, ktorým bol zamietnutý návrh W. K. na zníženie
vyživovacej povinnosti.

6.Vo vzťahu k ďalšiemu obdobiu súd prvej inštancie zohľadnil okolnosť, že od 14.8.2014 bol W. K.
práceneschopný a jeho jediným príjmom boli nemocenské dávky. Z tohto dôvodu od 1.10.2014 nebol
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v rovnakom rozsahu (100 eur). S poukazom na zásadu zakotvenú
v § 62 ods. 2 ZoR, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, dospel okresný
súd k záveru, že životná úroveň W. K. mu neumožňovala a ani v súčasnej dobe neumožňuje plniť si

vyživovaciu povinnosť v sume 100 eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a s poukazom na zistené
príjmy a výdavky účastníkov konania pristúpil k zníženiu vyživovacej povinnosti za obdobie od 1.10.2014
(t.j. odkedy prestal dosahovať príjem z pracovného pomeru) na sumu 30,14 eur mesačne.

7.Napokon, za obdobie od 1.3.2015 určil okresný súd výživné vo výške 30% zo sumy životného minima.

Zmeškané výživné za obdobie od 26.6.2014 do 31.3.2015 vyčíslil v celkovej sume 429,46 eur a umožnil
ho W. K. splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

8.Zároveň súd prvej inštancie zamietol návrh ohľadom nároku uplatneného za obdobie od 20.6.2010 do

25.6.2016, nakoľko (§ 77 ods. 1 veta druhá ZoR) výživné je možné priznať len odo dňa začatia súdneho
konania, pričom vzájomný návrh bol doručený až dňa 26.6.2014 a taktiež zamietol v prevyšujúcej
časti (nad určenú výšku a do 100 eur) návrh W.G. na určenie vyživovacej povinnosti od 1.10.2014 do
budúcnosti.

9.O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože mali v konaní úspech len čiastočný.

10.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie W. O. a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v
podobe určenia povinnosti platiť výživné od 1.3.2015. Okresnému súdu vytýkal, že výroková časť

rozhodnutia neobsahuje dátum začiatku plnenia takto stanoveného výživného. Z tohto dôvodu je
rozsudok nevykonateľný.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 2 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie
podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 2 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej

lehote (§ 2 ods. 2 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení
§ 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 2 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 2 ods. 2 CMP v spojení
s § 387 ods. 1 CSP.12.Na základe pokynu odvolacieho súdu súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č.k. 4C/24/2014-135
zo dňa 29.7.2016 doplnil výrokovú časť svojho rozsudku o chýbajúce explicitné stanovenie začiatku

plnenia vyživovacej povinnosti. Nadväzne odpadol jediný predostretý odvolací dôvod.

13.Vzhľadom na princíp oficiality, zakotvený (okrem iného) v ustanovení § 66 CMP, v zmysle ktorého
odvolacísúdniejeviazanýodvolacímidôvodmi,však(napriekchýbajúcej/ďalšejodvolacejargumentácii)
musel krajský súd napadnutý rozsudok podrobiť odvolaciemu prieskumu, pričom dospel k záveru,

že súd prvej inštancie náležite vymedzil relevantnú právnu úpravu, príslušné skutkové zistenia
správne podriadil/subsumoval pod aplikované normy a zodpovedajúc ustáleným skutkovým záverom
opodstatnene vymedzil časové úseky, v rámci ktorých diferencoval výšku vyživovacej povinnosti. Z
týchto dôvodov odvolací súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku.

14.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd postupom podľa § 52 CMP (v spojení s § 2 ods. 1

CMP a § 396 ods. 1 CSP), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

15.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.