Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205916
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714205916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr.

Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu C.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. X, XXX XX M., proti žalovanému Kooperativa poisťovňa a. s., IČO: 00 585 441, Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava o zaplatenie 349,28 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene č. k. 10C 108/2014-63 zo dňa 26.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 349,28

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 349,28 Eur od 25.01.2014 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 20,50 Eur predstavujúce zaplatený súdny poplatok
za podaný návrh, ktorý je povinný zaplatiť žalobcovi, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu žalobcovi, a to za vodiča
osobného motorového vozidla, ktorý riadil motorové vozidlo prevádzkovateľa, ktorý za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla bol u žalovaného poistený, pričom ku vzniku škody došlo udalosťou
vyvolanou osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, a to z dôvodu odfrknutia kameňa od

idúceho vozidla, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu, ktoré
bolo potrebné vymeniť a za ktoré žalobca zaplatil 349,28 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil aj
úroky z omeškania, súd prvej inštancie mu tieto priznal a taktiež mu priznal náhradu trov konania, keďže
v konaní bol žalobca úspešný.

2.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovaný.Žiadalrozhodnutiesúduprvejinštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne tento zmeniť a žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietnuť. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že právne posúdenie súdu prvej
inštancie nie je správne. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 428 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa v zásade prevádzkovateľ v zmysle druhej vety § 428 OZ môže zbaviť zodpovednosti za škodu,
ktorá bola síce vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami,
ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je evidentne vonkajšou okolnosťou, ktorá
nemá pôvod v prevádzke a škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od prevádzkovateľa požadovať. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré

možno od prevádzkovateľa považovať, sa posudzuje objektívne, t. j. nevychádza sa zo subjektívnej
možnosti konkrétneho vodiča, vychádza sa z objektívnej možnosti starostlivosti, ktorú možno od
ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. To v danom prípade znamená, že vodič vyvinul všetko
objektívne možné úsilie, ktoré možno o neho požadovať, aby zabránil vymršteniu skaly, či kameňa.Vzhľadom na splynutie tohto predmetu s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke
a zabrániť tomuto druhu nehôd, má žalovaný za to, že od prevádzkovateľa nebolo možné požadovať
väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za ňu. Okrem toho poukazoval

na to, že má pochybnosti aj o skutkovom deji, ktorým malo dôjsť k vzniku škody na čelnom skle
motorového vozidla žalobcu. Poškodený síce zaregistroval poistnú udalosť až nárazom skalky na čelné
sklo, avšak nevidel, či daný predmet bol odmrštený od motorového vozidla poisteného prevádzkovateľa
alebo od iného motorového vozidla. Je teda pochybné, či poškodený zaregistroval odskočenie skalky
do jeho čelného skla spod kolies motorového vozidla jeho údajného škodcu. Popis údajnej nehody preto

nemožno považovať za dôveryhodný. Mal teda za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj
skutkové výsledky dokazovania. Na základe uvedených okolností žiadal rozhodnúť v zmysle podaného
odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne. Mal za to, že skutkový dej ohľadom poškodenia čelného skla jeho motorového vozidla

bol dostatočne v rámci konania preukázaný. Poukazoval na to, že po zistení poškodenia čelného skla
motorového vozidla zahájil hneď predbiehajúci manéver, pričom v tom čase neboli prítomné žiadne iné
vozidlá na komunikácii, okrem vozidla, ktorého prevádzkovou činnosťou mu bola spôsobená škoda.
Škodcu zastavil, spísal záznam - správu o nehode, pričom prítomným ako svedok bola jeho manželka.
Skutkový dej bol teda dostatočne v rámci konania pred súdom prvej inštancie ozrejmený, preto tieto

námietky v podanom odvolaní zo strany žalovaného nie sú právne dôvodné. Okrem toho poukazoval
na to, že správny je aj právny záver súdu prvej inštancie o tom, že odskočenie skalky spod kolesa
motorového vozidla, ktoré bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu je okolnosťou,
ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla a pokiaľ takýmto spôsobom bolo poškodené čelné sklo
jeho motorového vozidla, tak ide o škodu spôsobenú v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového

vozidla, a preto je daná zodpovednosť žalovaného za škodcu, ktorý mal svoj osobné motorové vozidlo
poistené u žalovaného. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods.

1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 379 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok ako nový procesný predpis, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny

poriadok. Do ust. § 470 ods. 1, 2 CSP boli zakomponované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo do 30.06.2016, pričom vo veci bolo rozhodnuté súdom
prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.11.2014, č. k. 10C 108/2014, proti ktorému bolo podané odvolanie
zo strany žalovaného dňa 02.02.2015. Procesné úkony súdu v danej veci, ako aj účastníkov konania
boli teda vykonané za platnosti predpisu zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

7. Z ust. § 470 ods. 1, 2 CSP vyplýva okamžitá aplikabilita nového procesného predpisu aj na
právne vzťahy, ktoré začali do 30.06.2016. Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd v čase svojho
rozhodovaniamuselprihliadnuťnanovéprocesnéustanoveniavzmysleprechodnýchustanovení,avšak
v zmysle článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. z hľadiska
právnej istoty musel prihliadnuť aj na procesný stav konania, ktorý bol vykonaný do 30.06.2016, a teda

na to, že v danom prípade boli urobené procesné úkony účastníkov a súdu, vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom a bolo podané aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Z hľadiska právnej istoty je totiž u strán sporu legitímne očakávanie, že ich súdny spor za daného
stavu, bude posúdený podľa procesného stavu, ktorý tu prebehol do 30.06.2015, aj keď už krajský súd

bude musieť v konaní prihliadať na procesné ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré v tom
čase boli už použiteľné.9. Je nesporné, že v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bol súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, ako aj v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p. skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ust. § 212 ods. 1 O.s.p. má použiteľnú úpravu v § 379 a § 380

ods. 1 CSP, z ktorých ustanovení vyplýva, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a taktiež je
viazaný odvolacími dôvodmi. Aj nový procesný predpis tak obsahuje právnu úpravu porovnateľnú s ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p. Krajský súd teda mohol preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu
podaného odvolania a dôvodov, tak ako boli podané za účinnosti právneho predpisu zákona č. 99/1963
Zb. v spojení s novým procesným predpisom, a to ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP.

10. Podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 až 7 príslušného zákonného ustanovenia. Aj táto právna
úprava má použiteľnú úpravu v § 383 a § 384 CSP. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým
stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

11. Je nesporné, že strany sporu boli poučené na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku vo veci samej
podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Uvedené poučenie strany prítomné na pojednávaní vzali na vedomie.
Žalovaný na objasnenie skutkových okolností žiadal vypočuť vodiča motorového vozidla, pri prevádzke
ktorého mala byť spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu. Súd vo veci vyhlásil uznesenie,
ktorým návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka E. M. zamietol. Následne sa strany sporu

vyjadrili k skutkovým a právnym otázkam v danej veci a po ich vyjadrení súd vyhlásil uznesenie, ktorým
ďalšie dokazovanie nenariadil a vyhlásil ho za skončené. Postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ust.
§ 118 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p.

12. Krajský súd po preskúmaní veci mal za to, že neboli splnené podmienky na zopakovanie dôkazov

vykonaných súdom prvej inštancie, ani pre doplnenie dokazovania v zmysle ust. § 384 ods. 1, 2 CSP.
Za daných okolností potom krajský súd v súlade s § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, pričom tento postup bol súladný aj s § 213 ods. 1, 3, 4, 5 O.s.p.

13. V podanom odvolaní žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že postoj súdu tým, že nevypočul

navrhnutého svedka, spôsobil neúplnosť skutkových zistení, ktoré viedli potom k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia. Súd v rámci hodnotenia výsledkov dokazovania nepostupoval správne a dospel potom k
nesprávnemu záveru.

14. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia

dostatočnezaoberalskutkovýmiokolnosťami,zaktorýchmalodôjsťkškodovejudalosti.Vtejtosúvislosti
je potrebné uviesť, že do spisu boli doložené písomné doklady, a to správa o nehode vypísaná žalobcom
ako poškodeným, v ktorej bol uvedený dátum, kedy malo k nehode dôjsť, kto bol poškodený v danom
prípade, kto spôsobil škodu na motorovom vozidle žalobcu a akým motorovým vozidlom. Plánik nehody
motorového vozidla poukazuje na to, že ide o poškodenie - puklinu na čelnom skle motorového vozidla.

Zo správy o nehode, ktorá bola podpísaná žalobcom, ako aj ďalším vodičom motorového vozidla, ktorým
bola spôsobená škoda - E. M., je nesporné, že škoda na motorovom vozidle žalobcu bola spôsobená
E. M. ako vodičom osobného motorového vozidla I. T., EČV M. XXX R.. O škode na motorovom
vozidle žalobcu svedčí zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 31.12.2013. Žalobca
predložil aj faktúru X. na sumu 349,28 Eur od spoločnosti AUTOSKLO RT, s.r.o., Rudlovská cesta 63,

BanskáBystrica,ktoroubolavyfaktúrovanácenaopravyčelnéhosklamotorovéhovozidla.Užalovaného
nahlásil škodovú udalosť aj prevádzkovateľ motorového vozidla.

15. Napriek predloženým písomným dokladom žalovaný aj v odvolacom konaní namietal, že skutkový
dej, ktorým malo dôjsť k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu, nebol dostatočne

preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď samotného žalobcu v konaní pred
súdom prvej inštancie, ako aj jeho manželky C.. U. Y., ktorá vypovedala ako svedkyňa. Títo sa vyjadrili k
skutkovému deju, ktorým malo dôjsť k poškodeniu čelného skla motorového vozidla, pričom z obidvoch
výpovedí vyplýva, že žiadne iné osobné motorové vozidlo v tom čase na ceste, od ktorého by mohol
odskočiť kameň poškodzujúci osobné motorové vozidlo žalobcu, nebolo. Preto vzhľadom na písomnú

správu, ktorú podpísal tak žalobca, ako poškodený, ako aj vodič osobného motorového vozidla E. M.,
ktorým mala byť spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle žalobcu, výpovede svedkyne a
žalobcu, mal súd prvej inštancie dostatočne preukázaný skutkový dej, za ktorého došlo k poškodeniu
osobného motorového vozidla žalobcu. Pokiaľ na oznámení o poistnej udalosti zo strany E. M. malobyť uvedené, že si nie je vedomý spôsobenej škody, nemôže takéto vyjadrenie ovplyvniť skutkový dej,
pretože je logické, že vodič osobného motorového vozidla, spod kolies ktorého odfrkol kameň, nemá
objektívne možnosť túto okolnosť sám zaevidovať. Podstatné však je, že v čase, keď došlo k poškodeniu

čelného skla motorového vozidla žalobcu, na ceste sa nenachádzalo žiadne iné osobné motorové
vozidlo, ktorého prípadnou tiež prevádzkovou činnosťou by mohla byť spôsobená škoda na čelnom skle
osobného motorového vozidla žalobcu. Preto pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval výsluch svedka
E. M. za potrebný, postupoval správne, pretože aj krajský súd mal za to, že skutkový dej bol v danom
prípade dostatočne preukázaný dokazovaním.

16. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, tak aj toto považuje krajský súd za správne, poukazujúc aj
na stanovisko 135/2014, ide o stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR pod Cpj
5/2014, z ktorého vyplýva, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo
iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená
okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428, veta prvá

Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.

17. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb
kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v
súvislosti v valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle

iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. jeho činnosťou
a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies.
Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho
motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by
nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného

skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

18. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že na strane žalovaného je daná
zodpovednosť za vzniknutú škodu a má preto v súlade s § 4 ods. 2, písm. b) zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla v spojení aj s § 15 ods. 1 plniť, a to v súlade aj s § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je
tento právny záver súdu prvej inštancie vecne správny už aj vzhľadom na vyššie uvedené stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval preto krajský súd za vecne správne a v súlade s § 379

ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.

20. Vzhľadom na to, že žalobca mal ako strana sporu v konaní úspech, patrí mu v zmysle ust. § 255
ods. 1 CSP aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).