Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010445
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8711010445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.10.2015, v trestnej
veci obžalovaného E. F. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
E. F. proti rozsudku Okresného súdu PopraduHhHHHHhh sp. zn. 4T 112/2011 zo dňa 24.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovanému

E. F., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom J., R. A. č. XX, t.č. vo výkone trestu v ÚVTOS G. X. Y.

u k l a d á

Podľa § 221 ods. 2, § 37 písm. h/,m/, § 38 ods. 2,4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T
162/2012 zo dňa 13.5.2013, ktorým mu bol podľa § 222 ods. 1 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo
výmere 28 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 24.3.2015 sp. zn. 4T 112/2011 bol obžalovaný
E.F.uznanývinnýmzospáchaniaprečinupodvodupodľa§ 221ods.1,ods.2Tr.zák.,ktoréhosadopustil
tak, že
-dňa 30.9.2008 v Martine podpísal so R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, V., zmluvu, na základe
ktorej sa R. K. ako členka OSBD J. a užívateľka jednoizbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na
adrese XX.C.. XXX/XX v J.,zaviazala previesť členské práva a povinnosti k tomuto družstevnému bytu
v lehote 30 dní od podpísania zmluvy na obž. E. F. a obž. E. F. sa zaviazal v lehote do 30 dní od

nadobudnutia predmetného družstevného bytu do osobného vlastníctva uhradiť R. K. sumu 600.000,-
Sk (19.916,35 €), na základe čoho následne dňa 2.10.2008 uzatvoril obž. E. F. so R. K. Dohodu o
prevodeprávapovinnostíspojenýchsčlenstvomvOkresnomstavebnombytovomdružstveJ.vovzťahu
k jednoizbovému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na prízemí obytného bloku č. XXX/XX, na ul. XX.C.v J. a ešte toho dňa, t.j. 2.10.2008 uzavrel obž. E. F. ako kupujúci s Okresným stavebným bytovým
družstvom Poprad ako predávajúcim zmluvu o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu s
prísl., ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený Správou katastra Poprad dňa 27.10.2008 pod

č. V 5108/2008, čím nadobudol predmetný byt do osobného vlastníctva, avšak v dohodnutej lehote
a ani doposiaľ R. K. neuhradil dohodnutú sumu 600.000,- Sk, pričom už pri uzatváraní zmluvy dňa
30.9.2008 vedel, že dohodnutú sumu nevyplatí, čím svojim konaním uviedol do omylu R. Y., rod. K., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom V., L. č. XXX/X, prechodne bytom V., K. č. XX a spôsobil jej škodu vo výške
19.916,35 € (600.000,- Sk).

Za to mu súd podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., s prihliadnutím na
priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 41 ods.1, § 42 ods.1 Tr. zák. uložil súhrnný
trestodňatiaslobodyvovýmere40(štyridsať)mesiacov,prevýkonktoréhoobžalovanéhozaradilpodľa§
48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42
ods.2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad č. 5T 162/2012 zo dňa 13.5.2013,

právoplatného dňa 4.12.2013, ktorým podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 28 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej R. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom ul. R. XXX/XX, V., škodu vo výške 19.916,35 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody túto
poškodenú podľa § 288 ods.2 Tr. por. odkázal na občianske súdne konanie.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteobžalovanýodvolanie,vktoromvyslovilnázor,

že okresný súd už od začiatku tejto trestnej veci
bol proti nemu zaujatý a neobjektívny, poukázal na to, že bol vzatý do väzby, následne krajským súdom
bol z väzby prepustený na slobodu, namietal, že súd neakceptoval základnú skutočnosť, že R. Y. nikdy
nebola vlastníčkou predmetného bytu, bola len dedičkou členských práv a povinností OSBD Poprad,
ktoré si riadne neplnila, neplatila nájomné, ani inkaso a v tomto byte nebývala ani ho nijak neužívala,

pretože tento byt bol v dezolátnom stave, obžalovaný tento byt riadne odkúpil od bytového družstva v
J., vyplatil všetky dlhy na byte, so žalobkyňou K. sa dohodol, že tento byt on predá a rozdelia si peniaze
tak, že jej vyplatí 600.000,- Sk a zvyšok si nechá pre seba, keďže kupec S. od kúpy odstúpil, nemal
inú možnosť, ako byt odpredať J. Y. za sumu 10.000,- eur, R. K. on dal cca 100.000,- Sk, a to spolu s
nákupmi do jej domácnosti, on nebol schopný zaplatiť poškodenej aj 600.000,- Sk aj pokutu 600.000,-

Sk, ktorú od neho požadoval právny zástupca poškodenej, a na žiadnom inom riešení sa neboli ochotní
dohodnúť.Jesivedomý,ževminulostinebolbezúhonný,alevtomtoprípadeonnechcelnikohopodviesť
a nemal v úmysle nikoho priviesť do omylu. Vyjadril názor, že vnútorné presvedčenie súdu nemôže byť
prejavom ľubovôle, ale musí sa vytvárať prísne logicky na základe zákonov a opierať sa o dôkazy a
všetky okolnosti prípadu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil.

Na verejnom zasadnutí dňa 8.10.2015 predložil obhajca obžalovaného podanie podpísané
obžalovaným, ktorým obžalovaný E. F. vzal ním podané odvolanie späť, a to okrem výroku trestu, ktorým
bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k nasledovnému záveru.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku prvostupňového súdu, teda výrok o treste, súd prvého
stupňa dospel k správnemu záveru, že v správaní obžalovaného nie je možné nájsť žiadnu poľahčujúcu
okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 Tr. zák. Priťažovalo mu však, že v minulosti už bol súdne trestaný (§ 37

písm. m/ Tr. zák.). Z odpisu registra trestov je totiž zrejmé, že pred spáchaním skutku bol obžalovaný
sedemkrát súdne trestaný (v dvoch prípadoch bolo jeho odsúdenie zahladené, v troch prípadoch bol
ukladaný trest súhrnný, v dôsledku čoho boli tieto rozhodnutia zrušené vo výroku o treste a v jednom
prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu), naposledy rozsudkom Okresného súdu Rožňavasp. zn. 1 T 72/05 zo dňa 24.8.2005, kedy za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.4 písm.
c) Tr. zák. (zák. č. 140/1960 Zb.), kedy bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
odsúdenie Okresného súdu Ružomberok zo dňa 2.2.2004, sp. zn. 1T 73/03, ktorým mu bol pre trestný

čin nedovolenej výroby a držby omamnej
látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods.1 písm. b/, c/, d/
Tr. zák. (zák. č. 140/1960 Zb.) a pre trestný čin kupliarstva podľa § 204 ods. 1, ods.3 písm. c/ Tr. zák.
(zák. č. 140/1960 Zb.) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 Tr. yák. uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a z ktorého

trestu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8Pp 50/2006 zo dňa
21.12.2006, pričom sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ktorá mu bola uložená vo výmere
4 rokov osvedčil podľa § 68 ods.4 Tr. zák.

Zároveň mu priťažovalo, že sa dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), keďže ukladaný
trest je trestom súhrnným, teda aj za skutok vo veci sp. zn. 5 T 162/2012 zo dňa 13.5.2013.

Správne súd prvého stupňa teda ukladal obžalovanému súhrnný trest podľa zásad pre úhrnný trest
vyjadrených v ust. § 41 ods. 1 Tr. zák., keďže ide o dva prečiny, a teda podľa ustanovenia najprísnejšie
trestného, v tomto prípade v oboch prípadoch je možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od 1
do 5 rokov. Zákonom stanovenú trestnú sadzbu (1 až 5 rokov) bolo potom nutné postupom podľa §

38 ods. 4 Tr. zák. v dôsledku zistenia prevahy priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi,
upraviť tak, že dolnú hranicu bolo potrebné zvýšiť o jednu tretinu zo základu vypočítaného z rozdielu
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., teda
na úroveň 28 mesiacov.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal krajský súd z účelu trestu, ktorý vyplýva z ust. § 34 ods.1 Tr. zák.,
podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne
iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Vychádzal aj zo zásad ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák.,

podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na okolnosti prípadu.

Použijúc zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., prihliadajúc teda na

spôsob spáchania činu, pohnútku vyplývajúcu zo zištných dôvodov obžalovaného obohatiť sa na
úkor cudzieho majetku, na spôsobený následok, zistené priťažujúce okolnosti, naopak neexistujúce
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a relatívne nepriaznivú prognózu jeho
nápravy vyplývajúcu zo skutočnosti, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal opakovane (účinky
zahladenia sa na skutočnosť, že sa trestného činu dopustil nevzťahujú), pričom od jej ďalšieho páchania

ho neodradil ani opakovaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, dospel krajský súd k
záveru, že primeraným trestom na nápravu obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej, ako aj
generálnej prevencie bude trest vo výmere 40 mesiacov teda takmer v polovici zvýšenej trestnej sadzby.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo

výkone trestu pre úmyselný trestný čin, prvostupňový súd aplikujúc ust. § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd však pokiaľ ide o spôsob výkonu trestu odňatia slobody dospel po doplnení dokazovania
o aktuálnu správu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v G. X. Y. zo dňa 29.9.2015, v ktorom

obžalovaný vykonáva trest, vo vzťahu ku ktorému mu bol uložený súhrnný trest, a z ktorej plynie,
že správanie sa odsúdeného je doposiaľ vo všetkých ústavoch hodnotené pozitívne, predovšetkým
poukazujúc na to, že od 16.12.2014, teda takmer 10 mesiacov vykonáva odsúdený trest odňatia slobody
v minimálnom stupni stráženia, do ktorého bol premiestnený zo stredného stupňa stráženia, pričom
doposiaľ bol raz disciplinárne odmenený a nebol disciplinárne potrestaný mal krajský súd zato, že s

poukazom na závažnosť oboch trestných činov, ktoré sú prečinmi, vo vzťahu k predchádzajúcemu
odsúdeniu pritom bola spôsobená škoda malá, a výšku doposiaľ vykonaného trestu, bude jeho náprava
lepšie zaručená. Preto aplikujúc ust. § 48 ods.4 Tr. zák. na podklade odvolania obžalovaného tohto pre
výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Krajský súd teda zrušil v napadnutom rozsudku len výrok o treste, ostatné výroky zostali týmto
rozhodnutím nedotknuté. Takýto trest považuje krajský súd za primeraný a potrebný na ochranu

spoločnosti ako aj na nápravu páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.