Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/492/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213139
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412213139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, 811 03 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduŽiarnadHronomzodňa07.10.2014č.k.7C/55/2012-54,takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolnávrhžalobcu,ktorýmsadomáhalvočižalovanejnáhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žiar
nad Hronom v exekučnom konaní o žiadosti na zmenu exekútora, keď o tejto nerozhodol v zákonnej
lehote. Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania, najmä exekučným spisom Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 11Er/736/2004 poukázal na skutočnosť, že v zmysle žalobného návrhu malo dôjsť k
rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej lehote 30 dní. Z pripojeného

spisového materiálu - spis sp. zn. 11Er/736/2004 bolo zistené, že v danej exekučnej veci k rozhodnutiu
o zmene súdneho exekútora vôbec nedošlo, pretože exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a
exekúcia bola zastavená, nakoľko oprávnený sa domáhal vymoženia plnenia od povinného na podklade
nespôsobilého exekučného titulu. Exekučný súd teda prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného
titulu a tým prípustnosť exekúcie ako celku, v porovnaní s čím rozhodnutie o zmene osoby súdneho
exekútora nebolo prioritné. Podľa záveru prvostupňového súdu žalobca nepreukázal splnenie prvého
predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu, a to neexistenciu nesprávneho úradného postupu

okresného súdu, ktorý by mohol byť základom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, súd sa
preto otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Ďalej poukázal na to, že zmena osoby súdneho exekútora je
len čiastkový procesný úkon, ktorý nemá žiadny vplyv na vymožiteľnosť pohľadávky. Nesprávny úradný
postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nemožno
konštatovať, keď exekúcia bola zastavená. Poukázal aj na to, že dovtedy poverený súdny exekútor
mohol vykonávať všetky úkony smerujúce k vymožiteľnosti práva žalobcu, resp. oprávneného, až do
času rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.

V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote preto
nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenie o vzniku nemajetkovej ujmy nie je ničím
podložené, je účelové, a to aj vzhľadom na výsledok exekučného konania v súvislosti s jeho zastavením.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie s tvrdením,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. a ako odvolacie dôvody poukázal
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, g/ O. s. p. majúc za to, že postupom súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, že súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, že na základe
vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Predovšetkým vytýkal súdu, že rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu napriek
tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody pre takýto postup,
zároveň predložil aj listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ tak súd urobil, odňal žalobcovi právo
konať pred súdom. Dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal zrušiť nariadené pojednávanie, bolo, že podľa
jeho názoru koná vo veci nezákonný sudca, ktorý má byť vylúčený, nakoľko nie je nestranný. Pokiaľ

aj krajský súd vyjadril názor, že nie je dôvod na vylúčenie sudcu z dôvodov, ktoré uviedol žalobca
(sudca rozhoduje na súde, ktorý sa podľa žalobcu dopustil nesprávneho úradného postupu), nemôže
byť preto považovaný za nestranného a je dôvod na jeho vylúčenie z tejto veci. Rozhodnutie krajského
súdu a jeho názor vo veci nestrannosti považuje za rozporný s rozhodovacou praxou iných krajských
súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, preto podal ústavnú

sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd. Žalobca pritom trval na osobnej účasti právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak pred nestranným sudcom a nestranným súdom. Nemal preto možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, ani k dôkazom, ktoré
súd vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Došlo teda k degradácii zásady kontradiktórnosti,
k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Tvrdí, že

sa súd dopustil viacerých omylov pri konštatovaní namietaných lehôt na vydanie rozhodnutia. Vytýka
súdu, že rozhodol bez toho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam a zobral
mu tak možnosť ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu. Nemal možnosť vyjadriť sa k jednotlivým
dôkazom a prednesom a navrhnúť svoje dôkazy. V ďalšom tvrdí, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, čím opätovne došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny

proces. Podľa názoru žalobcu, pretože sa žalovaný vo veci nevyjadril napriek výzve súdu, bol súd
povinný rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. a skutkovým základom sa mal
stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Súd ignorujúc toto zákonné ustanovenie nariadil pojednávanie
a doplnil skutkový stav dokazovaním, ktorého rozsah a obsah si určil sám. Vytýka súdu, že úplne
ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z dôvodu na udržiavanie a

správuinformačnéhosystémuavynaloženýchvýdavkovavtomtosmererozhodnutienebolodostatočne
odôvodnené. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil povinný, keď právnym titulom v tejto veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu, za
ktorý dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Tvrdí, že žalobca nebol poučený v zmysle ustanovenia § 120
ods. 4 O. s. p. a súd ho neoboznámil s tým, že mieni vo veci vyhlásiť rozhodnutie. Vytýka súdu, že

nevykonal dôkaz o vzniku škody, a to Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave. K nemajetkovej škode vytýkal súdu, že vôbec nevysvetlil, prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prielohov, keď
sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť nebol
žiadny objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu

vrátiť na opätovné prejednanie.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez

nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov

a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol, vzhľadom na presvedčivosť a
správnosť argumentácie obsiahnutej v odôvodnení rozsudku nepovažuje odvolací súd za potrebné
nad rámec dôvodov vyslovených prvostupňovým súdom uvádzať žiadne ďalšie argumenty. Súd prvého
stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne presvedčivo v odôvodnení rozsudku vysporiadal správnym základom a dôvodnosťou uplatneného nároku. Odvolací súd poukazuje na to, že v niektorých
dôvodochodvolaniaodvolateľvôbecnereagujenakonkrétnyrozsudok,vočiktorémusmeruje,vodvolaní
sú viaceré dôvody, ktoré sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádzajú a ani s danou vecou

nesúvisia (napr. návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nevyjadrenia sa žalovanej,
tvrdenie, že súd nemohol rozhodnúť bez pojednávania, ...).

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie
základnej podmienky pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.

1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 až 4, § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože v tejto konkrétnej veci
nedošlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, čo dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo a po
právnej stránke správne odôvodnil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.

K tvrdenému nesprávnemu postupu v konaní prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že dôvody
odvolania spochybňujúce procesný postup súdu neobstoja. Z obsahu spisu je preukázané, že žalovaná

sa k veci písomne vyjadrila. Je preukázané, že účastníci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní
(predvolanie obaja prevzali dňa 25. 09. 2014), žalovaná navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti a svoju
neprítomnosť ospravedlnila. Žalobca sa z neprítomnosti neospravedlnil, navrhol zrušiť pojednávanie a
konanie prerušiť. V napadnutom rozsudku prvostupňový súd dostatočne jasne vysvetlil, prečo nevyhovel
návrhu na prerušenie konania a návrhu na zrušenie pojednávania, pričom odvolací súd postup súdu v

tejto veci považuje za správny a zákonný, ktorý umožnil sudcovi prvostupňového súdu vec prejednať a
rozhodnúť aj v neprítomnosti žalobcu s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. Pokiaľ namieta
v odvolaní žalobca, že vo veci konal a aj rozhodol sudca, ktorý mal byť vylúčený z dôvodu, že nebol
nezaujatým v tejto veci, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je bezzákladná, zákonný sudca
v tejto veci Q.. W. R. nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, v tejto veci bola

vylúčená sudkyňa V.. V. H., ktorá konala v exekučnej veci sp. zn. 13Er/736/2004 ako zákonná sudkyňa.
O tomto rozhodol krajský súd, ako súd príslušný na rozhodnutie o námietke zaujatosti rozhodnutím č.
k. 24NcC/251/2012 - 9 zo dňa 11. 10. 2012. Týmto rozhodnutím krajského súdu je viazaný aj žalobca,
aj napriek jeho vnútornej výhrade.

Odvolací súd na základe uvedeného po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a poukazom na dôvody
a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224

ods. 1 O. s. p., keď žalovanej, ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si tieto nevyčíslila v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich
nežiadala priznať.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.