Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Katarína Šimková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213470
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116213470.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov : matky Bc. I. J., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale
bytom R., N. XXX/XX, zastúpenej v konaní S.. S. J. ml., advokátom so sídlom v T., J. U. XXXX/XXX a
otca K. N., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom R. J., V., W. J. Z. XX, t. č. bytom striedavo

D., S. O. XX a H. I., A. XXX/XX, zastúpeného v konaní S.. W. F., advokátom so sídlom v N. D., P. XX/XX,
o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o úprave styku takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :

„ Maloletá I. N., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú I. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia. “

Súd u r č u j e , že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. sumou vo výške
120,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2016, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletú I. za obdobie od 01.07.2016 do 31.01.2017

vo výške 380,- Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s
bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súčasťou tohto rozhodnutia je dohoda rodičov o styku s maloletou I. nasledovného znenia :

„ Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou I. v každý štvrtý týždeň po sebe nasledujúci v

rámci kalendárneho roka od pondelka od 09:30 hod. do nedele do 18:30 hod., a to nepretržite počas
siedmich po sebe nasledujúcich dní.

Počas vianočných sviatkov j e otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou I. v každom nepárnom
roku od 23.12. od 09:30 hod. do 29.12. do 18:30 hod. a počas veľkonočných sviatkov v každom párnom
roku od veľkonočného piatku od 09:30 hod. do utorka do 18:30 hod.

Matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá
matke v dohodnutom čase v mieste bydliska matky. “

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletej I.. Navrhovala zveriť maloletú I. do jej osobnej starostlivosti a upraviť vyživovaciu

povinnosťotcakmaloletejvovýške200,-Eurmesačne.Ohľadomúpravystykuspočiatkužiadalazakázať
styk otca s maloletou, neskôr už na uvedenom netrvala s odôvodnením, že medzičasom sa dohodli a aj
na pojednávaní uzavreli rodičia dohodu o úprave styku. Matka predložila súdu aj písomnú rodičovskú
dohodu, ktorá však nebola podpísaná otcom dieťaťa a súd nemal preukázané riadne splnomocnenie
otca na uzavretie takejto hmotnoprávnej rodičovskej dohody. Matka uviedla, že maloletá I. pochádza
z jej mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa, ktorý vzťah bol od počiatku narušený, striedavo boli

spolu a striedavo nie a od marca 2016 už definitívne s otcom dieťaťa nežijú spolu a maloletá býva s
ňou. Matka poukázala na to, že po ich búrlivom rozchode s otcom dieťaťa teraz už s odstupom času
vedia spolu komunikovať a s otcom dieťaťa sa už aj dohodli na úprave jeho styku s maloletou. Matka
uviedla, že po prerušení ich spolužitia otec neplatil na maloletú výživné, preto s podaním návrhu žiadala
aj o nariadenie neodkladného opatrenia a od nariadenia toho neodkladného opatrenia otec prispieva na

výživu maloletej po tých 80,-Eur mesačne a predtým posielal po 30,-Eur mesačne. Matka uviedla, že
ona s dcérou býva u jej rodičov, je s dcérou na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a na
dohodu si privyrába ako novinárka s mesačným zárobkom do 160,-Eur mesačne netto. Matka poukázala
na to, že otec dieťaťa si zatajuje svoj príjem, má viaceré dlhy a exekúcie, svoje bydliská má evidované
v R., i vo F., ale býva v D., pracuje v stavebnej firme, všetko si necháva vyplácať na ruku a ani keď ešte

žili spolu, nevie koľko zarábal, ale minimálne 1.500,-Eur mesačne, jej vtedy dával v hotovosti aj po 200,-
Eur. Poukázala na to, že otec maloletej je konateľom viacerých firiem, pracuje v spol. O. Q. s.r.o. ako N./
O. K. a odmenu si fakturuje cez firmu X., kde je konateľom a vlastníkom firmy je občianske združenie
X. O., ktoré on založil a spravuje, má podiel na fy Q. I.., býva v luxusnom 2-izbovom byte v centre D.,
na súkromné účely užíva auto zn. P. P. v nadštandardnej výbave, ktoré vlastní jeho firma a pod.

2. Otec maloletej zhodne potvrdil, že s matkou dieťaťa sa dohodli, teda súhlasil so zverením maloletej
do osobnej starostlivosti matky. Poukázal na to, že sa dohodli aj na jeho úprave styku s maloletou a
takúto dohodu uzavreli na pojednávaní. Potvrdil, že súhlasí s obsahom tej písomnej rodičovskej dohody
predloženej súdu, hoci ju on osobne nepodpísal. Poukázal na to, že v tej dohode sa s matkou dieťaťa

dohodli na výške jeho vyživovacej povinnosti k maloletej v sume 80,-Eur mesačne a trval na uvedenej
sume výživného, nebol ochotný sa dohodnúť na vyššej sume výživného. Žiadal schváliť ich rodičovskú
dohodu predloženú súdu v písomnej forme. Poukázal na to, že okrem toho platenia bežného výživného
k rukám matky po 80,-Eur mesačne, on ešte dcére platí poistku po 60,-Eur mesačne a dcére kupuje
oblečenie a takouto naturálnou formou od mája 2016 doposiaľ dcére nakúpil veci v hodnote 700,-Eur,

čo predstavuje v priemere 100,-Eur mesačne a má za to, že takýmto spôsobom prispieva na výživu
maloletej v dostatočnom rozsahu. Tieto naturálne plnenia otec nezdokladoval. Právny zástupca otca
na pojednávaní uviedol, že maximálny príjem otca maloletej je 180,-Eur mesačne. Otec maloletej na
pojednávaní tvrdil, že nepoberá žiaden príjem a nevlastní žiaden majetok. Uviedol, že on býva v 2-
izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho otca, avšak ten byt je vedený ako kancelárske priestory,

teda on náklady bývania neplatí, tie výdavky spojené s prevádzkou uvedeného bytu platí F., ktorej je
on konateľom a spoločníkom je občianske združenie X., ktoré má 3 členov, medzi nimi aj jeho. Otec
maloletej tvrdil, že z uvedenej firmy nepoberá žiaden príjem, má k dispozícii len tieto benefity. Teda
pracuje ako konateľ bez nároku na odmenu a všetky jeho výdavky vrátane bývania, stravy a pod. sú
hradené firmou. Užíva firemné auto P. P., on nič nevlastní. Uviedol, že uvedená firma X. I. s.r.o. dosiahla

ročný zisk cca 2.100,-Eur. Doplnil, že je ešte konateľom spol. I. s.r.o., z ktorej tiež nepoberá žiadne
príjmy a uvedená firma funguje len od jesene 2016 a zaoberá sa dovozom a výstavbou zrubových
domov. Ešte uviedol, že je tiež spoločníkom s obchodným podielom 1% v spol. Q. s.r.o. a odtiaľ tiež
nemá žiaden príjem. Na otázku súdu z akých prostriedkov teda platí výživné a kupuje dcére veci, na
ktoré poukazoval, keďže tvrdí, že nemá žiadne príjmy, otec uviedol, že ešte má nejaké ďalšie príjmy,

pretože robí architektonické návrhy, kde jeden stojí 400,- až 500,-Eur a takto ich urobí približne jeden
za 2 mesiace, a keďže tento objem peňazí neprekračuje zákonom stanovenú hranicu, je to voľný príjem
a ešte má ten zisk spol. X. I. s.r.o. 2.100,-Eur ročne.

3. Kolízny opatrovník odporučil schváliť rodičovskú dohodu v časti zverenia dieťaťa do osobnej

starostlivosti matky a v časti úpravy styku. Poukázal na to, že otec dieťaťa sám deklaroval, že je schopnýprispievať na dieťa i mimo ním plateného výživného 80,-Eur mesačne v zmysle neodkladného opatrenia,
preto odporučil určiť otcovi maloletej výživné v sume 120,-Eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, lekársku správu,
uznesenie o začatí stíhania, upovedomenie o podaní obžaloby, lekárske správy, podklady k úrazu,
oznámenie o narodení, zápisnicu o určení otcovstva, RL, faktúru, potvrdenie o príjmoch matky, dohodu
o vykonaní práce, správy z administratívnej kontroly, SMS- komunikáciu, správu KO z č.l. 34, vyjadrenie
otca z č.l. 36, návrh na zapretie otcovstva, návrh dohody o úprave rodičovských práv, vyjadrenie otca z

č.l. 44, výpisy z OR, NO z č.l. 53, lustrácie v SP, potvrdenie o RP a PnD, daňové priznanie spoločnosti
Q., s. r. o., oznámenie DÚ z č.l. 85, správu KO z č.l. 87, rodičovskú dohodu z č.l. 92, dohodu o pracovnej
činnosti matky, zápisnicu z čl. 98, výpis z OR z č.l. 102, daňové priznanie z č.l. 107 a zistil nasledovný
skutkový a skutočný stav :

5. Maloletá I. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí definitívne nežijú spolu od marca

2016. Maloletá býva s matkou, s otcom sa stretáva nepravidelne. Spočiatku po rozchode rodičov
maloletej boli medzi nimi veľmi napäté vzťahy, bola privolaná i polícia, matka dieťaťa dokonca vtedy
žiadala o zákaz styku, podala na otca trestné oznámenie pre neplatenie výživného. Možno konštatovať,
že odstupom času sa ich vzťahy mierene upokojili, už vedia spolu komunikovať ohľadom maloletej,
uzavreli rodičovskú dohodu.

6. Na základe návrhu matky bolo uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.8.2016 č.
k. XXP/XXX/XXXX-XX nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo otcovi maloletej nariadené platiť
výživné na maloletú I. sumou 80,-Eur mesačne k rukám matky, vo zvyšnej časti bol návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Uvedené neodkladné opatrenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 23.9.2016.

7. Zo zhodných výpovedí účastníkov bolo zistené, že od začatia tohto súdneho konania otec na výživu
maloletej za mesiace júl a august 2016 prispel sumami po 30,-Eur mesačne a od septembra 2016
doposiaľ prispieva po 80,-Eur mesačne a uhradené už bolo aj výživné za XX/XXXX.

8. Maloletá I. má v súčasnosti X roky a X mesiacov a matka je s ňou doma na rodičovskej dovolenke.
Maloletá má veku primerané výdavky, napr. plienky stoja 15,-Eur mesačne, Sunar 30,- až 40,-Eur
mesačne. Maloletá je zdravá.

9. Matka maloletej je slobodná, spolu s dcérou býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi v ich rodinnom
dome, na domácnosť im prispieva 100,-Eur mesačne. V súčasnosti má matka priateľa, ktorý pracuje
vo C. a striedavo sa s dcérou zdržiava aj u neho vo C.. Matka je s dcérou na rodičovskej dovolenke,
poberá rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Podľa
vlastného udania si brigádnicky privyrába ako novinárka s mesačným zárobkom do 160,-Eur netto.

Okrem maloletej I. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej
hodnoty.

10. Otec maloletej býva sám v X-izbovom byte v D., ktorý je vo vlastníctve jeho otca. Uvedený byt
je vedený ako kancelárske priestory, preto náklady prevádzky bytu cca 110,-Eur mesačne platí spol.

X. I. s.r.o., ktorej je otec maloletej konateľom. Otec maloletej je členom občianskeho združenia X. O.,
uvedené združenie má podľa udania otca spolu troch členov. Uvedené občianske združenie je jediným
spoločníkom spoločnosti X. I. s.r.o. a otec maloletej je jediným konateľom uvedenej spoločnosti. Otec
maloletej tvrdí, že v uvedenej spoločnosti pracuje ako konateľ bez nároku na odmenu, nepoberá odtiaľ
žiadne príjmy, užíva len benefity firmy, pretože firma platí náklady prevádzky bytu, jeho strava je hradená

cez stravné, cestovné náklady, užíva firemné auto P. P. a pod. Otec uviedol, že uvedená spoločnosť
dosiahla ročný zisk 2.100,-Eur a daň predstavovala 485,-Eur a potom uviedol, že z uvedenej spoločnosti
má on ten ročný príjem firmy 2.100,-Eur. Podľa oznámenia daňového úradu (č.l.85) uvedená spoločnosť
X. I. s.r.o. daňové priznanie za rok 2015 nepodala. Tiež X. O. o.z. daňové priznanie nepodal. Otec
maloletej je ešte spoločníkom spol. Q. s.r.o., o ktorej tvrdil, že tam má 1 %-ný obchodný podiel, pričom z

výpisu z OR vyplýva, že jeho vklad predstavuje 30.000,-Sk pri základnom imaní 200.000,-Sk, čo by inak
predstavovalo 15 %-ný obchodný podiel, ak v spoločenskej zmluve nie je uvedené inak. Podľa daňového
priznania spol. Q. s.r.o. za rok 2015 dosiahla uvedená spoločnosť súčet výnosov z hospodárskej a
finančnej činnosti 2.987.513,75 Eur, súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť predstavoval3.079.051,94 Eur, výsledok hospodárenia tak predstavoval - 91.538,19 Eur a spoločnosť vykázala
daňovú stratu : - 53.370,66 Eur. Otec tvrdil, že z uvedenej spoločnosti tiež nepoberá žiaden príjem. Otec
maloletej je od 18.10.2016 konateľom aj spol. I. s.r.o., ktorej spoločníkmi sa od uvedeného dátumu na

základe zmluvy o prevode obchodných podielov stali spol. X. I. s.r.o. s obchodným podielom 34 % a spol.
O. Q. s.r.o. Uvedená spoločnosť sa podľa udania otca teraz zaoberá dovozom a výstavbou zrubových
domov. Podľa vlastného udania má otec ešte príjem ako fyzická osoba, keď robí architektonické
návrhy, kde za jeden zarobí 400,- až 500 Eur a podľa vlastného udania ich urobí približne jeden
za dva mesiace a podľa jeho udania tento objem príjmu neprekročí zákonom stanovenú hranicu pre

daňovú povinnosť. Otec maloletej, okrem tých priamych alebo nepriamych účastiach na obchodných
spoločnostiach, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, nemá ani zriadený žiaden bankový účet.
Podľa udania matky sú voči nemu vedené aj nejaké exekučné konania. Okrem maloletej I. nemá otec
iné vyživovacie povinnosti.

11. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

13. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských

práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

15. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu

dobrovoľne neplní.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, preto súdna úprava
rodičovských práv a povinností k maloletej I. je dôvodná. Matka navrhovala zveriť maloletú do jej osobnej
starostlivosti a otec tiež súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Rodičia aj na
pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. Súčasne

zhodne zo znením § 28 Zákona o rodine rodičia uzavreli rodičovskú dohodu aj v otázke zastupovania
maloletej a správy jej majetku tak, že toto právo budú vykonávať obaja rodičia. Kolízny opatrovník tiež
odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a schváliť tak rodičovskú dohodu v uvedenom
znení. S poukazom na uzavretú rodičovskú dohodu súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať

jej majetok, nakoľko takáto dohoda je v súlade so zákonom a záujmom maloletého dieťaťa. Osobnú
starostlivosť o maloletú aj doposiaľ vykonáva matka a voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady.

20. Keďže predloženú písomnú rodičovskú dohodu, ktorú nepodpísal otec dieťaťa, ale len advokátsky
koncipient, súd neakceptoval pre nedostatok splnomocnenia na tento hmotnoprávny úkon a na

pojednávaní nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody ohľadom výšky vyživovacej povinnosti otca k
maloletej a rozhodnutie o výške výživného bolo ponechané na úvahe súdu, rozhodol súd o vyživovacej
povinnosti otca k maloletej. S poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a
možnosti oboch rodičov súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 120,-Eur mesačne,
ktorú sumu súd považoval za zodpovedajúcu vyššie uvedeným zákonným kritériám, a ktorú sumu

odporučil určiť aj kolízny opatrovník. V danej veci má súd za to, že vzhľadom na vek dieťaťa jeho
necelých troch rokov a bežné výdavky primerané jeho veku, je suma určeného výživného zo strany
jedného rodiča primeraná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa a súčasne uvedená suma je
podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca. Súd poukazuje na to, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodičia prispievajú na výživu svojho dieťaťa podľa svojich

schopností a možností. Je zrejmé, že schopnosti a možnosti otca sú väčšie ako súčasné možnosti
matky, ktorá je s maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke a objektívne má tak znížené zárobkové
možnosti. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že nepoberá žiadne príjmy, preto nemôže prispievať
na výživu dieťaťa bežným výživným vyšším ako 80,-Eur mesačne. Je zrejmé, že otec maloletej
vykonáva množstvo podnikateľských aktivít, ani sa nezúčastnil predchádzajúceho pojednávania pre

svoju pracovnú zaneprázdnenosť. Otec maloletej má priamu či nepriamu majetkovú časť na viacerých
obchodných spoločnostiach vykonávajúcich podnikateľské aktivity. V spoločnosti Q. s.r.o. je on osobne
spoločníkom, v spol. X. I. s.r.o. je jediným spoločníkom jeho občianske združenie X. O. o.z. a v spol.
I. s.r.o. je spoločníkom uvedená obchodná spoločnosť X. I. s.r.o, ktorej jediným spoločníkom je to
jeho občianske združenie. Súčasne je otec štatutárnym orgánom viacerých týchto spoločností. Okrem

toho má otec ďalšie nezdanené a tým aj neodkontrolovateľné príjmy zo svojej architektonickej činnosti.
Je teda zrejmé, že otec maloletej má dostatočné príjmy, či už peňažné alebo nepeňažné vo forme
benefitov, umožňujúce mu slušnú, až nadštandardnú životnú úroveň, na ktorej životnej úrovni má dieťa
právo sa podieľať. V tejto súvislosti súd ešte uvádza, že pokiaľ by bolo pravdou, ako otec maloletej
tvrdí, že za svoju činnosť konateľa vo viacerých firmách nepoberá žiadnu odmenu, bolo by možné to

považovať za konanie, že otec dieťaťa sa tak vzdáva majetkového prospechu, keď je ochotný napriek
svojmu vysokému pracovnému nasadeniu pracovať zadarmo, hoci má možnosť inde pracovať za mzdu.
Napriek uvedenému však súd uvádza, že aj otcom uvádzané benefity sú jeho príjmom, preto je v jeho
schopnostiach a možnostiach riadne a v zodpovedajúcom rozsahu si plniť jeho vyživovaciu povinnosťk maloletému dieťaťu. Okrem toho otec dieťaťa vo svojom návrhu na dohodu rodičov, ktorú predložil
súdu dňa 22.8.2016 (č.l.40), otec sám navrhoval jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej vo výške 150,-
Eur mesačne v prípade, ak by dieťa nebolo v jeho starostlivosti viac ako 5 dní a v prípade, keby dieťa

bolo v jeho starostlivosti viac ako 5 dní, tak by sa tá suma alikvotne znižovala. Je preto zrejmé, že je v
jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou ako 80,-Eur mesačne, s
ktorou sumou ako maximálnou on súhlasil na pojednávaní a nebol ochotný sa dohodnúť na vyššej sume.
Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otcovi určil bežné výživné v sume
120,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu veku maloletého dieťaťa a postačujúcu na

úhradu jeho súčasných odôvodnených potrieb.

21. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej súd určil s účinnosťou od 1.7.2016, v ktorom mesiaci bolo
začaté súdne konanie.

22. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky

alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti.

23. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

24. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku, s
prihliadnutím na uhradené výživné zo strany otca po 30-Eur mesačne za 07/2016 a 08/2016 a po 80,-

Eur mesačne za mesiace 09/2016 - 01/2017 v zmysle zhodných vyjadrení oboch rodičov, vznikol otcovi
dlh na zameškanom určenom výživnom za obdobie od 01.07.2016 do 31.01.2017 vo výške 380,- Eur
( 7 mesiacov á 120,- Eur - uhradené 2 x 30,-Eur - 5 x 80,-Eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v
splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný do 8 mesiacov, pod
následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že určená výška splátok je aj popri bežnom výživnom

v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý dosahuje veľmi slušnú životnú úroveň.

25. Ohľadom úpravy styku s maloletým dieťaťom uzavreli rodičia maloletého dieťaťa na pojednávaní
dohodu o úprave styku, preto sa táto dohoda v zmysle § 25 ods.1 Zákona o rodine v spojení s § 36
Zákona o rodine stala súčasťou tohto rozhodnutia.

26. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

28. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,
odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento

zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.