Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 16, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/448/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216025
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215216025.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: SECAPITAL

S.a.r.l., reg. č. B108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxembourg, Luxemburské veľkovojvodstvo,
zastúpeného: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, Bratislava, proti žalovanej: G. W., nar. XX. O.
XXXX, bytom H. XXX/XX, Q. L., o 1.907,35 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 1.907,35 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 25. októbra 2013 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 3. septembra 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia
súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 6. septembra 2013 uzatvoril so žalovanou dohodu o
urovnaní pohľadávky vzniknutej voči žalovanej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., zo zmluvy

o pôžičke z 6. mája 2009, ktorú žalobca nadobudol postúpením. Jej výška bola sporná a tak bola
nahradená novou, ktorú však žalovaná v dohodnutých splátkach nesplatila.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 10. februára 2016 nevyjadrila.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného sporového poriadku) na viaceré
termíny, na ktoré sa čiastočne dostavil len žalobca, žalovaný sa napriek riadnemu predvolaniu

neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie. Preto súd konal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej
(§ 101 ods. 2 O. s. p., § 180 C. s. p.) a na ňom vykonal dokazovanie listinnými, dôkazmi, a to: dohoda o
urovnaní č. V. (č. l. 3 a 4), list zo 14. januára 2013 (č. l. 11), zosplatnenie dlhu (č. l. 12), žiadosť/zmluva
o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX (č. l. 14), zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (č. l. 41), žiadosť/zmluva
o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX (č. l. 42), prehľad obratov na týchto zmluvách (č. l. 43 a 44),
prehľad obratov na zmluve č. XXXXXXX (č. l. 45 až 47), a v spojení so všeobecne známymi a uznanými
skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo
okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaná v prerokúvanej veci nekonal
na účely svojho podnikania alebo zamestnania.

b) Táto spoločnosť ako veriteľ a žalovaná ako dlžník v rokoch 2007 a 2008 podpísali dve zmluvy:
- „Zmluva o pôžičke - internetová“ č. XXXXXXXXXX (resp. č. XXXXXXX) dňa 11. marca 2007, ktorou jej
poskytla pôžičku 8.610 Sk s úrokovou sadzbou 61,73 % splatnú v 18 splátkach po 685 Sk (č. l. 41),- „Žiadosť/zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky“ č. XXXXXXX (č. l. 42), ktorej uzavretie prebiehalo tak,
že žalovaná 21. októbra 2008 v oddiele „Údaje k požadovanej pôžičke“ označila spomedzi možností
krížikom sumu 30.000 Sk a dobu splácania 3 roky. Takto predloženú listinu predložila spoločnosti

Consumer Finance Holding a.s. ktorá v oddiele „V. Schválená výška Pôžičky (nevypĺňa sa)“ doplnila
schválenú výšku pôžičky 30.000 Sk, splátku 1.295 Sk, počet splátok 36 a ročnú úrokovú sadzbu 36,20
% a 23. októbra 2008 ju podpísala.
Žalovaná na zmluve č. XXXXXXX splatila celkovo sedem splátok po 685 Sk, teda celkovo 4.795 Sk, na
zmluve č. XXXXXXX nesplatila nič (prehľady č. l. 43 a 44).

c) Následne žalovaná 30. apríla 2009 a spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., 6. mája 2009
podpísali listinu označenú ako „Žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky“ č. XXXXXXX (č. l. 4). V
časti tejto listiny označenej „II. Schválená výška Pôžičky“ sú okrem iného vymedzené schválená výška
pôžičky 1.495,44 €, mesačná splátka 51,98 €, počet splátok 41, ročná úroková sadzba 24,02 %, konečná
splatnosť „41 mesiacov“ a ročná percentuálna miera nákladov. Priemerná ročná percentuálna miera

nákladov nie je uvedená. V časti „III. Účel použitia Pôžičky“ je uvedené, že podpisom zmluvy klient
„žiada poskytnutú Pôžičku použiť na úhradu nasledovných Pohľadávok Spoločnosti voči Klientovi“. V
nasledujúcej tabuľke sú uvedené pohľadávky z dvoch zmlúv (v časovom poradí): z 11. marca 2008
(správne: 2007) č. XXXXXXX so zostatkom 259,28 € a z 22. októbra 2008 so zostatkom 1.236,16 €.
Na túto zmluvu žalovaná taktiež nezaplatila žiadnu splátku (prehľad č. l. 45 až 47), v dôsledku čoho

spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. k 20. septembru 2009 vypovedala, resp. zosplatnila.

c) Listom zo 14. januára 2013 (č. l. 11) Consumer Finance Holding, a.s., žalovanej oznámila, že
pohľadávku, ktorá vyplýva z uvedenej zmluvy, postúpila na žalobcu. Žalobca (ako „Veriteľ“) zastúpený
spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.) predložil žalovanej v auguste alebo septembri

2013 listinu označenú ako „Dohoda o urovnaní“ (č. l. 3 a 4), ktorú žalovaná 6. septembra 2013 podpísala
a zaslala späť žalobcovi. Táto listina obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:
„Časť A
Úvodné ustanovenia
1. Medzi... spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s... a Dlžníkom bola dňa 20.5.2009 uzatvorená

zmluva č. XXXXXXX..., na základe ktorej poskytol... Dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2.131,18
EUR a Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok.
2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok... došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy
uvedenej v ods. 1 na Veriteľa, vrátane príslušenstva a všetkých práv s pohľadávkou spojených...
3. Veriteľ tak má voči Dlžníkovi pohľadávku špecifikovanú vyššie v ods. 1 a 2. Táto skutočnosť nie je

medzi zmluvnými stranami sporná.
Časť B
Konštatovanie sporných skutočností
1. S ohľadom na skutočnosť, že Dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, má Dlžník
voči Veriteľovi ku dňu uzavretia tejto Dohody záväzok (dlh) v celkovej výške 2 007,66 EUR vrátane

príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady Veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého
splnením je Dlžník v omeškaní.
2. V predchádzajúcom odseku špecifikovaný záväzok Dlžníka ku dňu uzatvorenia tejto Dohody
pozostáva z týchto položiek:
a) istiny: 1 606,41 EUR

b) úroku a úroku z omeškania: 383,25 EUR
c) zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov 18 EUR
3. Medzi Veriteľom a Dlžníkom je výška záväzku Dlžníka voči Veriteľovi z titulu zmluvy sporná...
Časť C
Urovnanie

1. Veriteľ na strane jednej a Dlžník na strane druhej sa dohodli na urovnaní záväzkov Dlžníka voči
Veriteľovi vyplývajúcich zo zmluvy a špecifikovaných vyššie v časti A tak, že doterajší záväzok Dlžníka
vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom Dlžníka uhradiť Veriteľovi dlžnú
čiastku vo výške 1 927,35 EUR spolu s úrokovou sadzbou 7,00 % p.a. z dlžnej čiastky úveru...“.
Žalovaná však svoj záväzok ani podľa tejto dohody neplnila, preto ju žalobca listom z 11. augusta 2015

vyzval na splatenie všetkých záväzkov (č. l. 12).5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich
častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná
nespochybnila.
Skutkový záver o zosplatnení záväzku zo zmluvy č. XXXXXXX urobil súd z prehľadu splátok a úhrad č. l.

45až47,vktoromjek20.septembru2009uvedenápoložka„pokutavypovedanie“.Okremtohoktomuto
dátumu je v prehľade predpísaných splátok uvedená suma „1.445,79“, hoci pravidelná splátka mala byť
len 51,98 € mesačne a v takejto výške aj boli predpisované v predošlých mesiacoch. Celkovo malo byť
splátok 41, no už po troch splátkach pravidelné mesačné predpisy prestávajú a je naraz predpísaná
celá suma 1.445,79 €. Podľa úradnej vedomosti súdu z iných konaní, v ktorých sa uplatňujú nároky zo
zmlúv uzavretých spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., kde takýto záznam v prehľade splátok

korešponduje s reálnym zosplatnením splátok, teda zaslaním výzvy dlžníkovi na okamžité splatenia
celého dlhu. Preto súd k rovnakému záveru dospel aj v prerokúvanej veci, teda že k tomuto okamihu
naozaj došlo k zosplatneniu zvyšných splátok.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa svojich nárokov domáha v podstate z titulu dohody o urovnaní zo 6. septembra 2013,
ktorou podľa neho malo dôjsť k urovnaniu záväzkov medzi veriteľom a žalovaným z pôvodnej zmluvy
o pôžičke.

7. Podľa § 585 ods. 1 Obč. zák. môžu účastníci dohodou o urovnaní upraviť práva medzi nimi sporné
alebo pochybné, pričom doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Podľa §
586Obč.zák.omylvotázkespornostinespôsobujeneplatnosťdohodyourovnaní,rovnakonespôsobuje
neplatnosť dobromyseľného urovnania to, ak dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán nemala v
čase urovnania dohodnuté právo.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že dohoda o urovnaní je dohoda účastníkov záväzkového právneho
vzťahu, ktorou odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia
a nahradzujú ich novými. Jej účelom je teda odstrániť existujúcu právnu neistotu medzi účastníkmi a
predísťtakďalšímnezrovnalostiamalebosporom.Spornosťmôžebyťskutkováaleboprávna,objektívna
alebo subjektívna. Podmienkou platnosti dobromyseľného urovnania nie je ani existencia, ani platnosť

pôvodného záväzku (§ 586 ods. 2 Obč. zák.). Urovnaním doterajší (sporný) záväzok zaniká a vzniká
nový záväzok z urovnania (§ 585 ods. 2 Obč. zák.), ktorého podstatou je, že za účelom odstránenia
spornosti účastníci urobia vzájomné ústupky.
Z formulácie § 586 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že dohoda o urovnaní predstavuje samostatný zaväzovací
dôvod - dôvod vzniku záväzku a je teda svojou podstatou aj samostatným zmluvným typom (porov.

aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 13/2009. Aj pre záväzok z urovnania však
platí ustanovenie § 495 Obč. zák., podľa ktorého je však veriteľ povinný preukázať dôvod záväzku,
teda hospodársky dôvod, kvôli ktorému sa dlžník k svojmu plneniu zaviazal. Ani urovnanie teda
nie je abstraktným zaväzovacím dôvodom, ako napríklad zmenka, ale musí byť podopreté určitou
hospodárskoukauzou.Takoukauzoujevprípadeurovnanieprávespornosťalebopochybnosťzáväzkov

medzi stranami. Dôvodom, kvôli ktorému strany uzatvoria dohodu o urovnaní a zaviažu sa k novému
záväzku, je odstránenie spornosti, teda aby nové záväzky medzi nimi boli postavené naisto - namiesto
sporných záväzkov určitej hodnoty tak strany získavajú (možno menej hodnotné, ale) isté a nesporné
záväzky, a pôvodné sporné zanikajú.

8. Spornosť alebo pochybnosť pôvodných záväzkov nie je preto len formálny predpoklad dohody o
urovnaní,alejejmateriálnyzáklad-hospodárskydôvod(kauza)vzmysle§495Obč.zák.Právenatomto
základe sa potom môže dohoda o urovnaní stať vlastným (novým) zaväzovacím dôvodom, nezávislým
od pôvodných záväzkov. Veriteľ, ktorý uplatňuje nároky z dohody o urovnaní, potom musí v zmysle §
495 Obč. zák. kauzu tohto urovnania, teda skutočnú spornosť alebo pochybnosť pôvodných záväzkov,

preukázať.Právevtomsaurovnanielíšiodnovácie,ktoránaopakvychádzaztoho,žeexistujúcizáväzok
medzi účastníkmi nie je sporný ani pochybný, ale z iných dôvodov (z inej kauzy) ho treba nahradiť iným.
Tiež práve preto je skutočná existencia spornosti alebo pochybnosti podstatným predpokladom platnosti
dohody o urovnaní. Neexistencia spornosti, resp. v zmysle § 495 Obč. zák. jej nepreukázanie veriteľomako kauzy urovnania, znamená, že dohoda o urovnaní je neplatná pre neexistenciu jej základného
predpokladu (porov. uzn. Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 313/2012).
V prípade, že pôvodný záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, je dôsledné trvanie a skúmanie

spornosti alebo pochybnosti o to dôležitejšie, že vznikom nového záväzku z urovnania nemožno
uplatňovať námietky proti pôvodnému záväzku. Zánikom pôvodného záväzku totiž tieto námietky
strácajú svoje účinky a nemôže na ne potom prihliadať ani súd konajúci o nároku z tejto zmluvy (§ 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Týmto spôsobom by
potom bolo možné v podstate obchádzať ustanovenia o neprijateľných podmienkach, ale aj ustanovenia

normujúce následky neplatnosti určitých dojednaní (napr. v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch). Urovnaním by totiž táto neplatnosť bola zhojená.

9. Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci nebolo dokázané, či vôbec a v čom spočívala spornosť
alebo pochybnosť záväzkov medzi účastníkmi, ktorá mala byť odstránená urovnaním zo 6. septembra
2013. Naopak, už z textu časti A a B a časti C ods. 1 tejto dohody vyplýva, že v podstate žiaden z

citovaných záväzkov nie je pochybný alebo sporný, resp. nie je pochybný alebo sporný v takej miere,
aby tým bola dokázaná kauza dohody o urovnaní zo 6. septembra 2013. Už v časti A sa ako nesporná
skutočnosť konštatuje, že bola uzavretá určitá zmluva, že dlžníkovi boli poskytnuté určité prostriedky
(pritom zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX z 30. apríla/6. mája 2009 vyplýva, že poskytnutých
bolo žalovanej len 1.495,44 €, nie 2.131,18 €; túto sumu mala žalovaná zaplatiť po započítaní všetkých

úrokov a poplatkov). Aj v časti B ods. 1 a 2 sa rekapitulujú ako nesporné jednotlivé zložky pohľadávky
(istina, úroky, zmluvné pokuty). Len v časti B ods. 3 sa potom bez akéhokoľvek bližšieho spresnenia
konštatuje, že „výška záväzku je sporná“, pričom v ďalšej časti sa v podstate konštatuje, že sa nahrádza
rovnakým záväzkom, len s nižšími úrokmi. Podľa názoru súdu z takto vystavanej a formulovanej
písomnej (§ 40 ods. 3 Obč. zák.) zmluvy nielenže nevyplýva záver, že by medzi účastníkmi skutočne

existovala spornosť ohľadom ich záväzku, ale naopak, spornosť a pochybnosť len deklaruje, aby
v ďalšom mohlo dôjsť k „urovnaniu“ a nastať jeho účinky. Skutočným cieľom dohody o urovnaní je
tak v podstate len využiť formu dohody o urovnaní na to, aby sa dlh dlžníka odpútal od pôvodného
záväzkového vzťahu (so všetkými jeho vadami) a aby voči novému dlhu nebolo možné uplatniť námietky
vyplývajúce z tohto pôvodného záväzkového vzťahu.

Podľa názoru súdu tak v prerokúvanej veci nebola zistená existujúca spornosť alebo pochybnosť
záväzkov, ktoré sa mali dohodou o urovnaní zo 6. septembra 2013 nahradiť, v zmysle § 585 ods. 1 Obch.
zák. Neexistencia týchto predpokladov znamená, že dohoda o urovnaní z 27. januára 2014 nemôže mať
účinky urovnania. Ak sa vonkajšou formou snaží navodzovať účinky urovnania, aby ťažilo z výhody §
585 ods. 2 Obč. zák. (zánik pôvodného záväzku a vznik nového), ide podľa názoru súdu o právny úkon,

ktorý svojím účelom obchádza zákon (teda voľbou vonkajšej formy urovnania sa snaží obísť prísnejšie
predpoklady iných foriem zmien existujúcich záväzkov, resp. vôbec zbaviť dlžníka pôvodných námietky
zo záväzkového vzťahu), ktorý je podľa § 39 Obč. zák. neplatný.

10. Neplatnosť samotnej dohody o urovnaní by však neprekážala prípadnej konverzii tohto právneho

úkon (§ 41a ods. 1 Obč. zák; porov. cit. uzn. NS SR sp. zn. 6 Cdo 313/2012). Aj neplatné urovnanie by
totiž mohlo spĺňať napr. náležitosti novácie alebo odpustenia časti dlhu. Z obsahu dohody o urovnaní zo
6. septembra 2013 však nemožno jasne zistiť, v čom má zmena záväzku spočívať. Za zmenu nemožno
v tomto smere považovať len prostý prejav „záväzok sa mení“, keďže nie je zrejmé, čo to znamená, teda
ako sa má záväzok pre budúcnosť posudzovať (či má ísť aj naďalej o pôžičku alebo o niečo iné). Navyše,

z kontextu celej dohody je zrejmé, že pod formuláciou „záväzok sa mení“ sa má namysli práve zmena
na záväzok novácie, ktorá však v zmysle vyššie uvedeného ako samostatný právny titul neobstojí.

11. Okrem toho však všetky tieto právne úkony (novácia, odpustenie a pod.) predpokladajú existenciu
platného novovaného záväzku. V prerokúvanej veci sa dohoda o urovnaní zo 6. septembra 2013 týkala

pôvodného záväzku, ktorý mal vzniknúť zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX. Touto
zmluvou (podľa jej znenia) spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., mala žalovanej poskytnúť
pôžičku v určitej výške na „úhradu Pohľadávok“ tejto spoločnosti voči žalovanej. Podľa § 657 Obč.
zák., ale aj § 497 Obchodného zákonníka však podstata peňažnej pôžičky aj úveru spočíva v tom, že
veriteľ prenechá dlžníkovi peniaze (peňažné prostriedky), teda odovzdá mu peniaze do vlastníctva, a

dlžník ich vráti. Pôžička a úver v pravom slova zmysle teda predpokladajú reálne odovzdanie peňazí
(či už v hotovosti alebo aj prípadným prevodom medzi účtami v banke). Ak však má podľa zmluvy
o úvere resp. pôžičke poskytnúť veriteľ peňažné prostriedky na uhradenie záväzku, ktorý má dlžník
voči nemu, nejde v skutočnosti o zmluvu o pôžičke, resp. o úvere v pravom slova zmysle. Veriteľ totižv takom prípade nemôže poskytnúť plnenie sebe samému, pretože je to pojmovo nemožné. Takáto
zmluva je tak svojím obsahom v skutočnosti dohodou o zmene záväzku (nováciou) v zmysle § 516
Občianskeho zákonníka, ktorým sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom novým z titulu úveru alebo

pôžičky. Podmienkou platnosti dohody o novácii je ale existencia pôvodného záväzku, ktorý sa má
novým úverom resp. pôžičkou nahradiť.
V prerokúvanej veci je tak podmienkou platnosti záväzku žalovanej zo zmluvy z 30. apríla/6. mája
2009, ktorým sa má poskytnutou pôžičkou nahrádzať záväzok žalovanej voči spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., platnosť takéhoto záväzku žalovanej voči tejto spoločnosti. V samotnej zmluve

sa uvádzalo, že pôžičkou majú byť splatené (nahradené) záväzky žalovanej z dvoch skorších zmlúv. Zo
zistenéhoskutkovéhostavuvšakvyplýva,ženiektoréztýchtozmlúvobsahujúúrokovúsadzbuvrozsahu
40 % a viac, ktorú podľa dnes už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) treba
považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Z pôvodných zmlúv o pôžičke č. XXXXXXX a XXXXXXX tak
žalovanej mohol vzniknúť dlh nanajvýš v rozsahu tam uvedenej istiny, teda 8.610 Sk a 30.000 Sk. Ku
dňu uzavretia zmluvy č. XXXXXXX tak záväzky žalovanej z týchto zmlúv mohli existovať nanajvýš v

rozsahu 1.122,45 €, nie v rozsahu 1.495,44 € uvedenom v uvedenej zmluve. V prevyšujúcej časti sú teda
pôvodné záväzky neplatné podľa § 39 Obč. zák. a ich nahradenie novým záväzkom (novácia) podľa §
516 Obč. zák. platne takisto neprichádza do úvahy. V dôsledku toho je v rovnakom rozsahu neplatná
aj zmluve o pôžičke z 30. apríla/6. mája 2009.

12. Už vzhľadom na to je zrejmé, že aj keby bolo možné zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX považovať
za platný úkon v rozsahu istiny 1.122,45 €, pri aplikácii dohodnutej úrokovej sadzby 24,02 % by to
znamenalo, že celková suma splatná by bola nižšia na istine a úroku približne o 400 až 500 € a
predstavovala by približne 1.700 €. Takáto suma by v 51,98 €-vých splátkach bola splatená nie za 41
mesiacov, ale 32 až 33 mesiacov, a posledné splátky by tak neboli splatné v septembri a októbri 2012,

ale v decembri 2011 alebo v januári 2012. V dôsledku toho nebolo možné žalobcovi priznať ani nároky
žiadané eventuálne v záverečnom návrhu, teda nároky na dve posledné splátky, keďže za september
a október 2012 nárok na splátku po 51,98 € neexistoval. Naopak, veriteľ by mal podľa uvedenej zmluvy
nárok na posledné dve splátky v decembri 2011 a 2012, ktoré by ku dňu podania žaloby na súd (3.
septembra 2015) boli už dávno premlčané v trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka).

V skutočnosti však premlčacia doba týchto splátok neplynula od dátumu ich splatnosti, keďže podľa
zisteného skutkového stavu veriteľ v septembri 2009 dlh zosplatnil. Podľa § 103 Obč. zák. by v takom
prípade plynula premlčacia doba celého zvyšku dlhu nie od splatnosti jednotlivých splátok, ale od
splatnosti nesplatenej splátky, kvôli ktorej došlo k zosplatneniu. Podľa § 53 ods. 8 Obč. zák. pritom k
zosplatneniu môže dôjsť najskôr po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. V septembri

2009 teda mohlo k zosplatneniu dôjsť kvôli omeškaniu so splátkou za mesiac máj 2009, v dôsledku čoho
môže premlčacia doba plynúť od mája 2009. Vzhľadom na dátum podania žaloby 3. septembra 2015 je
potom celkom jasné, že premlčacia doba uplynula už dávno pred jej podaním.

13.Zovšetkýchtýchtodôvodovtaksúdžalobuzamietol(výrokI),keďžejejdôvodomnemôžebyťdohoda

o urovnaní zo 6. septembra 2013 a pokiaľ by jej dôvodom mali byť pôvodné zmluvy o pôžičke, boli by
už dávno premlčané.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a plne úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).