Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201324
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1716201324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5 , Bratislava , IČO: 35 724 803, právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: D. U., naposledy bytom B., t. č. na neznámom mieste
o zaplatenie 378 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 173,08 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 40,82 eur od 18.03.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 40,82 eur od 18.04.2013 do
zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 60,62 eur od 19.05.2013 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 40,82
eur od 19.06.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2016 žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 378
eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca uviedol, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol postúpením od postupcu

Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2014. Uviedol, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej na
základe Zmluvy o pripojení ( ďalej len " zmluva " ) služby v zmysle zákona o elektronických
komunikáciách.Predmetnouzmluvousažalovanýzaviazalriadneodoberaťposkytovanúslužbuplatiťza
ňu riadne a včas dohodnuté poplatky. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry: faktúru
č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.03.2013, znejúcu na sumu 40,82 eur, faktúru č.XXXXXXXXXX, splatnú
dňa 17.04.2013, znejúcu na sumu 40,82 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.05.2013, znejúcu
na sumu 60,62 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.06.2013, znejúcu na sumu 40,82 eur,

faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.07.2013, znejúcu na sumu 195,90 eur. Nezaplatením faktúry v
lehote jej splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle § 517 ods. 2 OSP do omeškania.
Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v zákonnej výške, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.
Žalobca si návrhom uplatnil i právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. Súd vo veci nenariadil ústne pojednávanie, vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 23.09.2016, na
ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis , vzhľadom k tomu, že v prejednávanej

veci ide o drobný spor, kde súd nie je povinný nariaďovať ústne pojednávania a môže rozhodnúť na
základe listinných dôkazov založených v súdnom spise.

4. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil :5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil právny predchodca žalobcu Slovak
Telekom , a.s. na žalobcu pohľadávku proti žalovanému.

6. Dňa 23.08.2010 uzavrel žalovaný Zmluvu o pripojení s právnym predchodcom žalobcu, na základe
ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytoval dohodnutú službu v zmysle zákona o elektronických
komunikáciách . K zmluve boli priložené i Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete. Za využívanie služieb dodávaných žalovanému ,

vystavil právny predchodca faktúry v celkovej hodnote 378,98 eur, kde faktúra č. XXXXXXXXXX je
zmluvná pokuta.

7. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

8. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti

9. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu

však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( §51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

10. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom Zmluvu o pripojení podľa §
43 a nasl. Z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom

zmluvy bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanej služby mobilnej telefónnej siete a poskytovať
účastníkovi program služby zvolený účastníkom a uvedený v tabuľke č. 1 Zmluvy a záväzok žalovanej
riadne a včas platiť cenu služby špecifikovanej v Zmluve a dodržiavať svoje povinnosti v súlade
so Zmluvou . Zmluva o pripojení bola uzavretá formou tlačiva vopred typizovaného , kde jednotlivé
ustanovenia o právach a povinnostiach záujemcu/spotrebiteľa, boli formulované výlučne dodávateľom

služby, bez možnosti spotrebiteľa akokoľvek ich pripomienkami meniť. Spotrebiteľ mal tak možnosť
zmluvu ako celok uzavrieť, alebo ju ako celok odmietnuť.

14. Podľa listinných dôkazov predložených v spore, žalovaný neuhradil riadne a včas faktúru č.
XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.03.2013, znejúcu na sumu 40,82 eur , faktúru č.XXXXXXXXXX,

splatnú dňa 17.04.2013, znejúcu na sumu 40,82 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.05.2013,
znejúcu na sumu 60,62 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.06.2013, znejúcu na sumu 40,82
eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.07.2013, znejúcu na sumu 195,90 eur.

15. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej

viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

16. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( §
53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbepodmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných
podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,

pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať,resp.pochopiťichobsah.Idetedaozákonnýzákazpoužívanianeprijateľnýchpodmienok,ktoré
vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné
zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

17. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné

prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.".

18.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:

"Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného

poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

19. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod

25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

20. Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv
EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z
nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich

ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych
záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

21. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Ustanovenie § 54 ods.1 Obč. zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak
dispozitívnych noriem uvedených v Obč. zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich
odklon v neprospech spotrebiteľa.

22. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť
zmluvných strán. Tento jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva.
Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana, poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu,
je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením.
Preto bol dlho pripisovaný všetkým zásahom do zmluvnej autonómie verejnoprávny charakter a

pokiaľ jeho rozsah bol značný, bola právna oblasť, kde k nim dochádzalo, chápaná ako samostatné
právne odvetvie stojace medzi právom súkromným a verejným (právo pracovné, právo hospodárske
apod.). Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských
vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranucharakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode
spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod
určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej

pomoci a pod. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-
spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

23. Súd mal preto za nedôvodnú tú časť návrhu , ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 195,90eur-
zmluvná pokuta , ktorá predstavuje ničím neodôvodnené znevýhodnenie spotrebiteľa. Nie je žiaden

legitímny dôvod na to, aby spoločnosť- dodávateľ , " inkasovala " od spotrebiteľa ničím neodôvodnenú
sumu , ktorá je na úkor a ťarchu spotrebiteľa a nie je za ňu poskytnuté žiadne protiplnenie. Zmluvná
pokuta je nie je dojednaná, ale nanútená spotrebiteľovi v paušálnej výške , pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti , bez ohľadu na charakter porušenia zmluvných podmienok a z akého dôvodu. Pre
neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi nepriznal
a žalobu zamietol .

24. Žalobca nebol v konaní v celom rozsahu úspešný, jeho úspech je iba čiastočný. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné

odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa§358Civilnéhosporovéhoporiadku,odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.