Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/769/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203959
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914203959.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: C. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. XXX, za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7,

Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom AK Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 481,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 02. 06. 2015 č. k. 13C/122/2014-35, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť
nahradiť trovy konania Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., na účet právneho zástupcu vo výške
82,48 Eur.

II. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, n e m á n á
r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu vo veci samej o zaplatenie sumy
481,99 Eur s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť

nahradiť vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 82,48 Eur za
dva úkony právnej služby spolu s dvoma režijnými paušálmi (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
písomného vyjadrenia) s odôvodnením, že občianske združenie - v tom čase vedľajší účastník na strane
žalovanej v písomnom vyjadrení dôvodne namietal neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, a pretože
žalobca bol v konaní neúspešný, priznal mu právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania odvolaním napadol v zákonnej lehote žalobca. Napadnutý výrok označil za rozporný s
procesnouúpravouvedľajšiehoúčastníctvaaúpravounáhradytrovkonania.Podľaodvolateľazhľadiska
výsledkukonaniarozhodujúcehopreaplikáciu§142ods.1OSPvedľajšíúčastníkvovzťahukúspechuči
neúspechuvtomtokonanínemážiadnyvzťah.Postavenievedľajšiehoúčastníkasarozhodnutímvoveci
samej logicky nezmenilo, a preto je aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 OSP v tomto prípade vylúčená.

Rozhodnutiu ďalej vytýkal, že z neho nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania. Pritom otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná
od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám.
Predpokladá sa, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený vykonávať svoju
činnosť. Poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6M Cdo 5/2013, podľa ktorého: „Nepriznanie
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou, a teda

aj ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde
sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch vSlovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva
na súde.“ Podľa jeho názoru odôvodnené právne zastúpenie môže byť namieste len v mimoriadne
obtiažnych právnych veciach. Inak ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je

zameranénavykonávaniesvojejčinnosti,alejeprostriedkomgenerovaniatrovprávnehozastúpenia.Má
za to, že procesný úspech žalovanej objektívne nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka, je preto
dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná náhrada
trov právneho zastúpenia.

3. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie právny zástupca Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z.
Poukázal na to, že žalobca podáva opakovane nedôvodné žaloby voči spotrebiteľom, ktorí sa v
konaní nevedia brániť. Vedľajší účastník sa vyjadril v rozsahu, ktorý považoval za potrebný pre
dôsledné bránenie práva žalovaného, ako spotrebiteľa, tento bol v konaní úspešný. Nesporne mu
vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne vynaložené, ale viedli aj k úspechu
žalovaného spotrebiteľa. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zároveň uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len „CSP“), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom
ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1

CSP a contrario rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania dovtedajšieho
vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Banská Bystrica, v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis

Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle prechodných ustanovení platný a
účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1, 2 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Napadnutý výrok o trovách konania sa týka trov priznaných v konaní subjektu, ktorý mal do 30. 06.

2016postavenievedľajšiehoúčastníkavystupujúcehonastranežalovaného.Krajskýsúdmuselskúmať,
či môže s označeným vedľajším účastníkom v danej veci konať aj za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.

7. Z obsahu spisu zistil, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorým bolo
rozhodnuté aj o trovách konania, je zo dňa 02. 06. 2015, odvolanie bolo podané dňa 06. 07. 2015, to

znamená, že aj odvolacie konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Zákonodarca
v ustanovení § 93 ods. 2 OSP, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zvýšil ochranu
spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania
takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom
takýmto predpisom je aj Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

8. V súlade s ustanovením § 470 ods. 4 CSP mohol krajský súd konanie s dovtedy označeným vedľajším
účastníkom konania dokončiť, pretože podľa uvedeného zákonného ustanovenia konania začaté do 30.
06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06.
2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

9. Civilný sporový poriadok v prípade právnickej osoby zriadenej za účelom ochrany práv spotrebiteľa
nepozná u nej označenie vedľajšieho účastníka, takáto právnická osoba môže mať postavenie
osobitného subjektu podľa ustanovenia § 95 CSP, musia však byť splnené aj ďalšie zákonné podmienky,
platné od 01. 07. 2016. Táto okolnosť však neznamená, že by pri procesnom postupe krajského

súdu, ktorý rozhoduje o odvolaniach podaných do 30. 06. 2016, nemohol konanie dokončiť s dovtedy
označeným vedľajším účastníkom pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Krajský súd takéto konanie
dokončí v súlade s ustanovením § 470 ods. 4 CSP ako aj s čl. 2 a čl. 3 základných princípov zákona
č. 160/2015 Z. z., keď na strane dovtedajšieho vedľajšieho účastníka musí existovať právna istota ako
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor, v ktorom vystupuje a uplatňuje nároky,

bude rozhodnutý v súlade so zákonom, jeho princípmi, ako aj Ústavou Slovenskej republiky.

10. V zmysle uvedeného krajský súd, ako súd odvolací, na základe odvolania žalobcu, ktoré sa týkalo
práve výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trovkonania, s označeným združením konal, pretože časť konania sa ho dotýkala podľa platných predpisov
účinných do 30. 06. 2016.

11. Zo spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri náhrade trov konania postupoval podľa ustanovenia §
142 ods. 1 OSP a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania z dôvodu, že tento vystupoval
na strane úspešnej žalovanej. K námietke žalobcu, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené v
otázke účelnosti trov konania, odvolací súd uvádza, že právny zástupca dovtedajšieho vedľajšieho
účastníka poskytol v konaní nevyhnutnú právnu pomoc za účelom ochrany žalovanej, ako spotrebiteľky,

priznal teda trovy za úkon prevzatia príprava zastúpenia a podanie písomného vyjadrenia k veci. Súd
prvej inštancie síce stručne, ale dostatočne jasne vysvetlil, že vedľajší účastník v písomnom vyjadrení
dôvodne namietal neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, čo znamená, že tento úkon považoval
zároveň za účelne vynaložený. Odvolací súd preskúmal tento úkon vedľajšieho účastníka - vyjadrenie
vo veci samej a má za to, že je dostatočne určitý a konkretizovaný na danú vec, preto nesúhlasí odvolací
súd s tvrdením o šablónovitom podaní tak, ako rozvádza v odvolaní žalobca. Podľa názoru odvolacieho

súdu v danej veci možno dospieť bez pochybnosti k záveru, že uvedený úkon právnej služby možno
hodnotiť ako účelný, pretože bez akýchkoľvek pochybností rozoberá daný konkrétny prípad.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o trovách Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., za vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a

2 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania dovtedajšieho vedľajšieho účastníka rozhodol odvolací súd
tak, že náhradu týchto trov odvolací súd tomuto subjektu nepriznal, pretože odvolacie konanie,
predmetom ktorého je rozhodovanie o trovách vedľajšieho účastníka, rozhodne nemožno považovať za

konanie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom napomohlo spotrebiteľovi. Rozhodovanie o trovách konania
je záležitosťou súdu, ktorý mal povinnosť o trovách konania rozhodnúť v zmysle platných predpisov,
teda vyjadrovanie sa k tomu, či trovy konania v prvoinštančnom konaní boli alebo neboli účelnými
trovami, je vecou súdu, ktorý o náhrade trov konania rozhoduje podľa zákona, v zmysle príslušných
zásad o náhrade trov konania a príslušnej judikatúry. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval písomné

vyjadrenie právneho zástupcu Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., v odvolacom konaní za účelné.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).