Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205386
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114205386.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: C. J., bytom J. nad J., ul. A. K. XXXX/X, zastúpená

JUDr. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, ul. Novomeského 1322/16,
proti odporkyni: C. T., bytom P., ul. Q. 8, zastúpená JUDr. Katarínou Balážovou, advokátkou so sídlom
v Trenčianskych Tepliciach, Štvrť SNP 123, o zaplatenie 4.800 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr.
Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.03.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby

súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť jej sumu 9.800 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 01.03.2014 do zaplatenia. Zároveň si uplatnila aj právo na náhradu
trov konania. Tento návrh odôvodnila tým, že odporkyňa, ktorá je jej sestra, v presne nezistený deň
v období od 05.01.2012 do 16.01.2012 na základe ich predchádzajúcej vzájomnej dohody prevzala
od nej za účelom dočasnej úschovy sumu 9.800 eur, ktorú vzápätí za jej prítomnosti vložila na svoj
účet v Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Trenčín. Podľa ústnej dohody sa odporkyňa zaviazala
vrátiť jej sumu 9.800 eur keď ju o to navrhovateľka požiada. Napriek tomu, že ju opakovane telefonicky

žiadala o vrátenie tejto sumy, odporkyňa ju odmietla vrátiť. Tým sa bezdôvodne obohatila. Listom zo
dňa 18.02.02014 navrhovateľka prostredníctvom jej právneho zástupcu vyzvala odporkyňu na vrátenie
žalovanej sumy, avšak odporkyňa na túto výzvu nereagovala.

Dňa25.04.2014bolosúdudoručenépodanienavrhovateľky,obsahomktoréhoboločiastočnéspäťvzatie
návrhu v časti 5.000 eur. Toto späťvzatie odôvodnila tým, že túto sumu jej odporkyňa uhradila v čase po
podaní návrhu, a to dňa 15.04.2014. Zároveň kolkovými známkami zaplatila súdny poplatok za návrh,

ktorý nebol dotknutý čiastočným späťvzatím, vo výške 289,50 eur.

Na základe takto zmeneného návrhu súd vydal dňa 20.05.2014 vo veci platobný rozkaz, proti ktorému
podala odporkyňa riadny odpor. V ňom v podstate odmietala tvrdenie navrhovateľky, že má povinnosť
vrátiť jej sumu prevyšujúcu 5.000 eur, teda sumu 4.800 eur. Je pravdou, že dňa 10.01.2012 vložila na
svoj účet sumu 9.800 eur, ale z tejto sumy patrilo 4.800 eur jej. Vzhľadom k § 172 ods. 6 Občianskeho
súdneho poriadku v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto

upravený posledný návrh.

Právnyzástupcanavrhovateľkynapojednávaníuviedol,ženavrhovateľkazotrvávanapísomnomnávrhu
v časti, ktorá nebola dotknutá čiastočným späťvzatím návrhu, a rovnako na skutočnostiach, ktoré sú vnávrhu uvedené. Navrhovateľka má za to, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úschove, na
základe ktorej si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že odporkyňa sa takisto pridržiava skutočností
uvedených v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Ich podstatou je to, že žiadna nesplnená
povinnosť odporkyne voči navrhovateľke neexistuje. Je pravdou, že dňa 10.01.2012 bola vložená aj
navrhovateľkina suma peňazí vo výške 5.000 eur na bankový účet, ktorého majiteľkou je odporkyňa,
avšak tieto peniaze boli navrhovateľke vrátené dňa 15.04.2014, o čom existuje doklad. Zvyšná suma

vo výške 4.800 eur boli vo vlastníctve odporkyne. Ďalej poukazuje na to, že v zmysle Občianskeho
zákonníka pri zmluve o úschove je miestom plnenia bydlisko uschovávateľa, pričom odporkyňa mala
ochotu vrátiť peniaze navrhovateľke v zmysle tohto ustanovenia. Nakoniec jej sumu 5.000 eur poukázala
na bankový účet. Preto má odporkyňa za to, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu nedôvodný.

Navrhovateľka v rámci svojho výsluchu uviedla, že s odporkyňou sú sestry, pričom v dôsledku vzniknutej

situácie sa vzťahy medzi nimi zhoršili. Predchádzalo tomu to, že sa rozvádzala so svojim bývalým
manželom, pričom v priebehu rozvodového konania riešili aj ich majetkovú situáciu. Dňa 14.12.2011
od svojho bývalého manžela G. J. prevzala sumu 2.500 eur a dňa 05.01.2012 sumu 9.058 eur. Pri
oboch odovzdávaniach týchto peňazí bol prítomný aj priateľ odporkyne pán W.. C.. Dňa 05.01.2012
po odovzdaní sumy 9.058 eur spolu išli domov a on jej navrhol, aby obdržanú sumu peňazí dala na

účet jej sestry, teda odporkyne. Následne ju aj odporkyňa prehovárala, aby tak urobila. Nemala dôvod
im nedôverovať a nakoniec tak urobila. Dňa 10.01.2012 sa stretli pri G. J. v Trenčíne. Na stretnutie si
priniesla sumu 9.800 eur v obálke a išli vložiť peniaze na jej účet. Zamestnankyni banky uviedla, že
chce na účet svojej sestry vložiť peniaze za účelom úschovy. Ako vkladateľ na bankovom doklade bola
uvedená odporkyňa. Neuviedla sa ako vkladateľ, lebo im dôverovala. Dňa 13.03.2012 sa uskutočnilo

pojednávanie, na ktorom bola rozvedená. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov s bývalým manželom uzatvorila dohodu a následne si kúpila byt. V rámci rekonštrukcie bytu sa
angažoval aj W.. C.. Koncom októbra 2013 jej volala odporkyňa, aby všetko zahodili za hlavu, teda to, že
mali zhoršené vzťahy s pánom W.. C., ktorého vyhodila z bytu a pohádali sa. Vtedy jej povedala, aby jej
vrátila peniaze, na čo jej odporkyňa povedala, že žiadne jej peniaze nemá a nemá jej čo vrátiť. Následne

spoluniekoľkokráttelefonickykomunikovali.Chcelasasodporkyňoustretnúťzaúčelomvráteniapeňazí,
avšak odporkyňa stretnutie odmietala. Posledný pokus o vrátenie peňazí bola predžalobná výzva, ktorá
je obsahom spisu. Následne podala túto žalobu. Dňa 06.12.2012 jej pán W.. C. priniesol bločky celkovo
na sumu 4.800 eur, ktoré nesúviseli s rekonštrukciou bytu a chcel, aby preplatila tieto bločky. Tieto bločky
mu nepreplatila. Na to, že mala dispozičné právo k bankovému účtu, na ktorý boli vložené peniaze,

si nepamätá. Nič v tejto súvislosti nepodpisovala. Ohľadne účtu odporkyne v G. J. od vloženia peňazí
nebola.

Odporkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že je pravdou to čo uviedla navrhovateľka, že sú sestrami a
ich vzťah sa zhoršil. Navrhovateľka bola v roku 2011 v rozvodovom konaní, mala určitý obnos peňazí od

svojho bývalého manžela a navrhla jej, aby si ich mohla u nej fyzicky uložiť. Odporkyňa jej navrhla, aby
ich uložila na jej bankový účet. Dňa 10.01.2012 sa stretli a sumu 5.000 eur vložila na jej účet. Zvyšná
suma 4.800 eur, boli jej vlastné peniaze, ktoré vložila takisto na jej účet. Túto sumu 4.800 eur mala
našetrenú a uloženú doma. Nepamätala si na to, či navrhovateľka mohla alebo nemohla disponovať
peňažnými prostriedkami na jej účte. Vie, že povedala zamestnankyni banky, aby mohla disponovať aj

navrhovateľka týmto účtom, avšak nepamätá si, že by niečo podpisovala. V októbri 2013 navrhovateľke
volala, pretože chcela vedieť, prečo sa už dlhší čas neozýva. Navrhovateľka plakala do telefónu, avšak o
vrátenie sumy 5.000 eur ju vtedy nepožiadala. Predžalobnú výzvu na vrátenie žalovanej sumy si riadne
prevzala, avšak čakala, že ju navrhovateľka osobne navštívi. Túto výzvu ignorovala a sumu 5.000 eur
navrhovateľke zaplatila dňa 15.04.2014 až na základe žaloby. Hocikedy jej chcela túto sumu vrátiť, keby

ku nej prišla a požiadala ju o to. Vrátenie sumy 5.000 eur podmieňovala podpísaním dohody o urovnaní
preto, lebo navrhovateľka od nej požadovala sumu 9.800 eur a ona bola ochotná jej vrátiť sumu 5.000
eur, s čím nemala problém. S peniazmi na jej účte disponovala, pričom účet zrušila 15.04.2014 a zriadila
si účet v inej banke. Na obdobie si nepamätá. O zrušení účtu v G. J. navrhovateľku neinformovala,
nakoľko na to nemala dôvod. Na svoj bankový účet A. J. vložila sumu 5.000 eur. Sumu 5.000 eur uhradila

z účtu vo E. J..

Súd na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výzvou na úhradupohľadávky, bankovým potvrdením o vykonanej platbe, odpoveďou odporkyne na výzvu zo dňa
03.03.2014, návrhom na dohodu o urovnaní záväzkov zo dňa 27.03.2014, potvrdeniami z č.l. 28 zo
dňa 14.12.2011 a z č.l. 29 zo dňa 05.01.2012. Na základe takto vykonaného dokazovania a na základe

skutkových okolností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, súd zistil tento, pre rozhodnutie súdu
podstatný skutkový stav:

Účastníčky konania sú sestry. Dňa 10.01.2012 bola na účet odporkyne vložená suma 9.800 eur. Tieto
peniaze vložila na účet odporkyňa. Dňa 15.04.2014 bola odporkyňou poukázaná z účtu odporkyne suma

5.000 eur na účet navrhovateľky. Medzi účastníčkami bola v ústnej forme uzavretá dohoda, na základe
ktorej sa odporkyňa zaviazala bezodplatne na svojom bankovom účte uschovať pre navrhovateľku jej
peňažné prostriedky v sume, ktorá je podľa oboch účastníčok konania odlišná. Suma týchto peňazí vo
výške 5.000 eur medzi účastníčkami nebola sporná. Spornou bola suma prevyšujúca túto sumu o 4.800
eur. Doba úschovy dohodnutá nebbola. Výzvou zo dňa 18.02.2014 vyzvala navrhovateľka odporkyňu na
vrátenie sumy 9.800 eur na jej bankový účet v lehote do 28.02.2014. Dňa 15.04.2014 bola na bankovom

účte navrhovateľky prijatá suma 5.000 eur, ktorú jej poukázala odporkyňa.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1, ods. 2, ods.3 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a

zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona
upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 747 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby
uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno
uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami. V zmluve
možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec odovzdať do úschovy ďalšiemu uschovávateľovi.

Podľa § 749 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať
dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať
starostlivo, najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec
vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo. Uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj
pred uplynutím dojednanej doby úschovy, ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec nemôže pre

nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov, súd
právne posúdil vec takto:

Medzi účastníčkami konania bola dňa 10.01.2012 uzatvorená nepomenovaná, tzv. atypická zmluva
podľa § 51 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorej bol preukázaný (nepochybný) záväzok odporkyne
uschovať, vložiť na svoj bankový účet vedený v G. J. Slovensko, a.s., peňažné prostriedky v sume 5.000
eur patriace navrhovateľke a na požiadanie navrhovateľky jej ich vrátiť. Zmluva nebola uzatvorená na

dobu určitú. Odplata za splnenie povinnosti odporkyne dohodnutá nebola.

Súd nemohol dohodu medzi účastníčkami konania posúdiť ako zmluvu o úschove podľa § 747 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pretože predmetom úschovy nebola určitá hnuteľná vec, ale peniaze,teda druhovo určené veci. V takom prípade súdna prax posudzuje takúto zmluvu ako tzv. zmluvu o
nepravidelnej úschove (depositum irregulare). Táto zmluva oprávňuje toho, kto prevzal tieto druhovo
určené veci nakladať s nimi, prípadne ich užívať. Je povinný vydať zložiteľovi veci rovnakého druhu

a v rovnakom množstve, aké mu boli odovzdané. Takáto zmluva má charakter aj zmiešanej zmluvy.
Nejde o zmluvu o úschove podľa § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom sa približuje k zmluve
o pôžičke, a to v tom, že vlastnícke právo prechádza na uschovávateľa, ktorý je povinný vrátiť rovnaké
množstvo vecí toho istého druhu. O tzv. pravidelnú zmluvu o úschove by išlo vtedy, ak by sa peniaze
nachádzali u uschovávateľa v zapečatenej obálke, hoc i bez toho, aby bola obálka pod uzáverou. V

danom prípade boli peniaze navrhovateľky zmiešané s peniazmi odporkyne, ktorá ich mala deponované
nabankovomúčtevbanke.Preriadnesplneniezáväzkuodporkynejepretoirelevantné,akýmspôsobom
nakladala odporkyňa so svojim bankovým účtom a peňažnými prostriedkami na ňom uloženými. Preto
súd nevykonal ani navrhovateľkou navrhovaný dôkaz, a to vyjadrenie G. J., a.s. o tom, či k predmetnému
bankovému účtu mala navrhovateľka dispozičné právo a takisto bankový výpis z tohto účtu odo dňa
uskutočnenia vkladu až do jeho zrušenia. Z týchto dôkazov by nemohli byť zistené žiadne skutočnosti

právne relevantné pre toto konanie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak navrhovateľka v návrhu na začatie konania právne odôvodňovala
existenciu povinnosti odporkyne zaplatiť jej žalovanú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
takéto právne posúdenie je zjavne nesprávne, pretože nezodpovedá zisteným skutočnostiam. Pre

úplnosť je však potrebné dodať, že právna kvalifikácia uplatneného nároku nie je pre súd zaväzujúca
a neskôr na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že medzi účastníkmi bola uzatvorená
zmluva o úschove, na základe ktorej si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že medzi účastníčkami konania bola uzatvorená vyššie uvedená nepomenovaná ústna
zmluva. Táto skutočnosť vyplýva zo samotného výsluchu účastníčok konania a aj zo skutočností

uvádzaných v návrhu. Teda medzi účastníčkami konania existoval, resp. existuje zmluvný záväzkový
vzťah. Preto ak mal súd rozhodnúť o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľka žalovanú
sumu bolo potrebné zistiť existenciu záväzku odporkyne, ktorý si odporkyňa riadne nesplnila. Odporkyňa
v konaní nepopierala svoj záväzok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy, avšak považovala ho za splnený.
Naopak navrhovateľka v konaní tvrdila, že odporkyňa si riadne nesplnila svoj záväzok, pretože ho splnila

iba čiastočne, a aj to iba v priebehu konania. Vrátila iba sumu 5.000 eur, pričom jej mala vrátiť celkovo
sumu 9.800 eur.

Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej
tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej

normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností,
ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je
nositeľom dôkazného bremena. Aplikujúc uvedené v tomto konaní, súd konštatuje, že dokázanie toho,
že odporkyňa na seba prevzala zmluvný záväzok vrátiť navrhovateľke aj sumu 4.800 eur zaťažuje
navrhovateľku. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že toto tvrdenie, resp. táto

skutočnosť nebola dokázaná. Existenciu tohto záväzku odporkyne nepreukazuje výsluch účastníkov
konania a ani listinné dôkazy, s ktorými sa súd oboznámil v rámci vykonaného dokazovania. Iný
dôkazný prostriedok, ktorý by bol spôsobilý túto skutočnosť preukázať, nebol navrhovateľkou súdu
predložený ani označený. Nutnosť preukázania tvrdení účastníka konania vyplýva zo skutočnosti, že
súdy rozhodujúce spory v občianskom súdnom konaní sú a musia byť pri rozhodovaní nestranné. Ak by

súd rozhodoval iba na základe riadne nepreukázaného tvrdenia účastníka konania (ktoré je v rozpore
s opačným tvrdením protistrany) automaticky by tým porušil uvedenú základnú zásadu, a to zásadu
jeho nestrannosti, ktorej zákonným vyjadrením je § 18 Občianskeho súdneho poriadku. Zásada rovnosti
účastníkov konania stanovená v článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je transformovaním
zásady rovnosti občanov pred zákonom ustanovenej v článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Na skutočnosti, že navrhovateľka neuniesla vyššie uvedené dôkazné bremeno rozhodných skutočností
nie je spôsobilé zmeniť nič ani to, že navrhovateľka mohla byť, resp. bola v nejakom vzťahu s priateľom
odporkyne, prípadne či jej tento predložil nejaké bločky na preplatenie. Tento vzťah s touto treťou
osobou nemôže byť skutočnosťou (dokonca nepriamo) nasvedčujúcou tomu, že na strane odporkyne
existuje žalovaná nesplnená povinnosť. Preto súd nevykonal navrhovateľkou navrhovaný dôkaz, a to

vypočutie svedka Ing. C., ktorý je priateľom odporkyne, ktorým malo byť preukázané či tento svedok
predložil navrhovateľke bločky v hodnote 4.800 eur na preplatenie týkajúce sa prerábania bytu. Pritom
výsluch tohto svedka pôvodne navrhovala vykonať odporkyňa za účelom preukázania ňou tvrdených
skutočností. Rovnako skutočnosťou nasvedčujúcou tomu, že na strane odporkyne existuje žalovanánesplnenápovinnosťnemôžebyťaniskutočnosť,naktorúsanavrhovateľkaodvolávala,ato,ževkonaní
preukázala, že disponovala sumou 9.800 eur.

Súd považuje za potrebné takisto uviesť, že podľa Občianskeho zákonníka sú účastníci zmluvných
vzťahov povinní dbať, aby sa pri úprave týchto vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku
rozporov. Je v záujme účastníka zmluvného vzťahu, ktorý niečo plnil, aby predvídal okolnosti, ktoré môžu
nastať na jeho strane a pamätal na to pri uzatváraní zmluvy, napríklad tým, že uzavrie písomnú zmluvu,
v ktorej bude obsah zmluvného záväzkového vzťahu riadne uvedený.

Podľa § 142 ods.1, ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Pri tomto
rozhodnutí vzal do úvahy jednak skutočnosť, že po začatí konania odporkyňa zaplatila navrhovateľke
časť žalovanej sumy (5.000 eur) a takisto skutočnosť, že vo zvyšnej časti (4.800 eur) bol návrh
navrhovateľky zamietnutý. Vzhľadom k § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku súd po čiastočnom
späťvzatí návrhu a po vydaní platobného rozkazu nerozhodoval o čiastočnom zastavení konania a s tým

spojeným rozhodnutím o trovách zastavenej časti konania. Ak by tomu tak bolo, povinnosť na náhradu
trov zastavenej časti konania by vznikla odporkyni, pretože z procesného hľadiska zavinila zastavenie
tejto časti konania ona. Časť návrhu bola vzatá späť pre správanie odporkyne, pretože časť žalovanej
sumy vo výške 5.000 eur zaplatila navrhovateľke po začatí konania, ktorému predchádzala márna
výzva navrhovateľky na zaplatenie aj tejto časti žalovanej sumy. Na druhej strane bola v konečnom

rozhodnutí takmer v rovnakej časti úspešná odporkyňa. Pre uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že
v časti žalovanej sumy 4.800 eur bola úspešná odporkyňa a v časti žalovanej sumy 5.000 eur bola
takpovediacúspešnánavrhovateľka.Pretosúdrozhodoltak,žežiadnyzúčastníkovkonanienemáprávo
na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.