Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 19, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/444/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2302899685
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2302899685.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň JUDr.
Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: Ing. E. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. L., T. XXXX/XX proti žalovanému: Ing. M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. XXXX/XX,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Galante, č. k. 8C/110/2002-764 zo dňa 14. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový súd odvolaním napadnutom rozsudku určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov Ing. E. D. a Ing. M. D., ktoré zaniklo 4. 8. 2001 rozsudkom Okresného súdu v Galante
č. k. 8C 90/01 zo dňa 2. 7. 2001 patria veci hnuteľné, Malotraktor 5 500 Sk, osobné motorové vozidlo zn.
Honda Civic 98 000 Sk, hodnota členského podielu v 3-izbový byte v E., C. XXXX/XX 1 644.879,60 Sk
(54 600 eur), zostatok stavebné sporenie LP č.0198095403 v sume 1 324,80 Sk, zostatok bankového
účtu vo H. č.XXXXXXX-XXX/XXXX v sume 19 834,15 Sk, zostatok na termínovanom vklade v F.

č.XXXXXXXXXX 152 311,56 Sk, zostatok na termínovanom vklade v F..XXXXXXXXXX 110 639,20 Sk,
devízová knižka v F. (5272,75DEM) 115 845,05 Sk, zostatok stavebné sporenie SP č.0198096502 53
391,10 Sk, zostatok na bežnom účte v F.. XXXXXXXXXX - 2 665,63 Sk finančná čiastka 10 000,00
Sk, finančná čiastka (USD 300) 14 640,00 Sk, finančná čiastka zo zrušeného účtu vo H.. XXXXXX-
XXX/XXXX 2 498,10 Sk, vkladná knižka vo H. 2113,79Sk, finančná čiastka 300 000,00 Sk, zmenka v
prospech Ing. M. D. 300 000,00 Sk, nesplatený zostatok pôžičky vedenej v D. E. E. pod č. 0198096801

vo výške 24 840 Sk (824,54 eur), nesplatený zostatok pôžičky vedenej v D. E. E. pod č. 0198095702 vo
výške 24 844,50 Sk (824,69eur), aktíva spolu v sume 100.663,21 eur, pasíva spolu v sume 1.737,71
eur, čistá hodnota BSM 98.925,50 eur. BSM účastníkov vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikázal hnuteľné veci zostatok na termínovanom vklade v F..XXXXXXXXXX 152 311,56
Sk, zostatok na termínovanom vklade v F. č.XXXXXXXXXX 110 639,20 Sk, devízová knižka v F.
(5272,75DEM) 115 845,05 Sk, zostatok stavebné sporenie SP č.0198096502 53 391,10 Sk, zostatok na
bežnom účte v F. č. XXXXXXXXXX - 2 665,63 Sk finančná čiastka 10 000,00 Sk, finančná čiastka (USD

300) 14 640,00 Sk, finančná čiastka zo zrušeného účtu vo H. č. XXXXXX-XXX/XXXX 2 498,10 Sk,
vkladná knižka vo H. 2 113,79 Sk, finančná čiastka 300 000,00 Sk, aktíva žalobkyne spolu v sume 789
256,80 Sk (26 198,53 eur), pasíva žalobkyne spolu v sume 27 505,63 Sk (913,02 eur). Čistá hodnota
vecí žalobkyne 761 751,17 Sk (25 285,51 eur). Do výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci, osobné
motorové vozidlo zn. Honda Civic 98 000 Sk, zostatok stavebné sporenie LP č.0198095403 v sume
1 324,80 Sk, zostatok bankového účtu vo H. č.XXXXXXX-XXX/XXXX v sume 19 834,15 Sk, hodnota

členského podielu v 3-izbový byte v E., C. XXXX/XX 1 644.879,60 Sk (54 600 eur), zmenka v prospech
Ing. M. D. 300 000,00 Sk. Aktíva žalovaného spolu v sume 2.295.674,55 Sk (76 202,40 eur). Pasíva
žalovaného spolu v sume 24 844,50 Sk (824,69 eur). Čistá hodnota vecí žalovaného 2 270 829,50 Sk(75 377,71 eur). Potom uložil žalobkyni je povinnosť splatiť zostatok pôžičky vedenej v D. E. E. pod č.
0198096801 vo výške 24 840 Sk (824,54 eur), žalovanému splatiť zostatok pôžičky vedenej v D. E.
E. pod č. 0198095702 vo výške 24 844,50 Sk (824,69 eur). Nakoniec titulom finančného vyrovnania

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 25 046,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd v predmetnej veci ako rozhodol rozsudkom č.k. 8C/110/2002-621 zo dňa 5.10.2010, tak v
dôsledku odvolania žalovaného bol prvostupňový rozsudkom uznesením Krajského súdu v Trnave pod

sp.zn. 23Co/316/2010 zo dňa 14.11.2011 zrušený a bolo uložené súdu prvého stupňa mal zistiť znalcom
hodnotu členského podielu pre účely vyporiadania BSM, ktoré sa stanovuje všeobecnou cenou, za ktorú
je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy,
vybavenia, veku. Prvostupňový súd sa riadil právnym názorom Krajského súdu v Trnave, a preto vykonal
dokazovanie len na hodnotu členského podielu.

3. Svoje rozhodnutie, čo sa týka teraz odvolaním napadnutej časti odôvodnil tak, že všeobecnou cenou
členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú možno v danom mieste a čase nadobudnúť
alebo predať členské práva a povinností k bytu porovnateľnej veľkosti, plochy, vybavenia, veku a pod.
Obvykle sa táto všeobecná cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi
a kúpami podobných bytov v danom čase a mieste. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.7.2000 sp.

zn. 5Cdo 29/2000.) Súd na zistenie trhovej ceny členského podielu bytu účastníkov ustanovil znalca
Ing. Ivana Ondrejku. Jeho znaleckým posudkom č. 434/2012 zo dňa 22.12.2012 bola stanovená cena
členského podielu sumou 54 600 eur, z ktorej ceny súd pri rozhodovaní vychádzal. Pri prepočte výplaty
na úplné finančné vyrovnanie súd vychádzal z hodnoty vecí žalobkyne v sume 25 285,51 eur a hodnoty
vecí žalovaného v sume 75 377,71 eur. Celková hodnota ich vecí predstavuje sumu 100 663,21 eur, z

čoho podiel v rozsahu 1 na každého predstavuje sumu 50 331,60 eur.

4. V ostatnom odôvodnení poukázal na to, že osobný počítač zn. Pentium 3 súd nezahrnul do BSM,
keďže ide o vec, ktorá v čase zániku BSM netvorila jeho predmet (nebol už majetkom nachádzajúcim
sa v domácnosti účastníkov ). Súd mal preukázané svedkom D. D. , že počítač Pentium 3 dostal v roku

1998 ako darček na Vianoce od svojich rodičov. Počítač Pentium 3 sa tak stal výlučným vlastníctvom
svedka; discman súd taktiež nezahrnul do BSM, keďže ide o vec, ktorá netvorila predmet BSM. Svedok
D. D. potvrdil, že discman dostal ako darček na Vianoce od svojich rodičov a tak sa stal výlučným
vlastníctvom svedka a nie spoločným majetkom účastníkov. Svedčí aj samotné písomné prehlásenie
žalovaného zo dňa 4.4.2002 predložené žalobkyňou; fotoaparát zn. Olympus nebol zahrnutý do BSM

účastníkov. Bol zakúpený žalobkyňou ako dar pre syna D. D. v roku 2001, čo potvrdil ako svedok. S
právnym úkonom daru v prospech D. D. žalovaný nevyslovil výslovný súhlas, ale mu uplynula mu v
zmysle § 40a v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia lehota na domôženia sa
relatívnej neplatnosti tohto úkonu. Darovanie je preto platné, fotoaparát je výlučným vlastníctvom svedka
a nemôže byť zahrnutý do BSM; šperky zo žltého kovu, kožený kabát a kožuch súd z BSM vylúčil

v zmysle § 143 Obč. zákonníka. Ide o veci slúžiace osobnej potrebe žalobkyne, ktoré nepredstavujú
značnú hodnotu a nejde o vec neobvyklej osobnej potreby, akou je napr. drahocenný kožuch . Svedčí
o tom ich cena ( šperky podľa tvrdenia žalovaného v sume 6.346.- Sk, kožený kabát v nákupnej cene
do10.000.- Sk , kožuch v nákupnej cene 8.800.- Sk ) a spôsob užívania ( bežný ) Je to v súlade s
§ 121 OSP , keďže ide o skutočnosti súdu všeobecne známe aj vzhľadom na súčasnú životnú úroveň

strednej spoločenskej vrstvy. Súd zároveň poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov a na zhodnotenie
Najvyššieho súdu ČSSR Cpj 86/1971 zverejnené pod R 42/1972 . Je potrebné ešte dodať, že pánske
šperky, kožené kabáty a kožuch vlastni aj žalovaný, avšak žalobkyňa ich považovala za veci osobnej
potreby a nežiadala ich vyporiadávať v rámci BSM.

5. Predajná cena automobilu Honda Civic bola stanovená sumou 98.000.- Sk podľa kúpnej zmluvy
predloženej žalovaným . Súd vychádzal z predloženého listinného dôkazu v zmysle §129 ods.1 OSP
Nájomné za byt v F. vo výške 18.000.- Sk súd nezohľadnil ako investíciu vynaloženú zo spoločného
majetku na výlučný majetok žalobkyne v zmysle § 150 Obč. zákonníka. Žalobkyňa sa počas trvania
BSM odsťahovala zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu v F., za ktorý nájom zaplatila do

rozvodu manželstva sumu 18.000.- Sk. Úhrada nájomného je plnenie bežnej povinnosti vyplývajúcej z
uzatvorenej zmluvy o nájme a zabezpečujúcej bežnú osobnú potrebu. Preto nie je možné pri vyporiadaní
BSM domáhať sa náhrady toho, čo bolo takýmto spôsobom vynaložené (Zborník IV, str. 502). Životná
poistka na meno D. D. nebola pojatá do BSM . Napriek tomu, že žalovaný nešpecifikoval, o akú poistkuide , súd pri všeobecnej úvahe o pôvode finančných prostriedkov a účele ich sporenia došiel k záveru,
že v každom prípade by išlo o finančné prostriedky šetrené v prospech D. D. a spotrebované počas
trvania manželstva. Jednotlivé splátky poistného posúdil súd ako dar oboch rodičov - účastníkov konania

v prospech dieťaťa, ako by to bolo aj napr. v prípade stavebného sporenia . Súd poukazuje aj na
zhodnotenie NS ČSSR R 42/1972 str. 115-116, v zmysle ktorého jednotlivé platby poistného platené
za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov , nemožno
posudzovať tieto platby pri vyporiadaní ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela. Peniaze
boli za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov a len v prípade plnenia je

potrebné prihliadať k hodnote takto získanej pri vyporiadaní BSM. Dar matke žalobkyne súd nezohľadnil
pri celkovom vyporiadaní BSM. Na okolnosti daru bola dožiadaným súdom vypočutá svedkyňa K. D.
- matka žalobkyne. Táto uviedla, že počas manželstva účastníkov konania od svojej dcéry dostala
finančné prostriedky na nový kotol v jej rodinnom dome. Rovnaký príspevok dostala aj od svojich
ďalších troch dcér. Išlo o dar v hodnote 2 000 Sk a rovnaký dar dostala aj od svojich ďalších dcér.
Uskutočnilo sa to v roku 1995. Tejto svedeckej výpovedi súd uveril a v súlade s § 132 OSP ju hodnotil ako

pravdivú. Pri rozhodovaní o tejto sume sa v celom rozsahu o ňu oprel. Dar predstavujúci sumu 2.000.-
Sk bol dispozičným úkonom oboch účastníkov konania , preto nebolo porušené ust. § 145 ods. 1 Obč.
zákonníka . Svedčí o tom aj samotná vedomosť žalovaného o dare. K darovaniu došlo v súlade s § 628
a nasl. Obč. zákonníka, týmto právnym úkonom účastníci konania prestali byť vlastníkmi darovanej
sumy a stala sa ňou svedkyňa p. D.. Nikto z účastníkov konania nežiadal vrátenie daru (§ 630 OZ), preto

darovaná suma prestala byť spoločným majetkom účastníkov a nebola zahrnutá do vyporiadania BSM.
Výnosy za predaj zamestnaneckých akcií zo Sereďského cukrovaru , a.s. v hodnote 7.500.- Sk neboli
zahrnuté do BSM . Podľa zhodnej výpovede účastníkov boli výnosy spotrebované počas trvania BSM na
bežné potreby domácnosti, teda ku dňu zániku BSM neexistovali. Túto skutočnosť mal súd preukázanú
zo zhodnej výpovede účastníkov, preto ďalšie dôkazy vykonávané neboli (§ 120 ods. 3 OSP). Suma

za známky z 1. a 2. vlny kupónovej privatizácie nebola zahrnutá do BSM z dôvodu, že tieto sumy boli
vynaložené počas trvania BSM , teda tiež spotrebované. Z výpovede žalobkyne mal súd preukázané,
že dlhopisy boli vyplatené počas trvania manželstva a sumy získané touto formou boli spotrebované
na bežný chod domácnosti, príp. zakúpenie jej vybavenia , ktoré je predmetom vyporiadania BSM.
Finančná hotovosť za predaj zdedeného motorového vozidla zn. LADA 1300 nebola zohľadnená súdom

ako investícia žalovaného z jeho výlučného majetku do majetku spoločného z dôvodu, že podľa jeho
tvrdení LADA 1300 bola odpredaná za 20.000.- Sk a peniaze boli počas trvania BSM spotrebované. Ku
dňu zániku BSM tak neexistoval predmet spôsobilý na vyporiadanie. K takémuto záveru dospel súd na
základe tvrdenia samotného žalovaného, ktoré podľa § 125 v spojení s § 132 OSP posúdil ako pravdivé.
S poukazom na uvedené považoval súd za majetok tvoriaci BSM účastníkov rozsah vecí uvedený vo

výroku rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca poukázal na to, že jeho odvolanie sa týka spôsobu
a výšky stanovenia hodnoty členského podielu družstevného bytu číslo XX na C. ulici XXXX/XX v
E., prvostupňový súd nesprávne postupoval pri stanovení hodnoty členského podielu predmetného

družstevného bytu. Rozsudkom vyhlásil súd rozsudok s aktuálnou trhovou hodnotou ku dňu 22.12.
2012 a bez odpočtu nesplatených častí členského podielu prvostupňový súd však nesprávne rozhodol
tak rozvode nadobudol právoplatnosť 4.8. 2001, spoločné vlastníctvo stavebnom bytovom družstve k
tomuto dátumu ešte trvalo až do doby kedy navrhovateľka iniciovala ukončenie členstva a uzavreli
zároveň Dohodu o ďalšom nájme bytu až 4. 2. 2002 v článku IV. predmetnej Dohody prehlásili

účastníci dohody 6 sa vzájomne dohodli pohľadom ďalšieho užívania bytu, členského podielu a členstva
a vyporiadali a z toho dôvodu nebudú v budúcnosti voči sebe uplatňovať žiadne nároky odporca v
odvolaní poukázal na to, že je jednoznačne by sa malo určiť ak pre prvostupňový súd akému dátumu
je potrebné stanoviť hodnotu členského podielu k družstevnému bytu. Prvostupňový si súd síce dal
znaleckomposudkuohodnotiťvšeobecnúhodnotučlenskéhopodieluúčastníkovkonania2vstavebnom

bytovom družstve ku dňu prevodu členských práv teda 4. 2. 2002 a tiež určuje aktuálnu cenu členského
podielu predmetného bytu k 22. 12. 2012 . Ako bolo uznesením súdu 1. stupňa zo 7. 2. 2005 uložená
znalcovi právo ohodnotenie hnuteľných vecí stanovenie ich hodnoty ku dňu právoplatnosti rozvodu
k 2. 7. 2000 je na mieste si odporca, že logické jaj stanovenie takéhoto obdobného postupovej pre
vyčíslenie hodnoty členského podielu družstevného bytu pre účely BSM. Poukázal tiež na judikatúru

vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú zostavil Edmund Horváth, vydané IURA
EDOTION z roku 2008 a právnych viet stan, z uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. októbra 2006
pod spisovou značkou 6 Co 113/2006 uvedených prác je vysporiadanie práv a povinností spojených s
užívaním družstevného bytu manželov je určujúca obvyklá cena týchto práv ku dňu uzavretia dohody ozrušením práva spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a pokutu inokedy rozhodnutia o zrušení
tohtoprávanadobudneprávoplatnosťazasobvyklejcenytýchtoprávkudňuzánikuspoločnéhočlenstva
rozvedených manželov v družstve teda ku dňu 4. 2. 2002 sa to tak kedy bola táto dohoda oboma

stranami podpísaná vo všeobecnosti teda platí, že prevod členských práv je realizovaný na úrovni
predaja obdobných nehnuteľností v osobnom vlastníctva, avšak ponížený o hodnotu zodpovedajúcu
minimálne nesplatenej čiastkach členského podielu - anuity prvostupňový súd sa nezaoberal vyjadrením
k znaleckému posudku, ktoré osobne podal v podateľni. preto navrhol zrušiť rozsudok súdu 1. stupňa
vrátiť súdu 1. stupňa ( t.č. I. inštancie) na ďalšie konanie alternatívne, ak by to bolo možné doplniť

dokazovanie pohlavne protinávrhu znaleckom posudku a rozhodnutia vo veci.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

8.Vyjadreniektomutoodvolaniupodalažalobkyňa.Považujehozanedôvodnéscieľompredlžiťkonanie

a oddialiť výplatu prislúchajúcu na podiel jej patriaci. Otázka stanovenia ceny členského podielu bola
vyriešená v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zo 14. 11. 2011 navrhla rozsudok súdu 1. stupňa
potvrdiť v čo najkratšom čase, keďže predmetné konanie prebieha neprimerane dlho.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Cdo 343/2014 zo dňa 14. apríla 2016 zrušil

rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca 2014 sp. zn. 23Co/249/2013 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie
BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva
k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových

podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí
patriacich do BSM. Pri určení ich ceny sa síce vychádza zo stavu ku dňu zániku BSM, avšak z ceny
vecí v čase vyporiadania BSM. Uvedené platí tak pre určenie ceny hnuteľných vecí, ako aj pri určení
ceny nehnuteľností. Zásada, podľa ktorej pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa
vychádza z ich ceny v čase vyporiadania (viď R 42/1972), sa uplatňuje aj v konaní o vyporiadanie BSM,

účastníkmi ktorého sú manželia - bývalí spoloční nájomcovia družstevného bytu a spoloční členovia
SBD. Na podstate tejto zásady je potrebné trvať bez ohľadu na dĺžku konania o vyporiadanie BSM.
Ani v prejednávanej veci nebol dôvod odchýliť sa od záverov zaujatých už v rozhodnutiach najvyššieho
súdu sp. zn. 5 Cdo 29/2000, 3 Cdo 105/2007, 3 Cdo 56/2008, 3 Cdo 88/2010, v zmysle ktorých
všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste

a čase (vyporiadania BSM) nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti,
polohy, vybavenia, veku a podobne (viď tiež R 40/2002). Pokiaľ odvolací súd nevychádzal zo situácie
v čase rozhodovania, spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Na časový
odstup medzi zistením skutkových okolností významných pre určenie hodnoty členského podielu a
súdnym rozhodnutím (osobitne v čase rozkolísaných trhových cien) nemožno nevziať zreteľ, lebo má

nespochybniteľný dopad na určenie jednej zo základných hodnotových veličín, od ktorých sa odvíjajú
ďalšie výpočty (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 174/2012).10. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka
(viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka
pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich

do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých
manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Predmetom
vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.
Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo
stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď R 42/1972). V

konaní o vyporiadanie BSM manželov - bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných
členov bytového družstva, ktorého súčasťou je i hodnota členského podielu, sa vychádza zo stavu v
dobe zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, pri určovaní výšky tejto hodnoty
ale treba vychádzať z cenových pomerov, ktoré zodpovedajú dobe vyporiadania ( rozhodnutie NS SR
3 Cdo 56/2008)

11. Súd I. inštancie na zistenie trhovej ceny členského podielu bytu účastníkov ustanovil znalca Ing.
Ivana Ondrejku. Jeho znaleckým posudkom č. 434/2012 zo dňa 22.12.2012 bola stanovená cena
členského podielu sumou 54 600 eur, z ktorej ceny súd pri rozhodovaní vychádzal. Znalec znaleckým
posudkom určil aktuálnu všeobecnú hodnotu členského podielu účastníkov v SVB Sereď , viažuceho sa

k družstevnému bytu č. XX , nachádzajúceho sa na ulici C. XXXX/XX v E., k 22.12 2012 (tzn. k času
ohodnotenia) na 54 600 eur. Použil ako vhodnejšiu metódu porovnávaciu zo súboru 10 ponukových
listov realitného portálu.

12. Byt bol pridelený účastníkom konania do užívania za trvania ich manželstva. Obom účastníkom

ex lege vzniklo spolu s právom spoločného užívania bytu aj spoločné členstvo v bytovom družstve;
z tohto členstva boli obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (viď § 175 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase pridelenia bytu). Členský podiel v stavebnom
bytovom družstve vyjadruje mieru účasti na družstevnom majetku. Medzi majetok nadobudnutý do
BSM účastníkov konania za trvania manželstva, teda nepatril byt ale len spoločný členský podiel v

stavebnom bytovom družstve. Členský podiel bolo preto potrebné vyporiadať v rámci vyporiadania
BSM. Súd aj pri vyporiadaní tejto majetkovej hodnoty musel brať na zreteľ cenové pomery v čase
vyporiadania. Hodnota členského podielu v bytovom družstve sa vyjadruje ako všeobecná (trhová) cenu,
a nie ako zostatková hodnota členského podielu (ako sa mylne domnieva navrhovateľka). To znamená,
že hodnota členského podielu sa pre účely vyporiadania určuje cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť

za prevod tohto členského podielu v mieste a v čase vyporiadania.

13. Odvolací súd preto vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo
343/2014 zo dňa 14. apríla 2016 v preskúmavanom rozsudku Okresného súdu v Galante, č.k.
8C/110/2002-764 zo dňa 14. marca 2013 zistil, že súd I. inštancie vychádzal zo zistenej všeobecnej

hodnoty členského podielu účastníkov v SVB Sereď, viažuceho sa k družstevnému bytu č. XX ,
nachádzajúceho sa na ulici C. XXXX/XX v E., k 22.12 2012 (tzn. k času ohodnotenia) na 54
600 eur, keďže vyporiadaval BSM 14. marca 2013. Takto určená všeobecnej hodnoty členského
podielu účastníkov je stanovená ako cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase (vyporiadania
BSM) nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia,

veku a podobne (viď tiež R 40/2002). Správne stanovenie všeobecnej hodnoty členského podielu
účastníkov má dopad na určenie jednej zo základných hodnotových veličín, od ktorých sa odvíjajú ďalšie
výpočty ( napr. masy BSM, hodnoty prikázaných vecí, stanovenie súdneho poplatku atď). Odvolateľ
- žalovaný práve stanovenie všeobecnej hodnoty členského podielu účastníkov namietal v odvolaní,
keď poukazoval, že je určujúca obvyklá cena týchto práv ku dňu uzavretia dohody o zrušením práva

spoločného nájmu družstevného bytu manželmi. Súd I. inštancie však správne vychádzal zo znaleckého
posudku č. 434/2012 zo dňa 22.12.2012 znalca Ing. Ivana Ondrejku, ktorým bola stanovená cena
členského podielu sumou 54 600 eur. Znalec znaleckým posudkom určil aktuálnu všeobecnú hodnotu
členského podielu účastníkov v SVB Sereď , viažuceho sa k družstevnému bytu č. XX , nachádzajúceho
sanauliciC.XXXX/XXvE.,k22.122012(tzn.kčasuohodnotenia)na 54600eur.Použilakovhodnejšiu

metódu porovnávaciu zo súboru 10 ponukových listov realitného portálu. Tak bola správne v zmysle
uzn. NS SR č.k. 3 Cdo 343/2014 zo dňa 14. apríla 2016 určená všeobecná cena členského podielu v
bytovom družstve ako cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase (vyporiadania BSM) nadobudnúť
členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne.14. Odvolací súd preto považoval rozsudok súdu I. inštancie vzhľadom na právne názory
stanoveniavšeobecnejhodnotyčlenskéhopodieluúčastníkovvSVBSereďvyjadrenýchvrozhodnutiach

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 29/2000, 3 Cdo 105/2007, 3 Cdo 56/2008, 3 Cdo 88/2010 za vecne
správny vo výroku a podľa § 387 CSP ho potvrdil.

15. O trovách súd I. inštancie nerozhodol. Z odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva, že svoje rozhodnutie
súd I. inštancie v tejto časti odôvodnil ust. § 151 ods. 3 OSP v znení účinnom v čase rozhodnutia.

Keďže prvoinštančný súd o trovách konania nerozhodol, nemôže odvolací súd rozhodovať o trovách
odvolacieho konania. S poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na
princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, uzatvára odvolací súd,
že rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania spočíva na súde I. inštancie, ktorý rovnako v tomto

rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania, a to s poukazom už na citovaný čl. 4 ods.
2 CSP.

16. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).