Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/64/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306205349
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2306205349.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci

navrhovateľa: U. P., A.. XX.X.XXXX, W. M. XXX, zast. JUDr. Pavlom Kolenčíkom, advokátom so sídlom
Hlavná 56, Šaľa, proti odporcovi: Obec Hoste, IČO: 00 305 961, so sídlom Hoste, zast. JUDr. Jaroslavom
Belkom, advokátom so sídlom Fedákova 6, Bratislava, o určenie povinnosti oplotiť pozemok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov štátu na účet tunajšieho súdu vo výške 682,94 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd priznáva odporcovi náhradu trov konania vo výške 3 098,54 Eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť
navrhovateľ JUDr. Jaroslavovi Belkovi, so sídlom Fedákova 6, 841 02 Bratislava do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v I. a II. rade 3.4.2006 podali žalobu na tunajší súd, v zmysle ktorého sa domáhali
povinnosti od odporcu parcelu č. XXX/X nachádzajúcu sa v k.ú. M., evidovanú na LV č. XXX oplotiť
panelovým plotom tak, aby nik a nič z parcely nevnikal na parcelu č. XXX/XX, XXX/XX,XXX/XX Y. XXX/
X vo vlastníctve navrhovateľov. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania. Návrh odôvodnili tým, že

pôvodne parcela bola ohradená, ktorá bola predmetom kolaudačného rozhodnutia ale postupom času
obyvateliaobceoploteniezničiliaskracujúsicestucezpozemoknavrhovateľov,ukladajúodpadkynaich
parcele, lámu stĺpy oplotenia a rozbíjajú sklá na dome súpisné číslo XXX. Takýmto konaním dochádza k
sústavnému poškodzovaniu úrody a kvetín a k neustálemu narúšaniu vlastníckych práv navrhovateľov.
Právne návrh odôvodnili v zmysle § 127 ods. 1 Obč. zákonníka.
V priebehu konania navrhovateľka v II. rade zomrela dňa XX.X.XXXX. Dedičské konania po poručiteľke
prebehlo na tunajšom súde a dňa 13.11.2007 vo veci sp. zn. XXD/XXX/XXXX, T.. XXX/XXXX, ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX vydaním osvedčenia o dedičstve , v zmysle
ktorého vyplýva, že poručiteľka zomrela so zanechaním závetu spísaného formou Notárskej zápisnice
JUDr. P. G., notárom so sídlom v X. dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. N XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, v
ktorom všetok svoj majetok a to jej patriace hnuteľné veci ,nehnuteľnosti ako i práva prechádzajúce
dedením poručila v celosti svojmu synovi U. P., ktorý zdedil všetkom majetok po poručiteľke.
V priebehu konania súd uznesením z 13.3.2008 vo veci č.k. 10C/64/2006-90, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 9.6.2008 pripustil zmenu petitu tak, že odporca je povinný odstrániť časti

existujúcehooplotenianachádzajúcesavovlastníctveodporcu,ktorézasahujúnapozemkyvovýlučnom
vlastníctve navrhovateľa s presnou konkretizáciou parciel a čo sa týka oplotenia pozemku, žiadal
odporcu zaviazať na vybudovanie panelového plota vysokého najmenej dva metre a širokého najmenej
5 cm vedeným po celom obvode pozemku s parcelným číslom XXX/X , k.ú. M., ktorým tento pozemokoddelí od pozemkov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, pričom tento plot je povinný
umiestniť na hranici pozemku s parcelným číslom XXX/X tak, aby tento bol oplotený zo všetkých štyroch
strán a to v súlade s hranicami pozemku. Za účelom ochrany pozemkov nachádzajúcich sa v jeho

vlastníctve tak, aby nik a nič z uvedených pozemkov nevnikalo na pozemky patriace do výlučného
vlastníctva navrhovateľa.
Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom 13.2.2013 č.k. XXC/XX/XXXX-XXX tak, že návrh navrhovateľa
zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 Eur a z titulu náhrady
trov štátu 682,94 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi priznal náhradu trov konania

vo výške 3 650,45 Eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Belkovi do troch dní. Na základe
odvolania navrhovateľa Krajský súd v Trnave uznesením z 31.1.2014 č.k. 10Co/82/2013-569 odvolací
súd rozsudok súdu I. stupňa rušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva,
že I. stupňový súd nedoručil zmenený návrh /uznesenie z 13.3.2008/ odporcovi, resp. jeho právnemu
zástupcovi a preto je potrebné ho vypočuť k zmenenému návrhu. Záverom skonštatoval, že vykonané
dokazovanie vykonané súdom I. stupňa je možné považovať za dostatočne a správne vyhodnotené.

Vytkol zjavnú nesprávnosť vo IV. výroku napadnutého rozsudku, keď odporcovi bola priznaná náhrada
trov konania, avšak kto je ju povinný zaplatiť z výroku nevyplýva. Okrem toho súd I. stupňa priznal
náhradu za všetky požadované úkony v plnej výške, pričom pri niektorých úkonoch toto rozhodnutie je
v rozpore s ust. § 13a ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb. Súdu nedá neuviesť, že uznesením č.k. 10C/64/2006-90 z 13.3.2008 bola

skutočne omylom doručovaná zastupujúcej advokátke navrhovateľa JUDr. Eleonóra Zuzákovej a v tom
čase zastupujúcemu advokátovi navrhovateľa Advokátskej kancelárii Hagyari Kubovič, ktorý nedostatok
si súd uvedomil a na pojednávaní konanom 9.6.2008 tento nedostatok odstránil tým spôsobom, že
právnemu zástupcovi odporcu na pojednávaní krátkou cestou doručil zmenený návrh navrhovateľa. Táto
skutočnosť jednoznačne vyplýva z č.l. 99 predmetného spisu. Nakoniec sám právny zástupca odporcu

sa vyjadroval počas pojednávania k zmenenému návrhu a v prípade, že by mu tento nebol doručený,
nemal by vedomosť o zmenenom návrhu a k takémuto návrhu by sa ani nemohol vyjadrovať. Súd si
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zrušeného uznesenia Krajského súdu v Trnave splnil, napriek tomu,
že uznesenie z č.l. 90 bolo doručené právnemu zástupcovi odporcu na pojednávaní pred rozhodnutím
súdu I. stupňa a to tak, že zmenený návrh sme doručili právnemu zástupcovi odporcu, ktorý doručenku

prevzal 22.4.2014 a 2.5.2014 sa písomne vyjadril k zmenenému návrhu.
Navrhovateľ na návrhu trval s tým , že na začiatku konania tvrdil, že obyvatelia obce mu znečisťujú
pozemky, prechádzajú cez jeho pozemok, poškodzujú mu úrodu a kvetiny. Neskôr tvrdil, že na pozemok
mu tečie dažďová voda a z tohto dôvodu mu oplotenie, ktoré deklaroval odporca je nedostatočné.
Nakoniec žiadal zistiť v akom rozsahu betónové stĺpiky tzv. pätky mu zasahujú na pozemok. Bol toho

názoru, že tieto sa nachádzajú na jeho pozemku vo väčšej miere , z ktorého dôvodu nemôže dostatočne
využívať svoj pozemok.
Právny zástupca navrhovateľa žiada v návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a po rozhodnutí súdu II. stupňa
do spisu založil notárske zápisnice spolu s fotodokumentáciou z ktorých vyplýva, znečistenie jeho
pozemku a žiadal nariadiť znalecké dokazovanie podľa jeho slov „tuším znalcom z odboru stavebníctva“

za účelom zistenia ako tzv. pätky a v akom rozsahu zasahujú na pozemok jeho klienta.
Odporca žiadal žalobu zamietnuť pričom poukázal na skutočnosť, že na žiadosť navrhovateľa vybudoval
oplotenie z troch strán pozemku patriaceho do vlastníctva navrhovateľa. V celom konaní nebolo
preukázané tvrdenie navrhovateľa, že obyvatelia bytovky mu znečisťujú pozemok.
Právny zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, pretože výsluchmi

jednotlivých svedkov bolo preukázané, že obyvatelia bytovky navrhovateľovi nehádžu odpad na jeho
pozemok a tak isto bolo preukázané, že žiadnym spôsobom oplotenie nezasahuje do vlastníckych
práv navrhovateľa. Ďalej mal za to, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní
predmetného návrhu.
Súd vo veci vypočul účastníkov konania, svedkov P. Š., T. Š., M. F., B. D., U.A. Š., P. P., Ľ. O., G.. U. W.,

G.. D. L., Y. M., U. M., P. M., oboznámil sa s listinnými dôkazmi: so sťažnosťou vo veci vypúšťania fekálií
a poškodenia poľnohospodárskej plodiny, kolaudačným rozhodnutím, faktúrou, katastrálnou mapou, LV
č. XXX, výpisom z LV č. XXX Y. XXX, vyjadrením Obecného úradu M., faktúrami, prípisom z 31.7.1998,
záznamom zo stretnutia na Obecnom úrade M., správou OU L.a, fotografiami, LV č. XXX, úmrtným
listom M. P., protokolom o vytýčením hranice pozemku, vytyčovacím náčrtom č. XXX/XXX, znaleckým

posudkom č. X/XXXX, dedičským rozhodnutím vo veci sp. zn. XXD/XXX/XXXX, správou Mesta X.,
Notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v A. N.h sp. zn. N XXXX/XXXX Y. A. XXXX/XXXX
s príslušnými fotodokumentáciami a zistil tento skutkový stav vo veci:Navrhovateľ pred prvým rozhodnutím tunajšieho súdu žiadal, súd, aby doplnil dokazovanie výsluchom
jeho manželky, pričom súdu neoznámil krstné meno svojej manželky, ďalej žiadal opätovne vypočuť
znalkyňuIng.V.X.zaúčelomzisteniačivzhľadomnaprípustnúvôľu,toleranciumeraníjepredpoklad,že

betónové základy sú na pozemkoch žalobcu vo väčšej miere ako je znalkyňou uvádzaná tolerantná vôľa.
V prípade ak znalkyňa potvrdí skutočnosť, že ju nezisťovala, navrhovateľ navrhol vypracovať dodatok k
znaleckému posudku. Nakoniec žiadal pripustiť vypracovanie znaleckého posudku predmetom ktorého
bude posúdenie v akom rozsahu dažďová voda , ktorá dopadá na pozemok žalovaného steká na jeho
pozemky. Súd na pojednávaní 23.1.2013 zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkyne a to manželky

žalobcu, návrh na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku č. X/XXXX a vypracovanie znaleckého
posudku predmetom ktorého malo byť posúdenie v akom rozsahu dažďová voda , ktorá dopadá na
pozemok žalovaného steká na pozemky žalobcu. Súd zamietol návrh výsluchu svedkyne manželky
žalobcu, pretože žalobca po takmer 7 rokov trvajúcom spore navrhol jej výsluch. V prípade povolanie
výsluchu manželky žalobcu, pretože sa jedná o príbuzenský pomer, súd by jej výpoveď nemohol
považovať za objektívnu najmä v kontexte so závermi výsluchov vypočutých svedkov v tomto konaní.

Súd na predmetom pojednávaní vypočul znalkyňu Ing. V. X., ktorá bolo oboznámená s návrhom žalobcu
na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku č. X/XXXX v ktorom smere poukázala na Vyhlášku č
461/2009Z.z. a to konkrétne § 44 ods. 2, ktorý pojednáva označenie lomových bodov hraníc v zmysle
ktorého hraničným znakom je kamenný medzník , znak z plastu, železobetónový medzník, betónový
stĺp, alebo železná rúrka, vyplnená betónom alebo spojená so zemou s betónom alebo na tvrdých

podkladoch zapustený klinec alebo iný vhodný kovový predmet alebo vytesaný kríž na opracovanej
ploche. Z geodetického hľadiska betónový stĺp je označením vlastníckej hranice. Hranica bola vymeraná
v znaleckom posudku, ku ktorému sa podrobne vyjadrila. Z jej pohľadu nebolo potrebné vypracovávať
dodatok k znaleckému posudku, pretože nevedela povedať, či betónový základ pre žalobcu je nejakým
obmedzením alebo nie. Súd podotýka, že žalobca počas prejednávania celého sporu nikdy nespomínal

betónové základy, že by boli pre neho obmedzením. K vypracovaniu znaleckého posudku ohľadne
dažďovej vody sa znalkyňa nevedela vyjadriť, či voda žalobcovi steká na pozemok alebo nie ale
ak by žalobca chcel zamedziť prietok dažďovej vody na pozemok, žalovaný by musel vybudovať
betónový žliabok. V danom prípade vybudovanie betónového žliabku nebolo predmetom konania a tejto
požiadavkyanavrhovateľpripodanínávrhuaniprirozšírenomnávrhunedomáhal,apretosúdnavrhnuté

dôkazy zo strany navrhovateľa zamietol. Po zrušujúcom rozhodnutí súdu II. stupňa na pojednávaní
konanom 13.4.2015 navrhovateľ žiadal vykonať dokazovanie pričom si nebol istý ale znalcom z odboru
stavebníctva za účelom zistenia, ako tzv. pätky a v akom rozsahu zasahujú na jeho pozemok vo väčšej
miere. Súd uznesením návrh navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol s poukazom
na vykonané dokazovanie znalkyňou Ing. V. X., ktorá aj na pojednávaní uviedla, že s poukazom na

citovanú vyhlášku č. 461/209 Z.z. a to § 44 ods. 2, ktorý pojednáva označenie lomovým bodov hraníc,
v zmysle ktorého hraničným znakom je kamenný medzník, znak z plastu, železobetónový medzník ,
betónový stĺp, alebo železná rúrka vyplnená betónovom alebo spojená so zemou s betónom alebo
na tvrdých podkladoch zapustený klinec alebo iný vhodný kovový predmet alebo vytesaný kríž na
opracovanej ploche. Tento betónový stĺp je označením vlastníckej hranice. Je potrebné zdôrazniť, že

spor trvá od r. 2006 a od začiatku sporu navrhovateľ nikdy nespomínal, že by betónové základy alebo
betónové stĺpy tzv. pätky by boli pre neho obmedzením. Nakoniec túto skutočnosť navrhovateľ žiadnym
dôkazom nepreukázal, že by tzv. pätky ho rušili v takej miere, že by nemohol dostatočne využívať
svoj pozemok. Súd poukazuje na tvrdenie znalkyne, ktorá uviedla, že stĺpik sa nachádza na pozemku
vlastníka, teda navrhovateľa s tým, že bol zameraný z vonkajšej strany. Nakoniec odporca tvrdil, že došlo

k vybudovaniu oplotenia na základe požiadavky navrhovateľa, ktoré vyhotovili svojpomocne obyvatelia
bytoviek tak, že vykopali jamu kopírujúci stĺpik a v takej istej rozlohe ho zaliali betónovom na ktorý
postavili betónový stĺpik. To znamená, že betónový stĺpik sa na pozemku navrhovateľa v takej istej
rozlohe nachádzal aj pred vybudovaním oplotenia. Súd považoval navrhnutý dôkaz za účelový za
účelom predĺženia sporu.

Z predloženého listu vlastníctva č. XXX k.ú. M. mal súd za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom
parcely č. XXX/XX zastavaná plocha vo výmere XXX m2, orná pôda vo výmere XXXX m2, XXX/XX orná
pôda vo výmere XXX m2. Z LV č. XXX k.ú. M. vyplýva, že M. P. /matka navrhovateľa/ bola podielovou
spoluvlastníčkou v 1-ici parcely č. XXX/X - orná pôda vo výmere XXXX m2, XXX/XX - orná pôda vo
výmere XXXX m2 a v 1-ici podiel vlastní žalobca. Ako už súd vyššie uviedol, žalobkyňa v II. rade

zomrela a po nej dedil žalobca v I. rade. Vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. M. parcely
č. XXX/X vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/XX - vo výmere XXX m2 -
zastavané plochy a nádvoria je v celosti žalovaný. V danom prípade sa žalobca domáhal aby žalovaný
bol zaviazaný na vybudovanie oplotenia parcely č. XXX/X panelovým plotom tak, aby nik a nič z tejtoparcely mu nevnikalo na parcely patriace do jeho vlastníctva, pričom pri podaní žaloby založil kópiu
katastrálnej mapy. Za účelom preukázania opodstatnenosti svojho tvrdenia do spisu založil sťažnosť vo
veci vypúšťania fekálií a poškodenia poľnohospodárskej plodiny z 31.7.1998.

Bývalý Okresný národný výbor L. odbor výstavby a územného plánovania z 6.11.1984, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 28.1.1985 vydalo kolaudačné rozhodnutie na užívanie stavby postavanej na
pozemku parcela č. XXX/X nachádzajúce sa v k.ú. M.. Stavba obsahuje žumpu, smetník, klepáč na
koberce, spevnené plochy, oplotenie, vodovodnú a kanalizačnú prípojku.
Obvodné oddelenie PZ X. žalobcovi potvrdilo, že 10.7.2005 bolo urobené ústne oznámenie žalobcu o

krádeži vlámaním do novostavby rodinného domu pod č. XXX v Hoste.
Obecný úrad v M. 15.5.2006 sa vyjadrilo, že žalobca na parcele XXX/XX má postavený rodinný dom,
pričom parcela a rodinný dom nie sú ohradené. Dom bol dvakrát vykradnutý. Za účelom vybavenia
sťažnosti Obecný úrad dalo odpoveď JUDr. Eleonóre Zuzákovej právnej zástupkyni žalobcu, že problém
bude riešiť oplotením pozemku, pričom začiatkom mesiaca máj Obecný úrad objednal pletivo a bytovku
ohradí. Vždy bol žalobcovi nápomocný. V roku 2005 mu pomohol pri realizácii vodovodnej a plynovej

prípojky a osvetlil mu chodník pred rodinným domom a pozemkom.
Od začiatku sporu žalovaný sa pokúšal o mimosúdnu dohodu tým, že dobrovoľne oplotil pozemok v
susedstve so žalobcom. Na pojednávaní 3.5.2007 žalovaný tvrdil, že celý pozemok je oplotený a ako
dôkaz do spisu založil fotodokumentáciu okolo stavby rod. domu žalobcu. Žalovaný s týmto tvrdením
nesúhlasil, pretože časť pozemku nebola oplotená a jedná sa o časť parcely XXX/XX jej zadná časť.

Žalovaný na túto skutočnosť reagoval tým, že skutočne táto časť o rozlohe 5 metrov nie je oplotená a
nevidel žiaden dôvod, prečo by mal tento pozemok oplotiť pretože sa jedná o iný pozemok a ide len
o žabomyšie vojny.
Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že žalovaný oplotil pozemok pletivom, ktorý bol uchytený na
betónové stĺpiky.

Súd na návrh žalobcu vykonal ohliadku na tvare miesta a vykonal výsluch geodeta Ing. G. S. z
geodetickej kancelárie sídliacej na adrese T. Š. XXX/XX X., ktorý bol osobne prítomný na tvare miesta.
Súd na tvare miesta zistil, že parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 je priľahlým pozemkom k pozemku
parcela č. XXX/XX o výmere XXX m2 na ktorom je postavená bytovka so súpisným číslom 166, z ktorej
parcely navrhuje žalobca odstrániť časti existujúceho oplotenia a žiada parcelu oplotiť. Parcela č. 404/9

je oplotená pozinkovaným pletivom z troch strán, kde pri parcele č. XXX/X oplotenie nie je a ani príprava
na oplotenie formou betónových stĺpov. Po celom obvode žalobcovho pozemku sú odpadky v podobe
papierov, obalov, PET fliaš, ktoré podľa žalobcu sú viditeľnejšie keď nie je realizovaná výsadba. Za
obytnou bytovkou je pozemok žalobcu, na ktorý podľa jeho udania vypúšťajú obyvatelia bytovky zo
žumpy fekálie na jeho pozemok. Prítomný geodet uviedol, že podľa meraní založených v súdnom spise

je plot postavený 12 cm v pozemku žalobcu parcela č. XXX/X na konci parcely č. XXX/X plot zasahuje
do pozemku žalobcu 5 cm do parcely č. XXX/XX zasahuje 5 cm. Od parcely č. XXX/XX zasahuje do jeho
pozemku oplotenie 12 cm to pokračuje v dĺžke 32 cm a zasahuje na konci 5 cm do parcely č. XXX/XX v
styčnom bode pri parcele č. XXX/XX. Oplotenie od parcely č. XXX/XX 3 cm zasahujú do parcely č. XXX/
XX. Žalobca na tvare miesta do spisu založil 9 fotografií, z ktorých je vidieť, že na pozemku sa nachádza

odpad a to v podobe PET fliaš a papierov. Okrem toho žalobca do spisu založil vytyčovaní náčrt, ktorý
mal potvrdzovať zistenia z ohliadky na tvare miesta na parcele č. XXX/X,XX vypracovaný 7.12.2006 Ing.
G. S.. Súd na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie,
odvetvie geodézie, ktorého úlohou bolo odpovedať na otázky či plot , ktorý oplocuje pozemok , parcelu č.
XXX/XvovýmereXXXm2zasahujeajnasusediacepozemkyatoparceluč.XXX/X,XXY.XX.Vprípade

ak plot zasahuje aj na tieto pozemky v akom rozsahu. Ďalej či predmetné oplotenie, ktoré oplocuje
pozemok parcelu č. XXX/X je dostatočné, aby zabránilo k prenikaniu nečistôt na susediace pozemky a
v prípade ak je tento plot v súlade s geometrickým plánom, či jeho doterajšia konštrukcia je dostatočná,
aby sa nahradilo pletivo plota panelovou konštrukciou v rozmeroch uvedených v petite návrhu. Nakoniec
či oplotenie žalovaného zasahuje na pozemky patriace do výlučného vlastníctva žalobcu. Znalkyňa Ing.

V. X. vypracovala znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu 2.7.2010. V závere
znaleckého posudku zodpovedala na jednotlivé otázky tak, že plot, ktorý oplocuje pozemok parcely
registra C KN č. XXX/X je v zmysle presnosti meračských prác postavený výlučne na parcele registra C
KN XXX/X vo vlastnícke obce M. a nezasahuje na susediace pozemky patriace do vlastníctva žalobcu.
Na druhú otázku uviedla, že zásah plotu označujúceho trvalým spôsobom hranice parcely registra C

KN č. 404/9 na susediace pozemky parciel registra C KN č. XXX/X, XXX/XX Y. XXX/XX k.ú. M. nie je.
Na tretiu a štvrtú otázku sa z odborného hľadiska vyjadriť nemohla, pretože na túto otázku znalec z
odboru geodézie odpovedať nevie. Na piatu otázku sa vyjadrila, že oplotenie žalovaného nezasahuje
na pozemky patriace do výlučného vlastníctva žalobcu. Okrem toho uviedla, že dosiahnutie absolútnejpresnosti 0,00 m pri zameraní zemského povrchu nie je možné, nakoľko z geodetického hľadiska je
zem považovaná za elypsoid a jej zobrazenie v príslušnej mierke je na katastrálnej mape určené na
podklade komplikovaných matematických výpočtov - vyrovnanie elypsoidu do roviny. Na margo ohliadky

na tvare miesta uviedla, že geodet skonštatoval do zápisnice skutočné odchýlky zistené pri meraní. V
zápisnici nie sú uvedené z jeho strany skutočnosti a to odchýlky v meraní, presnosť merania, na čo
súd účastníci a ich právny zástupcovia neboli upozornení. Uvedené závery 0,03 m až 0,12 m popisom
ani graficky nie sú uvedené vo vytyčovacom náčrte. Na základe uvedeného s posúdením presnosti
zamerania zistila len odklon oplotenia 0,22, 0,24 m medzi parcelami hranice registra C KN č. XXX/XX Y.

XXX/X.Súdznalkyňuvypočulnapojednávaní21.3.2011.Opätovnepoukázala,žeodchýlky,ktorézistila
sú považované v rozmedzí t.j. v norme. Od 1.12.2009 je v platnosti nová vyhláška, ktorá určuje polohu
bodu, kde je povinnosť vykonávať výlučne meranie metódou GPS čo znamená, že minimálne základe
body , z ktorých sa určujú hranice, musia byť touto metódou zamerané. Určuje kritérium dovolenej
odchýlky bodu 0,08 m, to znamená, že odchýlky uvedené znalcom geodetom /Ing. G. S./ v rozmedzí 3-5
cm spĺňajú toto prísnejšie kritérium. Pri zameriavaní určovala jednotlivé lomené body tak, že stĺpik brala

že je na pozemku vlastníka oplotenia s tým, že bol zameraný z vonkajšej strany s tým, že celý stĺpik sa
nachádza na parcele žalovaného. Pokiaľ nie je vybudovaný múrik zameriavajú sa prieniky s terénom
t.j. stĺpiky. Na predmetnom pojednávaní na otázku súdu, kde má oplotenie žalobca opatrené na svojich
pozemkoch odpovedal otázkou, či vlastník musí mať pozemok opatrený oplotením. Hlavným dôvodom
na podanie tejto žaloby bolo obmedzenie nečistôt, ktoré sa dostali na jeho pozemok. Na pojednávaní

právny zástupca žalobcu zdôraznil naliehavý právny záujem na podaní žaloby t.j. ochrana vlastníckeho
práva žalobcu, ktorá spočíva v zamedzení prieniku nečistôt pochádzajúcich z produkcie žalovaného a
priľahlej bytovky, ktoré tvrdenie chcel preukázať výsluchom navrhnutých svedkov.
Súd sa obrátil na Mesto X. za účelom zaujatia stanoviska či žalovaný je povinný oplotiť pozemok s
parcelným číslom XXX/X, ktorý obklopuje a je priľahlým pozemkom k pozemku č. XXX/XX v zmysle

podanej žaloby , pričom 4.4.2011 Mesto Sládkovičovo súdu oznámilo, že stavebný úrad vykonal miestne
zisťovanie 25.3.2011, kde zistil, že pozemok parcela č. XXX/X je z troch strán oplotený. Zo strany
pozemku parcela č. XXX prístupová komunikácia, parcela č. XXX/X nie je oplotený. Pri pozemku parcely
č. XXX/X nie je vybudované oplotenie nakoľko hranicu pozemku tvorí vysoký porast - tuje. Pozemky
vo vlastníctve žalobcu nie sú oplotené a susedia so štátnou cestou odkiaľ je možný voľný vstup a

vnikanie na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Vybudované oplotenie okolo pozemku parcely č. XXX/X
vo vlastníctve žalovaného dostatočne slúži na zamedzenie vstupu na susedný pozemok vo vlastníctve
žalobcu. Súčasne súdu zaslali fotodokumentáciu , z ktorej nevyplýva, že by na pozemku žalobcu sa
nachádzal odpad a nečistoty.
Svedkyňa P. Š. je obyvateľkou bytovky. Potvrdila, že pri bytovke sa nachádza kontajner, ktorý býva plný

a keď príde vietor, nečistoty odnáša aj na pozemok žalobcu. Nečistoty roznášajú aj psy a mačky. Vzťahy
medzi obyvateľmi bytovky a žalobcom nie sú dobré, pretože medzi nimi dochádza k rôznym rozporom.
Keď príde z roboty domov a vidí nečistoty, uprace ich. Na pozemku sa nachádzajú nečistoty a to papiere
alebo fľaše. Potvrdila, že žalobca nemá oplotený pozemok.
Svedkyňa M. F. potvrdila, že so žalobcom sú neustále problémy. Nedovolil im urobiť kanalizáciu ani

plynofikáciu. Potvrdila, že odpad z ich kontajnerov sa nemôže dostať na ich pozemok. Kontajnery sú
pravidelne vynášané. Tvrdila, že pani Hlavatá všetok odpad vyzbiera.
Svedok T. Š. o znečistení pozemku žalobcu sa nevedel vyjadriť. Potvrdil, že v minulosti keď boli deti
menšie, žalobcovi znečistili pozemok, tým ,že mu zahodili fľaše a tak isto sa mohol stať že vietor odfúkol
papier na pozemok žalobcu. V súčasnej dobe sú deti veľké, pozemok je oplotený a žiadna nečistota na

pozemku žalobcu sa nenachádza. Nepotvrdil, že by na pozemok žalobcu boli vypúšťané fekálie. Tak
isto nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že cez jeho pozemok chodia obyvatelia bytovky.
SvedkyňaB.D.nevedelapotvrdiťžiadneokolnostitohtoprípadu.Vbytovkebývaodr.1998.Potvrdila,že
smeti hádžu do kontajnera. Pozemok je oplotený drôteným pletivom. Odtok dažďovej vody je upravený
tak, že steká po rýnach dolu na zem.

Svedkyňa U. Š. potvrdila, že je obyvateľkou bytovky. Nepotvrdila, že by v minulosti na pozemku žalobcu
sa nachádzala nejaká špina, alebo že by niekto cez pozemok žalobcu prechádzal. Smeti hádžu do
kontajnerov. Podľa jej názoru kontajnery sú riadne zabezpečené , pretože každý smetný kôš má svoj
vrchnák. V prípade že by odpad bol odfúknutý, každý z bytovky má služby, takže odpad poupratuje.
Potvrdila, že pani Hlavatá upratuje pred oplotením. Nikdy nevidela, že by cez pozemok chodili deti.

Svedkyňa P. P. v bytovke bývala od r. 1985 do marca 2011 kedy sa odsťahovala do P.. Nemala
vedomosť o tom, že by sa z bytovky odhadzoval odpad na pozemok žalobcu alebo že by niekto
prechádzal cez pozemok žalobcu. Ďalej potvrdila, že od začiatku pozemok bol opatrený pletivom, ktorébolo opravované. Pri bytovke sa nachádzajú smetné koše, ktoré sú pravidelne vynášané. Smetné
nádoby sú uzatvárateľné. Ďalej potvrdila, že bytovka je opatrená rínami odkiaľ steká voda do pôdy.
Svedok Ľ. O. tak isto nevedel potvrdiť, že by sa na pozemku žalobcu nachádzal nejaký odpad alebo že

by niekto prechádzal cez jeho pozemok. Od r. 2007 vykonával funkciu predsedu spoločenstva. Nikdy
neriešil sťažnosť žalobcu ohľadne znečisťovania jeho pozemkov. K vybudovaniu plotu došlo asi v r. 2006
až 2007. Nájomníci bytovky boli stavebníkmi tohto oplotenia. Svedok potvrdil, že s rínou dažďová voda
steká do pôdy.
Svedok G.. U. W. potvrdil, že žalobca pred 10 rokmi podával sťažnosť pretože na jeho pozemku sa

mal nachádzať odpad. Pretože býva na druhom konci dediny nevedel potvrdiť, či v tom období alebo
teraz sa na pozemku nachádza nejaký odpad. V čase riešenia žalobcovej sťažnosti podľa jeho názoru
pozemok oplotený nebol. Oplotenie bolo vybudované asi pred 5-6 rokmi. Nemal vedomosť o tom, že by
dochádzalo k prienikom fekálii a odpadu na pozemok žalobcu. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalovaného doplnil, čo sa týka oplotenia že boli vybudované betónové stĺpy, ktoré boli opatrené pletivom.
Svedok G.. D. L. 35 rokov pracoval na družstve a v súčasnej dobe je jeho predsedom. Potvrdil, že

oplotenie bolo opatrené a aj v súčasnej dobe je postavené obecným úradom. Potvrdil, že pred 10 až 15
rokmi mohlo dochádzať k znečisteniu pozemku, pretože v tom období sa riešil nedovolený chov zvierat.
Svedkyňa Y. M. uviedla, že upratovala aj pozemok žalobcu čo nebolo jej povinnosťou. V bytovke býva
od r. 1984. Pozemok je oplotený asi 5 rokov. Oplotenie spočíva v sieťovom pletive s betónovými stĺpikmi
okolo celej bytovky. Skladovanie odpadu je vyriešené tým spôsobom, že sú umiestnené kontajnery

pri dome. Stále zbiera nečistoty z pozemku žalobcu. Tak isto aj nájomníci bytu, ktorí majú služby. Na
schôdzach sa riešili otázky týkajúce sa žalobcu. Svedkyňa nesúhlasila s oplotením pozemku, pretože
by to spustilo reťazovú reakciu nakoľko väčšina ľudí by chcela takéto oplotenie. Oplotenie dal postaviť
ešte bývalý starosta aby mal pokoj a vybudovali ho nájomníci. V súčasnej dobe oplotenie je dostatočné,
pričom cez pozemok nikto žalobcovi nechodí. V čase keď vlastnili pozemky chodili cez pozemok žalobcu

deti avšak v súčasnej dobe už nie. K žiadnym prienikom nečistôt na pozemok žalobcu nedochádza.
Svedok U. M. potvrdil, že od r. 1958 - 1993 pracoval v stavebnej výrobe v JRD. Družstvo r. 1984
- 85 žiadalo obec aby určila stavebný pozemok na výstavbu bytovky pre stabilizáciu zamestnancov
družstva. Na mieste, kde v súčasnej dobe stojí bytovka bola orná pôda, pričom došlo k zmene charakteru
na stavebný pozemok, na ktorom bola vybudovaná bytovka. Týmto aktom žalobca získal tri stavebné

pozemky. V r. 1989 sa začal žalobca sťažovať a za bytovkou kde bola jedna parcela vymedzená pre
obyvateľov bytovky na ich účely, došlo k zrušeniu tej činnosti , ktorú obyvatelia prevádzali. Nakoniec
parcely ohradili avšak žalobca nebol nikdy spokojný, dokonca na jednej z parciel si postavil dom a
od všetkých susedov žiadal ohradenie, ale on si neohradil ani jeden pozemok. Podľa jeho názoru na
pozemku žalobcu je postavená tabuľa oznamujúca predaj nehnuteľnosti a jeho úmyslom je ohradiť

pozemky aby nehnuteľnosť stúpla na cene. Obyvatelia bytovky nechovajú žiadne zvieratá ktoré by
znečisťovali pozemok. Majú vybudovanú kanalizáciu a pri bytovke je postavený kontajner, kde sa vysýpa
odpad.
Svedok P. M. sa veľmi zriedkavo nachádza doma, pričom počul, že žalobca sa sťažuje a podal
žalobu. Nie je pravdou, že by obyvatelia bytovky znečisťovali pozemok. Odvoz komunálneho odpadu je

zabezpečený. Podľa jeho názoru by bolo zaujímavé vypočuť dcéru žalobcu X. P. , pretože o tejto otázke
sa rozprávali a dokonca ona prišla za ním a spýtala sa, aké schválnosti mu robí jej otec a či sa za to na
ňu hnevá. Podľa jeho názoru žalobca je chronicky sťažovateľ a súdi sa s každým.
Vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci súd právne vec uzatvára.
O splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok
úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie
na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov
hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom,

tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne,
prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy
stromu presahujúce na jeho pozemok /§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.

Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po

zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok
oplotiť /§ 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.Každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten,
komu vyplývajú z rozhodnutia alebo povolenia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný
nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím alebo povolením /§

18 ods. 1 Zákona č. 409/2006 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov/.

Ak je držiteľ odpadu podľa odseku 5 známy, ale nezdržiava sa na území Slovenskej republiky, zabezpečí
zneškodnenie odpadu obvodný úrad životného prostredia, na ktorého území sa odpad nachádza, na
náklady držiteľa odpadu /§ 18 ods. 6 Zákona č. 409/2006 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov/.

V danom prípade predmetom konania je odstránenie časti existujúceho oplotenia nachádzajúceho sa
vo vlastníctve žalovaného, ktoré zasahujú na pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu a povinnosť
oplotenia pozemku žalovaným a to panelovým plotom vysokým najmenej dva metre a širokým najmä 5
cm vedeným po celom obvode pozemku parc. č. XXX/X , pričom tento plot je povinný umiestniť na hranici

predmetného pozemku tak, aby pozemok bol oplotený zo všetkých štyroch strán za účelom ochrany
pozemkov tak, aby nik a nič z pozemkov s parcelnými číslami XXX/X Y. XXX/XX nevnikalo na uvedené
pozemky , ktorých výlučným vlastníkom je žalobca.
To znamená, že žalobca sa domáhal dvoch nárokov , s ktorými sa súd samostatne zaoberal.
1. Za účelom zistenia či časti oplotenia nachádzajúce sa vo vlastníctve navrhovateľa zasahujú na

pozemky vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa súd na návrh žalovaného vykonal znalecké dokazovanie
v zmysle ktorého znalkyňa V. X. nezistila, že by tvrdenie žalobcu bolo pravdivé a oplotenie sa nachádzalo
na pozemku navrhovateľa. Namerala určité odchýlnosti, ktoré sú však v norme. Čo sa týka odstránenia
betónových základov, ktoré majú zasahovať pod zemou do pozemku žalobcu, súd sa zaoberal aj touto
otázkou a vypočul opätovne znalkyňu Ing. V. X., ktorá poukázala na vyhlášku č. 441/2009 Z.z. a to

konkrétne na § 44 ods. 2. Z geodetického hľadiska betónový stĺp je označený na vlastníckej hranice. Z
tohto hľadiska pre žalobcu betónový základ nie je nijakým obmedzením. Oplotenie bolo vybudované na
základepožiadavieknavrhovateľa,ktorévyhotovilsvojpomocneobyvateliabytoviektakževykopaljamu,
kopírujúci stĺpik, to znamená, že v takej istej rozlohe zaliali jamu s betónom na ktorý postavili betónový
stĺpik. Z fotodokumentácie vyplýva, že betónové stĺpiky nie sú hrubé a teda ani základy nemôžu narúšať

vlastnícke právo žalobcu. Nakoniec počas prejednávania veci ani jedenkrát navrhovateľ neuviedol, že by
betónovézákladyrušilialeboobmedzovalijehovlastníckeprávo.Ažnaposlednompojednávaníuvádzal,
že betónové stĺpiky tzv. pätky zasahujú na jeho pozemok a narúšajú jeho užívacie právo pozemku. V
tomto smere súd dáva do pozornosti, že predmetom konania je odstránenie časti existujúce oplotenia vo
vlastníctve odporcu, ktoré zasahuje na pozemky vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Súd na základe

vykonaného dokazovania nezistil, že by betónové základy zasahovali do hranice pozemku navrhovateľa
pretože znalkyňa jednoznačne uviedla, že celý stĺpik sa nachádza na parcele odporcu.
2. Čo sa týka vybudovania oplotenia v záujme dobrých susedských vzťahov ale aj v záujme
mimosúdneho vyriešenia sporu, žalovaný opatril pozemok oplotením tak, že oplotil parcelu č. XXX/X
na susediace pozemky parciel č. XXX/X, XXX/XX Y. XXX/XX pletivovým oplotením. Vlastník pozemku

zásadne nie je povinný svoj pozemok oplotiť. Túto znalosť má aj sám žalobca, ktorú skutočnosť potvrdil
na pojednávaní, keď uviedol, že vlastník pozemku nie je povinný mať pozemok oplotený oplotením.
Túto povinnosť môže výnimočne za splnenia viacerých hmotno-právnych predpokladov uložiť súd
po zistení stanoviska príslušného úradu. Zisťovaniu tohto stanoviska predchádza záver o objektívnej
potrebe oplotenia a zistenia či oplotenie nebude brániť účelnému využívaniu susediacich pozemkov

a stavieb . V danom prípade žalovaný vybudoval oplotenie a nikdy netvrdil, ani príslušný úrad, že
by oplotenie bránilo účelnému využívaniu pozemkov a stavieb. Ak by hmotnoprávne predpoklady mal
súd za preukázané, môže rozhodnúť o povinnosti pozemok oplotiť avšak v žiadnom prípade nemôže
rozhodnúť o tom, aké musí byť toto oplotenie /drevené, murované, kombinované, plechové, panelové a
pod. /. Podľa názoru súdu súd vykonaným dokazovaním nezistil hmotnoprávne predpoklady, na základe

ktorých by určil povinnosť žalovanému vybudovať oplotenie. Súd mal za preukázané, že žalovaný z
troch strán pozemok parcely č. XXX/X pri pozemkoch parcela č. XXX/XX,XXX/XX Y. XXX/1 oplotil.
Zo strany pozemku parcely č. XXX - prístupová komunikácia, pozemok nie je oplotený. Pri pozemku
parcela č. XXX/X nie je vybudované oplotenie, pretože hranicu tvorí vysoký porast - tuje. Vypočutí
svedkovia okrem svedkov manželov Švihoríkových nepotvrdili, že by žalobca mal znečistený pozemok

od obyvateľov obce, respektíve, že by niektorí obyvatelia si skracovali cestu cez pozemok žalobcu. Aj títo
svedkovia potvrdili, že v súčasnej dobe žalobca znečistený pozemok nemá. Obyvatelia priľahlej bytovky
za účelom dobrých susedských vzťahov radšej upratujú okolie, aby sa z ich pozemku na pozemok
žalobcu nedostal žiaden odpad. Dokonca svedkyňa M. potvrdila, že upratuje pozemok žalobcu, ak sana pozemku nachádza odpad a nečistoty. Žalobca preukazoval existenciu odpadu na svojom pozemku
fotografiami, ktoré založil do spisu. Na fotografiách je vidieť nečistoty, ale nie je preukázané odkiaľ a kto
odpad na pozemok odhodil. Súd na tvare miesta zistil, že odpad sa nachádza na pozemku, teda v čase,

keď žalobca mal vedomosť o termíne ohliadky. Na druhej strane Mesto X.Č., ktoré súdu zaslalo správu s
fotografiami, nepreukázalo tvrdenie žalobcu o nachádzajúcom sa odpade na jeho pozemku. Žalobca ani
žalovaný nemal vedomosť o zisťovaní skutkového stavu na mieste zo strany Mesta X.. Pri bytovke sa
nachádzajú kontajnery, do ktorých obyvatelia zahadzujú odpad. Majú vybudovanú kanalizáciu. Dažďová
voda steká po ríne na zem. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že obyvatelia si

cez pozemok žalobcu skracujú cestu, na nehnuteľnosť vypúšťajú fekálie, odhadzujú odpad, lámu stĺpiky
oplotenia, rozbíjajú okná na dome s.č. XXX. V poslednom prípade žalobca do spisu založil potvrdenie
ODPZX.ooznámeníkrádeže,alevýsledokprešetreniadospisuzaloženýnebol.Súdbymoholzaviazať
žalovaného na vybudovanie oplotenia, ak by mal za preukázané, že takéto opatrenie je potrebné.
Žalobca by musel v konaní preukázať, že oplotením sa zabráni neoprávneným zásahom do práv suseda,
ktorým nemožno inak zabrániť. V súlade s ustanovením § 127 OZ je potrebné uviesť, že v právnej

úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá
sa poskytne právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka
druhej veci. Práva a povinnosti všetkých subjektov susedských vzťahov musia byť rovnaké. Žalobca
sa podľa tejto zásady nespráva, pretože na ochranu svojho vlastníctva nevykonal žiadne opatrenia a
svoj pozemok oplotený nemá. Celé bremeno ochrany svojho vlastníctva chcel preniesť na žalovaného.

Svedok M. vyslovil názor, že dokonca žalobca sa snaží o zhodnotenie pozemku vybudovaním oplotenia,
lebo nehnuteľnosť mieni predať. Je pravdou, že na pojednávaní konanom 13.4.2015 navrhovateľ do
spisu založil dve notárske zápisnice vyhotovené na Notárskom úrade v Nových Zámkoch 1.10.2008
sp. zn. N XXXX/XXXX Y. XX.X.XXXX sp. zn. N XXXX/XXXX pričom v prvom prípade navrhovateľ
sa na mieste samom presvedčil, že na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v jeho vlastníctve a to

konkrétne 26.9. o 6,40 hod. sa nachádzal rozhádzaný domový odpad, pričom poloha týchto odpadkov
bolazaznamenanánafotografiáchavdruhomprípadeMgr.U.Q.sa26.9.2014presvedčil,o6,40hod.že
sa nachádza na tých istých miestach domový odpad, pričom poloha týchto odpadkov bola zaznamenaná
na fotografiách, ktoré tvoria súčasť notárkskej zápisnice. Z fotodokumentácie je zrejmé, že na pozemku
navrhovateľa je rozhádzaný odpad, z ktorej však nevyplýva, kto spôsobil predmetný stav. Navrhovateľ

tvrdil, že odpad pochádza od obyvateľov susednej bytovky pričom žiaden dôkaz súdu nepredložil za
účelom potvrdenia jeho tvrdenia. Takýmto dôkazom by bolo napr. zaznamenanie obyvateľa bytovky, ako
na jeho pozemok hádže odpad.
Na záver súd uvádza, že odpad a nečistoty sa nachádzajú na pozemkoch aj vplyvom poveternostných
vplyvov, ktorá skutočnosť sa nedá ovplyvniť. Tiež nie je možné ovplyvniť stekanie dažďovej vody, čo by

bolo možné vybudovaním betónového žliabku, ktorý sa žalobca nedomáhal.
3. Z hore uvedených dôvodov súd žalobu ako neopodstatnene podanú zamietol.

Navrhovateľ nemal v konaní plný úspech podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a preto súd náhradu trov konania
priznal odporcovi vo výške 3 098,54 Eur za tieto úkony právnej pomoci:

z predmetu konania:
1. o určenie povinnosti oplotiť pozemok:
- prevzatie a príprava zastupovania
1 x 48,62 € + 6,97 € 55,60 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 3.3.2008
1 x 48,63 € + 6,97 € 55,60 Eur
z predmetu konania:
1. určenie povinnosti oplotiť pozemok
2. určenie povinnosti odstrániť časť oplotenia, ktoré zasahujú na pozemky

- účasť na pojednávaní dňa 9.6.2008
1,33 x 48,63 Eur + 6,97 Eur 73,90 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 29.9.2008
1,33 x 48,63 Eur + 6,97 Eur 73,90 Eur
- písomné podanie na súd - oznámenie zo dňa 10.10.2008

1,33 x 48,63 Eur + 6,97 Eur 73,90 Eur
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k ZP zo dňa 15.8.2010
1,33 x 55,49 Eur + 7,21 Eur 83,39 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 15.11.2010 - nemeritórne pojednávanie34,95 Eur
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k predmetu konania z 29.12.2010
1,33 x 55,49 Eur + 7,21 Eur 83,39 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 21.3.2011
1,33 x 57,-Eur + 7,41 Eur 85,66 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 30.5.2011
1,33 x 57,-Eur + 7,41 Eur 85,66 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 27.6.2011

1,33 x 57,-Eur + 7,41 Eur 85,66 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 25.7.2011 - nemeritórne pojednávanie
35,91 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 26.9.2011
1,33 x 57,-Eur + 7,41 Eur 85,66 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011

1,33 x 57,-Eur + 7,41 Eur 85,66 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 16.1.2012
1,33 x 58,69 Eur + 7,63 Eur 88,20 Eur
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k priebehu konania z 23.1.2012
1,33 x 58,69 Eur + 7,63 Eur 88,20 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 30.4.2012 - nemeritórne pojednávanie
29,34 Eur + 7,63 Eur 36,97 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 4.6.2012 - nemeritórne pojednávanie
29,34 Eur + 7,63 Eur 36,47 Eur
- písomné podanie - záverečný návrh zo dňa 13.6.2012

1,33 x 58,69 Eur + 7,63 Eur 88,20 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 23.1.2013
1,33 x 60,07 Eur + 8,04 Eur 90,58 Eur
- účasť na vyhlásení rozsudku dňa 13.2.2013
15,01 Eur + 8,04 Eur 23,05 Eur

- písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.3.2012
1,33 x 60,07 Eur + 8,04 Eur 90,58 Eur
- písomné podanie - vyjadrenie k „zmenenej žalobe“ zo dňa 2.5.2014
1,33 x 61,84 + 8,04 Eur 92,94 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 13.4.2015

1,33 x 64,53 Eur + 8,39 Eur 96,98 Eur
t.j. za uvedené úkony celkovo: 1 731,51 Eur
z náhrady straty času a hotových výdavkov:
17 x cesta zo sídla advokáta v Bratislave do Galanty a späť /120 km/ na pojednávania titulom straty
času t.j. 68 polhodín po 12,02 Eur = 817,36 Eur

17 x po 60 km cesta do Galanty a 17 x 60 km späť = 2 040 km cesta motorovým vozidlom amortizácia
vozidla 0,183 Eur x 2040 km = 373,32 Eur
náhrada PHM za 2040 km pri spotrebe 6,5 litrov/100 km RENAULT Mégane 1,6 - pri cene 1,33 Eur/1
liter PHM = 132,60 litrov po 1,33 Eur = 176,35 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil náhradu trov konania vo výške 3 098,54 Eur. Súd v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. , Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb priznal advokátovi podľa § 13a odseku 4 účasť na pojednávaniach z 15.11.2010,
25.7.2011, 30.4.2012, 4.6.2012 odmenu za zastúpenie na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez
prejednania veci pri ktorých advokátovi patrí odmena vo výške 1/4-ini základnej sadzby tarifnej odmeny.

Na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia /13.2.2013/ patrí advokátovi odmena
podľa citovaného ustanovenia vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny. Súd advokátovi
nepriznal odmenu uvedenú pod bodom 9 - vyjadrenie k predmetu..... zo 17.1.2011, pretože v danom
prípadenešloovyjadreniekpredmetukonaniaalelenožiadosťadvokáta,ďalejsúdadvokátovinepriznal
účasť na pojednávaní 13.2.2012, pretože pojednávanie bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti

sudkyne. Súd nepriznal ani úkon podľa bodu 20 ďalšia porada a rokovanie s klientom zo 17.5.2012,
pretože táto porada preukázaná zo strany advokáta nebola.Navrhovateľ žiadal v prípade neúspechu, aby súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a prihliadol na dôvody
osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že je to výnimočný prípad trvajúci niekoľko rokov ako aj z
ekonomického hľadiska, ktoré hľadisko žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nepreukázal. Odporca

s použitím tohto ustanovenia nesúhlasil, pretože spor trvá 8,5 roka , účelovým správaním zo strany
navrhovateľa, ktorý sa neustále ospravedlňoval a na poslednú chvíľu nahlasoval výsluch svedkov ako
aj nedôvodne namietal zaujatosť súdu. Navrhovateľ je majetný, pričom na toto tvrdenie navrhovateľ
žiadnym spôsobom nereagoval.

Aplikácia ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania v prípade, že súd dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa , pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná.
Musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť spočíva tak okolnostiach v danej veci ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V danom prípade navrhovateľ žiadnym spôsobom
neodôvodnil výnimočnosť spočívajúcu v okolnostiach v danej veci a ani v okolnostiach na strane

účastníkov konania. Naopak súd je toho názoru, že v danom prípade nejde o výnimočné okolnosti v
danej veci a súhlasí s vysloveným názorom zo strany odporcu, že prejednanie v danej veci trvá niekoľko
rokovzdôvoduúčelovéhosprávanianavrhovateľa,ktorýpočasprejednaniaveciviackrátospravedlňoval
neúčasť na pojednávaní, menil žalobný petit , nedôvodne namietal zaujatosť súdu a takmer pred
vyhlásením rozsudku nahlasoval výsluch svedkov pričom aj pred vyhlásením rozhodnutia 13.2.2013 ako

aj pred vyhlásením predmetného rozhodnutia, žiadal doplniť dokazovanie jednak výsluchom svedkov a v
tomto prípade nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania. Navrhovateľ nepreukázal ani výnimočnosť
tohto prípadu spočívajúcu v okolnostiach na strane účastníkov konania, ktoré nakoniec nevedel ani
odôvodniť. Z tohto dôvodu súd aplikáciu ust. § 150 O.s.p. v danom prípade nepoužil.

Súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov štátu vo výške 682,94 Eur, ktorá
suma pozostáva zo sumy 577,17 Eur /znalečné, ktoré bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov/, zo sumy
33,19 Eur /priznaná suma znalkyni za účasť na pojednávaní 21.3.2011/, a zo sumy 45,49 Eur /priznaná
suma znalkyni za účasť na pojednávaní 23.1.2013/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.