Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/227/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411200387
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6411200387.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána

Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci
navrhovateľov 1/ M. K., nar. XX. XX. XXXX, 2/ P. K., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom Y. V. XX,
XXX XX A. M., obaja zastúpení Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, navrhovateľka 2/ právne zastúpená JUDr. Alžbetou
Slašťanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Matice slovenskej č. 6, 965 01
Žiar nad Hronom, proti odporcovi M. U. A., a. s., so sídlom V. N. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné

námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, odporca aj vedľajší účastník na strane odporcu právne
zastúpení spoločnosťou Beňo & Partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie Svätého
Egídia č. 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, za účasti Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom,
so sídlom Námestie Matice slovenskej č. 6, 965 01 Žiar nad Hronom, o určenie neplatnosti zmluvy o
poskytnutí úveru, na základe odvolania navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 5C/16/2011-190 zo dňa 12. 09. 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/16/2011-251
zo dňa 20. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/16/2011-190 zo dňa 12. 09. 2012 v spojení s
opravným uznesením č. k. 5C/16/2011-251 zo dňa 20. 04. 2015, potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa
12. 09. 2012 č. k. 5C/16/2011-190 (v poradí druhým rozsudkom) zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/
o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru „I. T.“ č. ú. XXXXX-XX, uzatvorenej medzi M., a. s., A.
a navrhovateľmi 1/ a 2/ dňa 17. 06. 2005 (prvý výrok). Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil solidárnu povinnosť

nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v celkovej výške 1 152,10
Eur, k rukám ich právneho zástupcu (druhý výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa pôvodne domáhali
určenia, že Zmluva o poskytnutí úveru „I. T.“ č. ú. XXXXX-XX zo dňa 17. 06. 2005 je neplatná. Zároveň
sa domáhali i určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX zo
dňa 17. 06. 2005. Okrem toho žiadali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť im primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 6 000,- Eur.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že o vyššie uvedených uplatnených nárokoch navrhovateľov 1/
a 2/ pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 5C/16/2011-135 zo dňa 19. 10. 2011. Na základe odvolania
voči uvedenému rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/38/2012-165 zo dňa
30. 03. 2012 jeho rozsudok vo výroku, ktorým určil, že Zmluva o poskytnutí úveru je neplatná a vsúvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ
v uvedenom (prvom) rozsudku zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ o určenie neplatnosti Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti i návrh na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6

000,- Eur, v týchto častiach (výrokoch) je jeho pôvodný rozsudok právoplatný, pretože tieto výroky neboli
napadnutéodvolaním.Predmetomjehoaktuálnehorozhodovaniapretobudeužlennávrhnavrhovateľov
1/ a 2/, ktorým sa domáhajú určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o poskytnutí úveru.
V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový súd konštatoval, že má preukázané, že medzi
účastníkmi konania, konkrétne medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom bola dňa 17. 06. 2005 uzavretá

Zmluva o poskytnutí úveru „I. T.“ č. ú. XXXXX-XX (ďalej len „zmluva o poskytnutí úveru“, resp.
„zmluva o úvere“). Keďže ide o zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľmi, ktorí boli v
postavení spotrebiteľov, a odporcom, ktorý bol v postavení dodávateľa, zisťoval, či obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti (rešpektujúc i právny názor vyslovený
odvolacím súdom vo vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí) uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú

podmienku považuje zmluvné dojednanie podľa bodu 4.2 úverovej zmluvy v znení: „Neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy sú OP, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré
nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve. V prípade zmeny OP z dôvodov tam uvedených
sa za neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy považujú OP, zverejnené v priestoroch pobočiek banky.“
I keď toto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v zmysle článku 6 ods. 1

Smernice 93/13/EHS a § 41 Občianskeho zákonníka táto neprijateľná zmluvná podmienka sama o sebe
nespôsobuje neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy, teda predmetnej zmluvy o úvere nakoľko táto spĺňa
všetky základné náležitosti zmluvy o úvere. Túto skutočnosť nespochybnila ani Okresná prokuratúra
v Žiari nad Hronom, ktorá vstúpila do tohto konania. Na základe uvedeného právneho záveru (že
existencia vyššie uvedenej neprijateľnej zmluvnej podmienky nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy

ako celku) návrh navrhovateľov 1/, 2/ zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Odporca bol v konaní plne úspešný, a preto mu podľa uvedeného
ustanovenia priznal náhradu trov konania, ktorých výšku a spôsob určenia podrobne špecifikoval v
odôvodnení rozhodnutia.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali navrhovatelia 1/, 2/ (prostredníctvom pôvodného
právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali, aby odvolací napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolania
vyjadrili nesúhlas so záverom okresného súdu, že i napriek tomu, že v zmluve o úvere bola konštatovaná

existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky, táto sama o sebe nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy
o úvere. Uviedli, že „naďalej trvajú na tom, že Zmluva o poskytnutí úveru ... je neplatná v celosti a
to z dôvodu, že obsahuje viaceré neprijateľné podmienky (taxatívne vymedzené v žalobe), ktoré sú v
rozpore s právom na ochranu spotrebiteľa.“ Nestotožňujú sa s právnym názorom okresného súdu, že „v
prípade napadnutých podmienok, nejde o takú podmienku, ktorá by svojou neplatnosťou spôsobovala

neplatnosť zmluvy ako celku.“ Uviedli, že „spotrebiteľské právo je výnimkou zo zásady zmluvnej slobody.
Nemožno poprieť, že ide o výnimku, ktorá je dôležitá, je odôvodnená rozumnými etickými, morálnymi aj
ekonomickýmiúvahamiavprávnomporiadkumámiesto.“Pokiaľsaokresnýsúd„vosvojomodôvodnení
odvoláva na čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, kde je vyjadrená požiadavka, aby spotrebiteľská zmluva
bola naďalej pre strany záväzná, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“,

tak v tejto súvislosti uviedli, že „majú za to, že existencia zmluvy by sa mala posudzovať na základe
subjektívnehokritéria,čicelkováneplatnosťnieje prespotrebiteľavýhodnejšia.“Vpredmetnom
prípade je zjavné, že odporca len využil ich neodbornosť (ako spotrebiteľov) a ich nízku uvedomelosť
o ich právach a povinnostiach, pretože v prípade ak by po vysvetlení zistili obsah zmluvy o úvere a
existenciuneprijateľnýchpodmienok,kpodpisutakejtozmluvybynikdynepristúpili.Uviedli,žeuzavretím

zmluvy o úvere a prípadným plnením jej zmluvných podmienok sa im „nedobrovoľne zmenia životné
podmienky tak majetkové ako aj sociálne, čo môže smerovať až k tomu, že prídu o strechu nad hlavou
a o svoju vlastnú domácnosť, a to len preto, že jedného dňa im «šikovný maklér» zaklopal na dvere
a ponúkol v prípade podpisu pár dokumentov, veľa peňazí, ktoré budú pomaly v čiastkach splácať a v
prípade, keď si nebudú môcť dovoliť ani túto malú splátku, takéto ich riziko je poistené a zaplatí to za nich

niekto iný.“ Takto v skutočnosti vnímajú a vnímali „poskytnutie sporného úveru“. Záverom odôvodnenia
odvolania uviedli, že „si dovoľujú tvrdiť, že všetky z napadnutých podmienok Zmluvy o poskytnutí úveru
spôsobujú intenzívnu nerovnováhu, je možné ich kvalifikovať ako neprijateľné podmienky, sú v rozpores dobrými mravmi a sú podstatné tak pre plnenie zo zmluvy ako aj pre zabezpečenie zmluvného plnenia
a teda nie je možné ich oddeliť od zvyšku spotrebiteľskej zmluvy.“

Odporca (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov
žiadal, aby odvolací súd „odvolanie žalobcov v celom rozsahu zamietol“ a priznal mu „náhradu trov
prvostupňového aj odvolacieho konania“. Z uvedeného možno vyvodiť, že teda de facto žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľov uvedenou v
odvolaní poukázal na to, že „je potrebné rozlišovať medzi neplatnosťou jednotlivých neprijateľných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách a medzi neplatnosťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy“. Zotrval
na už skôr vyjadrenom názore, že jednotlivé napadnuté zmluvné podmienky nie sú neprijateľnými
podmienkami. Predmetná zmluva o poskytnutí úveru „obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere a to označenie strán, sľub poskytnutia úveru, sľub jeho vrátenia, ďalšie základné podmienky
- istinu, výšku mesačnej splátky, splatnosť, deň čerpania úveru, dátum a miesto uzavretia zmluvy,
vlastnoručné podpisy strán resp. ich zástupcov.“ V tejto súvislosti uviedol, že žiadnu z týchto podstatných

náležitostí navrhovatelia neoznačili za neprijateľnú zmluvnú podmienku a k tým podmienkam
zmluvy, ktoré označili za neprijateľné, neuviedli v čom ovplyvňujú platnosť zmluvy ako celku
a dokonca ani neuviedli aká škoda im v súvislosti s nimi vznikla. Ich tvrdenia sa obmedzili
iba na všeobecné frázy, že uvedené podmienky spôsobujú „intenzívnu nerovnováhu“ a sú v rozpore s
dobrými mravmi. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľov, že neplatnosť zmluvy o úvere by bola pre

nich výhodnejšia uviedol, že táto ich argumentácia „je nanajvýš zmätočná, nakoľko v prípade vyhlásenia
Zmluvy o úvere za neplatnú, by boli zmluvné strany povinné si vydať všetko, čo na základe tejto
zmluvy od druhej strany získali. V takom prípade by navrhovatelia boli povinný vrátiť do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku určujúceho neplatnosť zmluvy celý poskytnutý úver, čo by v ich prípade
zrejme nebolo možné, nakoľko neplatia ani zmluvné dohodnuté mesačné splátky úveru.“ Odporca

poukázal i na skutočnosť, že navrhovatelia „pri podpise Zmluvy o poskytnutí úveru nemali
proti zmluvným podmienkam, ktoré neskôr označili za neprijateľné, žiadne výhrady. Namietať ich začali
až v čase, keď sa ich finančná situácia zhoršila natoľko, že neboli schopní riadne poskytnutý úver ďalej
splácať. Podaním žaloby sa chceli vyhnúť tak splácaniu poskytnutého úveru ako aj prípadnému výkonu
záložného práva a navyše sa pokúsili zlepšiť si finančnú situáciu uplatnením nároku na zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 Eur.“ Záverom uviedol, že „Zmluva o poskytnutí
úveru ako celok nemôže byť v žiadnom prípade vyhlásená za neplatnú z dôvodu neplatnosti jednotlivých
zmluvných podmienok, ktoré neobsahujú podstatné náležitosti zmluvy.“

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §

212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 s použitím § 156 ods. 3 O. s. p.
a odvolaním napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15. 10. 2008) odvolací súd

rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniť nazdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu i samotným napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu vo veci samej, ktorým zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ o určenie
neplatnosti predmetnej Zmluvy o poskytnutí úveru je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné
a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ustanovením
§ 219 ods. 2 O. s. p.) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty navrhovateľov 1/ a 2/ uvedené v odvolaní. V prvom rade konštatuje, že právny názor
prvostupňového súdu, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje (len) zmluvné dojednanie
podľa bodu 4.2 úverovej zmluvy je vecne správny. Správny je i jeho následný právny záver, že i
keď toto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v zmysle článku 6 ods.1 Smernice 93/13/EHS a § 41 Občianskeho zákonníka táto neprijateľná zmluvná podmienka sama o
sebe nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy o úvere, pretože zmluva o úvere sama osebe spĺňa všetky
základné zákonné (podstatné) náležitosti zmluvy o úvere a uvedená neprijateľná zmluvná podmienka

žiadnym spôsobom „nedeformuje“ alebo „nemodifikuje“ samotný obsah a predmet úverovej zmluvy, t.j.
inak povedané, žiadnym spôsobom neovplyvnila subjektívne práva a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú
pre účastníkov tohto záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou
odporcu uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu, že navrhovatelia jednak neoznačili za neprijateľnú zmluvnú
podmienku žiadnu zo základných zákonných (podstatných) náležitosti zmluvy o úvere, a v prípade iných

podmienok ktoré označili za neprijateľné, neuviedli v čom konkrétne ovplyvňujú platnosť
úverovej zmluvy ako celku. Ich tvrdenia v tomto smere sa skutočne obmedzili iba na všeobecné frázy,
že uvedené podmienky spôsobujú „intenzívnu nerovnováhu“ a sú v rozpore s dobrými mravmi.

Keďže (ako už bolo uvedené vyššie) súdom konštatovaná neprijateľná zmluvná podmienka nebola
spôsobilá privodiť neplatnosť celej úverovej zmluvy, a v konaní nebol preukázaný ani iný dôvod jej

neplatnosti, nakoľko spĺňa všetky základné zákonné (podstatné) náležitosti zmluvy o úvere, okresný
súd rozhodol vecne správne, keď návrh navrhovateľov o určenie jej neplatnosti zamietol. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

Navrhovatelia napadli odvolaním rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda de facto i v
súvisiacom výroku o trovách konania. Pretože odvolací súd je (podľa § 212 ods. 1 O. s. p.) rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný i v prípade odvolania do výroku o trovách konania a navrhovatelia v odvolaní
nenamietali, resp. nespochybnili správnosť výpočtu trov konania priznaných odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu, odvolací súd sa týmto aspektom (výškou priznaných trov konania)

nezaoberal. Skúmal len to, či na strane odporcu a vedľajšieho účastníka existoval procesnoprávny
dôvodu (základ) na priznanie trov konania.
Z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. V tomto prípade je nesporné, že odporca a vedľajší účastník na strane odporcu boli

v konaní plne úspešní a preto okresný súd postupoval vecne správne, keď im v súlade s citovaným
ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu účelne vynaložených trov konania. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že navrhovatelia neuviedli žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná (§ 150 ods. 1 O. s. p.).

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo výroku
o trovách konania.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v tomto odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie

citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania
si však nevyčíslil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo spisu (§ 151
ods. 2 O. s. p.) a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.