Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205419
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113205419.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa
Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ P. O., A.. XX.X.XXXX, W. F., X. XX,
S..Č.. M.B. Š., X. X, F., 2/ F. O., A.. X.X.XXXX, W. F., X. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov
5,IČO:42176778,zastúpenéhoJUDr.IgoromŠafrankom,advokátomvoSvidníku,Sov.hrdinov163/66,
o zaplatenie 6.439,79 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 28C/139/2013-161 zo dňa 4.2.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca má vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti istiny nad 983,84 eur zastavil. Žalovaných
v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 151,36 eur spolu s
ročnýmúrokomzomeškaniavovýške9%zosumy75,68eurod21.2.2010dozaplateniaas9%úrokom

z omeškania zo sumy 75,68 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2) Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovaným v
1. a 2. rade, aby títo spoločne a nerozdielne mu zaplatili sumu 6.439,79 eur. Podaním zo dňa 4.12.2014

zobralžalobcasvojnávrhčiastočnespäťapožadovalzaplatenieistinyvovýške983,84eurztitulu13-tich
neuhradených a nepremlčaných splátok počnúc 20.3.2009 končiac splátkou 20.3.2010 a v prevyšujúcej
časti navrhoval, aby súd konanie zastavil. Splátky si uplatňoval aj s úrokom z omeškania.

3) Žalovaní s návrhom nesúhlasili.

4) Do konania vstúpil aj vedľajší účastník, ktorý poukazoval na premlčanie časti záväzku a namietal
aktívnu legitimáciu zo strany žalobcu.

5) Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o právny vzťah
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, aj keď úver je absolútnym obchodom, v danom prípade má
prednosť úprava z oblasti spotrebiteľského práva a v tomto kontexte aj posúdil námietku premlčania

uplatneného nároku. Keďže žalobca si uplatnil v konaní jednotlivé splátky počnúc 20.3.2010 a návrh bol
podaný 25.2.2013, súd považoval všetky splátky okrem posledných dvoch so splatnosťou 21.2.2010 a21.3.2010 ako premlčané a uplatnené po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Súd vyhovel žalobcovi, s
tým, že zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu vo výške 151,36 eur, čo
predstavuje posledné dve nepremlčané splátky a v prevyšujúcej časti s poukazom na vyššie uvedené

návrh zamietol. Úrok posúdil v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal úspech iba v 1/7 uplatneného
nároku a úspešní žalovaní si však náhradu trov konania neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania, avšak tu súd
poukázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a na to, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov konania na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci
nemal. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhradu trov konania sú dve

rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania
totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil, v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. V tejto súvislosti súd poukázal na tú skutočnosť, že po novele
zákona o spotrebiteľských úveroch je na neprijateľné podmienky súd povinný prihliadať ex offo, bez

ohľadu na vstup vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrenia vo veci.

6) Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník, a to proti výroku, ktorým súd rozhodol,
že nemá právo na náhradu trov konania. Poukázal predovšetkým na to, že s argumentáciou súdu
prvej inštancie, že v tomto konaní sú jeho trovy neúčelné, sa už rozhodovacia prax krajských súdov

vyporiadala a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/193/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/127/2013. Podľa jeho názoru by
malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmom, ku ktorému by mali prispieť aj súdy,
aby sa predmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení a aby v každom konaní
vystupoval za združenie advokát, a aby týmto spôsobom sa čo najskôr táto agenda zredukovala na

minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby odsúdené dopredu na neúspech. Ak
však neriskujú ani len náhradu trov konania, skúšať sa im stále oplatí a budú to robiť naďalej a zahlcovať
súdy tisíckami žalôb, ktoré by inak podané nikdy neboli. V tejto súvislosti vedľajší účastník citoval čl.
169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, s tým, že jeho účasť v
konaní je pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Vedľajší

účastník navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo ho zmeniť
a priznať mu náhradu trov celého konania.

7) Žalobca vo vyjadrení na odvolanie vedľajšieho účastníka poukázal na to, že sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko má za to,

že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie
práva. Zároveň poukázal na to, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, najmä, keď trovy
konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS 78/03.

Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.3.2014 sp. zn. 6M Cdo 5/2013, kde vyslovil
právny názor, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na
súdoch Slovenskej republiky nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie
práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné

právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhradu trov
konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu
trov konania totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať. Ak teda súd
neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil
účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v

súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy
účelné. Ďalej žalobca zdôraznil, že cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie
žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní
a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník - Združenie naochranu občana spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Vedľajší účastník je združením založeným
na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za

týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Účelom združení na ochranu spotrebiteľa
je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom
konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenia na ochranu
spotrebiteľov podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu
ministerstva. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť,

musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou minimálne v
rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Ak združenie už v
čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tom čase
muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto
oblasti. Zdôraznil, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby

a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do
konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov
konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. V zmysle uvedeného žalobca nevidel význam v právnom
zastúpení vedľajšieho účastníka a zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania

a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách preskúmal a v zmysle ust. § 219 O.s.p.
ho potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 142,53 eur.

8) Odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., a to so

zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016, a preto odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka podľa právnej úpravy
platnej v čase, kedy bolo odvolanie podané. So zreteľom na princíp legitímneho očakávania a princíp
právnej istoty odvolací súd postupoval podľa § 212 ods. 1 v spojení § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel

k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

9) Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, rozhodol v súlade s ust. §
142 ods. 1 O.s.p., keď posudzoval účelnosť vynaložených trov spočívajúcich v právnom zastúpení
vedľajšieho účastníka, a keď dospel k záveru, že tieto trovy neboli vynaložené účelne. Odvolací súd

sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí a akcentuje najmä tú skutočnosť,
že v čase, kedy vedľajší účastník vstúpil do konania (viď č. l. 24) evidentne nemal žiadnu vedomosť o
obsahu návrhu na začatie konania, čo vyplýva z jeho žiadosti o jeho doručenie, pričom už v tom čase
bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, a teda vôbec nemohol mať vedomosť o tom, či v danom
prípade je nevyhnutné jeho zastúpenie týmto subjektom. Táto okolnosť teda podporuje ten záver, ktorý

bol vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2013, v zmysle ktorého trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní
mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch Slovenskej republiky, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade
zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania

advokátom v súdnom konaní.

10) Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o náhrade trov konania.

11) Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP.

12) Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).