Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoP/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210683
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715210683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci starostlivosti o mal. F. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad,
dieťa rodičov Y. M., nar. 14.X.XXXX, bytom X. F., K. XXX a F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P., K. XX,
o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
15P/215/2015-26 zo dňa 17.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o povinnosti otca uhradiť zaostalé výživné.

Dáva sa podnet na začatie konania o úpravu styku mal. F. K., nar. XX.XX.XXXX s otcom F. K., nar.
XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„Súd z v e r u j e mal. F. K. do osobnej starostlivosti matky Y. M., bytom X. F., K. XXX.
Otec maloletého dieťaťa F. K. sa zaväzuje prispievať na výživu mal. F. sumou 70 eur mesačne počnúc
dňom 1.9.2015, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky.
Zaostalé výživné od 1.9.2015 do 31.5.2016 v sume 630 eur je otec povinný uhradiť v 30-eurových

mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods. 1, § 62 ods. 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona o rodine.

3. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka mal. dieťaťa sa

o dieťa riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a preto súd zveril dieťa do jej
osobnej starostlivosti, ktorú v podstate realizuje od októbra 2014. Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd
zobral do úvahy jednak opodstatnené potreby maloletého dieťaťa, tak aj možnosti a schopnosti na strane
oboch rodičov. Matka je toho času nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a jej príjem pozostáva len
z brigádnickej činnosti, čo činí cca 80 eur mesačne. Pokiaľ sa týka príjmu na strane otca, tento je SZČO,
z daňového priznania za r.2014 vyplýva, že príjmy na strane otca predstavovali 2.266 eur, výdavky nie
sú preukázané a čiastkový základ dane činí 2.266 eur. Na strane otca sa jedná o jedinú vyživovaciu

povinnosť. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby hradil výživné vo výške 70 eur
mesačne tak ako to požadovala matka na poslednom pojednávaní, kedy upravila svoj návrh s tým, že
žiada výživné 70 eur mesačne od 1.9.2015. Takto stanovené výživné zodpovedá v súčasnosti potrebám
maloletého dieťaťa a súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že pri návštevách maloletého u svojho otcatento mu prispieva menšími finančnými čiastkami, vreckovým, úhradou niektorých školských potrieb a
podobne. Súd toto výživné určil od začiatku školského roku, t.j. od 1.9.2015. Zaostalé výživné zo strany
otca od 1.9.2015 do 31.5.2016 činí sumu 630 eur (9 mesiacov x 70 eur) a túto sumu súd povolil otcovi

splácať v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť, súd v tejto časti konanie zastavil. O
trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

4. Proti rozsudku, a to proti výroku o zaostalom výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
otec maloletého. Uviedol, že s matkou maloletého žil v spoločnej domácnosti zhruba 10 rokov, kde sa
staral o jej maloleté deti v byte, ktorý nadobudol zo svojich peňazí. Matka neprispievala do domácnosti a
ak aj mala nejaké peniaze, minula ich na svoje potreby. To isté sa dialo s peniazmi, ktorými prispieval do
domácnosti. Prístup k jeho účtu mala len matka, až do chvíle, kým neochorel a ona zistila, že nemala z

čoho financie čerpať. Pred jej odchodom z domácnosti zistil, že neplatila byt, pôžičky a ostatné spoločne
nadobudnuté výdavky. O byt prišiel. Nechala ho so synom Stanislavom a jej dcérou U. spolu s dlhmi.
Matka opustila syna, keď mal 8 rokov. Od tej doby o deti nemala záujem. Poberala ich rodinné prídavky
a nepodieľala sa s ním na ich výchove ani finančne. O syna sa staral 6 a pol roka osobne. Matka nemala
záujem finančne prispievať pre dieťa aj napriek tomu, že vedela, že otec je dlhodobo práceneschopný a

vedela, že po čase bol evidovaný na úrade práce a nepoberal žiadne peniaze. Žiada preto o odpustenie
dlhu 630 Eur. Zamestnal sa od novembra 2014 ako živnostník, zarába cca 900 Eur. Z toho musí vyplácať
aj sociálne odvody. V apríli 2015 sa mu stal úraz, po ktorom maródoval 5 mesiacov bez príjmu. V
novembri 2014 matka vzala syna do svojej opatery a otcovi zakázala akýkoľvek kontakt so synom.
Nemohol sa mu dovolať, ak matka náhodou umožnila návštevu, tak len vo veci kúpenia niečoho alebo

finančnej potreby. Ak chcel syn ostať spať u otca, vyhrážala sa políciou. O syna má záujem, má záujem
prispievať mu sumou 70 eur mesačne. Žiada súd, aby syna mohol navštevovať počas víkendov. Navrhol,
aby mu súd odpustil zaostalé výživné v čiastke 630 Eur počnúc dňom 01.09.2015 do 31.05.2016.

5. Matka uviedla, že s odvolaním nesúhlasí, rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a §§ 380, 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.12. Matka sa návrhom na začatie konania (v zmysle úpravy petitu uskutočnenom na pojednávaní dňa
17.05.2016) domáhala uloženia povinnosti otcovi maloletého uhrádzať výživné na maloletého vo výške
70 eur mesačne počnúc 01.09.2015. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletého nežijú

v spoločnej domácnosti, pričom matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého od októbra 2014.
Bolo dôvodné zaviazať otca na úhradu zaostalého výživného za obdobie od 01.09.2015 do 31.05.2016,
keďže v tomto čase sa maloletý nenachádzal v jeho osobnej starostlivosti a okrem príležitostných
príspevkov sa otec za uvedené obdobie na výžive maloletého nepodieľal. Skutočnosti tvrdené otcom
v odvolaní, ktorými poukazuje na obdobie, kedy bol maloletý v jeho osobnej starostlivosti a na v tom

čase nezodpovedný prístup matky k financiám a starostlivosti o maloletého nemajú pre rozhodovanie o
zaostalomvýživnomzaobdobieod01.09.2015do31.05.2016relevanciu,keďžeoprávnenýmsubjektom
je v tomto prípade maloletý, ktorému takéto okolnosti nemôžu byť na ujmu. Do úvahy neprichádza ani
nepriznanie výživného v zmysle ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine, keďže v predmetnom prípade ide
o výživné na maloleté dieťa, navyše nie sú to okolnosti na strane dieťaťa, ktoré by zakladali dôvody
existencie rozporu priznania výživného s dobrými mravmi. Je však potrebné vyzdvihnúť zodpovedný

prístup otca k starostlivosti a výžive maloletého predtým, než sa oňho opätovne začala starať aj matka,
jeho snahu zabezpečiť maloletému všetko potrebné bez pomoci druhého rodiča, a to aj pri zdravotných
komplikáciách a tiesnivej finančnej situácii.

13. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaostalom výživnom ako

vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

14. Rozsudkom súdu prvej inštancie nebol upravený styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené
do osobnej starostlivosti, pričom v odvolaní otec maloletého žiadal, aby mu bolo umožnené navštevovať
syna počas víkendov. Zároveň poukázal na skutočnosť, že matka mu v styku s maloletým bráni. Za

daného stavu odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné iniciovať konanie o úpravu styku maloletého
s otcom z dôvodu nezhôd rodičov v tejto otázke. Nie je v záujme dieťaťa obmedziť, resp. úplne zamedziť
kontaktu dieťaťa s rodičom, ktorý sa o neho úprimne zaujíma a prejavuje snahu tráviť s dieťaťom čas.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše vyplýva, že maloletý sa snaží s otcom kontakt udržiavať. V
živote dieťaťa zohráva otec rovnako dôležitú úlohu ako matka. Navyše v pubertálnom veku, v akom

sa maloletý nachádza, je význam mužského vzoru a autority nesmierne významný. V konaní o úpravu
styku sa bude potrebné zaoberať tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní a vykonať dokazovanie s cieľom
úpravy styku tak, aby najlepšie napĺňal záujem maloletého dieťaťa. S ohľadom na vyššie uvedené
odvolací súd pristúpil k podaniu podnetu na začatie konania o úpravu styku.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).