Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Mikuláš Géczi
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/139/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616206260
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616206260.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom S. XX, XXX XX G., IČO: 36 854 140 zast. HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom I. XX,
XXX XX G., IČO: 35 885 459, proti žalovanému F. F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. S. XXXX/X,
XXX XX X., štátny občan SR, o zaplatenie 2.376,56 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.830,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 1.499,54 Eur od 11.05.2016 do zaplatenia, všetko do 28.02.2017.
Súd žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 1.830,21 Eur s príslušenstvom z a m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 54,02 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20.05.2016 domáhal zaplatenia
sumy vo výške 2.376,56 Eur ( pozostávajúcej z istiny - 1.261,65 Eur, úroku z úveru - 669,24 Eur, úroku z
omeškania - 330,67 Eur a poplatkov - 330,67 Eur ) spolu s úrokom vo výške 19,50% p.a. z istiny 1.261,65
Eur od 11.05.2016 do zaplatenia, úroku vo výške 8,00 % p.a. zo sumy 2.045,89 Eur ( pozostávajúcej
z istiny, úrokov z úveru a poplatkov ) od 11.05.2016 do zaplatenia a nahradenia trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia na tom právnom základe, že uzavrel so žalovaným dňa 23.02.2007 Zmluvu
o povolenom
prečerpaní k bežnému účtu / Zmluva o kontokorentnom úvere ( označená ako „Oznámenie“ ), na základe
ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu,
resp. kontokorentného úveru vo výške úverového limitu 1.390,96 Eur.
2. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj
jednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,vdôsledkučohožalobcalistom(„Oznámenieozosplatnení
úveru“ ) vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú ku dňu 28.04.2014.
3.Pohľadávkažalobcuvočižalovanémukudňu10.05.2016predstavovala2.376,56Eurapozostávalaz:
- istiny vo výške 1.261,65,- Eur (nezaplatená časť poskytnutého úveru, k čerpaniu ktorého bol žalovaný
oprávnený odo dňa 23.02.2007 na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu / Zmluvy o
kontokorentom úvere ),
- úrokov 669,24,- Eur ( ktoré predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný
splatiť odo dňa prvého čerpania úveru a úroky sú vyčíslené ku dňu 10.05.2016; základom pre výpočet
riadneho úroku bol aktuálny zostatok na úverom účte),- úrokov z omeškania vo výške 330,67,- Eur ( počítané z nedoplatkov na splátkach, ktoré boli splatné
k prvému dňu kalendárneho mesiaca )
- poplatkov 115,00,-Eur - za upomienku 10 Eur a I., II. a predžalobnú výzvu ( 35 Eur za každú ) v zmysle
Sadzobníka poplatkov platného v čase vykonania poplatkového úkonu.
4. V rámci prípravy pojednávania súd doručil dňa 23.09.2016 žalovanému žalobu spolu s prílohami,
poučením spotrebiteľa v zmysle § 292 Civilného sporového poriadku a výzvou, aby sa k predmetnej
žalobe v lehote 10 dní vyjadril. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
5. Súd vytýčil termín pojednávania na 25.11.2016, advokát žalobcu na pojednávaní nebol prítomný,
doručenie predvolania mal vykázané dňa 26.09.2016. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil
listom zo dňa 18.11.2016, zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Žalovaný bol na pojednávaní prítomný osobne, doručenie predvolania mal vykázané dňa 23.09.2016.
Preto súd v zmysle § 180 CSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.
6. Žalovaný výsluchom na pojednávaní uviedol, že uznáva pohľadávku žalobcu a je schopný ju vyrovnať
podľa možnosti do konca mesiace február 2017, iné skutočnosti k veci neuviedol. Požiadal súd, aby mu
povolil žalovanú pohľadávku zaplatiť v lehote, ktorú uviedol.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním žaloby zo dňa 20.05.2016, osvedčenia o registrácii
pre DPH, plnej moci zo dňa 29.04.2016, oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa
23.02.2007, poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 01.01.2014, oznámenia o zosplatnení
úveru zo dňa 01.03.2014, obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok, úrokových
sadzieb, výsledného zostatku pri vyčíslení zo dňa 10.05.2016, odpovede na lustráciu v RO BB zo dňa
24.05.2016, poučenia, uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 4C/139/2016-28 zo dňa 26.07.2016,
odpovede na lustráciu v SP zo dňa 28.07.2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.08.2016, oznámenia o
podanejžalobeč.k.4C/139/2016-77zodňa06.09.2016,žiadostižalovanéhozodňa20.09.2016,žiadosti
o ospravedlnenie žalobcu zo dňa 23.09.2016, žiadosti o ospravedlnenie žalobcu zo dňa 18.11.2016 a
zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.02.2007 Zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR
v zmysle bodu 2. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu ( označená ako
„Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR“ ), na základe ktorej
boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu vo
výške 1.360, 96 Eur.
9. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne neplnil, žalobca dňa 01.01.2014
oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou povinností podľa podmienok Zmluvy o povolenom
prečerpaní a dlh ku dňu 31.12.2013 predstavuje 198,89 Eur vrátane príslušenstva a poplatkov
súvisiacich s vymáhaním pohľadávky. Následne listom zo dňa 01.03.2014 žalobca pristúpil k
zosplatneniu úveru, v dôsledku čoho sa celá pohľadávka žalobcu voči žalovanému stala splatnou ku
dňu 28.02.2014 a žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy úveru najneskôr do 11.03.2014.
10. Ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru (28.02.2014 ) predstavoval dlh žalovaného sumu 1.562,87 Eur.
11. Žalobca si v konaní uplatnil sumu nesplateného úveru vyčísleného ku dňu 10.05.2016 vo výške
2.376,56 Eur (pozostávajúcu z istiny 1.261,65 Eur, úroku z omeškania vo výške 330,67 Eur, poplatkov
vo výške 115,00 Eur a úroku z úveru vo výške 669,24 Eur) a odo dňa nasledujúceho, t. j. od 11.05.2016
si uplatnil úrok z úveru vo výške 19,50 % ročne z dlžnej istiny 1.261,65 Eur do zaplatenia a zákonný
úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej istiny, úrokov a poplatkov vo výške 2.045,89 Eur do
zaplatenia.
12. Zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR zo dňa 23.02.2007 je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného ku dňu 23.02.2007 (ďalej
len „Občiansky zákonníka“), dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvykoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..
14. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 <. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 23.02.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
sa na účely tohto zákona
a) spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.
17. V zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 23.02.2007 (ďalej
len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
20. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.
24. Súd mal v konaní preukázané, že predložená Zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR zo
dňa 23.02.2007 je spotrebiteľskou zmluvou, t. j. na jednej strane vystupuje veriteľ ako dodávateľ, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na
strane druhej dlžník ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Žalobca si v konaní uplatnil sumu nesplateného úveru spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania a
poplatkami vyčísleného ku dňu 10.05.2016 vo výške 2.376,56 Eur a odo dňa nasledujúceho, t. j. od
11.05.2016 si uplatnil úrok z úveru vo výške 19,50 % ročne z dlžnej istiny 1.261,65 Eur do zaplatenia a
zákonný úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej istiny, úrokov a poplatkov v sume 2.045,89
Eur do zaplatenia.
26. Z uvedeného je zrejmé, že na základe zmluvy medzi žalobcom a žalovaným žalobca poskytol
žalovanému úver do výšky 1.390,96 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal vrátiť čerpaný úver spolu s
dohodnutým úrokom a poplatkami. Z listinných dôkazov doložených žalobcom mal súd preukázané, že
žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky čerpal.
27. Z výpisu z bežného účtu, kde je evidovaná pohľadávka zo Zmluvy o povolenom prečerpaní
bežného účtu mal súd preukázané, že žalovaný tento úver nesplácal riadne a včas a dostal sa do
omeškania so splátkami úveru. Súd má preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
ku dňu 28.02.2014, čo vyplýva aj z listinného dôkazu, ktorý je súčasťou spisu. Súd je však toho
názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po
splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru
dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovýmvzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému
záväzku.Splnenímhlavnéhozáväzkualeboinýmzospôsobovjehozániku,zanikáiakcesorickýzáväzok
úrokový (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 85/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo 143/98).
28. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalobca má právo na zaplatenie
dohodnutého zmluvného úroku z úveru len do 28.02.2014, kedy bola vyhlásená pohľadávka za splatnú,
preto súd priznal právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru žalobcovi len ku dňu 28.02.2014, čo
predstavuje sumu 122,89 Eur.
29. Žalovaného tiež súd zaviazal na zaplatenie istiny poskytnutého úveru vo výške 1.261,65 Eur, úroku
z omeškania vyčísleného sumou 330,67 Eur z neuhradených splátok ku dňu 10.05.2016 a poplatkov vo
výške 115 Eur, t. j. spolu ho zaviazal na zaplatenie sumy 1.830,21 Eur.
30. Zároveň žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne z
nezaplatenej sumy 1.499,54 Eur (istina 1.261,65 Eur + úroky z úveru 122,89 Eur + poplatky 115 Eur)
od 11.05.2016 do zaplatenia, ktorý súd priznal podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a
účinnom v čase vzniku omeškania.
31. V časti prevyšujúcej sumu 1.830,21 Eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol, rovnako súd zamietol
žalobu čo do zaplatenia úroku z úveru vo výške 19,50 % z istiny 1.261,65 Eur od 11.02.2016 do
zaplatenia.
32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
34. Keďže ani jedna zo strán nemala v konaní plný úspech, súd postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP
zohľadnil úspech žalobcu a žalovaného v pomere 77,01 % : 22,99 %, čistý úspech žalobcu 54,02 %.
Súd žalobcovi v súlade s vyššie citovaným ustanovením priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
54,02%. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2
CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
35. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
36. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.