Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209993
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614209993.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému H. D., Q..
XX.X.XXXX, U. Y. XXX, R., právne zastúpeným JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom
Urbánkova 1562/6, Košice v konaní o zaplatenie 4 159,10 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zo dňa 16.5.2014 zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného trovy konania v sume 911,63 Eur,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 16.5.2014 podanou na tunajšom súde dňa 5.6.2014 domáhal , aby súd vydal

platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného
rozkazu sumu vo výške 4.159,10 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010
do 3.11.2012 vo výške 133,80 Eur , ročným úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 4.159,10 Eur od
4.11.2012 do zaplatenia a súdnym poplatkom vo výške 249,50 Eur , a zároveň aby zaviazal žalovaného
aj na zaplatenie trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu.

Tento svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a násl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.9.2012 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášiková 48, Bratislava , IČO : 00151653 ( ďalej
aj „ postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a
žalovaný uzatvorili dňa 13.5.2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX ( ďalej len „ Zmluva“) , ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatku ( ďalej aj „ VOP“). Na základe

uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov , podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a Všeobecných obchodných
podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods.
3 písm.d./ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom , a preto právne vzťahy zo zmluvy o
úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V
takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní otázok premlčania, keďže
všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach §
387 a násl. Obchodného zákonníka . To znamená , že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné

aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky predstavovala sumu 5.100,59 Eur , ktorá pozostávala z istiny 4.160,27 Eur, riadneho úroku587,04 Eur , úroku z omeškania 314,41 Eur a ostatného príslušenstva 38,87 Eur v súlade s prílohou
k zmluve o postúpení , kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu

dĺžku ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 38,87 Eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky
a sumu 314,41 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca
poskytol žalovanému úver vo výške 2.655,51 Eur , ktorý mal splácať v mesačných splátkach vo výške
43,78 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od
20.6.2010 do 20.4.2018 v počte 95 a celkovej výške 4.159,10 Eur. Splátky pôvode splatné od 20.11.2012

do 20.4.2018 sa stali splatnými dňa 3.11.2012 , kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z
omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej
splátky úveru samostatne. Pri splátkach , ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru dňa 3.11.2012 si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od uvedeného dňa. Žalovaný
odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu spísania žalobného návrhu uhradil na uplatňované splátky 0,--

Eur. Uplatňovaná dlžná suma k dnešnému pozostáva z 95 neuhradených splátok úveru o celkovej výške
4.195,10 Eur , t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky . zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca
vyčísľuje úrok z omeškania :

8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.06.2010 do 03.11.2012 vo výške 9,09 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.07.2010 do 03.11.2012 vo výške 8,77 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.08.2010 do 03.11.2012 vo výške 8,45 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.09.2010 do 03.11.2012 vo výške 8,12 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.10.2010 do 03.11.2012 vo výške 7,81 Eur,

8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.11.2010 do 03.11.2012 vo výške 7,48 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.12.2010 do 03.11.2012 vo výške 7,17 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.01.2011 do 03.11.2012 vo výške 6,84 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.02.2011 do 03.11.2012 vo výške 6,52 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.03.2011 do 03.11.2012 vo výške 6,22 Eur,

8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.04.2011 do 03.11.2012 vo výške 5,90 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.05.2011 do 03.11.2012 vo výške 5,58 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.06.2011 do 03.11.2012 vo výške 5,26 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.07.2011 do 03.11.2012 vo výške 4,94 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.08.2011 do 03.11.2012 vo výške 4,62 Eur,

8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.09.2011 do 03.11.2012 vo výške 4,29 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.10.2011 do 03.11.2012 vo výške 3,98 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.11.2011 do 03.11.2012 vo výške 3,65 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.12.2011 do 03.11.2012 vo výške 3,34 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.01.2012 do 03.11.2012 vo výške 3,01 Eur,

8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.02.2012 do 03.11.2012 vo výške 2,69 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.03.2012 do 03.11.2012 vo výške 2,38 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.04.2012 do 03.11.2012 vo výške 2,06 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.05.2012 do 03.11.2012 vo výške 1,74 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.06.2012 do 03.11.2012 vo výške 1,42 Eur,

8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.07.2012 do 03.11.2012 vo výške 1,10 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.08.2012 do 03.11.2012 vo výške 0,78 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.09.2012 do 03.11.2012 vo výške 0,45 Eur,
8,75 % zo sumy 43,78 Eur od 21.10.2012 do 03.11.2012 vo výške 0,14 Eur,
8,75 % zo sumy 4.159,10 Eur od 21.11.2012 do zaplatenia.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/57/2014-42 zo dňa 30.6.2014, proti ktorému žalovaný
podal včas odpor , v ktorom poukázal na skutočnosť , že sa so žalobcom dohodol na mesačných
splátkach po 15,--Eur , ktoré pravidelne spláca od 5.3.2014. Vzhľadom na podaný odpor bol predmetný

platobný rozkaz zrušený zo zákona.

Následne sa k žalobnému návrhu vyjadril žalovaný aj cestou svojej právnej zástupkyne a to písomným
podaním zo dňa 30.9.2014, resp. jeho písomným doplnením zo dňa 27.10.2014, v ktorých vzniesolnámietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže zmluvu o postúpení pohľadávok
považuje za neplatnú s odôvodnením, že má za to, že na žalobcu bol postúpený živý úver, čo nie
je možné , keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov,

teda ani na ich správu , ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov , na ktorú je podľa
zákona o bankách potrebné bankové povolenie podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách. Zároveň teda ani
nemôže vyhlásiť ich mimoriadnu splatnosť, keďže nemá oprávnenie na ich poskytovanie. Predmetom
postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako
90 dní po lehote splatnosti . Zároveň musí byť splnená aj podmienka , že banka písomne vyzve svojho

klienta na úhradu peňažného záväzku , s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Má za to, že právny
predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť predmetného úveru nevyhlásil . Žalobca teda nemohol platne
nadobudnúť pohľadávku v takej výške, keďže úverový vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným
nebolukončený.Takýmtokonanímbydochádzalokobchádzaniuzákonaobankách.Taktiežniejejasné,
prečo právny predchodca žalobcu neukončil predmetný úverový vzťah , keď bolo jasné, že žalovaný
poskytnutý úver žiadnym spôsobom nespláca. Konanie právneho predchodcu žalobcu nie je možné

považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi. Záväzkový vzťah , ktorý je predmetom konania je
bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, npr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou
právnou úpravou zákona o bankách 483/2001 Z.z. a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad
Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové
platobné karty, poskytovať z vkladov úroky a iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného

predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej
činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy ,
vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu
inej svojej činnosti ( § 3 zákona o bankách).

Vdoplnenomvyjadreníuviedol,ževyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveruzodňa15.10.2012 považuje
za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, ktorý nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle
zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku znamená , že žalobca nemôže spravovať takzvaný živý
úver, teda ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť takéhoto úveru. Poukázal na stanovisko Národnej banky
Slovenska zo dňa 11.12.2013, ktoré bolo podané k obdobnému prípadu postúpenia „ živého úveru“

bankou . V tejto súvislosti predovšetkým zdôraznil, že správa poskytnutého úveru nie je samostatnou
bankovou činnosťou podľa § 2 zákona o bankách a nepodlieha bankovému povoleniu podľa zákona o
bankách. Ide o súčasť bankovej činnosti poskytovanie úverov.

Ďalej poukázal na to, že zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej

vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi , ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca je povinný preukázať , že
zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. bola žalovanému doručená písomná výzva a na napriek doručeniu
tejto výzvy bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s platením čo i len
časti svojho peňažného dlhu. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo i len časti

svojho peňažného dlhu, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných
splátok úveru. Citované ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe , a to aj osobe , ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy
klientovi banky, a potom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku . V zmysle ust.

§ 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany
banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky , ktoré sú už splatnými ( dospelé splátky). Vyplýva to
napokon aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z dôvodovej správy k zákonu o
bankách k § 92 vyplýva „ V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu , a to aj osobe , ktorá nie je bankou“. ( pozn. pôvodný odsek 7 sa

stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z.z.) . Zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku , s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej
výzve banky v omeškaní. Pod formuláciou „ pohľadávka zodpovedajúca tomuto záväzku“ treba rozumieť
nesplácaný zročný dlh. Pripustením možnosti, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí
90 dní s omeškaním splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto

spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „ živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou,
na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle
zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by
k vytvoreniu právne neúnosného stavu , kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu sbankou neočakávanie ocitli v zmluvnom vzťahu s iným- nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež
mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti , ktorá je od dodávateľa
vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Nespochybňuje právo banky

postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť
v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti
celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky,
pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Žalovaný uhradil v
prospech SLSP, a.s, poslednú splátku dňa 20.12.2008 , pričom SLSP, a.s. bolo po určitom čase zrejmé ,

že dlžník tento úver dlhodobo nespláca. SLSP, a.s. vyše tri a pol roka teda nepristúpila k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti celého úveru , len predpisovala splátky , poplatky a úroky. Takýto postup banky
nie je konaním s náležitou odbornou starostlivosťou. Žalobca používa nekalé praktiky vzhľadom k tomu,
že v návrhu vôbec neuviedol, koľko do dňa postúpenia žalovaný splatil a súčasne neuviedol ani všetky
splátky, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil po postúpení pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky
splatil celkom sumu 75,--Eur ( vždy po 15,-- Eur v dňoch 14.5.2014, 13.6.2014, 14.7.2014, 14.8.2014 ,

13.9.2014). Čo sa týka zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.5.2008 SLSP, a.s. si započítala v okamihu
poskytnutia úveru spracovateľský poplatok za uzavretie úveru vo výške 2.199,--Sk ( 72,99 Eur). Tento
poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu
plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval , aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť
poplatok 72,99 Eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku ( §

2 písm.e./ zákona č. 258/2001 Z.z. ), ale je nevyhnutné , aby sa ním skutočné plnenie spotrebiteľovi a
v jeho záujme. Dá sa len predpokladať , že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda za napísanie
zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. Jedná sa o neprijateľnú podmienku , ktorú si spotrebiteľ
neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. V tejto súvislosti dal do pozornosti Rozhodnutia
vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. Mája 2010 č.k. AZ 17 U 192/2010.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na ich
základe zistil tento skutkový stav :

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že požiadal právneho predchodcu žalobcu, Slovenskú sporiteľňu

o poskytnutie úveru v čase, kedy bol zamestnaný a v tom čase aj bol jej klientom. Pôvodne žiadal o
poskytnutie úveru v sume 100 000 Sk, avšak zo strany banky mu bolo poskytnuté v hotovosti 80 000 Sk
a ďalších 10 000 Sk na „kartičku“. Koľko zmlúv pri tom uzatváral s bankou to nevedel uviesť, vedel len ,
že podpísal nejaké listiny. Potvrdil však, že so Slovenskou .sporiteľňou uzatvoril písomnú zmluvu, ktorá
je založená v súdnom spise. Spolu s písomnou zmluvou obdržal aj Všeobecné obchodné podmienky.

Predmetná finančná čiastka 80 000 Sk mu bola vyplatená priamo na ruku hneď pri podpísaní zmluvy.
Následnetentoúversplácalpo1000Skmesačnestým,žetambolanejakápoistka.NaúčetvSlovenskej
sporiteľni mu chodila výplata, z ktorej si banka sťahovala predmetné splátky úveru. On osobitne nezadal
žiadne príkazy na úhradu tohto úveru. Poslednú splátku v prospech Slovenskej sporiteľne uhradil v
decembri 2008, keď mu došla posledná výplata na účet. Následne banke nič nesplácal lebo bol

nezamestnaný a nemal z čoho splácať. Podľa jeho vyjadrenia od banky nedostal nijaké vyrozumenia,
až náhle mu došlo oznámenie o tom, že banka postúpila jeho dlh spoločnosti EOS( žalobcovi). Nevedel
však uviesť, kedy mu uvedené vyrozumenie došlo. Následne potom , čo dostal toto oznámenie ho
navštívil jeden pán s EOS( od žalobcu), ktorý sa s ním dohodol na splátkovom kalendári po 15 Eur
mesačne. Tá návšteva nebola hneď po postúpení pohľadávky, ale medzi ním a spoločnosťou prebiehala

aj nejaká komunikácia, kým došlo k podpísaniu tejto dohody. Je pravdou, že hneď po podpísaní dohody
o splátkovom kalendári nezačal splácať dohodnuté splátky, lebo nemal z čoho, ale začal to platiť až
asi po roku. Do začatia súdneho konania uhradil 5 splátok po 15 Eur a po začatí súdneho konania už
neuhrádzal žiadne splátky lebo čakal, aký bude výsledok. Poprel , že by bol býval zo strany Slovenskej
sporiteľne okrem oznámenia o postúpení pohľadávok obdržal písomnú výzvu zo dňa 15.4.2009.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka a žalovaný ako dlžník uzavreli
dňa 13.5.2008 Zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy podľa článku
I. bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 80.000,--Sk (2.655,51 Eur). Medzi
účastníkmi tejto zmluvy, bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba, vo výške 14,15 % p.a. Za

poskytnutieúverusažalovanýzaviazalzaplatiťspracovateľskýpoplatokvovýške2.199,--Sk(72,99Eur)
z prostriedkov poskytnutého úveru. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať predmetný
úver splátkami vo výške 1.319,-- Sk ( 43,78 Eur) mesačne, pričom bolo dojednaných 119 splátok, s
periodicitou splácania mesačne a so splatnosťou tej- ktorej splátky k 20.-temu dňu v kalendárnommesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná k 20.06.2008 a konečná splatnosť úveru mala nastať
20.04.2018. Splatnosť úrokov bola dojednaná mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca a spôsob
splácania bol dojednaný inkasným spôsobom z inkasného účtu. Žalovaný sa takisto zaviazal uhrádzať

na základe tejto zmluvy poplatok za správu úveru vo výške 60,-- Sk (1,99 Eur ) mesačne. Ročná
percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 17,63 %. Podľa článku II. bod 2 uvedenej zmluvy
o splátkovom úvere žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými boli
Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením,
z ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, a súhlasil s nim a zaväzoval sa

ich dodržiavať. V zmysle uvedeného ustanovenia tejto zmluvy sa pritom Všeobecnými podmienkami
rozumeli Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou, s účinnosťou od 1.8.2002.

Podľa článku I bod 7 uvedenej zmluvy pokiaľ by došlo k akémukoľvek prípadu porušenia , npr. v
prípade nesplácania Pohľadávky riadne a včas bola banka oprávnená postupovať v súlade s Úverovými
podmienkami , Všeobecnými obchodnými podmienkami a všeobecne záväznými právnymi predpismi ,

najmä bola oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania , vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
Pohľadávky , postúpiť Pohľadávku , uplatniť si svoje práva na Rozhodcovskom súde , na všeobecnom
súde , vymáhať Pohľadávku formou exekučného konania , poskytovať informácie o tejto skutočnosti do
spoločného registra bankových informácií.

Podľa Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.8.2002 v znení dodatku č. 1 účinného od
1.1.2003,dodatkuč.2účinnéhood30.9.2003,dodatkuč.3účinnéhood1.9.2004,dodatkuč.4účinného
od 1.1.2006 , dodatku č. 5 účinného od 1.12.2006, dodatku č. 6 účinného od 15.7.2007 a dodatku č. 7
účinného od 1.1.2008, a to konkrétne podľa Článku 7 „Úvery“, odsek 7.6. „Prípady porušenia“, bod 7.6.1.
ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta,

alebo ak okrem iného podľa pís. a) uvedeného bodu, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky
istiny, alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo ak podľa písmena b) uvedeného bodu, ak je klient
v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená
okrem iného podľa pís. a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky
zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí

oznámením o mimoriadnej splatnosti, prípadne podľa písm. b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od
nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia
klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky, vrátane
jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy o úvere, nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy, uzatvorené
medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.

Podľa uvedených Všeobecných obchodných podmienok a to konkrétne podľa Článku 10 „Oznamovanie
a doručovanie “, odsek 10.1 pri doručovaní písomnosti poštou sa zásielka považuje za doručenú v
tuzemsku tretí deň po jej odovzdaní a v cudzine siedmy deň po jej odovzdaní.

Podľa časti A. „ Všeobecná časť“ bod 2 „ Definície“ uvedených Všeobecných obchodných podmienok
Pohľadávkou sa pre vzťahy medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným rozumelo právo Banky na
peňažné plnenie voči Klientovi.

Dňa 27.9.2012 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok

č. 1175/2012/CE so žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bola aj pohľadávka Slovenskej
sporiteľne voči žalovanému, ktorá podľa prílohy uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok,
predstavovala zostatok vo výške 5.100,59 Eur, z ktorého istinu po splatnosti tvorila suma 4.160,27 Eur.
Úroky boli vo výške 901,45 Eur, kedy tieto pozostávali z riadnych úrokov v sume 587,04 Eur a úrokov z
omeškania v sume 308,57 Eur a 5,84 Eur. A napokon príslušenstvo tvorili aj poplatky vo výške 38,87 Eur.

Písomným podaním adresovaným žalovanému a označeným ako „ Oznámenie o postúpení pohľadávky
podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“ zo dňa
15.10.2012 Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca oznámila žalovanému postúpenie jej pohľadávky
voči nemu vo výške 5.100,59 Eur na žalobcu. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že uvedený oznam

mu bol doručený.

Písomným podaním adresovaným žalovanému a označeným ako „ Výzva k úhrade a oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 15.10.2012 žalobca oznámil žalovanému vyhláseniemimoriadnej splatnosti úveru k 15.10.2012, kedy celkovú sumu požadovanú po žalovanom vyčíslil na
sumu5.268,54Eur,pozostávajúcuzozákladnejpohľadávkyvovýške4.160,27Eur,úrokovzomeškania
vo výške 901,45 Eur, ostatného príslušenstva vo výške 38,87 Eur, zákonných úrokov vo výške 17,95

Eur a nákladov žalobcu v sume 150,--Eur. Pohľadávka v uvedenom prípise bola bližšie špecifikovaná
aj poznámkou, že sa jedná o pohľadávku odkúpenú od Slovenskej sporiteľne, a.s. ,a tiež variabilným
symbolom: 552954195, ktorý bol totožný z číslom Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú mal žalovaný
pôvodne uzavretú s uvedenou sporiteľňou. Tento prípis bol žalobcom daný na poštovú prepravu dňa
16.10.2012 o čom svedčí kópia poštového podacieho hárku .

Žalobca v konaní predložil aj výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 15.4.2009 adresovanej
žalovanému, ktorou táto mala ako veriteľ pohľadávky vzniknutej zo zmluvu uzatvorenej dňa 12.5.2008,
číslo úveru : 552954195 upozorniť žalovaného , že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní k
31.3.2009 vo výške 173,07 Eur ( 5.213,91 Sk) s príslušenstvom. Touto výzvou mala uvedená banka
vyzvať žalovaného , aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. V prípade

neuhradenia dlžnej sumy v tejto poskytnutej lehote mala Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpiť k zvereniu
vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Žalovaný vo svojej výpovedi doručenie
takejto výzvy poprel. Podľa správy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 17.2.2015 táto mala údajne zaslať
žalovanému výzvu, ktorou ho upozorňovala na omeškanie vzniknuté na Zmluve o splátkovom úvere č.
552954195/0900 uzatvorenej medzi ňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom obyčajnou listovou

zásielkou. Súdu však nebol predložený žiaden iný doklad preukazujúci skutočnosť, že predmetná výzva
bola daná Slovenskou sporiteľňou a.s. na poštovú prepravu smerujúcu na adresu žalovaného.

Žalobca tiež predložil súdu písomný doklad označený ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku, ktorá bola dňa 5.10.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej je uvedené,
že žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy číslo 0552954195 zo dňa
13.5.2008 v celkovej výške 4.160,27 Eur titulom istiny a 38,87 Eur titulom príslušenstva pohľadávky,
nákladov inkasného konania v sume 150,--eur a úrok z omeškania vo výške 8.75 % ročne zo sumy
4.160,27Eurzadobuod27.9.2012dodňasplatnostiposlednejsplátky podľauvedenejdohody.Zároveň

sa podľa uvedenej dohody mal zaviazať tento záväzok splácať v splátkach po 15 eur k 23. Dňu v mesiaci
počnúc prvou splátkou 23.10.2013.

Zožalovanýmpredloženýchdokladov(údajeoprotiúčtuaprehľadtransakciíod14.8.2014do14.8.2014)
je zrejmé, že tento v prospech účtu žalobcu dňa 14.5.2014 uhradil sumu 15,--Eur, dňa 13.6.2014 sumu

15,--Eur, dňa 14.7.2014 sumu 15,--Eur, dňa 14.8.2014 sumu 15,--Eur a dňa 13.9.2014 opätovne sumu
15,--Eur.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka , Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo dohode s dlžníkom.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších zmien a doplnkov, ( ďalej len ako „ zák.č. 483/2001 Z.z.“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte predpostúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.4Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomdo31.5.2014,spotrebiteľjefyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014,, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014,, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi( ďalej len ako „ zák.č. 258/2001
Z.z.“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods.1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods.2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6

a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo
dňa 13.5.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a
teda že uvedená zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícii jednak
§ 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. , o

spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase dojednania
predmetnej zmluvy( ďalej len ako „ zák.č.258/2001 Z.z.“). V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v
zmysle vtedy platného a účinného ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu
považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,

pričom v zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2
písm.a/ zák.č.258/2001 Z.z.“), spotrebiteľským úverom sa rozumelo dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme, a podľa písm.b./ citovaného ustanovenia zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa pre účely uvedeného zákona rozumela zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere

číslo 0552954195, nie je zrejme, aby žalovaný pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa
jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred

pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na
tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu
prijatú na ochranu spotrebiteľa.

Podľa žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.9.2012 malo

dôjsť na jej základe k postúpeniu pohľadávky , ktorú pôvodne vykazovala Slovenská sporiteľňa a.s.
voči žalovanému vo výške 5.100,59 Eur, na žalobcu. Existenciu postúpenia uvedenej pohľadávky má
preukazovať aj oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 15.10.2012 označené ako „ Oznámenie
o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov“. Žalovaný namieta platnosť tohto postúpenia.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastranežalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Z takto formulovaného znenia citovaného ustanovenia zákona je teda možné vyvodiť, že k postúpeniu
pohľadávky , ktorú banka eviduje voči klientovi , môže táto pristúpiť až potom , čo tohto klienta písomne
upozornila na jeho meškanie s plnením si peňažného záväzku voči nej a od tohto upozornenia márne
uplynula lehota 90 kalendárnych dní, v rámci ktorej si klient voči banke túto svoju podlžnosť nesplnil.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách tak predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k

všeobecnej právnej úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v § 524 a násl. Občianskeho zákonníka,
ktorá má klientovi banky poskytnúť určitú zákonnú ochranu pred zhoršením jeho situácie v záväzkovom
právnom vzťahu z bankového úveru. Uvedené predpoklady obsiahnuté v citovanom ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky bez ohľadu na to či banka s klientom mala , príp. nemala osobitnú

dohodu o tom , že je oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi ( v danom prípade žalovanému)
tretej osobe. Skutočnosť, že splnenie uvedených predpokladov sa vyžaduje aj v prípade existencie
dohody medzi bankou a klientom o postúpení pohľadávky vyplýva z formulácie uvedeného ustanovenia
( použitie slovného zvratu „ aj bez súhlasu klienta“).

Jedným z nevyhnutných predpokladov k tomu, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky
z banky na žalobcu v tomto sporovom prípade bolo preto preukázanie skutočnosti, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. písomne vyzvala žalovaného na splnenie záväzkov, s ktorými bol voči nej v omeškaní
a zároveň uplynula lehota 90 kalendárnych dní, v ktorej si tieto svoje splatné záväzky voči Slovenskej
sporiteľni, a.s. neuhradil.

Súdu v tejto súvislosti síce bol predložení listinný dokument - výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo
dňa 15.4.2009 adresovaná žalovanému, ktorou táto mala ako veriteľ pohľadávky vzniknutej zo zmluvu
uzatvorenej dňa 12.5.2008, číslo úveru : 552954195 upozorniť žalovaného , že splácanie predmetnej
pohľadávky je v omeškaní k 31.3.2009 vo výške 173,07 Eur ( 5.213,91 Sk) s príslušenstvom, avšak

nebolo v tomto konaní preukázané, že takáto výzva žalovanému vôbec bola doručovaná. Žalovaný vo
svojej výpovedi doručenie takejto výzvy jeho osobe poprel. Podľa správy Slovenskej sporiteľne, a.s.
zo dňa 17.2.2015 táto mala údajne zaslať žalovanému výzvu, ktorou ho upozorňovala na omeškanie
vzniknuté na Zmluve o splátkovom úvere č. 552954195/0900 uzatvorenej medzi ňou ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom obyčajnou listovou zásielkou, avšak súdu nebol predložený žiaden doklad

preukazujúci skutočnosť, že predmetná výzva bola skutočne aj daná Slovenskou sporiteľňou a.s. na
poštovú prepravu smerujúci na adresu žalovaného. Podľa názoru súdu vzhľadom na sprísňujúcu úpravu
spotrebiteľskoprávnych vzťahov, kde podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv má uplatniť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, je potrebné ,aby
tvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. boli aj riadne doložené. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na

samotné Všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere číslo
XXXXXXXXXX, kde podľa ich Článku 10 „Oznamovanie a doručovanie “, odsek 10.1 sa pri doručovaní
písomnosti poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odovzdaní a v
cudzine siedmy deň po jej odovzdaní. Teda na to , aby sa dalo vôbec uvažovať o nejakom doručenílistiny žalovanému zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. ako predchodcu žalobcu, bolo nevyhnutné
preukázať, že takáto listina na poštovú prepravu skutočnej aj bola daná. To v tomto konaní žalobca
vôbec nepreukázal.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že je to práve žalobca, ktorého v plnej miere zaťažuje v tomto spore
povinnosť tvrdenia , dôkazná povinnosť , ako aj unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
na preukázanie splnenia si povinnosti Slovenskej sporiteľne, a.s. o tom, že doručovanie písomnej
výzvy prebehlo tak ako sa napokon so samotným žalovaným dohodla. Žalovaný však tieto procesné

povinnosti si nesplnil. Pokiaľ aj vo všeobecnej rovine tvrdil, že doručenie prebehlo a poukazoval na
správu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 17.2.2015, toto vyhlásenie aj s poukazom na to, že majiteľom
postúpenej pohľadávky pred tým bola samotná Slovenská sporiteľňa, a.s. a teda nie nejaký na veci
nezainteresovanýtretísubjekt,bysaprípadnedalopovažovaťlenzasplneniesijehopovinnostitvrdenia,
avšak na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz v zmysle § 120 ods. 1 prvá veta
O.s.p., ktorý by preukazoval riadne doručovanie predmetnej listiny žalovanému, a teda nesplnil si svoju

dôkaznú povinnosť. Inými slovami žalobca na tieto svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno .

Súd tiež poznamenáva , že samotná skutočnosť, že žalovaný so žalobcom uzavrel Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 5.10.2013, v ktorej je uvedené, že uznal čo do dôvodu a
výšky svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy číslo 0552954195 zo dňa 13.5.2008 v celkovej výške 4.160,27

Eur titulom istiny a 38,87 Eur titulom príslušenstva pohľadávky, nákladov inkasného konania v sume
150,--Eur, táto samotná skutočnosť taktiež nemôže zakladať prípadný nárok žalobcu na plnenie voči
žalovanému v tomto sporovom konaní. Uznanie dlhu totiž nie je samostatným zaväzujúcim dôvodom ,
na základe ktorého dlh vznikol a už vonkoncom nemôže nahrádzať zmluvu o postúpení pohľadávky
z pôvodného majiteľa pohľadávky, ktorú tento má voči žalovanému, na jej nového, ktorým by mal byť

žalobca .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že nebola v danom sporovom konaní
preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol, bez toho,
aby sa prípadne bližšie zaoberal ďalšími námietkami žalovaného, ktoré tento v tomto konaní uviedol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal plný úspech

v spore priznal náhradu trov konania v plnej výške na účet jeho právnej zástupkyne. Uvedené trovy
konania predstavovali celkovú sumu 911,63 Eur a pozostávajú z trov právneho zastúpenia v uvedenej
výške, účtovaných v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., kedy výpočtovým základom je žalovaná
suma 4.159,10 Eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby tak predstavovala pre rok 2014 sumu 151,05
Eur. Na základe uvedeného súd preto priznal žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne odmenu

pozostávajúcu z 2 úkonov právnej služby po 151, 05 Eur uskutočnených v roku 2014 , a to prevzatie a
príprava právneho zastúpenia, spísanie a podanie vyjadrenia zo dňa 30.9.2014 a jeden úkon právnej
službyvovýške37,76Eur-počítanýako1zosumy151,05Eurvzmysle §14ods.5písm.b/cit.vyhlášky
za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 18.11.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
Ku každému z týchto uvedených úkonov právnej služby vykonaných v roku 2014 súd ďalej priznal tiež

3x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo výške po 8,04 Eur.

Súd ďalej priznal žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne odmenu pozostávajúcu z 2 úkonov
právnej služby po 151, 05 Eur uskutočnených v roku 2015 , a to za zastupovanie na pojednávaní
konanom dňa 27.1.2015 a dňa 30.3.2015. Ku každému z týchto uvedených úkonov právnej služby

vykonaných v roku 2015 súd ďalej priznal tiež 2x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo výške po
8,39 Eur.

Celková hodnota úkonov právnych služieb za zastupovanie žalovaného v tomto konaní tak
predstavovala sumu 641,96 Eur a celková suma režijných paušálov v celom tomto sporovom konaní

sumu 40,90 Eur.

Trovy právneho zastupovania žalovaného tvorili aj cestovné náhrady jeho právnej zástupkyne podľa §
16 cit. vyhl.. Tieto si právna zástupkyňa žalovaného uplatnila za cestu na pojednávanie dňa 18.11.2014a dňa 30.3.2015 za použitie motorového vozidla zn. Mercedes Benz. Z ňou priloženého technického
preukazu však nevyplynul žiaden relevantný právny vzťah právnej zástupkyne k tomuto vozidlu, ktoré je
registrované na spoločnosť MAREXTRADE S.R.O. , Nám. pres. Masaryka 3, Praha 4 a je registrované

v Českej republike.

Navyše právna zástupkyňa žalovaného v konaní nepredložila ani žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo,
že v jej prípade pri pojednávaniach uskutočnených dňa 18.11.2014 a dňa 30.3.2015 okolnosti
vyžadovali, aby cesta ňou bola vykonaná osobným motorovým vozidlom a nie verejným hromadným

dopravným prostriedkom, tak ako tomu bolo v prípade pojednávania konaného dňa 27.1.2015, na ktoré
cestovala verejným hromadným dopravným prostriedkom ( vlakom).

Podľa § 72 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. , o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej
len ako „ vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z.“) , k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria

účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Podľa § 73 ods. 1 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z., nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní,
ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo
je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

Podľa § 73 ods. 2 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z., osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné,
účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.
Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste
hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.

Podľa § 74 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z., ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak
ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste
náhrada podľa osobitných predpisov. 40) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané
výdavky na ubytovanie.

Preto súd žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne nepriznal ňou uplatnené cestovné výdavky
za použitie motorového vozidla , ale jej len priznal cestovné vo výške , akú by uhrádzala za použitie
verejného hromadného dopravného prostriedku a to vlakom, kedy cena za jednosmernú cestu na
uvedenej trase predstavuje sumu 4,--Eura ( údaj zistený podľa internetovej stránky ) , takže celková suma za cestu tam aj späť na pojednávanie konané dňa 18.11.2014
predstavuje sumu 8,--Eur ( 2x 4,--Eur) a na pojednávanie konané dňa 30.3.2015 sumu 8,--Eur ( 2x 4,--
Eur) . Za účasť na pojednávaní konanom dňa 27.1.2015 súd priznal žalovanému na účet jeho právnej
zástupkyne cestovné vo výške 8,--Eur za použitie verejného hromadného dopravného prostriedku
( vlaku) tak ako si to uplatnila a dokladovala. Spolu tak cestovné predstavuje sumu 24,--Eur.( 3 x 8,--Eur)

Ďalej trovy právneho zastupovania pri zastupovaní žalovaného jeho právnou zástupkyňou tvorí podľa
§ 17 cit. vyhl. uplatnená náhrada za stratu času spôsobenú cestami na pojednávania konané dňa
18.11.2014, dňa 27.1.2015 a dňa 30.3.2015 na trase medzi Spišskou Novou Vsou a Košicami v
trvaní 55 min cesta vlakom (časová dĺžka trasy určená podľa internetovej stránky ) + presun zo stanice , resp. na stanicu a to na pojednávanie konané dňa 18.11.2014
pri sume stanovenej za každú aj začatú polhodinu vo výške 13,40 Eur pre rok 2014 v celkovej výške
80,40 Eur ( 13,40 Eur za 1 polhodinu x 6 polhodín ). Právna zástupkyňa žalovaného si však uplatnila
pri ceste na toto uvedené pojednávanie len sumu 20,10 Eur, a tak súd priznával pri tomto náklade len
túto sumu, keďže súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov.

Na pojednávania dňa 27.1.2015 a dňa 30.3.2015 pri sume stanovenej za každú aj začatú polhodinu vo
výške 13,98 Eur pre rok 2015 súd priznal náhradu za stratu času v celkovej výške 83,88 Eur ( 13,98
Eur za 1 polhodinu x 6 polhodín )na každé z týchto pojednávaní.

Spolu tak hodnota straty času predstavovala sumu 187,86 Eur ( 2x 83,88 Eur +20,10 Eur).

Súd nepriznal žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne ňou uplatnené trovy právneho zastupovania
zaúkonprávnejslužby,atovyjadrenieknávrhuzodňa27.10.2014aktomu prislúchajúcirežijnýpaušál,nakoľko tento úkon nebolo možné považovať za úkon potrebný na účelné uplatňovanie a bránenie
práva žalovaného v tomto konaní.

Žalovaný totiž mal možnosť vyjadriť sa spôsobom v tomto písomnom podaní uvedenom už v jeho
písomnom vyjadrení zo dňa 30.9.2014, resp. mohol toto svoje stanovisko prezentovať cestou svojej
právnej zástupkyne na pojednávaniach, keďže do rozhodnutia vo veci samej bolo ešte niekoľko ďalších
pojednávaní v uvedenej veci. Navyše neúčelnosť tohto úkonu právnej služby spočíva tiež v tom, že
súčasťou úkonu právnej pomoci na pojednávaní má byť aj relevantný prednes právnej zástupkyne, ktorý

síce môže byť pripravený v písomnej podobe, jeho účel je však splnený prezentovaním na pojednávaní
vo veci samej vychádzajúc zo zásady ústnosti súdneho pojednávania.

Na základe uvedeného tak celkové trovy právneho zastupovania žalovaného v tomto konaní
predstavovali sumu 911,63 Eur / t.j. úkony právnych služieb : 641,96 Eur + hodnota režijných paušálov :
40,90 Eur + hodnota cestovných náhrad : 24,--Eur + hodnota náhrad za stratu času : 187,86 Eur /.

Všetky vyššie priznané trovy konania súd priznal na účet právnej zástupkyne žalovaného, ktorý v zmysle
§ 149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešného žalobcu na úhradu týchto trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,

vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)