Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 13, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/74/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207210766
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1207210766.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: H. J., W.. S. XX, A.,

zast. JUDr. Rastislovom Smieškom, advokátom, Miletičova 1, Bratislava proti žalovaným 1. Q. X., T. XX,
A., 2. J. K., Š. XX, A., 3. V. H., Z. XX, A., zast. JUDr. Zdenkou Lánikovou, advokátkou, Grösslingova 8,
Bratislava o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti žaloby proti žalovaným v 1. a 2. rade z a s t a v u j e.

U r č u j e sa, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parc. č. XXXX/X druh pozemku: orná
pôda o výmere 275 m2, parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2

a parc. č. XXXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, to všetko k .ú. W. A.,
zapísaných na LV. č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by určilo, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X druh pozemku: orná pôda o výmere 275 m2, parc. č. XXXX/X druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 a parc. č. XXXX/X druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 22 m2, to všetko k .ú. Podunajské Biskupice, zapísaných na LV. č. XXXX

Správou katastra pre hlavné mesto SR.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, svedkýň a listinnými dôkazmi.

Žalujúcastranauviedla,žeprávnypredchodcažalobcuažalobcaužívapredmetnénehnuteľnostiformou
oprávnenej, nepretržitej a dobromyseľnej držby na základe kúpnej zmluvy od predávajúcej W. X.
(právnej predchodkyne žalovaných) od roku 1976, takže uplynutím desiatich rokov nadobudol žalobca

vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.

Žalovaná strana uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú pasívne legitimovaní. Žalovaná v 3.
rade namietla uplatnený nárok z dôvodu, že kúpna zmluva k predmetným nehnuteľnostiam nikdy
nebola registrovaná štátnym notárstvom, čo u právneho predchodcu žalobcu spôsobuje neexistenciu
dobromyseľnosti držby, ktorú v každom prípade stratil oznámením ŠN BA-vidiek v roku 1980, že
ak nepredloží požadované doklady, ŠN zmluvu nezaregistruje. Nehnuteľnosti zastaval stavbami bez

stavebného povolenia, nakoľko si bol vedomý, že povolenie mu ako nevlastníkovi nebude vydané.
Právna predchodkyňa žalovaných navyše v čase predaja nehnuteľností nebola ich vlastníčkou.
Spochybnila tiež totožnosť nehnuteľností uvedených v neplatnej a neregistrovanej zmluve a v petite
žaloby.Podľa ust. § 129OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre
seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa ust. § 130 ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak
zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu

nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

Podľa ust. § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno

nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že
žaloba je dôvodná.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Podmienky nadobudnutia
vlastníctva týmto spôsobom upravuje ustanovenie § 134 OZ a sú nimi oprávnenosť držby, spôsobilosť

veci alebo práva byť vydržaný a uplynutie stanovenej doby. Dôkazné bremeno ich splnenia spočíva na
vydržiteľovi. V predmetnom prípade bolo sporným naplnenie podmienok oprávnenosti držby právnych
predchodcov žalobcu a uplynutie desaťročnej doby v oprávnenej držbe. Opačne, sporným nebola
oprávnená držba žalobcu, jeho právne nástupníctvo a spôsobilosť vydržiteľnosti vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam.

Podstatnou skutkovou okolnosťou v predmetnej veci bolo uzavretie kúpnej zmluvy formou notárskej
zápisnice medzi právnymi predchodcami účastníkov dňa 17.08.1972. Žalovaná strana spochybnila
jej relevantnosť z dôvodu nepreukázania totožnosti predmetov zmluvy a žaloby. Toto spochybnenie
súd vyhodnotil ako nedôvodné. Zo spisu Štátneho notárstva Bratislava-vidiek číslo N. XX/XX, N. XX/

XX vyplýva nadobudnutie vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalovaných k nehnuteľnosti v
katastrálnom území Podunajské Biskupice, číslo parcely XXXX/X o výmere 344 m2 registrované pod
číslom T. XXX/XX a tento istý titul nadobudnutia v prospech tej istej osoby je evidovaný aj príslušnou
Správou katastra pre nehnuteľnosti v katastrálnom území Podunajské Biskupice, parcelné čísla XXXX/
X-X, súd mal teda za preukázané, že sa vždy jedná o totožné nehnuteľnosti vrátane predmetu zmluvy

zo dňa 17.08.1972.

V čase uzatvárania tejto zmluvy právny poriadok podmieňoval jej účinnosť registráciou štátnym
notárstvom. Nakoľko k tejto nikdy nedošlo, právny predchodca žalobcu, ktorý nehnuteľnosti v období
1976-2000 užíval, nemohol byť podľa žalovanej strany dobromyseľným držiteľom. Tomuto tvrdeniu

svedčí aj skutočnosť, že na predmetných nehnuteľnostiach otec žalobcu postavil stavby, ktoré práve
z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti nemohol skolaudovať. Podstatnými znakmi oprávnenej držby
sú faktické ovládanie veci alebo práva a dobromyseľné nakladanie s vecou resp. s právom ako
vlastným. Faktické ovládanie veci alebo práva sporným nebolo a potvrdil ho ako žalobca tak aj svedkyne
E. a W.. Pre naplnenie druhého predpokladu oprávnenej držby je nutné preukázať dobromyseľnosť

držiteľa, že mu vec alebo právo patrí a jeho dobrá viera so zreteľom na všetky okolnosti. Zo správania
rodičov žalobcu (stavby, výpovede svedkýň, fotodokumentácia, faktúry za elektrinu) možno vyvodiť jeho
presvedčenie, že predmetné nehnuteľnosti mu naozaj patria. Neexistencia kolaudačných rozhodnutí
nemôže sama o sebe vyvodiť jeho nedobromyseľnosť aj vzhľadom na výpoveď svedkyne Chudej
podporenej nespornou skutočnosťou, že predmetné nehnuteľnosti sú v chránenej vodohospodárskej

oblasti(LV).Podstatnounámietkoužalovanejstranytedaboloto,žeprávnypredchodcažalobcunespĺňa
predpoklad dobromyseľného držiteľa vzhľadom na všetky okolnosti (chýbajúca registrácia).Vo všeobecnosti platí zásada , že neznalosť zákona neospravedlňuje a keďže navyše obsahom
spomínanejzmluvyzodňa17.08.1972bolijejúčastnícipoučeníotom,žezmluvanadobudneplatnosťaž
dňom registrácie a až týmto dňom prejde na kupujúcich vlastnícke právo, neregistráciou zmluvy nemôže

byť nadobúdateľ vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľným a oprávneným držiteľom.

Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci, mal však súd za to, že v danom prípade je potrebné aj
takémuto držiteľovi poskytnúť právnu ochranu. Právny predchodca žalobcu a žalobca nielenže splnili
vyššie uvedené predpoklady oprávnenej držby, ale táto aj trvala nepretržite od roku 1976 až do

roku 2007 bez jej prerušenia či vyrušenia vlastníkom. Podľa názoru súdu je v takomto prípade na
mieste právna ochrana žalobcu a jeho právneho predchodcu použitím inštitútu vydržania za účelom
ich právnej istoty zosúladením faktického stavu s právnym. Faktom zostáva, že predávajúca (právna
predchodkyňa žalovaných) uzatvárala zmluvu v čase po uzavretí inej zmluvy, ktorou predmetné
nehnuteľnosti nadobudla, ale zároveň ešte pred registráciou tejto inej zmluvy. Je teda pravdou, že
17.08.1972eštenebolavlastníčkoupredmetnýchnehnuteľností,čovšaknemávplyvnadobromyseľnosť

nadobúdateľov. Keďže účastníci zmluvy zo dňa 17.08.1972 neurobili žiadny relevantný úkon proti jej
platnosti, boli ňou vôľovo viazaní, čo je z hľadiska dobromyseľnosti rozhodujúce. Faktom tiež zostáva
existencia prípisu Štátneho notárstva Bratislava vidiek zo dňa 24.07.1980 (bez doloženej doručenky), z
ktorého vyplýva výzva doložiť dotazník a výpis z PK s upozornením, že v prípade nečinnosti notárstvo
zmluvu nezaregistruje a spis bez ďalšieho založí do spisovne. Tento prípis súd na rozdiel od žalovanej

strany vyhodnotil len ako dôkaz, že Štátne notárstvo Bratislava vidiek prijalo zmluvu zo dňa 17.08.1972
na registráciu. Inými slovami účastníci tejto zmluvy urobili všetky zákonom vyžadované úkony v
predpísanej forme na prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam. Výnimku platnej zásady, že neznalosť
zákona neospravedlňuje tvoria podľa názoru súdu okolnosti, keď je nielen zákon nejednoznačný, ale
zároveň aj v prípade ak je takýmto postup štátneho orgánu. Ustanovenie § 134 OZ. v znení účinnom v

rozhodnom čase vyžadovalo pre prevod vlastníctva registráciu zmluvy štátnym notárstvom. Registráciu
upravoval v tom čase účinný Notársky poriadok. Podľa jeho ustanovení mohlo štátne notárstvo zmluvu
zaregistrovať, konanie o jej registrácii prerušiť alebo registráciu odmietnuť a to písomným rozhodnutím
s výrokom, odôvodnením, poučením o opravnom prostriedku a to všetko doručiť účastníkom konania
o registráciu zmluvy, v žiadnom prípade však nie bez ďalšieho spis založiť do spisovne. Inými slovami

po splnení všetkých zákonných podmienok a začatí konania o registráciu zmluvy nemožno považovať
právneho predchodcu žalobcu za nedobromyseľného držiteľa vzhľadom na všetky okolnosti, pretože
" vzhľadom na všetky okolnosti" právneho poriadku mal v prípade negatívneho výsledku očakávať
doručeniepísomnéhorozhodnutiaanieodloženiespisudospisovne.Aešteinak,žekonanieoregistrácii
dopadlo pozitívne jej vyznačením na origináli zmluvy.

Keďže teda právny predchodca žalobcu splnil všetky predpoklady nadobudnutia vlastníctva vydržaním,
súd určil vlastníctvo jeho právneho nástupcu k predmetným nehnuteľnostiam.

Konanie v časti proti žalovaných v 1. a 2. rade súd v dôsledku späťvzatia zastavil.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.