Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221457
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:1211221457.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. F. L. s.r.o., IČO: XX XXX XXX , I. 6, L., zast. C.. H.
L., advokátom so sídlom v L., Q. 6, proti žalovanému: E. F. a.s., IČO: XX XXX XXX, R. XX, R., v konaní
o zaplatenie 16.094,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
zo dňa 17.10.2013 č.k. 10Cb/40/2011-502 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i amu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a rozhodol, že po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej bude rozhodnuté súdom prvého stupňa o náhrade trov konania.

Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a na odstupné vyplývajúce zo zmluvného vzťahu účastníkov,

ku ktorej došlo uzavretím zmluvy o obchodnom zastúpení.

Nárok na náhradu škody v sume 3.175,85 eur súd zamietol z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru
nie sú splnené kritéria § 668a Obchodného zákonníka. Zamietol aj nárok na odstupné v podstate z
dôvodu, že nie sú splnené kritéria § 669 Obchodného zákonníka, vzhľadom na úpravu § 669a ods. 2

Obchodného zákonníka, keďže obchodný zástupca skončil zmluvu a toto skončenie nie je odôvodnené
okolnosťami na strane zastúpeného.

Výpoveď žalobcu, ktorým došlo k zániku zmluvného vzťahu posúdil ako úkon, ktorého dôvody nemajú
žiadnu výpovednú hodnotu a preto ide o nezrozumiteľnosť a neurčitosť výpovedných dôvodov.

Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na to, že zákonom i zmluvou účastníkom bola upravená možnosť
dať výpoveď zo zmluvy aj bez uvedenia dôvodov a keďže žalobca jednoznačným spôsobom (opakovane
aj v roku 2010) dal žalovanému najavo, že zmluvu chce ukončiť, pričom dôvody neplatnosti právneho
úkonu postihuje len časť právneho úkonu (výpovede zmluvy), ktorým je nezrozumiteľnosť a neurčitosť

výpovedných dôvodov, konštatoval, že k zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi došlo platnou
výpoveďou bez uvedenia dôvodov podľa čl. 25.2 písm. A Zmluvy o franchise z 30.6.2008, a preto nárok
na odstupné žalobcovi nevznikol.

Proti rozsudku bolo podané včas odvolanie žalobcom, ktorý navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého

stupňa a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vrátiť ho na ďalšie konanie.V rozsiahlom odvolaní žalobca navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať žalovaného
zaplatiť mu istinu vo výške 3.175,85 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.3.2011 do

zaplatenia a istinu vo výške 12.919,06 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.5.2011 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm.a/, b/, d/, f/ O.s.p.

Uviedol, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko rozdiel odmien
(vrátaneDPH)malpredstavovaťodmenuobchodnéhozástupcu.Taktosprávnevyčíslenúvýškuodmeny
mal následne žalobca, ako obchodný zástupca zvýšiť o DPH v zmysle bodu 16.12. zmluvy o franchise.
Súd teda pri spôsobe výpočtu odmeny namiesto ustanovení zmluvy o odmene aplikoval Zákon o dani

z pridanej hodnoty, t.j. aplikoval nesprávnu právnu normu.

Pri nároku na odstupné súd prvého stupňa rozhodol nepresvedčivo, lebo sa nevysporiadal so všetkými
relevantnými skutočnosťami, takže na základe zisteného skutkového stavu nesprávne vec právne

posúdil. Záver súdu, že neobstojí nárok na odstupné z dôvodu neurčitosti výpovede je nesprávny. Tvrdil,
ževpriebehukonaniabolodostatočnepreukázanéporušeniepovinnostízostranyžalovanéhoviacerými
dôkaznými prostriedkami. Z ustanovenia § 669a písm.b/ Obchodného zákonníka, pritom nevyplýva
povinnosť obchodného zástupcu vo výpovedi dostatočne určite vymedziť porušenia jednotlivých
povinností zo strany zastúpeného, t.j. žalovaného. Uvedené kogentné ustanovenie neumožňuje

akékoľvek odchýlenie v neprospech obchodného zástupcu vzhľadom aj na smernicu č. 86/653/EHS,
ktorá bola inkorporovaná do slovenského právneho poriadku.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom
podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je obsahovo vecne opodstatnené.

Súd prvého stupňa v konaní dospel k nesprávnemu správnemu záveru pre nesprávnu interpretáciu
(výklad)ustanovení§§669až669aObchodnéhozákonníka,ktoréupravujeprávoobchodnéhozástupcu
na odstupné v prípade skončenia zmluvy. Pri výklade nepostupoval v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy SR
a nezohľadnil náležite judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa výkladu čl. 17 ods. 2 Smernice č.

86/653/EHSokoordináciiprávnychpredpisovčlenskýchštátovtýkajúcichsasamostatnýchobchodných
zástupcov.

Uvedená Smernica bola prevzatá Obchodným zákonníkom, ako právne záväzný akt Európskej únie, a

je uvedená v prílohe Obchodného zákonníka pod bodom č. 5.

Ide o prevzatie právne záväzného aktu, ktorý si vyžaduje implementáciu. Výklad smernice je ovšem vo
výlučnej kompetencii Súdnych orgánov EÚ.

Z judikatúry Súdneho dvora EU vyplýva podstatná skutočnosť, že systém vytvorený článkom 17
uvedenej smernice, týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov má, predovšetkým so zreteľom
na ochranu obchodného zástupcu po zániku zmluvy, kogentnú povahu (porovnaj rozsudky Súdneho

dvora EU z 26. marca 2009 Zb. s. I - 02341, zo dňa 23.3.2006 Zb. s. I- 02879).Pri výklade ustanovenia Obchodného zákonníka je nevyhnutné dôsledne aplikovať ust. § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení (t.j.
ustanovenie Obchodného zákonníka) riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva.

Z uvedeného vyplýva, že Obchodný zákonník (ako lex specialis) ku lex generalis, (ktorým je Občiansky
zákonník) upravuje zásadné právne vzťahy medzi stranami s autonómiou vôle navzájom v právnom
postavení. Obchodný zákonník uvádza v ustanovení § 266 až § 268 úpravu len niektorých ustanovení

o právnych úkonoch ( doplňuje právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku).

Preto základným východiskom riešenia problematiky obchodnoprávnych úkonov je všeobecná úprava v
Občianskom zákonníku (§ 34 až § 42 Občianskeho zákonníka). Pod pojmom právny úkon treba chápať
prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s

takýmto prejavom spájajú, (platí to v celom rozsahu pre oblasť obchodnoprávnych úkonov).

Právne úkony podľa počtu subjektov delíme na jednostranné, dvojstranné alebo mnohostranné. U
jednostranných právnych úkonov sa uplatňuje zásada „numerus clausus“, t.j. jednostranným právnym

úkonom môžeme založiť vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, len ak to v konkrétnych prípadoch
pripúšťa zákon. Na základe jednostranného právneho úkonu sa realizuje aj tzv. subjektívne právo, medzi
ktoré je možno zaradiť aj výpoveď zmluvy v zmysle § 582 OZ.

Väčšina jednostranného právneho úkonu je adresovaný právny úkon na vznik, ktorej sa vyžaduje, aby
sa urobil voči osobe, ktorých právnych pomerov sa majú týkať. Má sa týmto úkonom umožniť adresátovi,
aby ho vzal na vedomie.

Keďže ustanovenia § 266 a § 268 Obchodného zákonníka neupravuje výpoveď zmluvy dojednanej na
dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, musí sa aplikovať
pri výpovedi v obchodnoprávnom vzťahu, (t.j. obchodnoprávny úkon spočívajúci vo výpovedi), ako
jednostranne adresovaný právny úkon v zmysle ust. § 582 OZ.

ZuvedenejúpravyObčianskehozákonníkatýkajúcejsavýpovedevyplývajúnasledovnécharakteristické
znaky:

1/ výpoveď je jednostranný právny úkon a preto sa na jej účinnosť nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej
strany

2/ na účinnosť výpovede nie je potrebné, ak to nevyplýva z dohody zmluvných strán alebo zo zákona,

aby vo výpovedi bol uvedený dôvod, ktorý je príčinou jej podania a

3/ výpoveďou možno v zásade ukončiť len zmluvy dojednané na dobu neurčitú, ktorých predmetom je
záväzok nepretržitej, resp. opakovanú činnosť,

4/ výpoveďou zaniká záväzkový vzťah do budúcnosti (ex nunc) a to ku dňu právnych účinkov výpovede.

Zároveň platí, že sa výpoveď stáva perfektnou (spôsobilou vyvolať zamýšľané právne účinky) len čo je
doručená (oznámená) druhej strane.V § 582 Občianskeho zákonníka ide teda o všeobecnú úpravu výpovede, ktorá sa neuplatňuje len vtedy,
ak zákon, v prípade určitého zmluvného typu má osobitnú úpravu výpovede zmluvy alebo ak účastníci
záväzkového vzťahu dojednali spôsob výpovede priamo v uzavretej zmluve.

Z ustanovenia § 668 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže
ukončiť, ktorákoľvek zo strán výpoveďou (ide o zmluvu o obchodnom zastúpení).

Záväzky z takejto zmluvy môžu teda zaniknúť výpoveďou zmluvy, ktorá je jednostranným právnym
úkonom jedného z ich účastníkov a to bez ohľadu na to, či ide o výhradné alebo nevýhradné obchodné
zastúpenie. Zákon pritom výpovedné dôvody, náležitosti výpovede, ani jej formu neustanovuje.

Zmluva o obchodnom zastúpení uzavretá účastníkmi v čl. 25 (upravuje dĺžku trvania a zánik zmluvy)
uvádza, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany a
to aj bez uvedenia dôvodov.

Z uvedených zákonných ustanovení § 582 Občianskeho zákonníka, § 668 ods. 2 Obchodného
zákonníka je nepochybné, že zákon umožnil ukončiť zmluvu o obchodnom zastúpení výpoveďou
ktorejkoľvek strany bez povinnosti uvádzať dôvody výpovede a zhodne to upravuje medzi účastníkmi
sporuajuzavretázmluvaoobchodnomzastúpení.Pritejtozákonnejazmluvnejúpravevýpovedezmluvy
oobchodnomzastúpeníuzavretejúčastníkmisporupotomplatí,ženaúčinnosťvýpovedeniejepotrebné

(nevyžaduje sa, nie je to obligatórna náležitosť) uviesť dôvod, ktorý je príčinou podania výpovede.

Predmetná výpoveď je preto v celom rozsahu účinná.

Súd prvého stupňa pri právnom posudzovaní účinnosti výpovede nesprávne vykladal uvedené
ustanovenie zákona, ak mal za to, že výpoveď si vyžadovala pre jej platnosť a účinnosť vo vzťahu k
vzniku nároku na odstupné konkretizovanie skutočnosti (dôvodov, príčin), ktoré viedli k výpovedi. Porušil
tým účel smernice, ktorý kogentne musí zabezpečiť ochranu obchodného zástupcu po zániku zmluvy.

Ak zákon obsahuje voľnosť účastníkov zmluvy o obchodnom zastúpení pri úprave zániku
zmluvy výpoveďou (neustanovuje žiadne podmienky a formu) takým spôsobom, že výpoveď je
prípustné (dovolené zákonom) podať účinne aj bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, preukazuje to

zámer zákonodarcu (účel) umožniť ukončenie zmluvného vzťahu jednostranným právnym úkonom
zjednodušene (neformálne).

Pri takejto právnej úprave výklad (interpretácia) súdu prvého stupňa, že výpoveď z tohoto zmluvného

vzťahu je neurčitá a nezrozumiteľná (t.j. neplatná a neúčinná) ak neobsahuje skutkovú špecifikáciu
okolností, ktoré viedli účastníka k výpovedi, vo svojich dôsledkoch znamená nemožnosť (vylučuje
možnosť) vzniku nároku obchodného zástupcu na odstupné (ak by aj splnil všetky kritéria § 669
Obchodného zákonníka) a súčasne by vylúčil zisťovanie hmotnoprávnej podmienky podľa § 669a
Obchodného zákonníka v súdnom konaní o tom, že nevzniká právo na odstupné, ak skončenie zmluvy

nie je odôvodnené okolnosťami na strane zastúpeného.

Ide o výklad nerešpektujúci náležite ustanovenie čl. 152 ods. 4 ústavy o povinnosti štátnych orgánov
uplatňovaťprávnunormuvsúladesústavouazároveňdôslednenevychádzaanizustanoveniačl.7ods.

2 ústavy. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy, smernica ES má právnu relevanciu, keďže zakladá pozitívny záväzok
štátu (normotvorná povinnosť štátov EU podľa čl. 189 ods. 3 Zmluvy o EHS prijať všetky opatrenia
nevyhnutné na dosiahnutie účelu sledovaného smernicou).Všeobecný súd musí preto pri výklade vnútroštátnych noriem prihliadať i na komunitárne právo a z neho
pri rozhodovaní vychádzať, tak že národný súd, ktorý má interpretovať právo, musí tak urobiť až do

takého rozsahu, ako je to možné a to v súlade so znením smernice tak, aby sa dosiahol výsledok, ktorý
je v súlade s účelom sledovaným smernicou podľa čl. 189 ods. 3 Zmluvy EHS (porovnaj rozhodnutie
ESD z 16.7.2001 sp.zn. 3-335/96).

Výklad predmetnej právnej normy preto musí zabezpečiť dosiahnutie ochrany obchodného zástupcu pri
zániku zmluvy výpoveďou z jeho strany, čo je porušené (nerešpektované) takým výkladom, že nevznikne
právo na odstupné, ak vo výpovedi zmluvy nie sú uvedené konkrétne okolnosti na strane zastúpeného,
ktoré sú dôvodom skončenia zmluvy výpoveďou zo strany obchodného zástupcu bez uvedenia dôvodu,
čo zákon dovoľuje.

Správny výklad musí zároveň vychádzať z pravidla rímskeho práva, že zákon je potrebné vykladať tak,
aby sa zachoval jeho duch, takže výklad a aplikácia práva musí smerovať k spravodlivému výsledku
zohľadňujúc zmysel a účel záujmu chráneného príslušnou normou (porovnaj Nález ÚS ČR II. ÚS
2221/07 zo dňa 19.3.2008).

Tento výklad nie je preto súladný s ustanovením článku 7 ods. 2 Ústavy SR, judikatúrou Súdneho dvora
EU (upravujúcou postavenie obchodných zástupcov), ako ani s judikatúrou Ústavného súdu SR, z
ktorého vyplýva aj záver, že všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne

normy v prospech realizácie ústavou a tiež medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv
a slobôd (porovnaj nález II US 148/06).

Výklad súdom prvého stupňa je v príkrom rozpore so zákonnou úpravou § 582 Občianskeho zákonníka,

ktorý v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa musí aplikovať na situáciu ukončenia zmluvného
vzťahu výpoveďou zmluvy, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú a ktorej predmetom je záväzok na
nepretržitú alebo opakovanú činnosť. Na účinok výpovede totiž nie je potrebné, ak to nevyplýva zo
zákona alebo zo zmluvy, aby vo výpovedi bol uvedený dôvod, ktorý je príčinou jej podania.

Zákonnú úpravu § 669a Obchodného zákonníka o tom, že právo na odstupné nevznikne, ak obchodný
zástupca skončí zmluvu a toto skončenie nie je odôvodnené okolnosťami na strane zastúpeného, nie je
preto prípustné vykladať tak, že v úkone o skončení zmluvy výpoveďou musia byť uvedené okolnosti na
strane zastúpeného, ktoré odôvodňujú skončenie zmluvy o obchodnom zastúpení.

Obchodný zástupca má tu preto právo na odstupné, ak sa preukáže splnenie kritérií § 669 ods. 1 písm.
a/ a b/ Obchodného zákonníka. Predmetné právo zaniká len ak v rámci súdneho konania (sporu) sa
preukážu okolnosti uvedené v § 669a písm.b/ Obchodného zákonníka.

Keďže žiaden zákon a ani dohoda účastníkov nevyžaduje pri ukončení (skončení) zmluvy o obchodnom
zastúpení, že obligatórnou súčasťou výpovede je uvedenie konkrétnej skutočnosti, (t.j. okolnosti)
odôvodňujúcich na strane zastúpeného zánik zmluvného vzťahu, nie je možné posudzovať výpoveď v

tomto prípade z hľadiska posudzovania jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti.

Takýto výklad totiž by vylúčil vznik práva na odstupné, aj keď zákon a dohoda účastníkov umožňuje
skončenie zmluvy bez uvedenia dôvodu. Vznik práva na odstupné a jeho zánik (resp. nevzniknutie

práva na odstupné) viaže sa len na situáciu, že skončenie nie je odôvodnené okolnosťami na strane
zastúpeného.V prípade, že táto okolnosť je medzi účastníkmi sporná, súd je povinný v priebehu súdneho konania
rozsiahlym dokazovaním zisťovať, či sú splnené tieto zákonom požadované kritéria, ktoré boli prevzaté
z uvedenej smernice EU.

Výklad, ktorý zhoršuje postavenie obchodného zástupcu vo vzťahu k vzniku nároku na odstupné,
nekorešponduje so zásadou smernice, ktorá má zabezpečiť náležitú ochranu postavenia obchodného
zástupcu, aby nebol ukrátený na svojich nárokoch, ak vykonával činnosť podľa predmetnej zmluvy a

došlo k skončeniu zmluvy dôvodmi, ktoré sú zákonom povolené, upravené alebo zmluvne dohodnuté.

Je preto povinnosťou súdu prvého stupňa dokazovaním v konaní zisťovať aké okolnosti (príčiny) na
strane zastúpeného odôvodnili skončenie zmluvy obchodným zástupcom aj keď to skutkovo nie je
konkretizované vo výpovedi, keďže to zákon a ani zmluva nevyžaduje. O aké skutočnosti (okolnosti)

išlo má právo i povinnosť obchodný zástupca (žalobca) špecifikovať až v súdnom konaní, pričom sa má
prihliadaťajnato,čikonkretizovanéokolnostivsporejemožnépodriadiťpodprávneskutočnosti(právnu
kvalifikáciu)uvedenúvpísomnejvýpovediobchodnéhozástupcu(žalobcu).Aksapreukáže,žeskutková
špecifikácia spĺňa právnu kvalifikáciu (kritéria) uvedené žalobcom v predmetnej výpovedi, je možné mať
za to, že dôvodom výpovede sú okolnosti konkretizované žalobcom v priebehu súdneho konania a

preukazujú skutočnosti vyžadované zákonom na to, aby nedošlo k situácii, že nevzniká obchodnému
zástupcovi právo na odstupné v zmysle § 669a Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na nesprávny právny názor súdu prvého stupňa (omylom v právnom posúdení- interpretácii)

tento nevykonal potrebné dokazovanie na preukázanie existencie opodstatnenosti (neopodstatnenosti)
uplatneného nároku, takže rozhodol predčasne o nárokoch na odstupné i nárokoch na náhradu škody.

Ak sa preukáže, že nie sú splnené podmienky § 669a Obchodného zákonníka prislúcha žalobcovi právo

na odstupné v zmysle § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka pri splnení zákonných kritérií (podmienok)
uvedených v § 669 ods. 1 písm. a/ a b/ citovaného zákona, ktorý je povinný súd v konaní dokazovaním
zisťovať.

Uvedenú skutočnosť nebude potrebné zisťovať len v prípade, ak tieto skutočnosti požadované ust. §
669 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona budú medzi účastníkmi nesporné.

Zároveň je pri uplatnení náhrady škody nutné zisťovať splnenie (nesplnenie) kritérií podľa § 668a

Obchodného zákonníka, kde spočíva dôkazné bremeno na obchodnom zástupcovi.

Odvolací súd preto rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p..

V novom rozhodnutí o veci, rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.