Uznesenie Judgement was issued on Friday, February 10, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203412
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1316203412.6

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: Metrostav Slovakia a. s., Mlynské Nivy 68,
Bratislava, IČO: 47 144 190, zastúpeného Tomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, Bratislava, IČO:
36 858 811, proti strane: NSO INVEST, spol. s r.o., Veľká Okružná 2721/39, Žilina, IČO: 44 813 490,
zastúpeného Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom, Veľká Okružná 39, Žilina, o zaplatenie sumy 3 875
826,48eura,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaaonávrhunazriadeniezabezpečovacieho

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd z a k a z u j e strane NSO INVEST, spol. s r.o., IČO: 44 813 490 nakladať, predovšetkým predať,
darovať, zameniť, založiť, zriadiť vecné bremeno, predkupné právo, dohodnúť zabezpečovací prevod
práva k nehnuteľnostiam, vložiť do právnickej osoby, urobiť predmetom akejkoľvek dražby alebo inak
zaťažiť alebo previesť s výnimkou prenechania do odplatného užívania, s nehnuteľnosťami evidovanými
na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Č. ako pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape

parc. č. 7119/3, výmera 42354 m2, druh pozemku: ostatné plochy a parc. č. 14554/50, výmera 714 m2,
druh pozemku: trvalé trávne porasty v lehote do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o nároku na
náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd r o
z h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o výške náhrady trov konania o návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa17.02.2016,podanouprotižalovanémuv1.radeKauflandSlovenskárepublikav.o.s.,
IČO: 35 790 164 a žalovanému v 2. rade: NSO INVEST, spol. s r.o., IČO: 44 813 490 sa navrhovateľ
domáhal, aby súd zaviazal týchto žalovaných v 1. a 2. rade na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 3 147 889,98 eura spoločne a nerozdielne a žalovanému v 2. rade na povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 727 936,50 eura z dôvodu, že medzi navrhovateľom a žalovaným v 2.

rade došlo k uzatvoreniu celkovo troch zmlúv o dielo, a to zmluvy o dielo č. RZ/OC VL/Slovakia/Veľký
Krtíš/ZoD_stavba_zmluva o dielo_13 zo dňa 17. 07. 2014 v znení Dodatku č. 1 (ďalej len zmluva o dielo
A), zmluvy o dielo č. RZ/OC VL/Slovakia/Veľký Krtíš/ZoD_stavba_zmluva o dielo_14 zo dňa 17. 07. 2014
v znení Dodatku č. 1 (ďalej len zmluva o dielo B) a zmluvy o dielo č. RZ/OC VL/Slovakia/Veľký Krtíš/
ZoD_stavba_zmluva o dielo_15 zo dňa 17. 07. 2014 v znení Dodatku č. 1 (ďalej len zmluva o dielo C).
Predmetom zmluvy o dielo A bolo vykonanie diela Supermarketu. Za vykonanie diela sa žalovaný v 2.

rade v § 3 ods. 1 Zmluvy o dielo A zaviazal navrhovateľovi zaplatiť cenu za dielo vo výške 2 741 922,52
eura bez DPH t.j. 3 290 307,02 eura s DPH. Na základe Zmluvy o dielo A vykonával navrhovateľ prežalovaného v 2. rade stavebné práce na realizácii výstavby Stavby OC Veľký Krtíš. Príslušnú časť ceny
za vykonanie práce si navrhovateľ podľa § 4 zmluvy o dielo A uplatnil prostredníctvom čiastkových faktúr
č. 14040067, č. 14040082, č. 14040095, č. 14040139, č. 14040111 a č. 14040126 v celkovej výške 2 499

815,24 eura s DPH, ktoré boli doručené žalovanému v 2. rade. Z uvedených faktúr uhradil žalovaný v 2.
rade len faktúru č. 14040067 a č. 14040082 v celkovej výške 142 417,04 eura. Zvyšné faktúry v celkovej
výške 2 357 398,20 eura žalovaný v 2. rade neuhradil. Medzitým navrhovateľ dokončil a žalovanému v
2. rade umožnil s dokončenou stavbou nakladať, čím v zmysle ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka
došlo k vykonaniu diela. Do užívania dokončeného diela následne vstúpil aj konečný objednávateľ

Stavby OC Veľký Krtíš, ktorým je žalovaný v 1. rade, ktorý stavbu využíva na prevádzku predajne
obchodnej siete Kaufland. Prevádzka predajne je od konca februára 2015 otvorená pre verejnosť.
Zhotovená stavba je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností na liste č. XXXX, ktorý je vedený pre
katastrálne územie K. D. ako stavba - Obchodné centrum Veľký Krtíš. Ako vlastník stavby je v katastri
nehnuteľnostízapísanýžalovanýv 1.rade.Podľaust.§548ods.1Obchodnéhozákonníkaobjednávateľ
je povinný zaplatiť cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva

niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Tým, že navrhovateľ umožnil žalovanému v 2. rade
s dokončenou Stavbou OC Veľký Krtíš nakladať a tým, že do užívania dokončenej stavby vstúpil aj
žalovaný v 1. rade, došlo v zmysle ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka k odovzdaniu diela a tým
aj k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie celej ceny za dielo vo výške 3 290 307,02 eura s DPH.
Okrem uvedeného má navrhovateľ právo na zaplatenie ceny za dielo tiež preto, že navrhovateľ odstúpil

od zmluvy písomne zo dňa 30. 12. 2015 (po vykonaní diela) pre dlhotrvajúce a opakované omeškanie
žalovaného v 2. rade so splnením zmluvných povinností, konkrétne omeškanie žalovaného v 2. rade s
predložením dokladu preukazujúceho zabezpečenie financovania a omeškanie žalovaného v 2. rade so
splnením povinností informovať o zmenách vo financovaní. Odstúpenie od zmluvy žalovaný v 2. rade
prevzal dňa 07. 01. 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ nárok na zaplatenie ceny za

dielo vo výške 3 147 889,98 eura od žalovaného v 2. rade. Dňa 11. 06 2013 uzatvoril so žalovaným v 2.
rade zmluvu o budúcej zmluve na budovu s pozemkom v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15. 10. 2013, ktorej
predmetom bol okrem iného aj budúci prevod Stavby, z čoho vyplýva, že konečným objednávateľom
zhotovenia stavby je žalovaný v 1. rade. Ku konečnému prevodu stavby na žalovaného v 1. rade malo
prísť údajne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 02. 2015, uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade.

Dňa 14. 04. 2015 žalovaný v 1. rade od kúpnej zmluvy odstúpil. Žalovaný v 1. rade sa voči žalovanému
v 2. rade domáhal určenia neplatnosti tohto odstúpenia od zmluvy, pretože toto odstúpenie považoval
za neplatné. K zápisu nehnuteľností na žalovaného v 1. rade nakoniec došlo a je zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník. V právnom vzťahu medzi navrhovateľom a žalovaným v 1. rade teda nastalo
zvýšenie aktív majetkového stavu na úkor navrhovateľa, ktorého majetkový stav sa zhotovením stavby

bez obdržania adekvátnej náhrady znížil. Priznanie priameho nároku navrhovateľa voči žalovanému v 1.
radeanalogickouaplikáciouustanoveníObčianskehozákonníkaobezdôvodnomobohateníjevzhľadom
na vyššie uvedené nielen právne možné, ale v právnom vzťahu medzi navrhovateľom a žalovaným v
1. rade dokonca spravodlivé a účelné. Predmetom zmluvy o dielo B bolo vykonanie diela - zhotovenie
stavby budova predajne B a predmetom zmluvy o dielo C bolo vykonanie diela - zhotovenie stavby

budova predajne C. Dňa 09. 06. 2015 bolo navrhovateľovi zo strany žalovaného v 2. rade doručené
odstúpenie od zmluvy o dielo B a C, čím zároveň došlo k ukončeniu stavebných prác navrhovateľa na
realizácii výstavby budovy predajne B a C. Vzhľadom na to, že plnenia navrhovateľ poskytol žalovanému
v 2. rade a ktoré je žalovaný v 2. rade povinný vrátiť, vyplýva zo znaleckých posudkov č. 14/2015 a
č. 15/2015, ktoré boli vypracované znalcom Ing. Ondrejom Sovom, odbor 370000 stavebníctvo, a tieto

plnenia sú vo výške 278 904,10 eura za realizáciu budovy predajne B a 449 032,40 eura za realizáciu
budovypredajneC.Toznamená,ževsúvislostisozmluvouodieloBazmluvouodieloCmánavrhovateľ
voči žalovanému v 2. rade nárok na zaplatenie hodnoty plnenia 727 936,50 eura.

2. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ na tunajšom súde zároveň podal aj návrh na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému v 3. rade (JUDr.
Zuzane Kolembusovej, notárke) vydať žalovanému v 2. rade peňažné prostriedky vložené do notárskej
úschovy č. N 59712014, U 13/2014, č. ú.:XXXXXXXXX/XXXX v rozsahu sumy 2 160 000,- eura, ďalej
aby súd prikázal žalovanému v 4. rade (PRIMUM s.r.o., Záhradnícka 34, Bratislava, IČO: 35 789 646)
zdržať sa akéhokoľvek plnenia pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 2 160

000,- eura v prospech žalovaného v 2. rade a zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich k
splneniu pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 2 160 000,- eura voči žalovanému
v 2. rade, predovšetkým právnych úkonov smerujúcich k zmene podmienok pre vydanie peňažných
prostriedkov vo výške 2 160 000,- eura žalovanému v 2. rade z notárskej úschovy č. N 597/2014, U13/2014, č. ú.:XXXXXXXXX/XXXX zriadenej notárskym úradom žalovaného v 3. rade, ďalej aby súd
uložil žalovanému v 4. rade povinnosť po nadobudnutí splatnosti pohľadávky na zaplatenie peňažných
prostriedkov vo výške 2 160 000,- eura túto pohľadávku v rozsahu 2 160 000,- eura zložiť do úschovy

na súde, ďalej aby súd zakázal žalovanému v 2. rade nakladať s pohľadávkou na zaplatenie peňažných
prostriedkov vo výške 2 160 000,- eura, ktorú má voči žalovanému v 4. rade.

3. Svoj návrh na nariadenie takéhoto predbežného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že sa
domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci

samej zabezpečí budúci výkon súdneho rozhodnutia tým, že žalovanému v 2. rade zakáže nakladať s
nehnuteľnosťami evidovanými Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom na LV č. XXXX,
k. ú. K. D., obec: Veľký Krtíš, okres: Veľký Krtíš. Navrhovateľ zmenou návrhu zo dňa 14. 12. 2015 v
reakcii na prevod niektorých nehnuteľnosti žalovaného v 2. rade evidovaných Okresným úradom Veľký
Krtíš, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, k. ú. K. D., zmenil pôvodný návrh tak, že žiadal zakázať
nakladanie s nehnuteľnosťami evidovanými na LV XXXX, k. ú. K. D., ktorých vlastnícke právo žalovaný

v 2. rade dovtedy ešte nestihol previesť. Proti uzneseniu súdu, ktorý navrhované predbežné opatrenie
nariadil, podal žalovaný v 2. rade odvolanie, v ktorom ohľadom reálnosti predpokladu nakladania s
nehnuteľnosťami uviedol závažné okolnosti preukazujúce jeho úmysel nakladať s nehnuteľnosťami.
Žalovaný v 2. rade svoj úmysel zaťažiť nehnuteľností podliehajúce predbežnému opatreniu odôvodňuje
údajnou existenciou povinnosti zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaného v 4. rade, avšak žalovaný

v 2. rade existenciu povinnosti uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného v 4.
rade relevantným spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ v zvedenom návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia uviedol, že nehnuteľným majetkom žalovaného v 2. rade sú nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie K. D., t.j. na ňom uvedené pozemky a 2 stavby,
ktorého hodnota už vtedy nepostačovala na uspokojenie nárokov navrhovateľa, ktoré sú vo výške 3 875

826,48 eura. V zmene uvedeného návrhu navrhovateľ oznámil súdu, že od podania tohto návrhu došlo
k prevodu ďalších nehnuteľnosti evidovaných na LV č.XXXX, k. ú. K. D. na odporcu v 4. rade, konkrétne
stavby postavenej na pozemku pare. č. 890/15, označenej ako Obchodné centrum Veľký Krtíš, druh
stavby: rozostavaná budova (v texte aj ako prevedená stavba) a pozemky parcely registra C evidované
na katastrálnej mape parc.č. 890/8, výmera 5408 m2, druh pozemku: Ostatné plochy a parc.č. 890/15,

výmera 3347 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria (v texte aj ako prevedené nehnuteľnosti).
Tieto nehnuteľnosti, ktorých prevod bezprostredne predchádzal nariadeniu predbežného opatrenia sú v
súčasnosti evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom
pre k. ú. K. D. vo vlastníctve žalovaného v 4. rade. V dôsledku prevodu týchto nehnuteľností na iného
vlastníka bezprostredne pred vydaním predbežného opatrenia sa predmetné nehnuteľnosti nemohli

stať predmetom predbežného opatrenia. Týmto prevodom nehnuteľností sa v tejto časti zmaril účel
predbežného opatrenia v rozsahu, ktorý navrhovateľ pôvodne navrhoval v pôvodnom návrhu, t. j.
zákaz nakladania so všetkými nehnuteľnosťami žalovaného v 2. rade evidovanými na LV č. XXXX,
k. ú. K. D.. Podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade obsiahnutého v odvolaní proti nariadenému
predbežnému opatreniu sa v úschove peňazí č. N 597/2014, U 13/2014, č. ú.: XXXXXXXXX/

XXXX (v texte ako úschova) notárskeho úradu žalovaného v 3. rade nachádza suma vo výške 2 160
000,- eura, v ktorej by podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade mala byť obsiahnutá aj kúpna cena
za nehnuteľnosti prevedené bezprostredne pred vydaním predbežného opatrenia na žalovaného v 4.
rade. Na odstránenie uvedeného zmarenia účelu už nariadeného predbežného opatrenia je potrebné
pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny (odplaty) za prevod týchto nehnuteľností, ktorá doposiaľ ešte

nebola žalovanému v 2. rade z notárskej úschovy vyplatená zabezpečiť, a to tak, že sa do právoplatného
skončenia vo veci samej súd žalovanému v 3. rade zakáže vydať žalovanému v 2. rade peňažné
prostriedky vložené do úschovy v rozsahu sumy 2 160 000,- eura, žalovanému v 4. rade uloží povinnosť
zdržať sa vyplatenia pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 2 160 000,- eura
v prospech žalovaného v 2. rade a zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich k splneniu

pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 2 160 000,- eura voči žalovanému v 2.
rade, žalovanému v 4. rade uloží povinnosť po nadobudnutí splatnosti pohľadávky na zaplatenie kúpnej
ceny túto pohľadávku v rozsahu 2 160 000,- eura zložila do úschovy na súde a žalovanému v 2. rade
zakáže nakladať s pohľadávkou na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 2 160 000,- eura.
Všetky navrhované opatrenia smerujú k jedinému cieľu, aby peňažné prostriedky, ktoré sa v súčasnosti

nachádzajú v úschove, žalovaný v 2. rade po ich vyplatení nepoužil na iné účely, ako uspokojenie svojich
splatných záväzkov voči navrhovateľovi, t. j. predíde sa ohrozeniu budúceho výkonu rozhodnutia. Ide o
obdobné zabezpečenie pohľadávky ako v prípade tzv. arestatória pri exekúcii prikázaním pohľadávky,
ktorého účelom je predbežne, rýchlo a účinne zabezpečiť pohľadávky povinného v takej výške, abynásledný výkon exekúcie na podklade exekučného príkazu bol čo najefektívnejší. Ide teda o obdobnú
situáciu ako v prípade vzťahu navrhovateľa, žalovaného v 2. rade a žalovaného v 4. rade, a preto je
nevyhnutné, aby sa aj v ich prípade nariadilo predbežné opatrenie s obdobným účinkom. Vzhľadom

na to, že výška nárokov navrhovateľa je vyššia ako peňažné prostriedky, ktoré navrhovateľ navrhuje
zabezpečiť, nebude zásah do práva žalovaného v 2. rade neprimeraný výške ujmy, ktorá by nakladaním
s týmito peňažnými prostriedkami navrhovateľovi vznikla (teda zmarenie vymoženia nárokov vo výške
3 875 826,49 eura), čím bude zachovaný princíp primeranosti predbežného opatrenia. Uvedené aj
s ohľadom na to, že predbežným opatrením bolo žalovanému v 2. rade už zakázané nakladať s

nehnuteľnosťami evidovanými na LV XXXX, k. ú. K. D., ktorých hodnota je však 536 032,76 eura,
teda hodnota blokovaných nehnuteľností spolu s navrhovaným blokovaním peňažných prostriedkov je
spolu 2 696 032,76 eura, čo je menej ako nároky navrhovateľa vo výške 3 875 826,49 eura. Žalovaný
v 2. rade získal právo na vydanie peňažnej sumy uloženej v úschove v podstatnej časti v dôsledku
materiálov a stavebnej činnosti navrhovateľa realizovanej na základe zmluvy o dielo. Podstatná časť
peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa v úschove predstavuje odplatu, ktorá má byť žalovaným v 2.

rade vyplatená práve za majetok, ktorý na základe zmluvy o dielo zhotovil navrhovateľ na svoje vlastné
náklady. To znamená, že navrhovateľ za svoje finančné prostriedky v podstatnej časti realizoval stavbu,
ktorú žalovaný v 2. rade previedol a odplata za prevod tejto stavby sa nachádza v úschove. Uloženiu
navrhovaných obmedzení žalovaného v 3. rade a 4. rade nebráni ani skutočnosť, že tieto subjekty
nebudú účastníkmi konania vo veci samej, pretože z ust. § 76 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že inej osobe ako

účastníkovi konania možno predbežným opatrením uložiť povinnosť, ak to od nej možno spravodlivo
žiadať. Z charakteru navrhovaných opatrení (zabezpečenie majetku - pohľadávky žalovaného v 2. rade)
jezrejmé,žepovinnostinimiuloženémožnoodžalovanéhov3.a4.radespravodlivopožadovať,pretože
zákazom uloženým žalovanému v 3. rade spočívajúcom v zákaze vydať žalovaným v 2. rade peňažné
prostriedky vložené do úschovy v rozsahu sumy 2 160 000,- eura sa nijakým spôsobom nezmení právne

postavenie žalovaného v 3. rade, pretože z povahy úschovy peňazí vyplýva, že nevyplatenie predmetu
úschovy príjemcovi (žalovanému v 2. rade) a jeho vrátenie zložiteľovi (žalovanému v 4. rade) žalovaného
v 3. rade nijakým spôsobom nezaťaží. Zákazom uloženým žalovanému v 4. rade spočívajúcom v zákaze
vyplatiť žalovanému v 2. rade sumu vo výške 2 160 000,- eura a uložením povinnosti po nadobudnutí
splatnosti pohľadávky túto sumu zložiť do úschovy na súde sa nijakým spôsobom nezmení právne

postavenie žalovaného v 4. rade. Žalovaného v 4. rade sa rovnako negatívne nedotkne ani povinnosť
po nadobudnúť splatnosti pohľadávky túto sumu zložiť do úschovy na súde, pretože žalovaný v 4.
rade by bol povinný predmetnú peňažnú sumu zaplatiť aj bez nariadenia predbežného opatrenia. Na
zistenie, či sa v notárskej úschove skutočne nachádzajú peňažné prostriedky vo výške 2 160 000,-
eura navrhovateľ žiadal, aby súd podľa ust. § 128 O.s.p. uložil povinnosť bezodkladne súdu písomne

oznámiť, aká suma peňažných prostriedkov sa nachádza v úschove, a to jednak žalovanému v 3. rade
a jednak banke Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá vedie bankový účet žalovaného v 3. rade, na ktorom
majú byť uložené peňažné prostriedky, ktoré sú premetom úschovy. K prevodu Stavby OC Veľký Krtíš
navyše došlo počas konkurzného konania na majetok žalovaného v 2. rade. Uznesením Okresného
sudu Žilina zo dňa 23. 01. 2015, sp. zn. 2K/33/2014 bolo totiž voči žalovanému v 2. rade začaté

konkurzné konanie. Nakladaním nehnuteľnosťami žalovaný v 2. rade porušil svoju povinnosť obmedziť
výkon činnosti len na bežné právne úkony po začali konkurzného konania. Prevod nehnuteľnosti,
ktorej hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, sa nepovažuje za
bežný úkon. Okrem toho, že hodnota nehnuteľného majetku žalovaného v 2. rade zjavne nepostačuje
na uspokojenie nárokov navrhovateľa, žalovaný v 2. rade navyše nedisponuje dostatkom finančných

prostriedkov na uspokojenie nárokov navrhovateľa a úmyselne sa vyhýba plneniu zmluvných záväzkov
voči navrhovateľovi ako aj voči ostatným svojim veriteľom. O nedostatku finančných prostriedkov
žalovaného v 2. rade, ako aj o úmyselnom neplnení zmluvných záväzkov voči navrhovateľovi svedčí
skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nebol schopný uhrádzať navrhovateľovi čiastkové faktúry, ktoré
navrhovateľ vystavoval v priebehu vykonávania diela podľa predmetných zmlúv ako právo na zaplatenie

časti ceny za vykonávanie diel v celkovej výške 2 896 920,31 eura, čo svedčí o obave, že žalovaný
v 2. rade nemá v úmysle nároky navrhovateľa uspokojiť. Žalovaný v 2. rade mal v zmysle § 2
ods. 15 predmetných zmlúv povinnosť najneskôr pri ich uzatvorení odovzdať navrhovateľovi doklad
preukazujúci, že má dostatočným spôsobom zabezpečené financovanie platenia ceny diela v celom
rozsahu takým spôsobom, že bude cenu diela schopný platiť riadne a včas. Žalovaný v 2. rade však túto

povinnosť nesplnil a doklad preukazujúci zabezpečenia financovania celej ceny diela navrhovateľovi
nepredložil, čo nasvedčuje tomu, že žalovaný v 2. rade nedisponuje finančnými prostriedkami na
zaplatenie ceny diela a na uspokojenie ostatných nárokov navrhovateľa. Skutočnosti, že žalovaný v 2.
rade nedisponuje finančnými prostriedkami na uspokojenie nárokov navrhovateľa svedčí aj vyjadreniežalovaného v 2. rade v konkurznom konaní vedenom na jeho majetok pred Okresným súdom Žilina
pod sp. zn. 2K/33/2014, kde žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k návrhu na konkurz zo dňa
18. 02. 2015 uviedol, že má v pokladni hotovosť vo výške 15 695,16 eura a peňažné prostriedky na

účte v banke vo výške 51 653,91 eura, t. j. sumu, ktorá sa nepribližuje výške nárokov navrhovateľa.
Ako vyplýva zo zverejnenej účtovnej závierky žalovaného v 2. rade za rok 2014, ktorá je povinne
zverejnená na registri účtovných závierok, a z ďalších dostupných informácií, žalovaný v 2. rade nemá
dostatočné vlastné zdroje na realizáciu projektu, ktorý len v stavebných nákladoch presahuje milióny
eur, po skončení roku 2014 iba neuhradené straty predstavujú sumu 350 000,- eur, preto má aj záporné

vlastné imanie, finančný majetok bol v roku 2013 vo výške cca 8 000,- eur, podľa účtovnej závierky
za rok 2014 len necelých 90 000,- eura, podľa informácie v konkurznom konaní v roku 2015 finančný
majetok bol 67 349,07 eura, zároveň žalovaný v 2. rade nevykazoval ani iný majetok, z ktorého možno
financovať výstavbu za diela. Podľa závierky bol majetok žalovaného v 2. rade vo výške cca 4 milióny
eur, výška záväzkov bola viac ako 4,2 milióna eur, čiže celý majetok je financovaný nezaplatenými
záväzkami.Akovyplynulozpriebehukonkurznéhokonania,žalovanýv2.rademásplatnéaneuhradené

záväzky minimálne voči spoločnosti DOSA Slovakia, s.r.o„ spoločnosti STAVEX TOP, s.r.o. a mestu
Považská Bystrica, pričom žalovaný v 2. rade neuhrádzanie svojich splatných záväzkov odôvodňuje
pochybnými argumentmi, akými je započítanie zmluvných pokút (t. j. nároku, ktorý je už z povahy veci
sporný) voči spoločnosť DOSA Slovakia, s.r.o., resp. nesplnenia podmienok na zaplatenie ceny za
vykonané dielo voči spoločnosti STAVEX TOP, s.r.o.). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 2. rade bude

peňažné prostriedky zaplatené od žalovaného v 4. rade z titulu kúpnej ceny za prevod nehnuteľností
potrebovať na úhradu tiež svojich iných záväzkov. Viaceré obchodné spoločnosti blízke konateľovi a
držiteľovi 100 % obchodného podielu žalovaného v 1. rade - Mgr. Kučerovi a generálnemu zástupcovi
- Romanovi Žigmundovi boli v minulosti neštandardne bez likvidácie vymazané z obchodného registra
pre nedostatok majetku, a to spoločnosť Merinvest s. r. o. (predtým OLEINVEST, s. r. o„ NEFRETITI SK,

s.r.o.), IČO: 36 404 047 bola vymazaná z Obchodného registra, pričom výmazu predchádzalo zrušenie
spoločnosti bez likvidácie z dôvodu, že táto spoločnosť nemá žiaden majetok. Mgr. Róbert Kučera
v tejto spoločnosti pôsobil ako spoločník a Roman Žigmund v tejto spoločnosti pôsobil ako konateľ.
Ako spoločník v tejto spoločnosti pôsobila tiež spoločnosť NEFRETITI, s. r. o., spoločnosť RYERSON
s.r.o. (predtým ETT, EUROPEAN TRAVEL TOURS spol. s r.o.), IČO: 31 384 901 bola vymazaná z

Obchodnéhoregistra,pričomvýmazupredchádzalozrušeniespoločnostibezlikvidáciezdôvodu,žetáto
spoločnosť nemá žiaden majetok. Roman Žigmund v tejto spoločnosti pôsobil ako konateľ a spoločník,
spoločnosť NEFRETITI, s. r. o. (predtým aj UIDL, s.r.o.), IČO: 36 402 711 bola vymazaná z Obchodného
registra, a to dokonca počas prebiehajúceho súdneho konania. Romanovi Žigmund v tejto spoločnosti
pôsobil ako konateľ a majiteľ 100 % obchodného podielu. Mgr. Róbert Kučera pôsobil ako právny

zástupca spoločnosti. Pri takomto spôsobe podnikania osôb stojacích za žalovaným v 1. rade (Mgr.
Róbert Kučera, Roman Žigmund) existuje dôvodná obava, že aj v prípade súdneho sporu, v ktorom
si bude navrhovateľ uplatňovať zaplatenie peňažnej sumy, dôjde k výmazu žalovaného v 1. rade z
obchodného registra, a tým k zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia. Vyššie uvedené skutočnosti a
dôkazy s mierou postačujúcou pre nariadenie predbežného opatrenia osvedčujú existenciu pôvodnej

obavy, že suma, ktorá sa momentálne nachádzajúca v úschove, nebude použitá na uspokojenie nárokov
navrhovateľa, čím dôjde k zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým budú nároky navrhovateľovi
priznané.

4. Tunajší súd uznesením č.k. 23Cb 68/2016 zo dňa 07. 03. 2016 uvedený návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že keďže navrhovateľ svojím návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného predbežného opatrenia,
pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, že zo správania žalovaného v 2. rade možno
vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľovho navrhovaného súdneho
rozhodnutia (samozrejme iba v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej) mohol byť

ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa žalovaného v 2. rade voči jeho eventuálnemu právu, ktorého
sa navrhovateľ samotným návrhom na začatie konania domáhal. Navrhovateľ existenciu dôvodov na
nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by žalovaný v 2. rade svojim konaním
ohrozoval výkon súdnych rozhodnutí vo veci tak, ako to uvádzal navrhovateľ vo svojom návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia nepreukázal, rovnako ako nepreukázal, že je potrebná dočasná

úprava pomerov účastníkov konania. Navrhovateľom uvádzané skutočnosti, že existuje dôvodné
podozrenie, že by žalovaný v 2. rade mohol mať vôľu z predmetnými peňažnými prostriedkami nakladať,
čím by výrazne znemožnil a sťažil následný výkon rozhodnutia v uvedenom súdnom spore, a preto
je potrebné nariadiť ním navrhované predbežné opatrenie súd neakceptoval, pretože navrhovateľomuvedené tvrdenia nemôžu mať za následok samotné nariadenie predbežného opatrenia, najmä keď
nebolo súdu hodnoverne zo strany navrhovateľa preukázané, že správanie žalovaného v 2. rade
by reálne vykazovalo znaky nepochybného zbavovania sa majetku alebo že by žalovaný v 2. rade

mal úmysel s predmetnými peňažnými prostriedkami v prípade ich vydania z notárskej úschovy
akokoľvek nakladať, pričom takéto konanie by navyše malo mať za následok ohrozenie výkonu
rozsudku, ktorým by súd pre prípad úspechu navrhovateľa v samotnom konaní zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žiadané sumy. Súd nepovažoval skutočnosť,
že žalovaný v 2. rade v súčasnosti nedisponuje majetkom vo výške dosahujúcej výšku žalovaného

nároku navrhovateľa, rovnako ako skutočnosť, že žalovaný v 2. rade v má okrem navrhovateľa viacero
dlžníkov za jednoznačne preukazujúcu obavu ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, nakoľko ide
o okolnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v povahe správania žalovaného v 2. rade vo vzťahu k jeho
navrhovateľom naznačovanej snahe zbavovať sa majetku, pričom súd z predložených dôkazov žiadne
takéto správanie žalovaného v 2. rade nedefinoval. Rovnako tomuto záveru súdu svedčí aj fakt, že
navrhovateľomžiadanémunariadeniupredbežnéhoopatrenianatunajšomsúdepodč.k.25Cb467/2015

bolo síce uznesením zo dňa 16. 12. 2015 vyhovené, ale v súčasnosti z dôvodu odvolania žalovaného
v 2. rade je táto vec na odvolacom súde, a teda nie je právoplatne skončená. Súd preto návrh na
nariadenie žiadaného predbežného opatrenia zamietol ako nedostatočne odôvodnený a preukázaný
z hľadiska potreby dočasnej úpravy v zmysle návrhu navrhovateľa nakoľko samotná existencia dlhu,
dlžnej povinnosti alebo prípadného porušenia zmluvy alebo zákona ešte sama osebe nemôže byť

dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože takýmto dôvodom môže byť iba skutočnosť,
ktorá opodstatňuje obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený a súd takúto
skutočnosť v správaní žalovaného v 2. rade z predložených dôkazov nedefinoval.

5. Navrhovateľ na tunajšom súde podal dňa 28. 04. 2016 ďalší návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému v 2. rade nakladať, predovšetkým zdržať
sa právnych úkonov smerujúcich zmene alebo zániku, postúpiť, započítať, založiť, vložiť do právnickej
osoby alebo inak zaťažiť pohľadávku na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 2 160 000,- eura,
ktorú má voči spoločnosti PRIMUM s.r.o, Záhradnícka 34, Bratislava, IČO: 35 789 646 v súvislosti
s prevodom nehnuteľností, v súčasnosti evidovanými na LV XXXX, k. ú. K. D., ďalej aby súd uložil

žalovanému v 3. rade (UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, organizačná
zložka UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336)
povinnosť zablokovať peňažné prostriedky až do výšky 2 160 00,- eura na bankovom účte žalovaného
v 2. rade č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom u žalovaného v 3. rade a aby zakázal žalovanému v 2.
rade nakladať, predovšetkým predať, prenechať do užívania, darovať, zameniť, založiť, zriadiť vecné

bremeno alebo predkupné právo, dohodnúť zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam, vložiť do
právnickej osoby, urobiť predmetom akejkoľvek dražby alebo inak zaťažiť alebo previesť nehnuteľnosti,
evidované na LV č. XXXX, k. ú. K. D. ako:
- stavba postavená na pozemkoch parc. č. 890/9 a 890/10, predajňa B - vnútr. komunikácie, spev. plochy,
druh stavby: Inžinierska stavba,

- stavba postavená na pozemku parc. č. 890/8, predajňa C - vnútr. komunikácie, spev. plochy, druh
stavby: Inžinierska stavba, a
- stavba postavená na pozemku parc. č. 890/8, Predajňa C - pylón, druh stavby: Inžinierska stavba,
a to do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Svoj návrh na nariadenie takéhoto predbežného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že v súčasnosti
sú jediným nehnuteľným majetkom žalovaného v 2. rade nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k. ú.
K. D., t.j. na ňom uvedené pozemky a 2 stavby, ktorých hodnota je podľa znaleckého posudku 661 000,-
eura. Bezprostredne pred nariadením predbežného opatrenia, vydaného tunajším súdom uznesením
č.k. 25Cb 467/2015-149 dňa 16. 12. 2015 a potvrdeného odvolacím súdom dňa 02. 03. 2016 uznesením

č.k. 2Cob 41/2016-371 žalovaný v 2. rade previedol na spol. PRIMUM s.r.o. nehnuteľnosti, ktoré sú
v súčasnosti evidované na LV č. XXXX. V dôsledku prevodu týchto nehnuteľnosti na spol. PRIMUM
s.r.o. bezprostredne pred nariadením uvedeného predbežného opatrenia sa tieto nehnuteľnosti nemohli
stať predmetom uvedeného predbežného opatrenia. V tejto časti sa tak zmaril účel predbežného
opatrenia v rozsahu, ktorý navrhovateľ pôvodne navrhoval v žalobnom návrhu, t. j. zákaz nakladania

so všetkými nehnuteľnosťami žalovaného v 2. rade, evidovanými na LV č. XXXX, k. ú. K. D.. Vzhľadom
na odôvodnenie predmetného predbežného opatrenia je zrejmé, že nebyť prevodu týchto nehnuteľnosti
bezprostredne pred nariadením predbežného opatrenia, bolo by predbežným opatrením zakázané
nakladanie aj s týmito prevedenými nehnuteľnosťami. Podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade sav úschove peňazí č. N 59712014, U 1312014, č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX notárskeho úradu
JUDr. Zuzany Kolembusovej nachádza suma vo výške 2 160 000,- eura, ktorá predstavuje časť kúpnej
ceny za prevedené nehnuteľnosti, ktorá má byť po splnení zmluvne dohodnutých podmienok vyplatená

žalovanému v 2. rade. Jednou z podmienok pre vyplatenie časti kúpnej ceny je zriadenie vecného
bremena žalovaným v 2. rade k pozemku parc. č. 89019, evidovanom na LV č. XXXX, k. ú. K. D.
v prospech pozemkov parc. č. 890/8 a parc. č. 890115 v súčasnosti evidovanými na LV č. XXXX,
k. ú. K. D., ktoré má spočívať v práve prechodu a prejazdu a v práve vedenia inžinierskych sieti
splaškovej kanalizácie. Zriadenie tohto vecného bremena má žalovaný v 2. rade v súčasnosti zakázané

predmetným predbežným opatrením. Podľa podmienok úschovy mala táto úschova trvať do 14. 03.
2016. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade podmienku vyplatenia časti kúpnej ceny nesplnil, boli
podľa podmienok úschovy peňažné prostriedky vo výške 2 160 000,- eura predstavujúce časť kúpnej
cenyvrátenéspäťspoločnostiPRIMUMs.r.o.Prevedenímnehnuteľnostibezprostredneprednariadením
predmetného predbežného opatrenia došlo čiastočne k zmareniu jeho účelu. Na odstránenie tohto
zmarenia je preto potrebné pohľadávku žalovaného v 2. rade, ktorá doposiaľ ešte nebola žalovanému

v 2. rade vyplatená zabezpečiť. Už pri nariadení predmetného predbežného opatrenia dňa 16. 12.
2015 súd vychádzal z toho, že bola osvedčená existencia reálneho ohrozenia výkonu rozhodnutia
vo veci samej, spočívajúceho v ohrození vymáhateľnosti nárokov navrhovateľa. Z rovnakého záveru
vychádzal aj Krajský súd, ktorý v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia uviedol, že navrhovateľ
osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v ohrození budúceho výkonu

rozhodnutia tým, že by došlo k ďalšiemu nakladaniu s majetkom žalovaného v 2. rade. Obava z
ohrozeniarozhodnutiavovecisamejjedanátým,žeexistujeodôvodnenáobava,ževprípadevyplatenia
pohľadávky žalovaného v 2. rade od spoločnosti PRIMUM s.r.o. dôjde zo strany žalovaného v 2.
rade k nakladaniu s týmito peňažnými prostriedkami (majetkom) takým spôsobom, že ich nebude
možné postihnúť výkonom rozhodnutia vo veci samej, t. j. že dôjde k odstráneniu týchto prostriedkov

z majetku žalovaného v 2. rade, čím by vzhľadom na výšku nehnuteľného majetku a ekonomickú
situáciu žalovaného v 2. rade došlo k zmareniu rozhodnutia vo veci samej na zaplatenie 3 875 826,48
eura. Obava, že v prípade vyplatenia pohľadávky žalovaného v 2. rade dôjde k ich odstráneniu z
majetku žalovaného v 2. rade je daná tým, že žalovaný v 2. rade v priebehu posledného roka vykonal
úkony, ktoré vážne a nenávratne negatívne ovplyvnili jeho majetkové pomery, spočívajúce v tom, že

žalovaný v 2. rade previedol na tretie subjekty takmer celý svoj nehnuteľný majetok, avšak v majetku
žalovaného v 2. rade sa za tieto prevody nenachádzajú finančné prostriedky, ďalej žalovaný v 2. rade
zrušil svoj bankový účet, na ktorom sa nachádzali peňažné prostriedky vo výške 2 547 292,45 eura
a tieto peňažné prostriedky previedol neznámym spôsobom, ďalej žalovaný v 2. rade bezprostredne
po právoplatnosti predmetného predbežného opatrenia a po zistení, že navrhovateľ podal návrh na

začatie konania vo veci samej vykonal úkony smerujúce k obídeniu zákazu, ktorý mu bol uložený
predmetným predbežným opatrením, ďalej žalovaný v 2. rade je v dlhodobom a opakovanom neplnení
peňažných záväzkov voči navrhovateľovi , ako aj voči svojim ostatným veriteľom, ďalej žalovaný v 2.
rade v snahe vyhnúť sa plneniu svojich povinností neváha použiť v podstate akékoľvek prostriedky, o
čom svedčí podvodné konanie žalovaného v 2. rade spočívajúce v úmyselnom marení prevodu OC

Veľký Krtíš a prislúchajúcich pozemkov na žalovaného v 1. rade. Obava, že odstránenie peňažných
prostriedkov vyplatených žalovanému v 2. rade bude mať za následok ohrozenie výkonu rozhodnutia
vo veci samej je daná tým, že navrhovateľ má voči žalovanému v 2. rade pohľadávku v enormnej
výške 3 875 826,48 eura s príslušenstvom, ktorú žalovaný v 2. rade nijakým relevantným spôsobom
nespochybňuje, ďalej súčasný nehnuteľný majetok žalovaného v 2. rade, teda tá zložka majetku,

ktorá predstavuje najväčšiu záruku výkonu súdneho rozhodnutia na peňažnú sumu sa v súčasnosti
ani len nepribližuje nárokom navrhovateľa vo výške 3 875 826,48 eura, ďalej žalovaný v 2. rade od
začiatku výstavby nemal zabezpečené financovanie zaplatenia ceny diela, čo nakoniec bez najmenších
pochybností vyšlo najavo v priebehu konkurzného konania a prakticky sa prejavovalo tým, že
žalovaný v 2. rade navrhovateľovi neuhrádzal čiastkové faktúry za vykonanú výstavbu a žalovaný v

2. rade je v zlej ekonomickej situácii, ktorá spôsobuje jeho platobnú nespôsobilosť (napr. výsledok
hospodárenia podľa účtovnej závierky, stav finančných prostriedkov vyplývajúci z konkurzného konania
vedeného pred Okresným súdom Žilina). Žalovaný v 2. rade v priebehu roku 2015 previedol takmer celý
svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby, čo vážne a nenávratne ovplyvnilo jeho majetkové pomery a
tým ohrozil uspokojenie nárokov, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, konkrétne prevod Stavby

OC Veľký Krtíš (spolu s ostatnými pozemkami evidovanými na LV XXXX, k. ú. K. D.) a prevod Stavby
OC Veľký Krtíš- Predajňa C (spolu s 2 pozemkami pôvodne evidovanými na LV č. XXXX, k. ú. K. D.)
na spoločnosť PRIMUM s.r.o. Žalovaný v 2. rade previedol navrhovateľom zhotovenú Stavbu OC Veľký
Krtíš (spolu s ostatnými pozemkami evidovanými na LV XXXX, k. ú. K. D.) na žalovaného v 1. rade,čím došlo k významnému zhoršeniu vymožiteľnosti nárokov navrhovateľa. Zhoršenie vymožiteľnosti
nárokov navrhovateľa potvrdzuje predovšetkým tá skutočnosť, že ani po uplynutí 11 mesiacov od tohto
prevodu nedošlo zo strany žalovaného v 2. rade k akejkoľvek úhrade voči navrhovateľovi. Kúpna cena

za prevod Stavby OC Veľký Krtíš (spolu s pozemkami) bola vo výške 6 840 000,- eura (výška kúpnej
ceny vyplýva z uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 20. 05. 2015, č. k. 11Cb/17/2015-115).
Táto suma bola žalovanému v 2. rade vyplatená. Kúpna cena za prevod Stavby OC Veľký Krtíš-
Predajňa C (spolu s 2 pozemkami pôvodne evidovanými na LV č. XXXX, k. ú. K. D.) na spoločnosť
PRIMUM s.r.o. bola dohodnutá vo výške 4 084 636,80 eura, pričom časť kúpnej ceny vo výške 1 924

636,80 eura bola žalovanému v 2. rade vyplatená. Zvyšná časť vo výške 2 160 000,- eura predstavuje
pohľadávku žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade však deklaroval, že má na bankových účtoch
údajne už iba sumu vo výške 2 613 678,30 eura. Na účtoch žalovaného v 2. rade sa však v súčasnosti
nenachádzajú už ani vyššie uvedené peňažné prostriedky vo výške 2 613 678,30 eura, pretože žalovaný
v 2. rade medzičasom zrušil svoj bankový účet č. XXXXXXXXXX/XX XX, na ktorom sa nachádzali
peňažné prostriedky vo výške 2 547 292,45 eura. To znamená, že žalovaný v 2. rade dokázal v priebehu

niekoľkých mesiacov zo svojho majetku odstrániť peňažné prostriedky vo výške niekoľko miliónov eur
(8,7 mil. eura), ktoré nadobudol za prevod nehnuteľného majetku. Vyššie uvedené prevody majetku
predstavujú podstatné zníženie majetku žalovaného v 2. rade, resp. negatívne ovplyvnenie majetkových
pomerov žalovaného v 2. rade. Za ohrozenie výkonu budúceho rozhodnutia sa považuje konanie
dlžníka, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo

ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, pričom ohrozenie výkonu
budúceho rozhodnutia môže spočívať nie len v tom, že sa majetková podstata dlžníka zmenší, ale tiež
v tom, že sa jeho majetková podstata zmení kvalitatívne, t. j. zložením majetku. Rovnaký názor zastáva
aj právna doktrína, ktorá identicky konštatuje, že ohrozenie výkonu rozhodnutia môže spočívať nielen v
tom, že majetková podstata potenciálneho povinného sa zmení kvantitatívne (zmenší sa), ale aj v tom,

že dôjde ku kvalitatívnym zmenám (k zmene v zložení majetku). Táto kvalitatívna zmena môže spôsobiť
obmedzenie spôsobov exekúcie, ktoré má priamy vplyv na efektívnosť núteného výkonu rozhodnutia.
To je prípad žalovaného v 2. rade, ktorý v poslednom roku previedol takmer všetok svoj nehnuteľný
majetok na tretie subjekty. Obdržanú odplatu za prevod nehnuteľností však žalovaný v 2. rade nepoužil
na úhradu svojich splatných záväzkov (ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil) a sám

priznal, že ku dňu 16. 12. 2016 mal na účtoch v banke už iba sumu vo výške 2 613 678,30 eura. Uvedené
konanie žalovaného v 2. rade je celkom nepochybne konaním, ktoré vykazuje znaky znižovania, resp.
zbavovania sa majetku, takže výkon súdneho rozhodnutia na zaplatenie peňažnej sumy bude zmarený
alebo minimálne podstatne sťažený a je celkom jednoznačne konaním, ktoré negatívnym spôsobom
ovplyvňuje jeho majetkové pomery a spolu s ostatnými okolnosťami uvedenými v žalobnom návrhu

osvedčuje obavu z ohrozenia budúceho rozhodnutia vo veci samej. Za účelom zistenia skutočnosti, či
bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom sa mali nachádzať peňažné prostriedky vo výške 2
547 292,45 eura bol medzičasom zrušený, vykonal právny zástupca navrhovateľa dňa 01. 03. 2016
pokus o vklad peňažných prostriedkov v hotovosti na tento účet, pričom peňažné prostriedky na
tento účet nebolo možné vložiť, čo osvedčuje, že predmetný bankový účet bol medzičasom zrušený.

Deklarovanie peňažných prostriedkov na bankovom účte č.: XXXXXXXXXX/XXXX žalovaným v 2. rade
a jeho následné zrušenie osvedčuje obavu, že žalovaný v 2. rade bude rovnakým spôsobom postupovať
a j v prípade iného svojho majetku, predovšetkým v prípade peňažných prostriedkov, ktoré mu budú
z titulu predmetnej pohľadávky. Jednou z podmienok pre vyplatenie pohľadávky žalovaného v 2. rade
je zriadenie vecného bremena k pozemku parc. č. 890/9 evidovanom na LV č. XXXX, k. ú. K. D. v

prospech pozemkov parc. č. 890/8 a parc. č. 890/15 v súčasnosti evidovanými na LV č. XXXX, k. ú.
K. D., ktoré má žalovaný v 2. rade zakázané predmetným predbežným opatrením, ktorého predmetom
je zákaz akokoľvek nakladať so všetkými nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX. Bezprostredne
po právoplatnosti predmetného predbežného opatrenia vykonal žalovaný v 2. rade úkony smerujúce k
nakladaniu s blokovanými pozemkami tým, že napriek zákazu nakladať nechal v priebehu 2. polovice

mesiaca marec 2016 na vyššie uvedenom blokovanom pozemku parc. č. 890/9 ako a j na blokovanom
pozemku pare. č. 890/10 zapísať záznamom (č. Z - 670/2016) zriadenie údajnej stavby, ktorá je na LV
č. XXXX evidovaná ako: predajňa B- vnútr. komunikácie, spev. plochy, druh stavby: Inžinierska stavba.
Žalovaný v 2. rade zároveň nechal v rovnakom záznamovom konaní (č. Z - 670/2016) zapísať na
pozemku parc. č. 890/8 evidovanom na LV č. 3901, ktorý bol prevedený bezprostredne pred nariadením

predmetného predbežného opatrenia na spoločnosť PRIMUM s.r.o. zriadenie 2 stavieb, ktoré sú na v
súčasnosti na LV XXXX, k. ú. K. D. evidované ako predajňa C- vnútr. komunikácie, spev. plochy, druh
stavby: Inžinierska stavba a predajňa C - pylón, druh stavby: Inžinierska stavba. Ako titul nadobudnutia
týchto novozriadených stavieb sú v súbore popisných informácii v časti B uvedené Rozhodnutia onepridelenísúpisnéhočísla:č.834/2016/00Pzodňa29.03.2016-Z670/16-324/2016;č.844/2016/00P
zo dňa 30. 03. 2016 - Z 702/16 - 331/2016 a č. 845/2016/00P zo dňa 30. 03. 2016 - Z 703/16 -
332/2016.Žalovanýv2.radesatakcelkomjednoznačnesnažíobísťzákazzriadiťvyššieuvedenévecné

bremeno k pozemku parc. č. 89019 tým, že na tomto pozemku nechal na list vlastníctva zapísať stavbu,
ktorá má byť vnútornou komunikáciou - spevnenou plochou, a na ktorú by sa prísne formálne vzaté
nemusel vzťahovať zákaz nakladania uložený predmetným predbežným opatrením. K takejto stavbe
zapísanej na parc. č. 890/9 by tak bolo možné zriadiť vecné bremeno s vlastne identickým obsahom
ako bolo zamýšľané vecné bremeno k pozemku pare. č. 890/9. Všetky 3 novozriadené stavby boli

zapísané ako inžinierske stavby, pričom podľa ust § 6 ods. 2 KZ sa inžinierske stavby v katastri spravidla
nezapisujú. Ak ich teda žalovaný v 2. rade nechal do katastra zapísať, je celkom nepochybné, že s
nimi plánuje nakladať. Úmysel žalovaného v 2. rade nakladať s vyššie uvedenými stavbami celkom
nepochybne vyplýva z toho, že v súčasnosti prebieha vkladové konanie, predmetom ktorého je
predajňa C - vnútr. komunikácie, spev. plochy, druh stavby: Inžinierska stavba, predajňa C - pylón,
druh stavby: Inžinierska stavba. Konanie o povolení vkladu vyššie uvedených nehnuteľnosti sa začalo

dňa 27. 04. 2016 a v súčasnosti prebieha pod č. V-67612016. Konanie žalovaného v 2. rade, ktorým
sa snaží obísť zákaz uložený právoplatným a vykonateľným predbežným opatrením svedčí o tom, že
žalovaný v 2. rade v snahe vyhnúť sa zákazu uloženému právoplatným rozhodnutím súdu neváha
použiť akékoľvek prostriedky. Uvedené konanie tiež odôvodňuje obavu, že žalovaný v 2. rade v snahe
vyhnúť sa splneniu svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi nebude váhať odstrániť zo svojho

majetku peňažné prostriedky, ktoré mu budú vyplatené z titulu jeho predmetnej pohľadávky. Na potrebe
nariadenia predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladať s novozapísanými stavbami nič
nemení skutočnosť, že tieto stavby sú pravdepodobne súčasťou pozemkov parc. č. 890/9 a parc.
č. 890/10 evidovaných na LV č. XXXX, a teda nie sú samostatným predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Ako totiž vyplýva z konštantnej judikatúry súdov, spevnené plochy, resp. vnútorné komunikácie

sa považujú za súčasť pozemku, na ktorom sa nachádzajú. Ako vyplynulo z priebehu konkurzného
konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2K/33/2014, žalovaný v 2. rade v súvislosti
s projektom Veľký Krtíš - Kaufland neuhrádza uplatnené peňažné záväzky, ktoré nie je schopný, resp.
ochotný uspokojiť, a to konkrétne voči spoločnosti DOSA Slovakia, s.r.o. IČO: 36 412 678 peňažný
záväzok vo výške 548 113,07 eura a voči spoločnosti STAVEX TOP, s.r.o. IČO: 36 429 805 peňažný

záväzok vo výške 105 346,26 eura. Podstatnou je ale skutočnosť, že žalovaný v 2. rade vôbec
nespochybňuje vykonanie činnosti týmito dodávateľmi, akurát nie je ochotný za tieto plnenia poskytnúť
odplatu. V priebehu konkurzného konania ďalej vyplynulo, že žalovaný v 2. rade má tiež splatný a
neuhradený peňažný záväzok vo výške 645 615,- eura voči mestu Považská Bystrica, pričom na tento
peňažný záväzok sa v konkurznom konaní neprihliadalo len z dôvodu, že žalovaný v 2. rade predložil

vyhlásenie veriteľa o vedení rokovania o zmene jeho splatnosti. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva,
že žalovaný v 2. rade je v dlhodobom omeškaní s plnením svojich záväzkov a zhotoviteľom, ktorí
mu poskytli plnenia, nie je za poskytnutie týchto plnení ochotný zaplatiť žiadnu odplatu. Ak dôjde k
vyplateniupeňažnýchprostriedkovodspoločnostiPRIMUMs.r.o.žalovanémuv2.radeaichodstráneniu
z jeho majetku, rozhodnutie vo veci samej na zaplatenie 3 875 826,48 eura by s pravdepodobnosťou

hraničiacou s istotou nebolo možné vykonať pre nedostatok postihnuteľného majetku žalovaného v
2. rade, pretože hodnota nehnuteľného majetku žalovaného v 2. rade sa ani nepribližuje žalovanému
nároku navrhovateľa. V dôsledku konania žalovaného v 2. rade po uzatvorení predmetných zmlúv sú
jediným nehnuteľným majetkom žalovaného v 2. rade nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, k. ú. K. D., t.j. na ňom uvedené pozemky a stavba. Tento nehnuteľný majetok žalovaného v

2. rade v súčasnosti podlieha zákazu nakladania, ktorý bol odporcovi v 2. rade uložený predmetným
predbežným opatrením. V tomto nie sú zahrnuté novo zapísané stavby, ktorých vlastníkom má byť podľa
katastra žalovaný v 2. rade. Hodnota všetkých nehnuteľností evidovaných LV č. XXXX, k. ú. K. D. bola
určená znaleckým posudkom č. 06/2016 zo dňa 24. 02. 2016, vypracovaným znalcom Ing. Ondrejom
Sovom na výšku 661 000,- eura. Opatrenia navrhované v tomto návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia smerujú k tomu, aby peňažné prostriedky, ktoré predstavujú pohľadávku žalovaného v 2. rade,
žalovaný v 2. rade po ich vyplatení neodstránil zo svojho majetku, čím sa predíde ohrozeniu výkonu
rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľ žiadal tiež zablokovať peňažné prostriedky na bankovom účte
žalovaného v 2. rade č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom u žalovaného v 3. rade z dôvodu, že na tento
účet majú byť vyplatené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú predmetnú pohľadávku žalovaný v 2.

rade, o čom svedčí text notárskej zápisnice o úschove peňazí č. N 597/2014, U 13/2014. Keďže je výška
nárokov navrhovateľa vyššia ako peňažné prostriedky, ktoré navrhovateľ navrhuje zabezpečiť, nebude
zásah do práv žalovaného v 2. rade neprimeraný výške ujmy, ktorá by nakladaním s týmito peňažnými
prostriedkami navrhovateľovi vznikla (t. j. zmarenie vymoženia nárokov vo výške 3 875 826,49 eura),čím bude zachovaný princíp primeranosti predbežného opatrenia. Uvedené platí aj s ohľadom na
to, že predbežným opatrením bolo žalovanému v 2. rade už zakázané nakladať s nehnuteľnosťami
evidovanými na LV XXXX, k. ú. K. D., ktorých hodnota je však 661 00,- eura, t.j. hodnota blokovaných

nehnuteľností spolu s navrhovaným blokovaním peňažných prostriedkov je spolu 2 821 000, eura, čo je
menej ako nároky navrhovateľa vo výške 3 875 826,49 eura.

7. Tunajší súd uznesením č.k. 23Cb 68/2016 zo dňa 05. 05. 2016 zakázal žalovanému v 2.
rade nakladať, predovšetkým zdržať sa právnych úkonov smerujúcich zmene alebo zániku, postúpiť,

započítať, založiť, vložiť do právnickej osoby alebo inak zaťažiť pohľadávku na zaplatenie peňažných
prostriedkov vo výške 2 160 000,- eura, ktorú má voči spoločnosti PRIMUM s.r.o, Záhradnícka 34,
Bratislava, IČO: 35 789 646 v súvislosti s prevodom nehnuteľností, v súčasnosti evidovanými na LV
XXXX, k. ú. K. D. v lehote do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej, ďalej uložil
žalovanému v 3. rade povinnosť zablokovať peňažné prostriedky do výšky 2 160 00,- eura na bankovom
účte žalovaného v 2. rade č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom u žalovaného v 3. rade v lehote do

30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej a zakázal žalovanému v 2. rade nakladať,
predovšetkým predať, prenechať do užívania, darovať, zameniť, založiť, zriadiť vecné bremeno alebo
predkupné právo, dohodnúť zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam, vložiť do právnickej osoby,
urobiť predmetom akejkoľvek dražby alebo inak zaťažiť alebo previesť nehnuteľnosti, evidované na LV
č. XXXX, k. ú. K. D. ako:

- stavba postavená na pozemkoch parc. č. 890/9 a 890/10, predajňa B - vnútr. komunikácie, spev. plochy,
druh stavby: Inžinierska stavba,
- stavba postavená na pozemku parc. č. 890/8, predajňa C - vnútr. komunikácie, spev. plochy, druh
stavby: Inžinierska stavba, a
- stavba postavená na pozemku parc. č. 890/8, Predajňa C - pylón, druh stavby: Inžinierska stavba, v

lehote do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Uvedené uznesenie č.k. 23Cb 68/2016 zo dňa 05. 05. 2016, ktorým súd nariadil uvedené predbežné
opatrenie, odôvodnil súd tým, že žalovaný v 2. rade previedol na tretie subjekty takmer celý svoj
nehnuteľný majetok, avšak na účtoch žalovaného v 2. rade sa za tieto prevody nehnuteľností

nenachádzajú finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade v priebehu niekoľkých
mesiacov odstránil zo svojho majetku sumu rovnajúcu sa niekoľko miliónom eur je podľa názoru
súdu odôvodnená obava, že tak bude postupovať aj v prípade vyplatenia peňažných prostriedkov od
spoločnosti PRIMUM s.r.o., navyše keď žalovaný v 2. rade zrušil svoj bankový účet č.: XXXXXXXXXX/
XXXX, na ktorom sa nachádzali peňažné prostriedky vo výške 2 547 292,45 eura. Rovnako uvedený

názor súdu podporuje aj skutočnosť, že žalovaný v 2. rade vykonal úkony smerujúce k obídeniu zákazu,
ktorý mu bol uložený predmetným predbežným opatrením, konkrétne realizovanie aktivít s cieľom obísť
zákaz zriadiť k blokovaným pozemkom vecné bremeno a znásobujúce obavu z ukracujúceho nakladania
s peňažnými prostriedkami vyplatenými žalovanému v 2. rade od spoločnosti PRIMUM s.r.o. Uvedené
skutočnosti dostatočne postačujú pre nariadenie predbežného opatrenia osvedčujú obavu, že žalovaný

v 2. rade bude po vyplatení peňažných prostriedkov od spoločnosti PRIMUM s.r.o. s týmito prostriedkami
nakladať tak, aby sa tieto peňažné prostriedky už nenachádzali v jeho majetku v čase právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej, čo by v znamenalo, že budúce rozhodnutie vo veci samej v
prípade úspechu navrhovateľa v konaní nebude možné vykonať pre nedostatok iného postihnuteľného
majetku žalovaného v 2. rade. Navyše vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade nechal na predmetným

predbežným opatrením blokovaných pozemkoch záznamom nanovo zapísať stavbu „predajňa B- vnútr.
komunikácie, spev. plochy" a to aj napriek tomu, že inžinierske stavby sa podľa ust. § 6 ods. 2 zákona
o katastri nehnuteľností do katastra nehnuteľností spravidla nezapisujú je zrejmé, že má v úmysle s
predmetnou stavbou nakladať, čím by došlo k popretiu zákazu nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými
na LV č. XXXX, k. ú. K. D. uloženého právoplatným predbežným opatrením a k ďalšiemu zníženiu jeho

majetku. Na základe uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľom uvádzané skutočnosti, že existuje
podozrenie, že by odporca v 2. rade mohol s predmetnými peňažnými prostriedkami nakladať, čím
by výrazne znemožnil a sťažil následný výkon rozhodnutia v uvedenom súdnom spore, a preto je
potrebné nariadiť ním navrhované predbežné opatrenie súd akceptoval, pretože bolo súdu hodnoverne
zo strany navrhovateľa preukázané, že správanie žalovaného v 2. rade v poslednom období od konca

roka 2015 až do dňa vydania tohto uznesenia reálne vykazuje znaky nepochybného zbavovania sa
majetku alebo predpokladu s prihliadnutím na všetky okolnosti, že žalovaný v 2. rade má úmysel s
predmetnými peňažnými prostriedkami, prípadne nehnuteľnosťami nakladať, pričom takéto konanie by
navyše malo mať za následok ohrozenie výkonu rozhodnutia vo veci samej. Rovnako súd z dôvodovvyššie uvedených prikročil k uloženiu povinnosti žalovaného v 3. rade zablokovať peňažné prostriedky
až do výšky 2 160 00,- eura na bankovom účte žalovaného v 2. rade č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom
u žalovaného v 3. rade.

9. Dňa 14. 10. 2016 vzal navrhovateľ žalobu späť voči žalovanému v 1. rade s odôvodnením, že
žalovaný v 1. rade odkúpil predmetný pozemok od žalovaného v 2. rade a za tento predaj riadne zaplatil
kúpnu cenu podľa podmienok príslušnej kúpnej zmluvy, o čom nemohol mať žalobca pri podaní žaloby
vedomosť. Súd preto uznesením č.k. 23Cb 68/2016 konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil podľa

ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a 2 C.s.p.

10. Navrhovateľ na tunajšom súde podal dňa 12. 01. 2017 jedným písomným podaním návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.

11. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby súd strane zakázal

nakladať, predovšetkým predať, darovať, zameniť, založiť, zriadiť vecné bremeno, predkupné právo,
dohodnúťzabezpečovacíprevodprávaknehnuteľnostiam,vložiťdoprávnickejosoby,urobiťpredmetom
akejkoľvek dražby alebo inak zaťažiť alebo previesť s výnimkou prenechania do odplatného užívania,
s nehnuteľnosťami evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Č. ako pozemky parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape parc. č. 7119/3, výmera 42354 m2, druh pozemku: ostatné plochy a

parc. č. 14554/50, výmera 714 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty.

12. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby súd zriadil záložné
právo k nehnuteľnostiam evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Č. ako pozemky parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 7119/3, výmera 42354 m2, druh pozemku: ostatné plochy

parc. č. 14554/50, výmera 714 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty, na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky navrhovateľa voči strane vo výške 3 875 826,48 eura s príslušenstvom, ktorej zaplatenia
sa navrhovateľ domáha v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.
25Cb/467/2015.

13. Svoje návrhy na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia a zriadenie takéhoto
zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že v súčasnosti sú jediným nehnuteľným
majetkom strany nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k. ú. K. D., t.j. na ňom uvedené pozemky
a 2 stavby, nakladanie s ktorými má strana zakázané predbežným opatrením zo dňa 16. 12. 2015
a nehnuteľnosti evidované LV č. XXXX, k. ú.: Č., t.j. na ňom evidované 2 pozemky, pričom zákazu

nakladania s týmito nehnuteľnosťami sa navrhovateľ domáha týmto návrhom. Z konkurzného konania
sp. zn. 5K/12/2016 vyplynulo, že strana má voči svojím veriteľom záväzky minimálne vo výške 6 030
859,65 eura (prevažne za vykonanie stavebných prác) a za účelom riešenia svojho úpadku strana
poverila správcu konkurznej podstaty vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Obava, že strana
odstráni pozemky evidované LV č. XXXX, k. ú.: Č. z jeho majetku je daná tým, že strana previedla

na tretie subjekty takmer celý svoj nehnuteľný majetok, avšak v majetku strana sa za tieto prevody
nenachádzajú finančné prostriedky, pretože strana tieto peňažné prostriedky previedla na súkromné
účty svojho generálneho zástupcu Romana Žigmunda (ako aj iných osôb), proti strana je v súčasnosti
vedené konkurzné konanie pred Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 5K/12/2016. Vzhľadom na priebeh
konkurzného konania bude s najväčšou pravdepodobnosťou na majetok strany vyhlásený konkurz,

čo znamená, že je prítomná reálna obava, že sa strana bude snažiť bezprostredne pred vyhlásením
konkurzu odstrániť (prípadne zaťažiť) posledný nezablokovaný majetok, pretože po vyhlásení konkurzu
s ním nebude môcť nakladať a strana nadobudla pozemky od spriaznenej osoby - S. F. (partnerky
Romana Žigmunda) až bezprostredne po tom, ako bol na neho zo strany strany podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu a začaté trestné stíhanie pre zločin poškodzovania veriteľa a pre obzvlášť závažný

zločin podvodu. Obava, že odstránenie pozemkov evidovaných LV č. XXXX, k. ú.: Č. bude mať za
následok ohrozenia exekúcie rozhodnutia vo veci samej je okrem platobnej neschopnosti strany daná
tým, že jej speňažiteľný majetok nepostačuje na uspokojenie žalovaných nárokov navrhovateľa. Strana
v priebehu roku 2015 previedla takmer celý svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby, konkrétne prevod
Stavby Obchodné centrum Veľký Krtíš (ako Predajňa A) spolu s ostatnými pozemkami evidovanými

na LV XXXX, k. ú. K. D. na spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s., prevod stavby Obchodné
centrum Veľký Krtíš - Predajňa C (v texte ako Predajňa C) spolu s 2 pozemkami pôvodne evidovanými na
LVč.XXXX,k.ú.K.D.naspoločnosťPRIMUMs.r.o.stranabudovuPredajneAspríslušnýmipozemkami
previedol na spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s. kúpnou zmluvou zo dňa 10. 02. 2015 zakúpnucenuvovýške6840000,-eura.ZtejtokúpnejcenybolastraneodspoločnostiKauflandSlovenská
republika v.o.s. dňa 13. 07. 2016 zaplatená sumu vo výške 6 360 000,- eura a zvyšná časť kúpnej
ceny vo výške 480 000,- eura bude strana vyplatená po tom, ako splní ostatné podmienky podľa kúpnej

zmluvy (v znení dodatku 1). Suma 6 360 000,- eura, ktorú strana obdržala od spoločnosti Kaufland
Slovenská republika v.o.s. za prevod Predajne A sa však už na účtoch strany nenachádza. Strana
budovu Predajne C s príslušnými pozemkami previedla na spoločnosť PRIMUM s.r.o. za kúpnu cenu vo
výške 4 084 636,80 eura. Spoločnosť PRIMUM s.r.o. súdu dňa 16. 09. 2016 oznámila, že z tejto sumy
bola žalovanému za prevod Predajne C s pozemkami zaplatená suma vo výške 3 897 136,80 eura tak,

že dňa 22. 09. 2014 bola zaplatená suma vo výške 1 643,80 eura, dňa 28. 05. 2014 bola zaplatená suma
vo výške 240 000,- eura, dňa 18. 11. 2015 bola zaplatená suma vo výške 41 400,- eura a dňa 04. 05.
2016 bola zaplatená suma vo výške 1 935 000,- eura a suma 37 500,- eura. Zvyšná časť kúpnej ceny vo
výške 187 500,- eura bude strane vyplatená po tom, ako splní ostatné podmienky podľa kúpnej zmluvy.
Suma 3 897 136,80 eura, ktorú strana obdržala od spoločnosti PRIMUM s.r.o. za prevod Predajne C
sa však už na účtoch strany nenachádza. Strana v návrhu zo dňa 02. 09. 2016, ktorým sa neúspešne

domáhalazrušeniapredbežnéhoopatreniazodňa16.12.2016deklarovala,žemánabankovýchúčtoch
a v pokladni už iba sumu vo výške 255 506,58 eura. Takmer rovnakú peňažnú sumu (256 070,83 eura)
uviedla strana aj vo svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní vedenom
pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 5K/12/2016. To znamená, že strana dokázala v priebehu
niekoľko mesiacov zo svojich účtov odstrániť peňažné prostriedky vo výške viac ako 10 miliónov eur

( 10 257 136,80 eura), ktoré nadobudla za prevod nehnuteľného majetku. Ako vyplynulo z trestného
stíhania pre zločin poškodzovania veriteľa a z trestného konania pre obzvlášť závažný zločin podvodu
(v texte ako trestné stíhanie), odstránenie vyššie uvedených peňažných prostriedkov z majetku strany
sa udialo prostredníctvom prevodov peňažných prostriedkov z účtom žalovaného na súkromné účty
RomanaŽigmunda(akoajinýchosôb)tak,žepotom,akobolastranedňa13.07.2015odspol.Kaufland

Slovenská republika v.o.s. zaplatená kúpna cena za prevod Predajne A vo výške 6 360 000,- eura,
previedla strana (zastúpená R. Žigmundom) z bankového účtu strany peňažné prostriedky vo výške 5
500000,-euranaosobnýúčetR.Žigmundač.XXXXXXXXXX/XXXX.R.Žigmund potomvobdobíod25.
08. 2015 do 31. 12. 2015 presunul peňažné prostriedky vo výške najmenej 4 840 000,- eura späť na účet
strany, aby následne dňa 04. 01. 2016 opäť previedol z bankového účtu žalovaného peňažné prostriedky

vo výške 2 545 000,- eura na osobný účet R. Žigmunda č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z týchto peňažných
prostriedkovnabankovomúčteč.XXXXXXXXXX/XXXXpreviedolR.Žigmunddňa27.01.2016peňažné
prostriedky vo výške 2 500 000,- eura na osobný účet jeho priateľky - S. F. č. XXXXXXXXXX/XXXX,
na ktorom má zriadené dispozičné právo aj R. Žigmund. R. Žigmund následne ešte v ten istý deň opäť
zrealizoval bankový prevod týchto peňažných prostriedkov vo výške 2 500 000,- eura z účtu S. F. na novo

zriadený účet R. Žigmunda č. XXXXXXXXX/XXXX. Bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX R. Žigmund
po tomto prevode zrušil. Po tom, ako bola strane dňa 04. 05. 2016 od spol. PRIMUM s.r.o. zaplatená časť
kúpnejcenyzaprevodPredajneCvovýške1935000,-euraa37500,-eura,previedlastrana(zastúpený
R. Žigmundom) hneď na druhý deň 05. 05. 2016 z bankového účtu žalovaného peňažné prostriedky
vo výške 1 970 000,- eura na osobný účet R. Žigmunda č. XXXXXXXXX/XXXX. Dňa 07. 06. 2016 na

pobočke UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. v Žiline nahlásil R. Žigmund hotovostný výber
sumy vo výške 3 550 000,- eura z bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX a zároveň banke oznámil, že
chce uvedený účet zrušiť. Vzhľadom na to, že banka vyhodnotila tieto operácie na účte R. Žigmunda č.
XXXXXXXXX/XXXX ako neobvyklé a súčasne ako podozrenie zo spáchania trestného činu, vykonala
zadržanie neobvyklej obchodnej operácie podľa ust. § 16 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred

legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Na základe týchto
skutočností následne orgány činné v trestnom konaní učinili záver, že R. Žigmund chcel vybrať všetky
finančné prostriedky na svojom osobnom účte č. XXXXXXXXX/XXXX a tieto peňažné prostriedky uložiť
alebo previesť na neznáme miesto pričom je zjavné, že sa jedná o finančné prostriedky strany. Týmto
konaním sa tak snažil znížiť výšku imania strany a znemožniť tak uspokojenie práv veriteľov strany.

Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Žiline preto následne uznesením zo dňa 17. 06. 2016, ČVS:
ORP-663/3VYS-ZA-2016 začal trestné stíhanie pre zločin poškodzovania veriteľa. Prokurátor Okresnej
prokuratúry Žilina zároveň vydal príkaz č. IPO-V-46-1/2016-ZA zo dňa 17. 06. 2016 na zaistenie týchto
peňažných prostriedkov vo výške 3 550 000,- eura na bankovom účte R. Žigmunda č. XXXXXXXXX/
XXXX podľa ust. § 95 Trestného poriadku. Dňa 25. 08. 2016 podal R. Žigmund žiadosť o zrušenie

zaistenia peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX. Táto žiadosť bola uznesením Krajskej
prokuratúry Žilina zo dňa 20. 09. 2016, Kv 58/16/5500-11 zamietnutá. Rovnako bola tiež zamietnutá
ako nedôvodná sťažnosť R. Žigmunda proti uzneseniu Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 20. 09. 2016,
ČVS: Kv 58/16/5500-11 uznesením Generálnej prokuratúry č. IV/3 GPt 329/16/1000-8 zo dňa 26.10. 2016. V trestnom konaní pre zločin poškodzovania veriteľa bolo zároveň konštatované, že strana
mala uzatvorené viaceré zmluvy o dielo s rôznymi dodávateľmi (vrátane navrhovateľa), ktoré zrejme
vedome a úmyselne pripravil tak, aby všetky náklady spojené s výstavbou znášali výlučne zhotovitelia

a nie strana, ktorá. potom následne oprávnené nároky zhotoviteľov uplatnených vo forme vystavených
faktúr úmyselne odmietla akceptovať a vyhlasovala ich za neoprávnene vystavené, čo neustále vo
všetkých prípadoch rovnako odôvodňovala údajným nedodržaním podmienok uvedených v zmluve o
dielo, najčastejšie nedodržaním náležitostí, ktoré má obsahovať faktúra. Orgány činné v trestnom konaní
ďalejkonštatovali,žezdokladovtýkajúcichsabankovýchúčtovstranyjezrejmé,žeR.Žigmundneustále

presúval peňažné prostriedky z účtu strany na svoje súkromné účty a účet jeho priateľky - S. F., pričom
na účtoch strany ostávali len minimálne sumy. V prípade platby, ktorá musela byť uskutočnená výhradne
z účtu strany presunul R. Žigmund zo svojho súkromného účtu vždy za týmto účelom potrebné peňažné
prostriedky na účet strany. V trestných konaniach bolo tiež zistené, že R. Žigmund bol disponentom
všetkých účtov strany, taktiež svojich súkromných účtov a účte svojej priateľky - S. F.. Z uvedeného tak
možno podľa orgánov činných v trestnom konaní predpokladať, že R. Žigmund chcel týmto konaním

chrániť majetok strany pred jeho zablokovaním predbežnými (neodkladnými) opatreniami, resp. pred
jeho postihnutím v exekučnom, prípadne konkurznom konaní. Náhly výber peňažných z bankového
účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, na ktorý R. Žigmund presunul peňažné prostriedky strany a jeho následné
avizované zrušenie nastali podľa názoru orgánov činných v trestnom konaní ako reakcia na to, že
R. Žigmunda kontaktoval vyšetrovateľ KR PZ Žilina za účelom vykonania výsluchu v trestnom konaní

pre obzvlášť závažný zločin podvodu a R. Žigmund sa týmto spôsobom snaží úmyselne zmariť
uspokojenie veriteľov strany. Orgány činné v trestnom konaní tiež zistili, že z účtu strany boli realizované
prevody aj na neznáme účty do bánk na Seyschelloch a Švajčiarska. O pár dní sa zase niektoré
finančné prostriedky vrátili cez Rakúsku banku na účet R. Žigmunda a ten časť z nich zase posielal
na účet strany. Ide teda o konanie strany, ktoré dokonca vykazuje znaky legalizácie príjmu z trestnej

činnosti. Z uvedeného vyplýva, že zrejmým zámerom osôb ovládajúcich stranu bolo držať peňažné
prostriedky úmyselne mimo účtov strany, aby tak nemohli byť postihnuté v rámci exekúcie, prípadne
v rámci konkurzného konania. Týmto je dostatočne preukázaná obava z ohrozenia exekúcie. Konanie
strany navyše vykazuje znaky vysoko sofistikovanej činnosti (využívanie zahraničných subjektov), čo
zvýrazňuje obavu, že nároky veriteľov strany nebude nakoniec možné uspokojiť. Vyššie uvedené

prevody majetku celkom jednoznačne predstavujú podstatné zníženie majetku strany, resp. negatívne
ovplyvnenie jeho majetkových pomerov. V tomto smere si navrhovateľ dovoľuje poukázať na konštantnú
judikatúru súdov, podľa ktorej sa za ohrozenie exekúcie považuje konanie dlžníka, ktorého dôsledkom
je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou
mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. To je presne prípad strany, ktorá previedla takmer

všetok svoj nehnuteľný majetok na tretie subjekty za odplatu 10 257 136,80 eura, avšak na jeho
bankových účtoch sa po týchto prevodoch nachádza už iba suma vo výške 255 506,58 eura, pretože
strany v zastúpení R. Žigmunda tieto peňažné prostriedky preukázateľne previedla na súkromné účty
tretích osôb. Takéto konanie strany je celkom nepochybne konaním, ktoré vykazuje znaky znižovania
(zbavovania sa) majetku, takže exekúcia rozhodnutia na zaplatenie peňažnej sumy bude zmarená alebo

minimálne podstatne sťažená. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20. 06. 2016 podanom na Okresnom
súde Žilina dňa 24. 06. 2016 domáha, aby súd vyhlásil konkurz na majetok strany, ktorá podala
dňa 19. 08. 2016 podľa ust. § 19 ods. 1 ZoKR vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu (ktoré
doplnila dňa 22. 08. 2016), v ktorom uviedla svoj finančný majetok podľa ust. § 1 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o

spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia v celkovej hodnote iba 256 070,83 eura (peňažné
prostriedky na bankových účtoch a hotovosť v pokladni). Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že
strana je podľa ust. § 3 ods. 2 ZoKR platobne neschopná, pretože jej finančný majetok vo výške 256
070,83 eura ani len približne nepokrýva splatné záväzky 4 veriteľov dlžníka, ktoré sú v celkovej výške
6 030 859,65 eura. Ide o záväzky strany voči navrhovateľovi vo výške 3 875 826,48 eura, záväzok

strany voči mestu Považská Bystrica vo výške 645 615,- eura, záväzky strany voči spoločnosti DOSA
Slovakia, s.r.o. vo výške 1 403 801,91 eura a záväzky strany voči spoločnosti STAVEX TOP, s.r.o. vo
výške 105 346,26 eura. Strana v doplnení vyjadrenia zo dňa 22. 08. 2016 uviedla, že okrem extrémne
nízkeho finančného majetku vo výške 256 070,83 eura disponuje tiež „iným“ majetkom údajne vo výške
9 477 377,78 eura. Ide o identický „majetok“, ktorý strany uviedla v jeho neúspešnom návrhu zo dňa

02. 09. 2016 na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 16. 12. 2015, ktorý súd správne nepovažoval
za dostatočný ani na uspokojenie žalovanej pohľadávky. Okrem toho, že tento „iný“ majetok strany
nepostačuje ani na uspokojenie žalovanej pohľadávky, je potrebné uviesť, že týmto „iným“ majetkom
strana nemôže osvedčiť svoju platobnú schopnosť, pretože koncepcia súčasného ZoKR je založená natom, že na účely osvedčenia platobnej schopnosti môže dlžník uviesť iba finančný (likvidný) majetok,
ktorý je taxatívne uvedený v ust. § 1 ods. 1 vyhlášky. Je totiž nelogické, aby dlžník svoju krízu likvidity
(platobnú neschopnosť) vyvrátil poukazom na svoj nelikvidný (nefinančný) majetok, navyše pochybnej

kvality (údajné zmluvné pokuty). Svoju platobnú neschopnosť nakoniec uznala aj sama strana, ktorá
po skončení dokazovania v konkurznom konaní sp. zn. 5K/12/2016 podaním zo dňa 11. 11. 2016
(bezprostrednepredvyhlásenímkonkurzu)navrhlakonkurznémusúduprerušeniekonkurznéhokonania
podľa ust. § 16 ods. 2 ZoKR z dôvodu, aby poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku
v zmysle ust. § 108 ods. 1 ZoKR. Zákonnou podmienkou vypracovania reštrukturalizačného posudku

je jestvujúci alebo hroziaci úpadok dlžníka, t.j. buď platobná neschopnosť alebo predlženie (ust. §
3 ods. 1 ZoKR). Poverením správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku teda strany sama
deklarovala, že uspokojenie nárokov navrhovateľa ako aj ostatných veriteľov je ohrozené a zároveň
fakticky uznala ich záväzky za oprávnené. Strana sa do platobnej neschopnosti dostala výlučne v
dôsledku svojho vlastného konania, keď jej generálny zástupca R. Žigmund previedol takmer všetky
peňažné prostriedky z majetku strany na súkromné účty spriaznených osôb. Jednou z obligatórnych

náležitostí reštrukturalizačného posudku je odôvodnenie, prečo úpadok nastal (ust. 110 ods. 1, písm.
c) ZoKR), resp. podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli
viesť k úpadku (ust. 110 ods. 1, písm. g) ZoKR). Je preto z povahy veci vylúčené, aby bola v
prípade strany povolená reštrukturalizácia na základe predloženého reštrukturalizačného posudku. Na
majetok strany tak bude s najväčšou pravdepodobne vyhlásený konkurz, čo znamená, že je prítomná

reálna obava, že sa strana bude snažiť bezprostredne pred vyhlásením konkurzu odstrániť, resp. inak
znehodnotiť (zaťažiť) posledný nezablokovaný majetok, pretože po vyhlásení konkurzu s ním nebude
môcť nakladať. Pozemky evidované na LV č. XXXX, k. ú. Č. si strana na seba nechala previesť
od spriaznenej osoby - S. F. (partnerky R. Žigmunda). Skutočnosť, že si strana nechala predmetné
pozemky na seba previesť práve od S. F. vyplýva z doplnenia vyjadrenia žalovaného k návrhu na

vyhlásenie konkurzu zo dňa 19. 08. 2016, v ktorom strany na str. 3 uviedla, že prevodom pozemkov
parc. Č. 7119/3 v kat. úz. Č. z pani S. F., nar. XX. XX. XXXX, M. XXXX/XX, Ž. na spoločnosť NSO
INVEST, spol. s.r.o. vstúpila spoločnosť NSO INVEST, spol. s.r.o. do postavenia prenajímateľa tohto
pozemku. K prevodu pozemkov pristúpila strany po tom, ako bol na neho zo strany navrhovateľa
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a začaté trestné stíhanie. Vklad vlastníckeho práva bol povolený

rozhodnutím Okresného úradu Čadca zo dňa 28. 06. 2016, č. V 2589/2016 - 1936/2016. Nadobudnutie
pozemkov evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. Č. bolo potom následne využité na neúspešné osvedčenie
svojej platobnej schopnosti nelikvidným majetkom v doplnení vyjadrenia strany k návrhu na vyhlásenie
konkurzuzodňa22.08.2016,odôvodnenieneúspešnéhonávrhustranyzodňa02.09.2016nazrušenie
predbežného opatrenia zo dňa 16. 12. 2015 a odôvodnenie neúspešnej žiadosti R. Žigmunda zo dňa

25. 08. 2016 o zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v trestnom
konaní pre zločin poškodzovania veriteľa. Ide teda jednoznačne o snahu prevodom pozemkov v rámci
skupiny spriaznených osôb vzbudiť dojem akejsi „podnikateľskej činnosti“, aby sa dosiahlo zamietnutie
návrhu na vyhlásenie konkurzu, zrušenie predbežných (neodkladných) opatrení a zrušenie zaistenia
peňažných prostriedkov v trestnom konaní. Navyše ako vyplýva z verejne dostupných zdrojov, osoby

ovládajúce stranu - R. Kučera (konateľ, spoločník) a R. Žigmund (generálny zástupca) už vykonávajú
svojupodnikateľskúčinnosťprostredníctvominejobchodnejspoločnosti-IMMOBILIENMANAGEMENT,
s.r.o., ktorá má identické sídlo ako strana a rovnako obsadené orgány spoločnosti. Táto spoločnosť
odkúpila od mesta Handlová pozemok na realizáciu výstavbového projektu, ktorého predpokladaná
hodnota má byť vo výške 8 000 000 ,- eura. Spoločnosť IMMOBILIEN MANAGEMENT, s.r.o. odkúpila

predmetný pozemok za sumu 300 000,- eura, pričom ide pravdepodobne o časť peňažných prostriedkov
prevedených z účtov strany na osobné účty R. Žigmunda. Spoločnosť IMMOBILIEN MANAGEMENT,
s.r.o. zároveň pri svojej podnikateľskej činnosti využíva referencie strany v súvislosti s výstavbou
obchodného centra Veľký Krtíš, za ktorého realizáciu sa navrhovateľ domáha odplaty v konaní vo
veci samej. Vzhľadom na to, že návrhy na zrušenie predbežného opatrenia, resp. zrušenie zaistenia

peňažných prostriedkov boli príslušnými orgánmi zamietnuté, a že strana fakticky uznala svoj úpadok
možno dôvodne očakávať, že strana tieto pozemky prevedie opäť mimo svoj majetok, prípadne ich inak
znehodnotí (zaťaží), aby nemohli byť speňažené v rámci exekúcie, prípadne v rámci konkurzu (podobne
ako odstránené peňažné prostriedky vo výške niekoľko miliónov eur). Ak dôjde k odstráneniu pozemkov
evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. Č. z majetku strany, rozhodnutie vo veci samej na zaplatenie 3 875

826,48 eura by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nebolo možné v planej výške vykonať pre
nedostatok iného postihnuteľného majetku strany. Toto nebezpečenstvo je dané predovšetkým tým, že
hodnota majetku strany nepostačuje ani na uspokojenie žalovaného nároku, čo celkom jednoznačne
konštatoval súd v odôvodnení právoplatného uznesenia zo dňa 12. 10. 2016, č. k. 25Cb/467/2015-692.Podľa návrhu strany zo dňa 02. 09. 2016 na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 16. 12. 2015 má
byť údajne hodnota jeho nehnuteľného majetku vo výške 3 146 014,62 eura. Z uvedeného j zrejmé,
že táto výška dokonca nepokrýva ani žalovaný nárok navrhovateľa vo výške 3 875 826,48 eur, nie to

nároky jej ostatných veriteľov. V návrhu zo dňa 02. 09. 2016 na zrušenie predbežného opatrenia zo
dňa 16. 12. 2015 ako svoj speňažiteľný majetok ďalej uvádza už len zostatky na účtoch v banke a
zostatok pokladničnej hotovosti v celkovej výške 255 506,58 eura a motorové vozidlo v údajnej hodnote
32 319,36 eura, t.j. majetok, ktorý sa ani len nepribližuje žalovaným nárokom navrhovateľa. Strana
nakoniec v návrhu zo dňa 02. 09. 2016 na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 16. 12. 2015 uviedla,

že je vlastníkom údajných pohľadávok v celkovej výške 6 331 421,05 eura. K tomuto súd v uznesení
zo dňa 12. 10. 2016 č. k. 25Cb/467/2015-692 správne poznamenal, že na tieto údajné pohľadávky
neprihliada, pretože v súčasnosti nie je možné prezumovať ako prípadné súdne konania (ak budú
žalovaným vôbec iniciované) vôbec dopadnú a či tieto údajné pohľadávky budú vôbec strane vyplatené.
Strana sa navyše v návrhu zo dňa 02. 09. 2016 pokúsila uviesť súd do omylu tvrdením, že po prevode
pozemkov evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. Č. vstúpila do postavenia prenajímateľa v nájomnej zmluve

medzi spoločnosťou Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a S. F., vzhľadom k čomu údajne disponuje
pohľadávkou z titulu nájomného za obdobie december 2014 - august 2016 vo výške 658 922,35 eura.
Podľa ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúdateľ vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu
sovšetkýmijehozákladnýmiatribútmi.Nanadobúdateľavšakneprechádzajúpohľadávkyprenajímateľa,
ktoré vznikli za trvanie pôvodného právneho vzťahu, napr. pohľadávka na nájomné (porovnaj napr.

rozsudok NS ČR zo dňa 05. 09. 2007, sp. zn. 29 Odo 1149/2005 alebo rozsudok NS ČR zo dňa 09.
05. 2009, sp. zn. 30 Cdo 85/2008). Strana preto prevodom pozemku nemohla za žiadnych okolností
nadobudnúť pohľadávku voči spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vo výške 658 922,35 eura.
Pohľadávku z titulu nájomného voči spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. nemohla strana
nadobudnúťtiežzdôvodu,žepodľaust.Čl.IV.ods.2nájomnejzmluvysanájomzačínapoprávoplatnosti

stavebného povolenia za účelom uskutočnenia stavby. Strana (vedomá si tejto skutočnosti) pokúsila
sa uviesť súd do omylu tým, že k návrhu priložila rozhodnutie obce Svrčinovec č. 276/2014, ktoré je
však rozhodnutím o udelení súhlasu na výrub drevín a nie stavebným povolením. Strana tiež predložila
obsiahly zoznam údajných zmluvných pokút v celkovej výške 1 025 623,53 eura, ktoré jej údajne vznikli
voči jej dodávateľom stavebných prác a materiálov (navrhovateľ, DOSA Slovakia, s.r.o., STAVEX TOP,

s.r.o., NL-MONT s.r.o. a S. S. - ALUSTAV), avšak existenciu pohľadávok na zaplatenie zmluvných pokút
nijako nepreukázala. Predložila iba výzvy na zaplatenie zmluvných pokút v astronomických výškach
prevažne voči zhotoviteľom, ktorí pre stranu vykonali reálne stavebné práce a dodali stavebný materiál.
Údajnézmluvnépokutynebolizostranydodávateľovstranyakceptovanéaaninavýzvuzaplatené.Preto
nemožno odôvodnene predpokladať ich zaplatenie a ich následne použitie na uspokojenie splatných

záväzkov strany. O neexistencii pohľadávok na zaplatenie zmluvných pokút svedčí aj tá skutočnosť, že
strana si ani jednu z týchto pohľadávok v údajne celkovej výške 1 025 623,53 eura neuplatnila žalobou
na súde. Strana v návrhu zo dňa 02. 09. 2016 ďalej uviedla, že má pohľadávku v celkovej výške 3 952
500,- eura voči svojmu generálnemu zástupcovi (spriaznenej osobe) - R. Žigmundovi údajne z titulu 3
zmlúv označených ako zmluva o poskytnutí krátkodobej bezúročnej pôžičky s dobou splatnosti 2 roky,

ktoré podpísal - R. Žigmund a strana, za ktorú konal na základe plnomocenstva tiež R. Žigmund, t.j.
zmluvu podpísala za obidve zmluvné strany rovnaká osoba. Na základe týchto zmlúv boli z účtu strany
prevedené peňažné prostriedky na osobné účty R. Žigmunda č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom pre tento
skutok - prevedenie peňažných prostriedkov z majetku strany na osobné účty R. Žigmunda - je vedené
trestné stíhanie pre zločin poškodzovania veriteľa. V súvislosti s trestným stíhaním pre poškodzovanie

veriteľa bolo vydané opatrenie Okresnej prokuratúry v Žiline, ktorým boli na osobnom účte Romana
Žigmunda č. XXXXXXXXXX/XXXX zaistené peňažné prostriedky vo výške 3 570 000,- eura, ktoré si R.
Žigmund previedol z majetku strany a ktoré sa pokúsil vybrať z bankového účtu v hotovosti. Existenciu
údajnýchpohľadávokstranyvočispoločnostiKauflandSlovenskárepublikav.o.s.aspoločnostiPRIMUM
s.r.o. strana v návrhu zo dňa 02. 09. 2016 nijakým spôsobom nepreukázala, pretože nie je zrejmé,

kedy sú tieto údajné pohľadávky splatné, prípadne, aké sú podmienky ich vzniku a či tieto podmienky
strana vôbec dokáže splniť. Z absencie týchto tvrdení sa teda možno domnievať, že podmienky
vzniku týchto pohľadávok ešte nenastali, takže ich nemožno považovať za majetok strany. K údajným
pohľadávkam strany na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 6 000,- eura voči spoločnosti
WINDOR automatické dvere, s.r.o. „v likvidácii“, na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 9 711,19

eura voči DOSA Slovakia, s.r.o. a pohľadávku vo výške 11 500,- eura voči Y.D. E. ALMONTA sa ani
nie je potrebné vyjadrovať vzhľadom na ich nepatrnú výšku k žalovanému nároku vo výške niekoľko
miliónoveur.Okremtoho,žejestranavúpadkuzdôvoduplatobnejneschopnosti,ktorúsisamaprivodila,
jej speňažiteľný majetok nepostačuje na uspokojenie žalovaných nárokov navrhovateľa. Vzhľadom nato, že výška nárokov je vyššia ako hodnota pozemkov, ktoré navrhovateľ navrhuje zabezpečiť, ako aj
hodnota pozemkov, ktoré sú už zabezpečené predbežným opatrením zo dňa 16. 12. 2015, nebude
zásah do práv strany neprimeraný výške ujmy, ktorá by nakladaním s týmito peňažnými prostriedkami

navrhovateľovi vznikla, čím bude zachovaný princíp primeranosti neodkladného (zabezpečovacieho)
opatrenia. Ak by bol strane uložený iba zákaz nakladať s pozemkami existuje obava, že sa osoby
ovládajúce stranu pokúsia obísť zákaz nakladať s pozemkami napr. tým, že dôjde k uzatvoreniu dohody
o odstúpení od zmluvy medzi stranou a S. Oravcovou, čím dôjde k zrušeniu kúpnej zmluvy od začiatku
(ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vlastnícke právo S. F. by sa tak obnovilo bez ohľadu na

zákaz nakladania s pozemkami a táto zmena by sa do katastra nehnuteľností zapísala záznamom.
Vzhľadom na spriaznenosť S. F. s osobami ovládajúcimi stranu a vzhľadom na to, že strana sa už v
minulosti pokúsila obísť zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, možno tento postup očakávať aj v prípade
pozemkov evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. Č.. Z osvedčenia existencie nároku na zaplatenie 3 875
826,48 eura vychádzal aj Krajskú súd v Bratislave, keď v odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia č.k.
2Cob/41/2016-371 zo dňa 02. 03. 2016 konštatoval, že navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu

nároku. Krajský súd v Bratislave zároveň v odôvodnení uviedol, že strana potvrdila, že za vykonanie prác
navrhovateľovi prakticky nezaplatila. Z osvedčenia existencie nároku na zaplatenie 3 875 826,48 eur
vychádzal aj súd, keď uznesením nariadil predbežné opatrenie zo dňa 05. 05. 2016. Nárok navrhovateľa
uznala za oprávnený nakoniec aj sám strana poverením správcu vypracovaním reštrukturalizačného
posudku v konkurznom konaní sp. zn. 5K/12/2016 vedenom na návrh navrhovateľa.

14. Navrhovateľ k návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho
opatreniapripojilakodôkazyokremdoterazpredloženýchlistinnýchdôkazovvkonanínasledovnélistiny:
uznesenieČVS:ORP-663/3VYS-ZA-2016zodňa17.06.2016,príkazč.IPO-V-46-1/2016-ZAzodňa17.
06. 2016, uznesenie Krajskej prokuratúry Žilina ČVS: Kv 58/16/5500-11 zo dňa 20. 09. 2016, uznesenie

Generálnej prokuratúry č. IV/3 GPt 329/16/1000-8 zo dňa 26. 10. 2016, zaslanie podnetu na trestné
stíhanie Krajského riaditeľstva PZ č. KRPZ-BB-OKP6-280-016/2016 zo dňa 16. 06. 2016, návrh strany
v konaní č.k. 5K 12/2016 zo dňa 11. 11. 2016, poverenie správcu stranou v konaní č.k. 5K 12/2016 zo
dňa 11. 11. 2016, uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5K 12/2016 zo dňa 18. 11. 2016, Handlovské
noviny z mája 2016, kúpnu zmluvu č. 10/2016, generálnu plnú moc strany Romanovi Žigmundovi zo

dňa 03. 06. 2014, výpisy z katastra nehnuteľností k. ú. Č. a výpis z obchodného registra spoločnosti
IMMOBILIEN MANAGEMENT, s.r.o.

15. I. Posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

16. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

19. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa ust. § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak

sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23.Podľaust.§329ods.2C.s.p.preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčasevydaniauznesenia
súdu prvej inštancie.

24. Podľa ust. § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.25. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania
alebo zabezpečenie predpokladaného výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového

vymedzenia vyplýva, že sa ním neodkladne upravujú pomery strán konania za predpokladu, že je
to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením neodkladného opatrenia
nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným
rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd
na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje

potreba neodkladnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva je povinný súdu preukázať,
prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ neodkladného
opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
odvoláva v zmysle ust. § 326 ods. 2 C.s.p., pričom o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán
sporu nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti.

26. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva
(nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán sporu
alebo aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon
súdneho rozhodnutia v dôsledku správania sa strany ohrozený. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať fakt, že bez neodkladného opatrenia by

bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu
takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej
povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom na
nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný
budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený.

27. Keďže návrhom svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil predpoklady
na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázal predloženými listinnými
dôkazmi, uvedenými v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia podľa ust. § 326 ods. 2 a nasl.
C.s.p., že zo správania strany možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon

navrhovateľovho navrhovaného súdneho rozhodnutia (samozrejme v prípade úspechu navrhovateľa
v konaní vo veci samej) mohol byť ohrozený z dôvodu správania sa strany voči jeho eventuálnemu
právu, ktorého sa navrhovateľ formou splnenia povinnosti strany domáhal vo svojej žalobe. Navrhovateľ
existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by strana svojim
konanímohrozovalavýkonsúdnychrozhodnutívovecitak,akotouvádzalnavrhovateľvosvojomnávrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne preukázal.

28. Uvedený záver súdu odôvodňujú skutočnosti vyplynuvšie z predložených listinných dôkazov
preukazujúce, že strana previedla na tretie subjekty takmer celý svoj nehnuteľný majetok za odplatu
10 257 136,80 eura, avšak na jeho bankových účtoch sa po týchto prevodoch nachádza už iba

suma vo výške 255 506,58 eura, pretože strany v zastúpení R. Žigmunda tieto peňažné prostriedky
preukázateľnepreviedlanasúkromnéúčtytretíchosôb.Vzhľadomnato,žestranavpriebehuniekoľkých
mesiacov odstránila zo svojho majetku sumu rovnajúcu sa niekoľko miliónom eur je podľa názoru súdu
odôvodnená obava, že tak bude postupovať aj v prípade prípadného nakladania s nehnuteľnosťami
evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Č. ako pozemky parcely registra „C“ evidované na

katastrálnej mape parc. č. 7119/3, výmera 42354 m2, druh pozemku: ostatné plochy a parc. č. 14554/50,
výmera 714 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty, navyše keď strana zrušila svoj bankový účet
č.: XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom sa nachádzali peňažné prostriedky vo výške 2 547 292,45 eura.
Rovnako uvedený názor súdu podporuje aj skutočnosť, že v konkurznom konaní na majetok strany
podala strana dňa 19. 08. 2016 vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu, v ktorom uviedla svoj

finančný majetok v celkovej hodnote iba 256 070,83 eura (peňažné prostriedky na bankových účtoch a
hotovosť v pokladni) a z osvedčenia existencie nároku na zaplatenie 3 875 826,48 eura vychádzal aj
Krajskú súd v Bratislave, keď v odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia č.k. 2Cob/41/2016-371 zo dňa
02. 03. 2016 konštatoval, že navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu nároku a zároveň v odôvodnení
uviedol, že strana potvrdila, že za vykonanie prác navrhovateľovi prakticky nezaplatila, pričom z

osvedčenia existencie nároku na zaplatenie 3 875 826,48 eura vychádzal aj súd, keď uznesením nariadil
predbežné opatrenie zo dňa 05. 05. 2016. Nárok navrhovateľa v konečnom prípade uznala za oprávnený
nakoniec aj sám strana poverením správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku v konkurznom
konaní sp. zn. 5K/12/2016 vedenom na návrh navrhovateľa.29. Na základe uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľom uvádzané skutočnosti, že „existuje
podozrenie, že vyššie uvedené prevody majetku celkom jednoznačne predstavujú podstatné zníženie

majetku strany, resp. negatívne ovplyvňujú jeho majetkové pomery“. Za ohrozenie exekúcie súd
považuje konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone
rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, čo
v prejednávanom prípade je prípad strany, ktorá previedla takmer všetok svoj nehnuteľný majetok
na tretie subjekty za odplatu 10 257 136,80 eura, avšak na jeho bankových účtoch sa po týchto

prevodoch nachádza už iba suma vo výške 255 506,58 eura tak, ako je vyššie uvedené. Takéto konanie
strany je celkom nepochybne konaním, ktoré vykazuje znaky zbavovania sa majetku, takže exekúcia
rozhodnutia na zaplatenie peňažnej sumy bude buď úplne zmarená alebo minimálne podstatne sťažená.
Z uvedených dôvodov preto súd považoval za potrebné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie súd,
pretože bolo súdu hodnoverne zo strany navrhovateľa preukázané, že správanie strany v období od
konca roka 2015 až do dňa vydania tohto uznesenia reálne vykazuje znaky nepochybného zbavovania

sa majetku alebo predpokladu s prihliadnutím na všetky okolnosti, že strana má úmysel s predmetnými
peňažnými prostriedkami, prípadne nehnuteľnosťami nakladať, pričom takéto konanie by malo mať za
následok ohrozenie výkonu rozhodnutia vo veci samej.

30. Súd preto rozhodol o návrhu na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia tak, že ho nariadil

ako dostatočne odôvodnený a preukázaný z hľadiska potreby dočasnej úpravy v zmysle návrhu
navrhovateľa, nakoľko boli navrhovateľom preukázané skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by
prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, pričom súd takúto skutočnosť v doterajšom
správaní sa strany mal z predložených dôkazov za preukázanú.

31. Súd nariadil neodkladné opatrenie len na určený čas v zmysle ust. § 330 ods. 1 C.s.p, pričom týmto
časom bola lehota do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej.

32. II. Posúdenie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia

33. Podľa ust. § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa ust. § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

35. Podľa ust. § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

36. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia predpokladá rovnako ako inštitút neodkladného opatrenia
naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania zriadením záložného práva na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za
predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. O návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní,

ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia takéhoto záložného práva je
povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že
navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 344 a § 326 ods. 2 C.s.p.

37. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby boli osvedčené skutočnosti, ktoré
odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania strany ohrozený.
Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
preukázať fakt, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
(exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí

byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama
osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na zriadenie
zabezpečovaciehoopatreniamôžubyťlenskutočnosti,ktoréopodstatňujú obavu,žebyprípadnýbudúcivýkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany by mohlo byť takýmto dôvodom jej konanie, ktoré
podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt.

38. Súd mal pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia za to, že s týmto
návrhom zároveň podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd týmto uznesením
vyhovel, dostatočne zabezpečuje nakladanie strany s predmetnými nehnuteľnosťami, že nie je podľa
názoru súdu potrebné zriaďovať k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve strany záložné právo,
pretože súd zakázal nariadeným neodkladným opatrením strane s týmito nehnuteľnosťami akokoľvek

disponovať, čo sa súdu javilo ako dostatočné zabezpečenie uvedených nehnuteľností vo vzťahu k
prípadnému budúcemu navrhovateľovmu právu voči strane v prípade úspechu navrhovateľa v konaní
vo veci samej.

39. Súd preto rozhodol o návrhu na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia tak, že ho nariadil ako
dostatočneodôvodnenýapreukázanýzhľadiskapotrebydočasnejúpravyvzmyslenávrhunavrhovateľa

40. Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44.Podľaust.článku4ods.1C.s.p.aksaprávnavecnedáprejednaťarozhodnúťnazákladevýslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

45. Podľa ust. článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

46.Súdmuselprirozhodovaniachonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaanávrhunazriadenie

zabezpečovacieho opatrenia riešiť otázku trov týchto konaní. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až §
262 C.s.p. absolútne opomenul riešiť otázku ako trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, tak trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd použil ust. článku
4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd

prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“)
sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ (článok 4 ods.

2 C.s.p.) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za
zákonné, že o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o
nároku na náhradu trov konania na zriadenie zabezpečovacieho súd rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej, pričom o výške náhrady trov týchto konaní rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.