Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010071
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515010071.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému A. G., nar. XX.XX.XXXX v J., pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 6. decembra 2016 odvolanie obžalovaného A. G. proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.11.2015, sp. zn. 1T/24/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. G. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.11.2015, sp. zn. 1T/24/2015 bol
obžalovaný A. G. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/
Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 11.12.2013 v
čase približne o 19:40 hod. na parkovacej ploche pred bytovým domom č. XX na B. ulici v E. A. nad

K. sa pokúsil odcudziť tam odstavené riadne uzamknuté osobné motorové vozidlo zn. Škoda 105 L,
zelenej farby, EČV: SI-XXXBK, ktorého majiteľom je W. G., a to takým spôsobom, že rozbil sklenenú
výplň trojuholníkového okienka na dverách zo stany vodiča, následne cez takto rozbité okienko vnikol
rukou do vnútorného priestoru vozidla a z vnútornej strany dverí vozidlo otvoril, sadol si na sedadlo
vodiča a pomocou káblov na spínacej skrinke sa snažil uvedené vozidlo naštartovať a následne z miesta
odísť, na čo však bol na mieste prichytený hliadkou PZ, čím poškodenému W. G. spôsobil škodu na

poškodení vozidla vo výške najmenej 30 € a odcudzením uvedeného osobného motorového vozidla by
poškodenému W. G. spôsobil škodu vo výške najmenej 100 € a uvedeného konania sa dopustil napriek
tomu,žebolodsúdenýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduNovéMestonadVáhom,sp.zn.2T/140/2012
z dňa 28.9.2012, právoplatným dňa 16.10.2012 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods.
3 písm. b/ Tr.zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14
Tr.zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., ako i napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/136/2013 zo dňa 11.9.2013, právoplatným dňa 16.10.2013 odsúdený
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák.

Za tento prečin bol obžalovaný A. G. odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písmeno l/
Tr.zák., § 37 písmeno h/, m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.zák., § 42 ods. 1 Tr.zák. a § 41 ods. 1 Tr.zák.

na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne s tým, že podľa § 48 odsek
2 písmeno b/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. bol zároveň zrušený výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
OkresnéhosúduNovéMestonadVáhom,sp.zn.0T/10/2014zodňa31.1.2014,doručenýobžalovanému

dňa 31.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.1.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Tr.zák. (správne Tr.por. - pozn. predsedu senátu) bola obžalovanému uložená
povinnosť nahradiť poškodenému W. G., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom Z. K. č. XXX, škodu vo výške

30 € a podľa § 288 ods. 2 Tr.por. bol poškodený W. G. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný
na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote včas podaným odvolaním napadol obžalovaný A. G. pre nesprávnosť výrokov o treste odňatia

slobody a spôsobe jeho výkonu. V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na svoj postoj k trestnej
činnosti, keď spáchaný skutok úprimne oľutoval, priznal sa k jeho spáchaniu a skutku sa dopustil v tiesni
- bol nevyspatý. Dodal, že skutkom spôsobil len malú škodu a preto sa domáhal zníženia trestu k dolnej
hranici 6 mesiacov. Na verejnom zasadnutí krajského súdu prostredníctvom obhajcu i sám poukázal
na to, že okresný súd vo výroku o treste pochybil, pokiaľ mu ako poľahčujúcu okolnosť nepriznal aj
napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní ním spáchanej trestnej činnosti a

ak by mu súd prvého stupňa priznal aj označenú poľahčujúcu okolnosť, nastala by situácia, že pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností by bol zhodný a do úvahy potom prichádza uloženie trestu
v základne trestnej sadzbe s dolnou hranicou 6 mesiacov. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil v
napadnutom rozsudku výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a aby rozhodol vo veci
sám tak, že po priznaní ďalšej poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. n/ Tr.zák. mu

bude uložený trest blížiaci sa k dolnej hranici základnej trestnej sadzby, ktorá je 6 mesiacov.

Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného navrhol odvolanie
zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por., keď uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov, teda na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby je aj vzhľadom na relatívne bohatú

trestnú minulosť obžalovaného (vzhľadom na jeho vek) ešte zhovievavé. Obžalovaný v prípravnom
konaní odmietol vypovedať, na hlavné pojednávanie sa nedostavil a neurobil ani vyhlásenie o vine,
preto dokazovanie muselo byť vykonané v plnom rozsahu, teda obžalovaný dostatočným spôsobom
neprejavil, že jeho ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou je skutočne úprimná.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí súdu druhého stupňa navrhol s poukazom
na zákonný rozsudok okresného súdu aj v napadnutom výroku o treste, odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 14.

septembra 2016, na verejnom zasadnutí dňa 6. decembra 2016 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného A. G.
nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vychádzajúc zo správne zisteného
skutkovéhostavuaprávnejkvalifikáciekonania,tedavýrokovovine,ktorénebolinapadnutéodvolaníma
ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému A.

G., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Nepodmienečný
trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 36 písmeno
l/ Tr.zák., § 37 písmeno h/, m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. a § 42 ods. 1
Tr.zák. aj ako trest súhrnný (obžalovaný spáchal teraz prejednávaný trestný čin skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vydaný a obžalovanému doručený vyššie citovaný trestný rozkaz za iný jeho trestný

čin), zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, okresným súdom správne zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (okresný súd správne
nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., keď aj podľa názoru
krajského súdu pri objasňovaní trestného činu vychádzali orgány činné v trestnom konaní z viacerých
usvedčujúcich dôkazov, ktoré by pre uznanie viny obžalovaného postačovali aj bez jeho pomoci, keď

pritom k spáchaniu trestného činu sa pritom na hlavnom pojednávaní nepriznal, pretože sa na ňom
ani nezúčastnil a svoje priznanie právne relevantne prejavil až v odvolacom konaní), ako aj pomery
obžalovaného tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a tieto dôvody, keďže sú
správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Uložený trest odňatia slobody v takto stanovenejvýmere (na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby) je zároveň dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Okresný súd svoje závery v tomto smere v napadnutom
rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil a dôvodne pritom neakceptoval obhajobné návrhy

obžalovaného. Tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Rovnako vecne
správne a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj zaradenie obžalovaného na výkon
uloženého trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné
dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe
jeho výkonu, preto odvolacie námietky obžalovaného A. G. neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže aj výroky o náhrade škody sú v súlade s ustanoveniami § 287
ods. 1 Tr. por. (v písomnom vyhotovení rozsudku nesprávne uvedené ustanovenie § 287 ods. 1 Tr.zák.,
pritom nemalo vplyv inak na vecnú správnosť tohto výroku) a § 288 ods. 2 Tr. por., odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade
so zákonom, preto odvolanie obžalovaného A. G. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.