Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/345/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221049
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne: L. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom v Prešove,
Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904 so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, právne zastúpený: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom v Košiciach, Nemcovej 22,
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 13C/188/2013 - 253 zo dňa 26.06.2015 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a sa odvolanie voči výroku o zamietnutí žaloby o odklad vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok p o t v r d z u j e .

III. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol návrh
žalobkyne o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina
41, 040 01 Košice pod sp.zn. 3 C 1942/2012, 3 C 1943/2012 a 3 C 1944/2012 zo dňa 19.1.2012,

zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach č.k. 3C/1942/2012, 3C/1943/2012 a
3C/1944/2012 zo dňa 19.01.2012 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 278,59 Eur na účet právneho zástupcu, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovské doložky obsiahnuté v časti XV. Poistných podmienok,
ako aj v Osobitných zmluvných dojednaniach vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú
absolútne neplatné.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Rozsudok považuje

za zmätočný a nepreskúmateľný. Namieta, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a
uviedol, že rozhodcovské rozsudky v dôsledku novely vykonanej zákonom č.335/2014 Z.z. nie sú pre
účastníkov rozhodcovského konania záväzné, čím odpadla vecná legitimácia. Na základe uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal vec a dospel k záveru, že odvolanie

proti prvému výroku rozsudku je potrebné odmietnuť.
4. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
5. Napadnutým prvým výrokom rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na odklad
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov. Takéto rozhodnutie je na prospech žalovaného, pretožalovaný vo vzťahu k tomuto výroku nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania. V Občianskom
súdnomporiadkutakátoexplicitnáúpravasíceabsentovala,avšakCivilnýsporovýporiadokvustanovení
§ 359 už vyslovene uvádza, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané.
6. Z týchto dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby o
odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP.
7. Pokiaľ ide o odvolanie v prevyšujúcej časti, odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.

§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
8. Prvotnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie riešil je, či predmetný vzťah je spotrebiteľský.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Vzhľadom na námietky žalovaného týkajúce sa nespotrebiteľského charakteru poistných zmlúv
odvolací súd dopĺňa, že žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu na jednej strane za dodávateľa,

a to v rámci svojej obchodnej činnosti. Na druhej strane však vystupovala žalobkyňa ako fyzická
osoba - poistník, spotrebiteľ, kde už nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ani v mene
žalovaného, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že uzatvárala poistenie pre prípad dožitia, resp. smrti, čo
nemá s predmetom jej obchodnej činnosti nič spoločné. Odvolací súd si ani nevie predstaviť, ako by vo
všeobecnosti mohlo poistenie pre prípad dožitia, resp. smrti súvisieť s obchodnou alebo podnikateľskou

činnosťou osoby. Žalobkyňa vstupovala do právneho vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľ, s úmyslom
využiť služby žalovaného pre svoju osobnú potrebu, a poistenými osobami boli jej rodinní príslušníci.
V danom prípade je teda naplnená základná požiadavka pre spotrebiteľské zmluvy, a to, že ich
uzatvoril dodávateľ (v tomto prípade žalovaný zastúpený svojou sprostredkovateľkou - žalobkyňou) so
spotrebiteľom (žalobkyňou - poistníkom). O tom, že žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľka svedčí

aj fakt, že v poistných zmluvách je označená rodným číslom. Rodné číslo je pritom identifikátor, ktorý
sa bežne v akýchkoľvek zmluvách používa na označenie fyzických osôb - nepodnikateľov. Ak totižto
zmluvu uzatvára podnikateľ, uvedie ako identifikátor IČO, resp. iné číslo svojho zápisu v príslušnom
registri, na základe ktorého si možno overiť jeho obchodnú činnosť a oprávnenie. Poistné zmluvy teda
správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľské.

11 Ďalšou zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či rozhodcovská doložka,
na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v XV. časti VPP žalovaného
a v Osobitných zmluvných dojednaniach, je podmienkou individuálne dojednanou a v negatívnom
prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná
podmienka).

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
13. Predmetné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozhodcovskú doložku, ktorá

vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv) a
je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
14. Pre platnosť rozhodcovskej doložky sa vyžaduje jej individuálne dojednanie. Na to je potrebné

rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie
podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských
doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formulára, sa zneužíva k záverom o individuálnom

vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie
doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste (hárku) papiera.
15. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok nemôže odvolací súd pripustiť, a odsudzuje to ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v

zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho
a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.
16. Za podmienku, ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola vopred
naformulovaná a spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Ak by podstatu individuálne vyjednanej zmluvnejpodmienky determinovala bez ďalšieho možnosť výberu, zo súdnej kontroly by boli vylúčené všetky
formulárové typové zmeny a doplnky k pôvodnej zmluve, keďže bolo len na spotrebiteľovi, či k
formulárovým zmenám pristúpi. S tým sa odvolací súd nemôže stotožniť, keďže by došlo k popretiu

zmyslu a cieľa ochrany práv spotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu ochrany a podpory
efektívneho vnútorného trhu EÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl. Vo formulároch môžu
byť pre spotrebiteľa dôležité, ale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za každých okolností
je, že spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah formulára. Buď ho akceptuje alebo zmluva nevznikne.
Súdna kontrola bola vytvorená práve z dôvodu ochrany pred diktátom formulárových zmlúv, vrátane

formulárových zmien a doplnkov pripravených vopred dodávateľom. Uvedený cieľ žalovaný náležite
nedocenil, resp. nesprávne interpretoval, o to viac, že ide o medzinárodný záväzok Slovenskej republiky
k EÚ. Navyše, ak by aj žalobkyňa nepodpísala Osobitné zmluvné dojednania, bola by viazaná
rozhodcovskou doložkou upravenou v XV. časti Všeobecných poistných podmienok.
17. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených
požiadaviek odvolacieho súdu (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto

smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky. Z predložených zmlúv nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská doložka
a žalovaný neoznačil žiadne iné relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú
doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne (podľa predstav spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky
arbitráže.Zobsahuspisuvšaktakýtozáverrozhodnenemožnoprijať.Dôvodnetedamožnokonštatovať,

že žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil.
18. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok alebo
odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na jej
obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala.
19.Knámietkeodvolateľaozmätočnostianepreskúmateľnostirozsudku,kdesipodľanázoruodvolateľa

súd prvej inštancie v jednotlivých odsekoch a tvrdeniach odporuje, odvolací súd konštatuje, že ak
by sa odvolateľ lepšie začítal do rozsudku a do svojho vyjadrenia zo dňa 29.01.2014 zistil by, že v
časti odôvodnenia rozsudku, o ktorej odvolateľ tvrdí, že si súd protirečí, súd v skutočnosti len zhrnul a
zopakoval vyjadrenie odvolateľa zo dňa 29.01.2014 (č.l. 177 súdneho spisu).

20. K argumentom žalovaného týkajúcich sa novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č.
335/2014 Z.z. odvolací súd dodáva, že dôsledky vyplývajúce z tejto novely súd prvej inštancie
zohľadnil pri rozhodovaní o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov, keď návrh
so zreteľom na uvedené zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu spomínaná novela nie je
dôvodom na zamietnutie žaloby. Rozhodcovské rozsudky síce účastníkov rozhodcovského konania

nezaväzujú, avšak stále „existujú“ a sú právoplatné. Žalobkyňa sa podanou žalobou nedomáhala
„zrušenia záväznosti rozhodcovských rozsudkov“, ale zrušenia samotných rozsudkov, a skutočnosť, že
rozhodcovské rozsudky už nie sú záväzné, nemá žiadny vplyv na ich existenciu a právoplatnosť. Preto z
dôvoduprávnejistotybolonamiesterozhodcovskérozsudkyzrušiťataktentovýrokrozsudkuodvolaním
zo strany žalobkyne napadnutý nebol.

21. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
v prevyšujúcej časti ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP a stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobcovi v súvislosti
s odvolaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).