Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/665/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215174
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712215174.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Zvolen č. k. 13C/150/2012-91 zo dňa 07. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol
podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „O.s.p.") z dôvodu, že navrhovateľov návrh

na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti navrhovateľa
nepovažoval za dôvodný, nakoľko navrhovateľ podanie ústavnej sťažnosti hodnoverným spôsobom
nepreukázal. O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici,
pričom zákonný sudca R.. R. N. nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/150/2012, 13C/151/2012, 13C/152/2012, 13C/ 153/2012,
13C/ 154/2012, 13C/155/2012, 13C/156/2012, 13C/163/2012, 13C/164/2012, 13C/165/2012. Súd sa

nestotožnil s názorom navrhovateľa, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre
rozhodnutie súdu, a teda nejde o prejudiciálnu otázku vo vzťahu k prejednávanej veci.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol zrušiť uznesenie
prvostupňového súdu a vrátiť vec na ďalšie konanie s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2
písm. a), b), c), f), h) O.s.p. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že dôvod na prerušenie konania

navrhovateľ súdu preukázal, nakoľko dňa 27. 09. 2013 doručil elektronicky na e-mailovú adresu súdu
návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou, v ktorej namietal porušenie
základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom. Navrhovateľ v
návrhu na začatie konania upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť.
Hoci krajský súd nevylúčil sudcu okresného súdu (v rozpore s rozhodovacou praxou iných krajských

súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva), aj tak daného sudcu
nemožno považovať za nestranného pre jeho pomer k veci, nakoľko je sudcom vecne a
miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda.
Podľa navrhovateľa nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci
samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

Odporca sa nevyjadril k odvolaniu navrhovateľa.Krajský súd, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 10 ods. l O.s.p., po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania s odkazom na ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z nasledovných dôvodov :

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania navrhovateľa je procesné rozhodnutie
okresného súdu týkajúce sa návrhu navrhovateľa na prerušenie konania.

Podľa ustanovenia § 109 ods.1, 2 O.s.p., súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať

pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s
ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade
postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Pokiaľ

súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť
pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka
zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie
podnet.

V priebehu občianskeho súdneho konania môžu nastať určité okolnosti, ktoré znemožňujú pokračovať
v konaní o danej veci buď na prechodný čas, alebo natrvalo. Občiansky súdny poriadok ich označuje
ako prekážky postupu konania s odkazom na ustanovenie § 107 O.s.p. Ak nastane
okolnosť, ktorá trvalo znemožňuje pokračovať v konaní a vec meritórne rozhodnúť, súd uznesením

konanie zastaví. Súd uznesením preruší konanie, ak nastane okolnosť, ktorá bráni pokračovať v konaní
na prechodný čas. Súd ex offo obligatórne preruší konanie v prípadoch taxatívne vymenovaných v
ustanovení § 109 ods. 1 O.s.p. Súd môže fakultatívne prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109
ods. 2 O.s.p., ak pred prerušením konania urobil iné vhodné opatrenia procesného charakteru, ktoré
ale neodstránili okolnosť brániacu v pokračovaní v konaní. Osobitný spôsob obligatórneho prerušenia

konania vyplýva z ustanovenia § 110 O.s.p., ktorý je v dispozícii účastníkov konania a závisí od ich:
a) komisívneho konania (zhodného návrhu všetkých účastníkov týkajúceho sa prerušenia konania), b)
omisívneho konania (zhodný konkludentný prejav vôle všetkých účastníkov, ktorí sa neustanovia bez
predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie), pričom súd preruší konanie v
prípade, ak sa to neprieči účelu konania s výnimkou konania o rozvod, ktoré súd preruší

vždy bez skúmania existencie rozporu s účelom konania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal na Okresný súd Zvolen návrhy, ktorým
sa domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych

predpisov. Navrhovateľ v návrhoch na začatie konania namietol z dôvodu zaujatosti všetkých sudcov
Okresného súdu Zvolen z titulu, že okresný súd svojím nelegálnym konaním (nesprávnym úradným
postupom) zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa, a teda nemohol byť orgánom súdnej moci,
ktorý by o škode rozhodoval s tým, že pridelením veci niektorému sudcovi Okresného súdu Zvolen
by bolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom. Podľa

navrhovateľa s odkazom na rozvrh práce na okresnom súde neexistoval sudca, ktorý by nebol vo veci
zaujatý (vzhľadom na pomer k veci a k účastníkom), v dôsledku čoho boli sudcovia Okresného súdu
Zvolen vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, preto navrhol podľa ustanovenia § 12 O.s.p.
prikázať vec inému súdu.
Uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 24NcC/68/2012-11 zo dňa 15.

10. 2012, 23NcC/519/2012-11 zo dňa 15. 10. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23NcC/519/2012-15 zo dňa 23. 10. 2012, 23NcC/101/2012-11 zo dňa 10. 10.
2012, 3NcC/121/2012-11 zo dňa 16. 10. 2012, 5NcC/56/2012-11 zo dňa 12. 10. 2012,
23NcC/51/2012-11 zo dňa 09. 10. 2012, bolo rozhodnuté o námietkach zaujatosti, pričom sudcovia
Okresného súdu Zvolen neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, s výnimkou sudcu R..

R. T. a R.. V. V. (v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/155/2012).

Navrhovateľ elektronickými prostriedkami doručil okresnému súdu návrh na prerušenie
konania vrátane sťažnosti na porušovanie základného práva žalobcu zaručeného v článku 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu
(článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež
do základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený
zákonom adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 24NcC/520/2012.

Odvolací súd mal preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod

sp. zn. 13C/150/2012 Krajský súd v Banskej Bystrici o námietke zaujatosti nerozhodol uznesením sp.
zn. 24NcC/520/2012, pričom navrhovateľ nepredložil právne relevantný dôkaz preukazujúci podanie
ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24NcC/68/2012-11
zo dňa 15. 10. 2012. Podľa názoru odvolacieho súdu i v prípade, ak by navrhovateľ podal ústavnú
sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24NcC/68/2012-11 zo
dňa 15. 10. 2012, ktorým nadriadený súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom,

nebol by daný dôvod na obligatórne prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa na
základe riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov a nie ústavný súd v konaní o sťažnosti
navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.
Zároveň ani skutočnosť, na ktorú poukázal navrhovateľ v odvolaní, že v obdobných prípadoch iné
nadriadené súdy v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčili všetkých sudcov príslušného súdu, nie je
dôvodom na prerušenie konania z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 13C/150/2012 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

24NcC/68/2012-11 zo dňa 15. 10. 2012, ktoré je právoplatné, a teda zásadne nezmeniteľné, pričom je
záväzné pre účastníkov v predmetnom súdnom konaní.

Vzhľadom na to, žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne, pričom
prvostupňový súd v uznesení, ktorým návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, aplikoval

správny právny predpis, správne ho aj vyložil s poukazom na to, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre obligatórne ani fakultatívne prerušenie konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p., alebo ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože v danom prípade rozhodnutie
súdu nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený súd riešiť ani ako otázku
predbežnú a taktiež neprebieha žiadne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu a ani súd nedal na takéto konanie podnet, zároveň nie sú splnené podmienky pre
prerušenie konania podľa ustanovenia § 110 O.s.p., odvolací súd potom uznesenie prvostupňového
súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.