Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115200104
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115200104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu LEREAL, s.r.o. so sídlom
Železničný riadok 2873/24A, Levoča, právne zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom,
so sídlom Žriedlová 3, Košice, proti žalovanej M. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, P., právne
zastúpenej Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Puškinova 16, Prešov, o neúčinnosť
právneho úkonu, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.3.2016
č.k. 14C 4/2015-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom návrh na prerušenie konania a žalobu zamietol. Žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 448,13 eur.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca uzatvoril so
spoločnosťou SALEV, s.r.o. dňa 25.2.2008 a dňa 26.3.2009 zmluvy o nájme nebytových priestorov. Na
ich základe spoločnosť SALEV, s.r.o. ako nájomca bola povinná uhrádzať žalobcovi nájomné. Nájomné

nebolo riadne uhrádzané a ku dňu podania žaloby dlh na nájomnom predstavoval sumu 107,897,45 eur.
Dňa 10.2.2012 kúpnou zmluvou N. Q. a jeho manželka L. Q. (rodičia žalovanej) previedli na žalovanú
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k.ú. P. za kúpnu cenu 30.000 eur. V zmluve sa jej účastníci dohodli
na zriadení vecného bremena vo forme doživotného užívacieho práva k nehnuteľnostiam v prospech
predávajúcich.
3. Z výsluchu žalobcu, resp. z prednesu jeho právneho zástupcu vyplynulo, že žalobca si v rámci
trestného konania uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý uplatňuje i v tomto konaní. Práve z dôvodu

tohto duplicitného uplatnenia navrhol konanie prerušiť do skončenia trestného konania. Tento nárok má
predstavovať neuspokojenú časť pohľadávky voči N. Q. vzniknutú titulom zodpovednosti za škodu a to
až do výšky rovnajúcej sa tomu, čo kúpnou zmluvou ušlo z majetku N. Q., teda ide o sumu prevyšujúcu
kúpnu cenu 30.000 eur až do výšky reálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti.
4. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2012 z
ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, sú voči nemu

právne neúčinné. Z vykonaného dokazovania ale nevyplynulo, aby dlžník žalobcu, teda spoločnosť
SALEV, s.r.o. realizovala nejaký právny úkon, ktorý by ukracoval uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu, resp. uzavrela uvedenú kúpnu zmluvu, nakoľko túto kúpnu zmluvu uzatvoril N. Q. so svojou
manželkou ako predávajúci, teda ako fyzické osoby, pričom rodinný dom a priľahlé pozemky previedlina svoju dcéru zároveň so zriadením vecného bremena, ktoré spočíva v práve bezplatného doživotného
užívania týchto nehnuteľností. V danom prípade sa nejednalo o dlžníkove právne úkony, teda o právne
úkony spoločnosti SALEV, s.r.o., ale o právny úkon N. Q. a jeho manželky ako fyzických osôb. Žalovaná

v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je pasívne legitimovaná a preto bola žaloba voči
nej zamietnutá. Ak si žalobca uplatňoval voči žalovanej náhradu škody aj v tejto časti musela byť
žaloba zamietnutá z dôvodu nepreukázania splnenia ani jedného zo zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností a škodou a zavinenie žalovanej.

5. Čo sa týka škody uplatňovanej v tomto konaní, samotný žalobca uviedol, že túto si uplatnil aj v
rámci trestného konania a svoju pohľadávku prihlásil i v konkurznom konaní, keďže na spoločnosť
SALEV, s.r.o. bol rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 9.4.2014 vyhlásený konkurz, pričom je
zrejmé,žepohľadávkužalobcunemožnopovažovaťzavymáhateľnú,keďžetátonebolasúdomdoposiaľ
právoplatne priznaná. Pokiaľ žalobca navrhol prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia
trestného konania vedeného Okresnou prokuratúrou v Poprade, tak aj vtedy, keby v rámci trestného

konania bolo teoreticky rozhodnuté o náhrade škody v súvislosti s prípadnou trestnou zodpovednosťou
konateľov spoločnosti SALEV, s.r.o. žalobca ako poškodený by si v trestnom konaní mohol náhradu
škody uplatniť iba voči spoločnosti SALEV, s.r.o., nie voči jej konateľom.
6. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 140 ods. 1 O.s.p. Žalobca sa v konaní domáhal dvoch
nárokov a to určenia neúčinnosti právneho úkonu a náhrady škody bez uvedenia jej konkrétnej výšky.

Právny zástupca žalovanej pri výpočte odmeny vychádzal zo škody vo výške 75.600 eur, avšak škoda
v takejto výške nebola uplatnená v samotnej žalobe a nevyplynula ani v priebehu súdneho konania
z vykonaného dokazovania. Vykonávať dokazovanie len za účelom vyčíslenia výšky škody by bolo
neúčelné a nehospodárne, a preto pri výpočte odmeny za oba uplatnené nároky sa vychádzalo z ust. §
11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

7. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obaja účastníci.
8. Žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V časti týkajúcej
sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania žiadal rozhodnutie zmeniť tak, aby konanie bolo prerušené
v súlade s návrhom tvoriacim súčasť žaloby. Ako dôvod uviedol, že žalobca podal oznámenie o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin, pričom takéto oznámenie je

založené v súdnom spise a žalobca uplatnil v trestnom konaní ako poškodený nárok na náhradu škody.
Je síce zrejmé, že dlžníkom z nájomného vzťahu vzniknutého medzi žalobcom ako prenajímateľom a
spoločnosťou SALEV, s.r.o. je spoločnosť SALEV, s.r.o., avšak v trestnom konaní bola škoda uplatnená
nievočitejtospoločnosti,alevočifyzickejosobe,ktorábolavpredmetnomobdobíkonateľomspoločnosti
SALEV, s.r.o. a ktorá mohla naplniť všetky znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu konaním,

ktoré je v oznámení popísané. Konateľmi spoločnosti SALEV, s.r.o. v období, kedy mohlo dôjsť ku skutku
opísanému v oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin, boli
L. Q. a N. Q.. Žalobca má za to, že je veriteľom aj voči N. Q., nie však titulom nájomnej zmluvy, ktorú mal
uzatvorenú so spoločnosťou SALEV, s.r.o., ale titulom škody, ktorá na majetku žalobcu mohla vzniknúť
v súvislosti s konaním N. Q.. Uvedený nárok na náhradu škody v celkovej sume 107.897,45 eur si

žalobca uplatnil v trestnom konaní. Podľa žalobcu teda existuje pohľadávka, ktorú má voči N. Q., pričom
táto pohľadávka je pohľadávkou na náhradu škody a vznikla pred tým, ako došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha. V konaní došlo k vade majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu žalobca považuje zamietnutie návrhu na prerušenie konania. Ak
by súd rozhodol o prerušení konania tak, ako bolo z jeho strany navrhované, v inom trestnom konaní

by došlo k rozhodnutiu o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi N. Q., čo by v konečnom dôsledku bolo aj
podkladom pre konajúci súd pre rozhodnutie o veci samej. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, podľa ktorého
v súvislosti s prípadnou trestnou zodpovednosťou konateľov spoločnosti SALEV, s.r.o. žalobca by si
v trestnom konaní mohol uplatniť nárok na náhradu škody voči tejto spoločnosti. V trestnom konaní
je možné uplatniť náhradu škody iba voči osobe, voči ktorej sa trestné konanie vedie. Skutočnosť,

že žalobca nemá judikovanú pohľadávku titulom nájomného voči spoločnosti SALEV, s.r.o., nemôže
mať vplyv na rozhodnutie o veci samej, nakoľko žalobca neuplatňuje v tomto konaní odporovateľnosť
právneho úkonu spoločnosti SALEV, s.r.o., t.j. v súvislosti s pohľadávkou vyplývajúcou z uzavretých
nájomných zmlúv. Žalobca sa taktiež nedomáha a ani nedomáhal náhrady škody voči žalovanej.
9. Žalovaná napadla len výrok o trovách konania a v tejto časti požadovala rozsudok zmeniť tak, aby z

titulu trov konania jej bola priznaná čiastka 2.821,13 eur. Ako dôvod uviedla, že náhrada trov právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej služby v právnej veci náhrady škody má byť vypočítaná z priemernej
trhovej ceny prevádzaných nehnuteľností po odpočítaní kúpnej ceny vo výške 30.000 eur.10. Odvolací súd v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,
že len odvolanie žalovanej smerujúce proti výroku o trovách konania je opodstatnené.

11. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo veci samej je potrebné poukázať na

skutočnosť, podľa ktorej prebiehajúce trestné konanie, v ktorom si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škody v celkovej výške 107.897,45 eur vzniknutej neuhradením faktúr vystavených spoločnosti SALEV,
s.r.o. nie je okolnosťou, pre ktorú mal súd prvej inštancie konanie prerušiť.
13. Ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ukladalo súdu povinnosť prerušiť
konanie v prípade, ak rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Muselo teda ísť o otázky uvedené v ust. § 135 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Podľa tohto

ustanovenia súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s
ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109
ods. 1 písm. b/). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa

osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. V
prebiehajúcom trestnom konaní v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody sa nerieši otázka,
ktorú v tomto konaní nie je možné riešiť.
14. Čo sa týka prerušenia konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016

toto ustanovenie spravuje len fakultatívnu možnosť prerušenia konania. Je teda na úvahe súdu, či
konanie z tohto dôvodu preruší alebo nie.
15. Žalobca, ako to vyplýva z obsahu spisu, svoj nárok na náhradu škody uplatnený v trestnom konaní v
sume 107.897,45 eur stotožňuje so sumou 107.897,45 eur nevyplatenou mu spoločnosťou SALEV, s.r.o.
ztituluzmluvnedohodnutéhonájomného.Čiastka107.897,45eurpredstavujedlhnanájomnom,ktorého

právny dôvod je založený na zmluvnom základe. Nesplnenie povinnosti zaplatiť dohodnuté nájomné
síce odporuje ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlh musí byť splnený riadne
a včas, avšak zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, aby takéto porušenie malo za následok
zmenupôvodnéhozáväzkuvzniknutéhozprávnehoúkonunazáväzokzospôsobenejškody.Dôsledkom
omeškania s plnením peňažného dlhu v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právo

veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania.
16. Suma 107.897,45 eur nepredstavuje škodu, ale dlh na nájomnom dohodnutom na základe dvoch
zmlúv uzavretých medzi žalobcom a spoločnosťou SALEV, s.r.o. dňa 25.2.2008 a dňa 26.3.2009.
17. Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
18. Vychádzajúc z uvedeného za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú
pohľadávku veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník či už fyzická alebo právnická osoba zmenšuje

svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. V prejednávanej
veci dlžníkom žalobcu nebol otec žalovanej N. Q., ale spoločnosť SALEV, s.r.o., v ktorej pôsobil ako
konateľ. Nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2012 uzatvorenej medzi N. Q. a jeho
manželkou L. Q. ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou nikdy neboli vo vlastníctve spoločnosti
SALEV, s.r.o., ale išlo i osobný majetok N. Q. a jeho manželky. Uvedená kúpna zmluva nie je právnym

úkonom ukracujúcim uspokojenie žalobcovej pohľadávky a to preto, lebo N. Q. ako fyzická osoba
dlžníkom žalobcu nebol. Majetok N. Q. ako fyzickej osoby nemožno stotožňovať s majetkom spoločnosti
SALEV, s.r.o., v ktorej pôsobil ako konateľ.
19. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok,
s výnimkou výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

20. Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania pre jeho nepreskúmateľnosť a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391
ods. 1 CSP).21. Pri rozhodovaní o trovách, konkrétne pri určovaní odmeny za 1 úkon právnej služby vo vzťahu k
uplatnenému peňažnému nároku, sa vychádzalo z toho, že tento nárok žalobca nevyčíslil a preto by
bolo neúčelné a nehospodárne vykonávať dokazovanie len za účelom zistenia jeho výšky.

22. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.3.2016 žalobcom
uplatnený peňažný nárok mal pozostávať z rozdielu medzi výškou reálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti
tvoriacich predmet kúpnej zmluvy a kúpnou cenou 30.000 eur. Žalovaná v priebehu konania do spisu
predložila 3 ponuky realitných kancelárií na odpredaj domov v P. na preukázanie priemernej trhovej
ceny prevádzaných nehnuteľností. Ako sa s touto skutočnosťou vyrovnal konajúci súd z odôvodnenia

rozhodnutia nie je známe.
23. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
24. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania a pri
rozhodovaní o trovách zohľadniť ust. § 264 CSP, podľa ktorého ak možno hodnotu nárokov alebo

hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami
alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu. Rovnako sa postupuje aj vtedy,
ak hodnotu podľa ods. 1 síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie
sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely
vyrubenia súdneho poplatku.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).