Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 38Cb/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113232842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113232842.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu
Mgr. Barbora Kašparová, LL.M., správca úpadcu IB správcovská, s.r.o., Gen. Svobodu 1, Trenčín, IČO
36 833 185, so sídlom kancelárie Piaristická 44, Trenčín, proti žalovanému Mesto Trenčín, Mierové nám.
2, 911 64 Trenčín, IČO 00 312 037, pr. zástupca GARANT PARTNER legal s.r.o. so sídlom Einsteinova
21, 851 01 Bratislava, IČO 36 856 380, o zaplatenie 32 328,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie 32 328,76 eur s príslušenstvom sa z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 1 939,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2014,33 eur na účet právneho
zástupcu žalovaného a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 32 328,76 eur s prísl. titulom náhrady škody,
ktorá žalobcovi mala vzniknúť nevyplatením mu dotácie žalovaným aj v roku 2011. V žalobe uviedol,
že Mestské zastupiteľstvo žalovaného prijalo uznesenie č. 262, ktorým schválilo uzavretie zmluvy o

výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne (ďalej len Zmluva 1) na dobu neurčitú s účinnosťou od
1.1.2009. Takisto v odseku 8 tohto uznesenia schválilo, že na zabezpečenie prevádzky a činnosti
predmetu výpožičky poskytne žalovaný žalobcovi dotáciu v súlade so schváleným rozpočtom mesta.
V čl. VI bod 1 Zmluvy o výpožičke sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi na základe osobitnej
zmluvy na zabezpečenie prevádzky predmetu výpožičky každoročne finančnú dotáciu v súlade so
schváleným rozpočtom. Finančná dotácia bola poskytnutá žalobcovi na základe osobitnej zmluvy na

rok 2009 vo výške 209120 eur a na rok 2010 vo výške 150 tis. Eur. Dňa 28.2.2011 došlo k ukončeniu
Zmluvy o výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne dohodou. Medzi účastníkmi bola uzatvorená i
Zmluva o prevádzkovaní letnej plavárne (ďalej len Zmluva 2), v ktorej čl. V bod 4 sa žalovaný zaviazal
poskytnúť na základe osobitnej zmluvy žalobcovi každoročne finančnú dotáciu v súlade so schváleným
rozpočtom mesta. Finančná dotácia bola poskytnutá žalobcovi na základe osobitnej zmluvy na rok 2009
vo výške 88840 eur a na rok 2010 vo výške 50 tis. Eur. Dňa 28.2.2011 došlo k ukončeniu Zmluvy o
výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne dohodou. Žalobca tak obe plavárne prevádzkoval ešte dva

mesiace v roku 2011. Žalovaný na rok 2011 neschválil rozpočet do 19.5.2011 a preto v zmysle § 11
ods. 1 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, obec hospodári v prípade
neschválenia rozpočtu do 31.12.bežného roka, podľa rozpočtu obce predchádzajúceho rozpočtového
roka. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný až do mája 2011 hospodáril v rámci
provizória, t.j. podľa rozpočtu na rok 2010, podľa ktorého bola poskytnutá dotácia na krytú plaváreň vo
výške 150 tis. Eur a na letnú plaváreň vo výške 50 tis. Eur. Žalovaný na rok 2011 neuzavrel so žalobcom

osobitnú zmluvu o poskytnutí finančnej dotácie na krytú a letnú plaváreň ani neposkytol žiadnu dotáciu,
vznikol tým žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá vznikla porušením vyššie uvedených zmluvných
záväzkovžalovaným.Ohľadnevýšky&škodyžalobcauviedol,ževzhľadomnaprevádzkuobochplavárniv počte 59 dní z 365 dní v roku 2011 žalobcom, mal mať žalobca za uvedené obdobie nárok na plnenie
od žalovaného najmenej vo výške pomernej časti sumy 200 tis. Eur (150 tis. +50 tis. Eur) x 59/365, t.j.
32328,76 eur.

V zmysle návrhu a predložených listín vydal tunajší súd dňa 27.11.2013 Platobný rozkaz č.k.
36Rob/481/2013-27, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom tvrdil, že účastníci uzavreli
vyššie uvedenú Zmluvu 1 a Zmluvu 2. Poukázal na čl. VI ods. 1 Zmluvy 1, v zmysle ktorého sa
každoročne poskytne dotácia na základe osobitnej zmluvy a podľa ktorého výška dotácie na nasledujúci
kalendárny rok bude predmetom schvaľovania v rámci rozpočtu žalovaného. Poukázal i na čl. V ods.

4 Zmluvy 2, v zmysle ktorého sa poskytne finančná dotácia na základe osobitnej zmluvy v súlade so
schválenýmrozpočtomavzmyslektoréhovýškadotácienanasledujúcikalendárnyrokbudepredmetom
schvaľovania v rámci rozpočtu žalovaného. Rozpočet na rok 2011 schváli žalovaný 19.5.2011, pričom
v vrámci tohto schváleného rozpočtu dotácia na prevádzku a zabezpečenie krytej plavárne schválená
nebola. Poukázal, že na základe oboch zmlúv mal žalobca právo bezplatnej užívať a prevádzkovať obe
plavárne. Z dojednania týkajúceho sa dotácie nemožno vyvodzovať, že dotácia je peňažnou náhradou

za užívanie a prevádzku oboch plavární. Na dotáciu subjekty nemajú právny nárok bez platne uzavretej
zmluvy o poskytnutí konkrétnej dotácie. V zmysle dojednaní týkajúcich sa dotácie v Zmluve 1 a Zmluve
2 je zrejmé, že podmienkou ich pridelenia je jej predchádzajúceho schválenie v rozpočte mesta na
príslušný rok a súčasne uzatvorenie osobitnej zmluvy. Až po schválení dotácie v rozpočte mesta na
príslušný rok a uzatvorení zmluvy o pridelení dotácie vzniká žalobcovi nárok na poskytnutie tohto

peňažného plnenia. Obe strany si tak boli vedomé pri uzatváraní oboch zmlúv, že ide o užívanie plavární
bez odplaty a na poskytnutie dotácie ako určitej nepovinnej podpory zo strany mesta je potrebné
naplnenie oboch vyššie uvedených podmienok. Zároveň poukázal na § 19 ods. 5 zák. č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zmysle ktorého subjekt verejnej správy nie je oprávnený
zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na

bežný rozpočtový rok a ktoré zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v
bežnom rozpočtovom roku. Preto záväzok vyplývajúci z čl. VI ods. 1 Zmluvy 1, v ktorej sa žalovaný
zaviazal poskytnúť na základe osobitnej zmluvy žalobcovi každoročne finančnú dotáciu v súlade so
schváleným rozpočtom, je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný
nemohol v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy vedieť, či zabezpečí vo svojom rozpočte zodpovedajúcu

časť výdavkov v ďalších rokoch. Poukázal i na § 7 ods. 4 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy, v zmysle ktorého môže mesto poskytovať dotácie len za podmienok stanovených
všeobecne záväzným nariadením mesta na všeobecne prospešné účely, služby. Následne poukázal
na čl. 3 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trenčín č. 2/2004, z ktorého vyplýva, že finančnú
čiastku určenú na dotácie schvaľuje mestské zastupiteľstvo v rozpočte mesta na príslušný kalendárny

rok. Dotácie môžu byť poskytnuté len v prípade dostatku zdrojov v rozpočte mesta a ich poskytnutím
nemožno zvýšiť celkový dlh mesta. Dotácie sa poskytujú na základe písomnej zmluvy. Aj z oboch Zmlúv
vyplýva, že výška dotácie na nasledujúci kal. Rok bude predmetom schvaľovania v rámci rozpočtu Mesta
Trenčín a po schválení tejto výšky účastníci uzatvoria osobitnú zmluvu. Ustanovenie § 11 ods. 1 zák.
č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, na ktorý poukazuje v žalobe žalobca,

nezakladá nárok na poskytnutie dotácie žalobcovi na rok 2011, nakoľko v roku 2010 bola mestským
zastupiteľstvom žalovaného schválená jednorázová dotácia na rok 2010 v sume 150 tis. Eur a 50 tis. Eur,
v zmysle zmlúv o poskytnutí dotácie uzatvorených v roku 2010 účelom je financovanie časti nákladov
výlučne v roku 2010, zo zmlúv na poskytnutie dotácie na rok 2010 nevyplýva povinnosť žalovaného
uhradiť žalobcovi rovnakú výšku dotácie aj na rok 2011 a žiadna zmluva o poskytnutí dotácie na rok

2011 nebola medzi účastníkmi uzatvorená. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 262, zo Zmluvy 1
a 2 jednoznačne vyplýva, že podmienkou udelenia dotácie je jej schválenie ako i jej konkrétnej výšky
v Mestskom zastupiteľstve žalovaného na daný rozpočtový rok a následné uzatvorenie samostatnej
zmluvy medzi účastníkmi o poskytnutí takto schválenej dotácie. Následne uviedol, že nie sú splnené
predpoklady na náhradu škody, nakoľko protiprávne konanie z vyššie uvedených dôvodov absentuje,

vznik škody žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nepreukázal jej rozsah a taktiež nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Záverom poukázal na
§ 11 ods. 4 písm. a/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, (podľa ktorého obecné zastupiteľstvo
rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a
nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce

sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním) a § 1 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
(podľa ktorého majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov,
ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré
nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákonaalebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou), z ktorých vyplýva, že k platnému uzatvoreniu
zmluvy zo strany obce/mesta, ktorá sa netýka bežného úkonu, sa vždy vyžaduje súhlas mestského
zastupiteľstva. Ak takéto rozhodnutie absentuje, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39

Občianskehozákonníka.VtejtosúvislostipoukázalinaNálezÚSČRsp.Zn.III.ÚS721/2000arozsudok
NS SR sp.zn. 3 Odo 21/2002. Zdôraznil, že mestské zastupiteľstvo schválilo uzatvorenie len Zmluvy 1,
pričom uzatvorenie Zmluvy 2 nebolo mestským zastupiteľstvom nikdy schválené, preto táto je absolútne
neplatná a žalobca z nej nemôže vyvodzovať právo na úhradu dotácie. Naviac sa v tejto zmluve 2
žalovaný nezaviazal na poskytnutie finančnej dotácie v súlade so schváleným rozpočtom na každý

rok, preto z tejto zmluvy nie je možné vyvodzovať povinnosť žalovaného poskytovať dotáciu žalobcovi
každoročne.
Žalobca po oboznámení sa s obsahom odporu žalovaného doručil súdu dňa 4.3.2014 vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že naďalej trvá na podanom návrhu. Žiadne nové skutkové okolnosti neuviedol,
nepredložil žiadne listiny ani nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy.
Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, ktoré sa konalo 13.10.2014. Žalobca svoju neprítomnosť

vopred ospravedlnil z dôvodu vykonania služobnej cesty mimo miesta sídla správcu a zároveň súhlasil ,
aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Takisto žalovaný sa na pojednávanie nedostavil,
svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania
napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mal riadne vykázané. Vzhľadom na uvedené súd v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného len za účasti

právneho zástupcu žalovaného pričom vychádzal z dôkazov vykonaných na pojednávaní..
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením obsahom
listinných dôkazov a to žaloby, uznesenia z 10. zasadnutia v TN zo dňa 26.6.2008, zmluva o poskytnutí
dotácie krytej plavárne na r. 2009, zmluva o poskytnutí dotácie krytej plavárne na r. 2010, dohoda o
ukončení zmluvy o výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne účinnej od 1.1.2009, zmluva o poskytnutí

dotácie letnej plavárne na r. 2009, zmluva o poskytnutí dotácie letnej plavárne na r. 2010, dohoda o
ukončení o prevádzkovaní letnej plavárne uzatvorenej k 15.4.2009, odpor, plnomocenstvo, všeobecné
záväzné nariadenie č. 5 z r. 2003-zásady nakladania s fin. prostriedkami Mesto Trenčín, všeobecne
záväzné nariadenie č. 2 z r. 2004-poskytovanie dotácií z rozpočtu Mesta Trenčín, príloha č. 1 k VZN
č. 2/2004, príloha č. 2 k VZN č. 2/2004 s prílohami s vyjadrením žalobcu zo dňa 3.3.2014 a zo dňa

9.4.2013 a zistil tento skutkový stav:
Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne (ďalej len MZ TN) č. 262 zo dňa 26.6.2008 má súd
preukázané, že MZ TN schválilo uzavretie Zmluvy o výpožičke a prevádzkovaní mestskej krytej plavárne
(Zmluva 1).
V Zmluve o výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne účinnej od 1.1.2009 (Zmluva 1) sa účastníci v

čl. VI. bod 1 dohodli, že žalovaný poskytne žalobcovi každoročne finančnú dotáciu na zabezpečenie
prevádzky a činnosti krytej plavárne v súlade so schváleným rozpočtom na základe osobitnej zmluvy.
V Zmluve o prevádzkovaní letnej plavárne účinnej od 15.4.2009 (Zmluva 2) sa účastníci v čl. V bod 4
dohodli, že žalovaný poskytne na základe osobitnej zmluvy žalobcovi na zabezpečenie prevádzky letnej
plavárne finančnú dotáciu v súlade so schváleným rozpočtom. Výška dotácie na nasledujúci kal. rok

bude predmetom schvaľovania v rámci rozpočtu žalovaného.
Zo všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 5/2003 (Zásady nakladania s finančnými
prostriedkami Mesta Trenčín) má súd preukázané, že žalovaný môže poskytnúť dotácie za podmienok
ustanovený VZN (čl. 4 bod 7), v rozpočte mesta na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa ods. 6 a
7 rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu

s rozpočtom mesta a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh mesta. (čl. 4 bod. 8).
Zo všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 2/2004 má súd preukázané, že žalovaný môže
poskytnúť dotácie za podmienok ustanovený týmto VZN (čl. 2 bod 2), finančnú čiastku na dotácie
schvaľuje mestské zastupiteľstvo v rozpočte mesta na príslušný kal. rok pričom tieto môžu byť
poskytnuté len v prípade dostatku zdrojov v rozpočte mesta a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový

dlh mesta (čl. 3) a dotácie sa poskytujú na základe písomnej zmluvy , tieto sa prideľujú na príslušný rok
a v tomto roku musia byť oprávneným subjektom použité (čl. 7).
Zo zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 10.2.2009 má súd preukázané, že žalobcovi bola žalovaným
poskytnutá dotácia na rok 2009 vo výške 209120 eur na zabezpečenie prevádzky a činnosti krytej
plavárne v zmysle Zmluvy 1. Táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi sporná.

Zo zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 23.2.2010 má súd preukázané, že žalobcovi bola žalovaným
poskytnutá dotácia na rok 2010 vo výške 150 tis. eur na zabezpečenie prevádzky a činnosti krytej
plavárne v zmysle Zmluvy 1. Táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi sporná.Zo zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 7.5.2009 má súd preukázané, že žalobcovi bola žalovaným
poskytnutá dotácia na rok 2009 vo výške 88840 eur na zabezpečenie prevádzky a činnosti letnej
plavárne v zmysle Zmluvy 2. Táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi sporná.

Zo zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 23.2.2010 má súd preukázané, že žalobcovi bola žalovaným
poskytnutádotácianarok2010vovýške50tis.eurnazabezpečenieprevádzkyačinnostiletnejplavárne
v zmysle Zmluvy 2. Táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi sporná.
Z Dohody o ukončení Zmluvy 1 má súd preukázané, že účastníci sa dohodli na ukončení Zmluvy 1
dohodou ku dňu 28.2.2011.

Z Dohody o ukončení Zmluvy 2 má súd preukázané, že účastníci sa dohodli na ukončení Zmluvy 2
dohodou ku dňu 28.2.2011.
Podľa § 261 ods. 2,8 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), touto časťou zákona sa spravujú takisto
záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb
alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Pri použití tejto časti zákona
podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa § 261 ods. 3 písm. b/ OBZ, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.
Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 1 ods. 1, 2 OBZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 649 ods. 1 OZ, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu
bezplatne užívať.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o
základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania
s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto

majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné
veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve
obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej
republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

Podľa § 1 ods. 3 zák. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a
príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis s odchýlkami
uvedenými v tomto zákone.
Podľa § 7 ods. 4,6 zák. č. 583/2004 Z.z., právnickej osobe neuvedenej v odseku 2 a fyzickej osobe -

podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť
na území obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce, môže obec poskytovať dotácie za podmienok
ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu všeobecne prospešných služieb,
všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti.
Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta. V rozpočte obce na

príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov 2 a 4 rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo
účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce a ich poskytnutím nemožno
zvýšiť celkový dlh obce. Na porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahujú ustanovenia
osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 523/2004 Z.z.) , na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce,
vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa vzťahuje
tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.Podľa § 19 ods. 5 zák. č. 523/2004 Z.z., subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom
rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a
zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.

Podľa čl. 3, 7 všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 2/2004, finančnú čiastku na dotácie
schvaľuje mestské zastupiteľstvo v rozpočte mesta na príslušný kal. rok pričom tieto môžu byť
poskytnuté len v prípade dostatku zdrojov v rozpočte mesta a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový
dlh mesta. Dotácie sa poskytujú na základe písomnej zmluvy , tieto sa prideľujú na príslušný rok a v
tomto roku musia byť oprávneným subjektom použité.

Podľa § 373 OBZ, tto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 268 OBZ, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol
právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody
platiaobdobneustanoveniaonáhradeškodyspôsobenejporušenímzmluvnejpovinnosti(§373anasl.).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Prioritne súd
skúmal, či vzťah založený medzi účastníkmi uzavretím Zmlúv 1 (o výpožičke a prevádzkovaní krytej
plavárne) a 2 (o prevádzkovaní letnej plavárne) môže byť vzťahom obchodnoprávnym podriaďujúcim
sa režimu Obchodného zákonníka, aby ustálil, ktorý právny predpis je potrebné prioritne aplikovať
na skutkové okolnosti, na základe ktorých sa domáha žalobca náhrady škody. Po oboznámení sa

s obsahom predložených Zmlúv 1 a 2 súd dospel k záveru, že uzavretím uvedených Zmlúv 1 a
2 vznikol medzi účastníkmi konania obchodný záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva
(žalovaným) a podnikateľom (žalobcom) pri jeho podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o vzťahy medzi
podnikateľom a štátom alebo územnou samosprávnou jednotkou, je podmienkou, že ide o zabezpečenie
verejných potrieb. Verejnou potrebou je nielen potreba týkajúca sa všetkých občanov ale aj potreba,

na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti (ktorá sa nemusí kryť s určitým krajom) alebo
obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem.
Pôjde o záujmy v oblasti hospodárskej, zdravotnej, životného prostredia, sociálnej, športovej, kultúrnej
zabezpečovanej štátom či samosprávnymi územnými jednotkami. Podmienka aplikácie obchodného
zákonníka na záväzkové vzťahy v zmysle § 261 ods. 2 OBZ, teda že musí ísť o vzťahy týkajúce sa

zabezpečovania verejných potrieb, je splnená i v prípade širších súvislostí (Sbírka soudních rozhodnutí
a stanovisek R 41/2000, rozsudok NS ČR sp.zn. 33 Odo 478/2004 z 27.4.2006). Keďže predmetom
Zmluvy 1 bola výpožička a prevádzka krytej plavárne a predmetom Zmluvy 2 je prevádzka letnej
plavárne, je nutné dospieť k záveru, že takýto predmet záväzkového vzťahu sa týka zabezpečovania
verejných potrieb, nakoľko prevádzka plavární sa týka (športových) potrieb verejnosti.

Následne sa súd zameral na splnenie prvého predpokladu pre úspešné uplatnenie náhrady škody a
to skutočnosť, či došlo k porušeniu povinností zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi
uzavretím Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Keďže ide o záväzkový vzťah kde na jednej strane vystupuje obec,
ktorého predmetom je majetok obce resp. majetok štátu, ktorý užíva (čl. I. Zmluvy 2), je nutné

mať na zreteli, že platné uzavretie takej zmluvy musí zodpovedať nielen všeobecným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka (§ 34 a nasl.) a ustanoveniam Obchodného zákonníka (§ 269 ods. 2), ale
táto musí byť v súlade i s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi podmienky hospodárenia a
nakladania obce s takýmto majetkom. Súd dospel k záveru, že právny úkon uzatvorenie Zmluvy 1 a
2, patrí do skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce resp. majetku štátu,

ktorý užíva. Súd poukazuje, že hospodárenie s majetkom obce a s jej finančnými prostriedkami je
originálnou kompetenciou, pri ktorej zákon určuje niektoré obmedzenia obce pri nakladaní s majetkom,
ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromno - právnych subjektov. Už len samotná
existencia Zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj
nakladaniesmajetkomobce(akoajsmajetkomštátu,ktorýobecužíva)spôsobomodlišnýmvporovnaní

s inými subjektmi súkromného práva. V tejto súvislosti žalovaný správne poukázal na Nález Ústavního
soudu ČR sp.zn. III. ÚS. 721/2000, podľa ktorého „pokud obce jednají ve věcech práva soukromého,
nelzetvořeníaprojevyjejichvůlemechanickyposuzovatstejně,jakobyšlonapř.oobchodníspolečnosti“
ako aj na Rozsudok NS SR sp.zn. 3 Odo 21/2002 podľa ktorého „majetkovoprávne úkony, o ktorých
prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho

kladného rozhodnutia zastupitelstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených
prípadochurobiťplatnýprávnyúkonzaobec“. Uvedenémuzáveruzodpovedáitáskutočnosť,žeZmluva
1., ako žalobca preukázal, bola schválená uznesením mestského zastupiteľstva č. 262. Zároveň však
súd musí konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal schválenie i Zmluvy 2 mestským zastupiteľstvom.Ohľadne platnosti Zmluvy 2 tak neuniesol dôkazné bremeno. Keďže v konaní nebolo preukázané
schválenie Zmluvy 2 mestským zastupiteľstvom tak, ako požaduje § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb.,
pričom žalobca túto skutočnosť ani netvrdil, zmluva 2 je absolútne neplatná a to i napriek tomu, že

účastníci zmluvy podľa tejto plnili 2 roky. Takýmto plnením nie je možné konvalidovať absolútne neplatný
právny úkon. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo
zánik práva alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex
lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Súd musí na neplatnosť prihliadnuť, resp. musí z
nej vyvodiť dôsledky aj bez návrhu (ex officia) z úradnej povinnosti. Ak právny úkon nebol urobený vo

forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Vzhľadom k tomu, že Zmluva 2 je
absolútne neplatným právnym úkonom, nemá táto za následok vznik žiadnych práv ani povinností a
preto zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k porušeniu povinností, ktoré by vyplývali z tejto zmluvy, v
dôsledku ktorých by bola žalobcovi spôsobená škoda. Ohľadne Zmluvy 2 tak nie je naplnený hneď prvý
predpoklad (protiprávny úkon) pre úspešné uplatnenie náhrady škody spôsobenej porušením povinností
zo záväzkového vzťahu.

Čo sa týka Zmluvy 1 súd ustálil, že ohľadne tejto nie je možné vysloviť absolútnu neplatnosť ako
celku, keďže zmluvné strany nielen dostatočne určili predmet svojich záväzkov ale táto bola v súlade
s § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. schválená aj mestským zastupiteľstvom. Po oboznámení sa s
obsahom Zmluvy 1 však súd zistil, že táto je neplatná v časti, v ktorej sa žalovaný zaviazal každoročne

poskytovať finančnú dotáciu v súlade so schváleným rozpočtom na základe osobitnej zmluvy (čl. VI.
bod 1). Takýto záväzok žalovaného je v priamom rozpore s § 19 ods. 5 zák. č. č. 523/2004 Z.z.
( žalovaný nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá
zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu
nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku). Preto je táto časť Zmluvy 1 absolútne neplatná pre

rozpor so zákonom, v dôsledku čoho nevznikla žalovanému žiadna povinnosť a teda nemohlo dôjsť ani k
spôsobeniu škody porušením povinnosti, ktorá nevznikla. Ohľadne Zmluvy 1 tak nie je taktiež naplnený
hneď prvý predpoklad (protiprávny úkon) pre úspešné uplatnenie náhrady škody spôsobenej porušením
povinností zo záväzkového vzťahu.

Keďže súd dospel k záveru, že Zmluva 2 je absolútne neplatná a Zmluva 1 je čiastočne neplatná
(čl. VI. bod. 1), súd následne skúmal, či v danom prípade nejde o osobitnú zodpovednosť za škodu
spôsobenúneplatnosťouprávnehoúkonuupravenúv§268OBZ.Vdôsledkutejtoprávnejúpravyosoba,
ktorá spôsobila škodu neplatnosťou právneho úkonu zodpovedá za vzniknutú škodu bez ohľadu na
zavinenie. Za škodu teda zodpovedá tá osoba, ktorá neplatnosť spôsobila, pričom škodca zodpovedá

len za tú škodu, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku neplatnosti právneho úkonu. Okrem spôsobenia
neplatnosti právneho úkonu a vzniku škody, musí byť táto v príčinnej súvislosti s neplatnosťou právneho
úkonu. Ide tu o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa škodca môže zbaviť len vtedy, ak osoba, ktorej bol
právny úkon určený, o neplatnosti nevedela. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na rozhodnutie
NS ČR sp.zn. 23 Cdo 431/2010 zo dňa 23.3.2011, podľa ktorého ustanovenie § 268 OBZ nie je možné

vykladať tak, že vedomosť o existencii neplatnosti právneho úkonu vyplýva zo všeobecnej zásady
„neznalosť zákona neospravedlňuje“. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania vedomosti poškodeného
o neplatnosti právneho úkonu leží na škodcovi. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania vedomosti žalobcu o neplatnosti právneho úkonu (Zmluvy 2 a časti Zmluvy 1). Preto je po
vykonanom dokazovaní možné jednoznačne ustáliť, že neplatnosť zmluvy spôsobil žalovaný (škodca),

pretože mal vedieť, že sa dopredu nemôže zaväzovať v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady,
ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky
z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku, nakoľko mu to § 19 ods. 5 zák. č. 523/2004
Z.z. zakazuje. Takisto žalovaný spôsobil i neplatnosť Zmluvy 2, keďže žalovaný mal vedieť, že táto
Zmluva 2 musí byť schválená mestským zastupiteľstvom, aby bola platná. V podanom odpore právny

zástupca žalovaného sám poukazuje na absolútnu neplatnosť Zmluvy 2 pre jej neschválenie mestským
zastupiteľstvom. V danom prípade však nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi neplatnosťou
právneho úkonu a vznikom škody v dôsledku tejto neplatnosti, nakoľko aj keby Zmluva 2 a čl. VI.
bod 1 Zmluvy 1 boli platné, z tohto ustanovenia (čl. VI. bod 1 Zmluvy 1 a čl. V bod 4 Zmluvy 2)
žalobcovi nevzniká právny nárok na peňažné plnenie (poskytnutie dotácie), nakoľko táto sa poskytuje

až po schválení mestským zastupiteľstvom a to len písomnou zmluvou (čo vyplýva nielen priamo z
uvedených článkov Zmluvy 1 a 2 ale aj zo všeobecne záväzného nariadenia obce č. 2/2004-čl. 7).
Príčinnásúvislosťbypretovdanomprípadeprichádzaladoúvahylenakbyžalovanýspôsobilneplatnosť
už konkrétnej písomnej zmluvy o poskytnutí dotácie (keďže by právo na jej výplatu v takom prípadenevzniklo, v dôsledku čoho by mohla vzniknúť druhej strane škoda). Aj v prípade, keby žalobca súdu
preukázal príčinnú súvislosť medzi spôsobenou neplatnosťou Zmluvy 2 a časti Zmluvy 1, jeho žalobe by
nebolo možné vyhovieť, nakoľko nepreukázal vznik škody a jej výšku. Žalobca totiž ani nešpecifikoval,

aká škoda mu vôbec vznikla a akú škodu si uplatňuje, teda či skutočnú škodu, alebo ušlý zisk alebo
abstraktný zisk, resp. ujmu podľa § 380 OBZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS ČR
sp.zn. sp.zn. 25 Cdo 986/2001 z 20.2.2003 uverejnený pod číslom 14/2005 Sbírky soudních rozhodnutí
a stanovisek, podľa ktorého pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, škoda mu zatiaľ
nevznikla, pretože samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o

povinnosti dlžníka zaplatiť dlh neznižuje majetkový stav poškodeného a nie je teda skutočnou škodou
ani ušlým ziskom. Žalobca v žalobe len vyčíslil výšku, ktorú podľa jeho výpočtov mal žalovaný žalobcovi
uhradiť a teda ktorú neuhradil. V zmysle vyššie uvedeného týmto nepreukázal vznik škody ani jej výšku.

Zároveň súd uvádza, že aj v prípade, keby nedospel k absolútnej neplatnosti Zmluvy 2 a čiastočnej
neplatnosti Zmluvy 1, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku škody a jej výšky, preto by

nebol ani v prípade platnosti Zmluvy 2 a časti Zmluvy 1 s podanou žalobou úspešný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcu zaviazal zaplatiť
trovy konania žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech. Priznané trovy konania pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku žalovaným vo výške 1939,50 eur a trov právneho zastúpenia spolu vo

výške 2014,33 eur a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia+prvá porada s klientom -1x
486,29eur-akosivyčíslilpr.zástupca,odpor+účasťnapojednávaní-2x486,34eur)+20%DPH+2xrežijný
paušál po 7,81 eur (r. 2013), 1x režijný paušál po 8,04 eur (r. 2014) +20% DPH, t.j. spolu 1779,16 eur.
Súd taktiež priznal náhradu hotových výdavkov za cestu vykonanú dňa 9.12.2013 (za klientom a späť)
a dňa 13.10.2014 (pojednávanie na OS TN) za vzdialenosť Bratislava - Trenčín - Bratislava pri použití

motorového vozidla Mercedez - Benz E 280 CDI pri priemernej spotrebe 7,5 l/1000 km a v priemernej
cene za 1/PHM 1,40 eur (vrátane DPH), paušálna náhrada na 1km 0,183 eur, t.j. spolu vo výške 76,71
eur. Odvolací súd priznal žalovanému aj náhradu za stratu času a to za cestu strávenú za klientom a
späť (9.12.2013) vo výške 78,06 eur (1x 6 polhodín á 13,01 eur/1polhodina) a na pojednávanie na OS
TN (13.10.2014) vo výške 80,40 eur (1x 6 polhodín á 13,40 eur/1polhodina).

Záverom súd poukazuje, že právny zástupca žalovaného vyčíslil hodnotu jedného úkonu právnej služby
tak, že túto vypočítal z istiny a úrokov z omeškania ku dňu vykonania tohto ktorého úkonu. Žalobcom
zaplatenie úrokov z omeškania nebolo uplatnené ako samostatný predmet konania, neboli ani vyčíslené
s kapitalizovanou sumou za konkrétny časový úsek, teda je nepochybné, že boli uplatnené, ako

príslušenstvo žalovanej istiny, preto nebolo možné akceptovať právny zástupcom žalovaného vyčíslenie
trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. Takisto súd nepriznal cestovné s pripočítaním aj 20% DPH,
nakoľko ide len o preplatenie hotových výdavkov, za čo zvlášť sumu DPH nie je možné pripočítať a
takisto ani zákon o cestovných náhradách pripočítanie sumy DPH k náhrade cestovného neumožňuje.
Lehota na plnenie bola určená podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)