Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/939/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713208084
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713208084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: M. J., bytom Y., J. T. XXXX/
XX, zastúpeného E. V. R.. C. L., A. XX/XX, T. F., proti odporcom: 1/ R. V., bytom U. - U. XXXX, 2/ U. V.,
bytom U. - U. XXXX, obaja zastúpení E. V. R.. Y. Z. L., so sídlom v A., U. M. XX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Považská Bystrica zo dňa 26. mája 2014, č.k. 8C/157/2013-86, v spojení s opravným uznesením
zo dňa 26. júna 2014, č.k. 8C/157/2013-87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.06.2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu
v trovách právneho zastúpenia v sume 119,20 eur na účet E. V. R.. Y. Z. L.., so sídlom U. M. XX, A.
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam v k.ú. F. tak, že parcele: V. č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 263 m2, zapísanú na LV č. XXXX, V. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere
99 m2, zapísanú na LV č. XXXX a V. č. XXXX - orná pôda o výmere 543 m2, zapísanú na LV č.
XXXX prikázal v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov 1/, 2/.
Titulom výplaty spoluvlastníckeho podielu uložil odporcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne navrhovateľovi

ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi zaplatiť sumu 2.275,77 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
trovy konania vo výške 63,25 eur a odporcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne taktiež sumu 63,25 eur, všetci
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na výsledky vykonaného dokazovania
keď mal preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov V. parc. č. XXXX -
zast.plochyanádvoriaovýmere263m2,ktorévlastníctvojezapísanénaLVč.XXXXtak,ženavrhovateľ

je podielovým vlastníkom v 1/6-ine a odporcovia v 5/6 -inách. Rovnaké podiely sú zachované aj v
prípade V. parc. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 99 m2. V prípade pozemku V. parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere 543 m2, spoluvlastnícky podiel navrhovateľa je 1/3 a odporcov 2/3. Súd uviedol, že
zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotno-právnych
vzťahov, ktoré sa odvodzujú od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov, pričom predmetom
takéhoto vyporiadania musí byť vždy celá vec ako celok. Znamená to teda, že každá jednotlivá vec

môže byť samostatne v súdnom konaní riešená a v prípade, že sa jedná o vyporiadanie a zrušenie
spoluvlastníckych podielov k viacerým pozemkom, podmienky ohľadom zrušenia a vyporiadania súd
musí skúmať samostatne vždy ku každému pozemku, čo podľa názoru súdu vylučuje, aby v prípade, žeostatníspoluvlastnícinesúhlasiastzv.sceľovanímpodielovz3rôznychpozemkovtak,žebysúčettýchto
podielov určitej miere bol vyčlenený v jednej z parciel, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve tak, ako
to žiadal v danom prípade navrhovateľ. Takéto zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je

možné iba vtedy, ak by s tým súhlasili všetci podieloví spoluvlastníci. Sčítavaniu podielov navrhovateľa v
danom prípade bráni aj skutočnosť, že parc. V. č. XXXX je ornou pôdou a zvyšné dve parcely sú vedené
ako zastavané plochy a nádvoria, teda sa jedná o rôzne druhy pozemkov a už samotná táto skutočnosť
bráni tomu, aby podiely z jedného druhu pozemku boli vyčlenené v inom druhu pozemku. Súd preto
nemohol akceptovať návrh navrhovateľa, aby jeho podiely vo všetkých troch pozemkoch súd vyčlenil,

spočítal a aby vytvoril o príslušnej výmere nový pozemok z parc. č. V. XXXX. Ďalej súd uviedol, že v
prvomradeskúmal,čiexistujemožnosťreálnejdeľbydotknutýchpozemkov.Uviedol,ževšetkypozemky
sú umiestnené v intraviláne a teda ich rozdelenie je obmedzené zákazom drobenia pôdy, avšak súd
skúmal, aj účelnosť a efektívnosť rozdelenia pozemkov s poukazom na využiteľnosť týchto pozemkov.
Znalec K.. T. v znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, že ani jeden z pozemkov nie je reálne
deliteľný z dôvodu, že rozdelenie týchto pozemkov podľa veľkosti by bolo neefektívne. U parc. V. č.

XXXX a XXXX na podiel navrhovateľa pripadá výmera 44 m2, resp. 16 m2 a pokiaľ by mu tieto výmery
súd z pozemkov vyčlenil, bolo by to neúčelné a neefektívne. Navrhovateľovi by vznikol prechod z V.
parc. č. XXXX na parc. č. XXXX v šírke 1 m, teda len prístup pešo, čím by bolo rozhodne obmedzené
obhospodarovanie tohto pozemku z hľadiska použitia mechanizmov. Taktiež znalec konštatoval, že
takýmto rozdelením by odporcovia stratili prístup na parc. V. č. XXXX. Inému rozdeleniu, než ktorý znalec

vyznačil v prílohe č. 1 ZP č. XX/XXXX bránia stavby, ktoré sú postavené na parc. V. č. XXXX ako aj
samotná konfigurácia pozemkov V. č. XXXX a XXXX. Ohľadne parc. V. č. XXXX znalec u viedol, že
navrhovateľ by získal plochu asi 17 m x 10,5 m, čo je z hľadiska stavebného využitia príliš malá plocha
na stavbu domu alebo chaty, zvlášť, keď po oboch stranách tejto parcely sú už postavené domy, ktoré
sú vo vzájomnej vzdialenosti asi 13,20 m, pričom min. z jednej strany parc. V. č. XXXX je postavená

stavba na parc. V. č. XXX, ktorej okná sú situované na parc. V. č. XXXX, čo vymedzuje min. odstup
7 m od stavby postavenej na parc. V. č. XXX a 4 m od stavby postavenej na parc. V. č. XXX. Tým
by mohla vzniknúť stavba o šírke 2,2 m, čo z technického hľadiska nepostačuje ani na garáž alebo
prístrešok. Aj využívanie tohto pozemku ako poľnohospodárskej pôdy by bolo podľa znalca neefektívne
z hľadiska obhospodarovateľnosti a využiteľnosti pozemku. Súd na základe

záverov znaleckého posudku dospel k záveru, že ani jeden z predmetných pozemkov nie je reálne
deliteľný do takej miery, aby jeho rozdelenie bolo účelné a efektívne a preto súd nevyhovel ani tomu
návrhu navrhovateľa pokiaľ žiadal, aby súd rozdelil aspoň parcelu V. č. XXXX a vyčlenil mu tam jeho
podiel. Súd poukázal na to, že je zrejmé, že bezproblémový prístup na túto parcelu je z hlavnej cesty,
ktorá sa nachádza pri tomto pozemku a vzhľadom k skutočnosti, že na vedľajšej ceste, ktorá susedí

s parc. V. č. XXXX je rigol, súd uveril odporcom, že prístup k všetkým trom parcelám bol realizovaný
prevažne od hlavnej cesty. Pozemok nie je ohradený a je možné po ňom prejsť autom, napriek tomu, že
sa na ohliadke bolo zistené, že sa na ňom nenachádzajú spevnené plochy tak, ako na to upozorňoval
navrhovateľ. Je nesporné, že navrhovateľ v k.ú. F. nežije, nebýva a preto využívanie tejto parcely
napr. ako záhrada je z uvedeného pohľadu neekonomické, neefektívne a neúčelné. Súd s poukazom

na tieto skutočnosti, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom u dvoch
pozemkov iba v 1/6 a u jedného pozemku v 1/3 dospel k záveru, že keďže nie sú pozemky efektívne
reálne deliteľné, je potrebné ich prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov ako väčšinových
spoluvlastníkov. Následne súd uložil odporcom 1/, 2/, spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 2.275,77 eur, a to v súlade so

znaleckým posudkom znalca K.. E. F., ktorý v prípade parc. V. č. XXXX určil hodnotu 2.661,56 eur, z
čoho 1/6 predstavuje sumu 443,59 eur, v prípade parc. V. č. XXXX určil hodnotu 1.001,88 eur, z čoho
1/6 predstavuje sumu 166,98 eur a v prípade parcely V. č. XXXX určil hodnotu 4.995,60 eur, z čoho
1/3 predstavuje sumu 1.665,20 eur, pričom navrhovateľ nemal námietky k cene pozemkov, určených
znalcom. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že hoci

návrhu navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo vyhovené, aj keď
spôsob, ktorý navrhoval súd neakceptoval, avšak v tejto časti návrhu však nebol súd viazaný, možno
konštatovať, že navrhovateľ bol čo do základu úspešný. Napriek tomu mu súd nepriznal náhradu trov
konania z dôvodu, že rozhodnutím vo veci sa vyriešia majetkovo-právne vzťahy všetkých účastníkov
konania, pričom je nesporné, že aj odporcovi chceli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, čoho

dôkazom je návrh vo veci sp. zn. 10C/233/2013. V týchto skutočnostiach súd videl dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. O povinnosti účastníkov
konania zaplatiť štátu náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p..Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia na
ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p.. Uviedol, že
súd pri rozhodovaní vec posudzoval z hľadiska stavebno-právnych predpisov a z hľadiska možného

umiestnenia stavby na pozemku bez toho, aby v konaní bolo vôbec uvedené alebo zistené, aká stavba
by sa mala na predmetnom pozemku nachádzať a na základe takéhoto neúplného
dokazovania posudzoval efektívnu a účelnú deliteľnosť pozemku. Súd taktiež posudzoval využiteľnosť
pozemku ako poľnohospodárskeho pozemku, hoci je zrejmé, že pozemky sa nachádzajú v intraviláne,
medzi domami a na poľnohospodárske účely sa nevyužívali a

nevyužívajú (ide o parcelu V. č. XXXX - orná pôda). Okolnosť, že súd prioritne vyhodnocuje otázku
spoluvlastníckych vzťahov parametrami stavebného zákona považuje za nesprávne použitie právneho
predpisu, keďže otázku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je potrebné kvalifikovať
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že súd neúplne zistil skutkový
stav veci v tom, že ohľadne neho uvádza, že v obci F. nežije, nebýva a využívanie parcely napr. ako
záhrada je z tohto pohľadu neekonomické, neefektívne a neúčelné. Súd v podstate rovnakú skutočnosť

nezistil a neposudzoval na strane odporcov 1/, 2/, ktorí takisto nebývajú v obci F.. On do obce chodí,
má v nej aj iné nehnuteľnosti v extraviláne, preto pozemok v intraviláne je pre neho dôležitý, zvlášť
keď majú záujem o jeho využívanie jeho deti vo veku XX, XX a XX rokov. Súd na ohliadke zistil, že
časť nehnuteľnosti, ktorej prikázania sa domáha (pôvodne časť parc. V. XXXX) neslúži a neslúžila ako
prístup k iným parcelám, ide o zatrávnený pozemok, na ktorom sa nenachádzajú žiadne spevnené

plochy, po tejto časti pozemku nikdy neprechádzali žiadne mechanizmy a prístup bol zabezpečený
cez parc. V. XXXX. On v konaní predložil dôkazy o tom, že súbežne s parc. V. XXXX prechádza
vedľajšia obecná cesta, s ktorou susedia aj ďalšie parcely a z tejto obecnej cesty majú prístup aj
vlastníci iných parciel a stavieb. Ďalej uviedol, že súd v rozsudku uvádza, že predmetom konania
sú tri parcely, z ktorých dve sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria a tretia je evidovaná ako

orná pôda, pričom takto označený druh pozemku je prekážkou pre vyhovenie jeho návrhu. S týmto
záverom súdu nesúhlasí s prihliadnutím na to, že parcela V. XXXX je v intraviláne obce, reálne nie je
ornou pôdou, jej označenie v katastri nezodpovedá skutočnému druhu a užívaniu pozemku. Stanovisko
súdu o nedeliteľnosti pozemkov je podľa jeho názoru v rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže
pri ohliadke a v súvislosti s podaním znaleckého posudku znalec K.. T. vyznačil

reálnu deľbu každej parcely samostatne, u takéhoto rozdelenia skonštatoval neefektívnosť deľby. Znalec
vyhodnotil aj deľbu pozemkov po zlúčení parciel a prepočte spoluvlastníckych podielov a takýto spôsob
deľby vyznačil. Pozemky teda sú reálne deliteľné. Prvostupňový súd ako zásadnú otázku pre svoje
rozhodnutie uviedol tú skutočnosť, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí
skúmať podmienky ohľadom zrušenia a vyporiadania samostatne vždy ku každému pozemku a že s

tzv. sceľovaním podielov z troch rôznych pozemkov tak, aby súčet týchto podielov v určitej výmere
bol vyčlenený v jednej z parciel môže byť so súhlasom všetkých spoluvlastníkov. Tento právny záver
podľa neho nie je správny, ide o odvolací dôvod z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadny právny
predpisnebrániúčastníkomuzatvoriťdohodu,ktoroubysidoterajšiespoluvlastníctvozrušiliavyporiadali
tak, že by došlo k zameraniu pôvodných parciel a ich inému rozdeleniu a inému prikázaniu do vlastníctva

alebo spoluvlastníctva, pričom by vznikli nové samostatné parcele a nové vlastnícke a spoluvlastnícke
vzťahy k týmto parcelám. Namietal, že sa súd neriadil ustanoveniami ohľadne zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, neprihliadol na to, že pre súd záväznou prioritnou formou vyporiadania
spoluvlastníctva je rozdelenie, preto nevykonal ďalšie dokazovanie - uloženie znaleckej úlohy znalcovi
na vypracovanie geometrického plánu podľa prílohy 2 znaleckého posudku K.. T.. Preto žiadal rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/, 2/ k odvolaniu uviedli, že rozsudok žiadajú ako vecne správny potvrdiť a priznať im
aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,20 eur. Sú toho názoru, že nie je pravdivé tvrdenie
navrhovateľa, že súd neprihliadal na záväznú prioritnú formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Súd skúmal formy vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva a preto aj jeho dokazovanie,
teda ohliadka, znalecké dokazovanie - smerovalo práve k tomuto zisteniu. Na otázku možnosti a
vhodnosti reálnej deľby súd správne konštatoval, že všetky pozemky sa nachádzajú v intraviláne, a teda
ich rozdelenie nie je obmedzené zákonom tzv. drobenia pôdy, avšak súd musel skúmať aj účelnosť a
efektívnosť rozdelenia pozemkov s prihliadnutím na ich efektívne využitie. Zdôraznil, že súd vzhľadom

na závery znaleckého posudku dospel k správnemu právnemu záveru, že ani jeden z pozemkov nie
je reálne deliteľný do takej miery, aby jeho rozdelenie bolo účelné a efektívne a preto ani nevyhovel
návrhu navrhovateľa na rozdelenie parc V. č. XXXX. správny právny záver súdu v danej veci je potvrdený
aj podporou zákonných ustanovení stavebných predpisov. Pokiaľ navrhovateľ počas konania a aj vodvolaní tvrdí, že súd mal sceliť spoluvlastnícke podiely, a tak rozhodovať o ich vyporiadaní reálnym
rozdelením, nie je možné s týmto názorom súhlasiť. Táto otázka už bola riešená aj v judikatúre súdov SR
a preto je účastníkom a súdu známa. Za dôležité zistenie v konaní považuje preukázanie skutočnosti, že

navrhovateľ nebýva v obci F., túto obec nenavštevuje a pokiaľ tvrdí, že ju navštevuje, tak nehnuteľnosti,
ktoré zdedil a o ktoré sa nestará, sa nachádzajú na druhej strane obce a navrhovateľ ani nevie, kde sa
nachádzajú. Pravdou je, že sused odporcov skupuje nehnuteľnosti v okolí predmetných nehnuteľností
a je teda zrejmé, že sa dohodol s navrhovateľom, že pokiaľ získa akúkoľvek vydelenú časť, tak túto od
neho odkúpi. Pokiaľ by došlo k reálnemu rozdeleniu, čo i len jednej nehnuteľnosti, podstatne by sa znížil

prístup k rodinnému domu vo vlastníctve právneho predchodcu odporcu 1/, ktorý tento aj v dedičskom
konaní nadobudne.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je
potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle §
205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedeným pod písm. a) až f) citovaného zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a
f) O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je opodstatnene uplatnený v
prípade, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. V ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p.

sú uvedené dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom a to pod písm. a)
až j). Navrhovateľ považuje za dané dôvody na zrušenie uvedené v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p..

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. je konštatovanie, že súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie má vždy základ v ustanoveniach právneho predpisu, ktoré tvoria súčasť
žalobného dôvodu. Nesprávne právne posúdenie však nespôsobuje len to, že súd prvého stupňa
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj

pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom
prvého stupňa nesprávne interpretované. Osobitným prípadom nesprávneho právneho posúdenia veci
je aj situácia, v ktorej prvostupňový súd neinterpretoval ani neaplikoval žiadne ustanovenie právneho
predpisu ako súčasť právneho posúdenia veci.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne zistil skutkový aj právny stav veci a správne sa zaoberal
tak ako to ukladá ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednotlivými možnými spôsobmi
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkovkonania.Zustanovenia§142ods.1Občianskeho
zákonníka vyplýva, že súd je povinný postupovať podľa jednotlivých spôsobov vyporiadania a nemôže
jednotlivé spôsoby ľubovoľne uprednostňovať. Podmienka reálneho rozdelenia veci nie je naplnená

len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale tiež funkčným
opodstatnením takéhoto rozhodnutia, pretože judikatúra sa zaoberala predovšetkým funkčnou stránkou
rozdelenia spoločnej veci. Zároveň je potrebné zohľadniť aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia
veci. Čo sa týka samotných pozemkov a ich reálnej deľby, takéto rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde
ide o predmet spoluvlastníctva fakticky aj funkčne deliteľný, čo je dané predovšetkým u nezastavaných

pozemkov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je
dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, alebo ak by časti
vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom predovšetkým vzhľadom k ich povahe a ich
funkčnosti využitia. U pozemkov sa vychádza z posúdenia aj hľadísk územného plánovania,
prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia,

tiež je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, tvar a celkovú rozlohu.

Súd prvého stupňa sa v danej veci dôsledne riadil všetkými vyššie uvedenými princípmi. Správne
vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca K.. R. T., dodatku k znaleckému posudku zodňa 19.05.2013 a jeho vyjadrenia aj pri ohliadke na mieste samom, z ktorých nepochybne vyplýva, že
predmetné parcely V. XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. F. samostatne nie sú reálne deliteľné, a to z hľadiska
ich účelnosti a využitia pozemkov. Ich rozdelenie by nebolo hospodárne a ani účelné, keďže pri parc.

V. XXXX by na navrhovateľa pripadol podiel 44 m2 a pri parc. V. XXXX
podiel 16 m2. Pri parc. V. XXXX by na navrhovateľa pripadol podiel 181 m2, avšak uvedená parcela
nie je reálne deliteľná s poukazom na efektívne využitie parcely. Naviac pri rozdelení pozemkov znalec
konštatoval neprimerané obmedzenie odporcov, keď odporcovia by rozdelením pozemkov stratili prístup
na parc. V. č. XXXX, ktorá je v ich vlastníctve. Inému prerozdeleniu pozemkov bránia stavby, postavené

na parc. V. XXXX a samotná konfigurácia pozemkov V. č. XXXX a XXXX. Súd prvého stupňa podporne
v odôvodnení rozsudku správne poukázal aj na nemožnosť využitia pozemkov z hľadiska stavebného.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Navrhovateľ uvádza ako nevykonaný dôkaz -neuloženie znaleckej úlohy znalcovi na

vypracovanie geometrického plánu podľa prílohy 2 znaleckého posudku K.. T.. Odvolací súd nepovažuje
tento odvolací dôvod za daný. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že k vykonaniu tohto dôkazu by bol
súd pristúpil iba v prípade, ak by znalecký posudok znalca K.. T. ohľadne možnej reálnej deľby pozemkov
odôvodňoval takýto postup. Zo znaleckého posudku znalca K.. T., resp. z dodatku k
tomuto znaleckému posudku zo dňa 19.05.2014 nepochybne vyplýva, že závery znaleckého posudku

sa vzťahujú aj na parc. V. č. XXXX, ktorá rovnako ako dve predchádzajúce parcely nie je reálne deliteľná
s ohľadom na zabezpečenie efektívneho využitia parcely.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uplatňuje dôvod na odvolanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti
predovšetkýmvnesprávnompostupeokresnéhosúduprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkom
je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom

logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy potrebné pre rozhodnutie
súdu o tom, ktorý zo spôsobov zrušeného podielového spoluvlastníctva, tak ako sú uvedené v

ustanovení§142ods.1OZ,jenadanúvecpotrebnéaplikovať.Záverotom,ženehnuteľnostijepotrebné
prikázať odporcom 1/, 2/ vyvodil z dôkazov, ktorými bolo preukázané, že navrhovateľ v obci
nebýva, na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu nechodí a využívanie príp. časti nehnuteľností ako
záhrada by bolo aj vzhľadom na polohu a výmeru rozdelením získaných častí pozemku neekonomické,
neúčelné. V dome na predmetných nehnuteľnostiach do roku 2014 býval otec odporcu 1/, po jeho smrti

v dome býva naďalej jeho manželka. Je pravdou, že navrhovateľ v k.ú. F. zdedil určité nehnuteľnosti
po svojej matke, avšak v konaní nebolo preukázané, či skutočne na tieto nehnuteľnosti chodí, stará sa
o ne. Na svoje tvrdenie o tom v odvolacom konaní nepredložil žiadny dôkaz. Z postupu súdu prvého
stupňa týkajúceho sa hodnotenia dôkazov významných pre tento záver teda nezistil odvolací súd rozpor
s ustanovením § 132 O.s.p. t.j., že by súd prvého stupňa nehodnotil tieto dôkazy jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, alebo že by neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec

nemožno použiť.

Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tohto uplatneného dôvodu na odvolanie, keď súd prvého
stupňa v danej veci správne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka, týkajúce sa zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, zaoberal sa postupne možnými spôsobmi vyporiadania podielového

spoluvlastníctva účastníkov konania a svoje rozhodnutie o zvolenom spôsobe zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva v odôvodnení svojho rozhodnutia aj náležite vysvetlil. Dôsledne sa zaoberal dôvodmi,
prečoniejemožnénehnuteľnostireálnerozdeliť(aanisceliťanáslednevyčleniť),sktorýmodôvodnením
rozsudku, s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie a jeho doplnenie, sa aj odvolací súdstotožňuje a vo zvyšku naň poukazuje. Súd prvého stupňa nepochybne v rámci jednotlivých logických a
vecných súvislostí dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru o reálnej nedeliteľnosti daných
pozemkov a preto následne správne pristúpil k ďalšiemu možnému spôsobu pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za primeranú náhradu, pričom k vyčíslenej výške
podielu v zmysle znaleckého posudku nemali účastníci výhrady.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zo dňa
26.06.2014 ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešným odporcom 1/, 2/, priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia,
a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.08.2014 v sume 91,29 eur (výška tarifnej hodnoty je suma
2.275,77 eur) podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., režijný paušál v
sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 citov. vyhlášky, k tomu 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citov. vyhlášky. Spolu

trovy právneho zastúpenia odporcov 1/, 2/ v odvolacom konaní predstavujú sumu 119,20 eur, ktorú má
navrhovateľ povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov 1/, 2/ do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .