Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/874/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209557
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314209557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.MartinaHoličavsporežalobkyne:CDConsultings.r.o.,Politickýchvězňů
1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: E. B., nar. X. Z. XXXX, bytom R. XXX, o
112,13 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 2.
septembra 2015 č. k. 5C/177/2014-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v
tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti o zamietnutí zmenkovej sumy,
zmenkového úroku, 6%-ného ročného úroku, zmenkovej odmeny a v časti náhrady trov konania p o
t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zaplatenie zmenkovej sumy
112,13 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne: zo sumy 794,13 eur od 1.6.2010 do 20.9.2010,

t. j. 222,36 eur; zo sumy 712,13 eur od 21.9.2010 do 14.10.2010, t. j. 42,73 eur; zo sumy 612,13 eur
od 15.10.2010 do 14.11.2010, t. j. 47,44 eur; zo sumy 512,13 eur od 15.11.2010 do 13.12.2010, t. j.
37,13 eur; zo sumy 412,13 eur od 14.12.2010 do 16.1.2011, t. j. 35,03 eur; zo sumy 312,13 eur od
17.1.2011 do 14.2.2011, t. j. 22,63 eur; zo sumy 212,13 eur od 15.2.2011 do 13.3.2011, t. j. 14,32
eur; zo sumy 112,13 eur od 14.3.2011 do zaplatenia, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy: 794,13
eur od 6.9.2010 do 20.9.2010, t. j. 2,09 eur; zo sumy 712,13 eur od 21.9.2010 do 14.10.2010, t. j.
2,81 eur; zo sumy 612,13 eur od 15.10.2010 do 14.11.2010, t. j. 3,12 eur; zo sumy 512,13 eur od

15.11.2010 do 13.12.2010, t. j. 2,44 eur; zo sumy 412,13 eur od 14.12.2010 do 16.1.2011, t. j. 2,30
eur; zo sumy 312,13 eur od 17.1.2011 do 14.2.2011, t. j. 1,49 eur; zo sumy 212,13 eur od 15.2.2011
do 13.3.2011, t. j. v sume 0,94 eur; zo sumy 112,13 eur od 14.3.2011 do zaplatenia, ako i zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 2,65 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 4 ods.
1, 2, 3, 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3, § 39, § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení

neskorších predpisov), § 11 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový
a šekový v znení neskorších predpisov, § 115a O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), čl. 5 ods. 2, čl. 19 Nariadenie (Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciachs nízkou hodnotou sporu). Vecne zdôvodnil poukazom na postup právnej predchodkyne žalobkyne
(POHOTOVOSŤ, s. r. o.), ktorá uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej
návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak exekučný súd exekúciu nepovolil pre neprijateľné zmluvné

podmienky zmluvy o úvere, uzavretej so žalovaným. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. indosovala
zmenku (podpísanú pri dojednaní predmetného úveru) na žalobkyňu, ktorá v danom súdnom konaní
uplatňuje obdobné plnenia (ako indosátor zo zmenky), podľa Nariadenia (Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).
Dobromyseľnosť žalobkyne je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré

je číslom príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní veľkého množstva zmeniek, uvedeným spôsobom
označených, ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) musel poskytnúť určité údaje o platení,
možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to,
že nebudú mať vplyv na jeho zmenkové práva. Možno preto tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na
škodu dlžníka. Pri spotrebiteľských zmluvách platí zákaz zmluvných dojednaní, spôsobujúcich značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné

zmluvné podmienky (ktoré sú považované zo zákona za neplatné). Z ustanovenia § 17 zákona č.
191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov nevyplýva zákaz skúmania
kauzálnych námietok ex offo, preto ustanovenie pripúšťa i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie
neobsahuje žiadne ustanovenie zakazujúce alebo znemožňujúce skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia uvádza, že súd v prípade pasivity žalovaného len

vydá rozsudok, nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Nič nebránilo, aby súd ex offo skúmal, či základom
zmenky je spotrebiteľská zmluva a či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný pri uzatváraní
predmetnej Zmluvy o úvere zo 7. októbra 2009 nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa
a právna predchodkyňa žalobkyne (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) pri uzatváraní úverovej zmluvy konala v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, preto spĺňala definíciu dodávateľa. Predmetná zmluva o

úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov sa zakazovalo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma

v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úver) vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade bola vystavená
zmenka ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa z úverovej zmluvy a vystavená
bola na sumu 794,13 eur. Keďže výška úveru bola 500 eur, aj za predpokladu, že by žalovaný nesplatil

ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške 150 eur,
teda 30% istiny poskytnutého úveru a maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského
úveru a príslušenstva mohla byť v maximálnej výške 650 eur. V danom prípade zmenková suma v čase
vyplneniabola794,13eurapresahovalamaximálnuzmenkovúsumuupravenúdotknutýmustanovením.
Zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonom. Právna predchodkyňa žalobkyne konala v rozpore s

dobrými mravmi a preto je zmenka neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bola vystavená zmenka, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 4
písm. i/, j/, k/, g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho
sa úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov (žalovanému

vznikla povinnosť vrátiť len istinu úveru). Zmenka uvedenú skutočnosť nezohľadňuje, naopak umožňuje
vymáhať zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Plnenie v uvedenej výške
súd prvej inštancie kvalifikoval ako rozporné s dobrými mravmi, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku súd prvej inštancie označil aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky,
keďže nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia
uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné
podľa § 53 ods. 5 O. z.. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, neplatná je samotná
zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky
sp. zn. 4Obo 161/2007. Z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimeraného vysokého poplatku za

spracovanie a vedenie úveru (v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a
zásadám poctivého obchodného styku), nemohlo žalobkyni vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky.
Skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne postupovala v rozpore so zásadami spotrebiteľského
práva preukazoval aj list Európskej komisie z 25. apríla 2013 č. 2012/4165 adresovaný Slovenskejrepublike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej únie, s uvedením praktík
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky založené na
nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie sa riadnej

justičnej kontrole. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 14 Všeobecných podmienok, obsahujúci dohodu o
vyplnení zmenky, podľa ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek
vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a
ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu

4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite. Ručiteľ z takto vystavených zmeniek je zaviazaný
ako zmenkový ručiteľ. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Z pripojeného spisového materiálu
Okresného súdu Galanta sp. zn. 12Er/1442/2012 vyplývalo, že žalovaný bol zaviazaný rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05063/11 zo 4. júla 2011 na zaplatenie sumy 548,86 eur spolu
so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 112,13 od 15. marca 2011 do zaplatenia, úrok vo výške

6%ročnezosumy122,13eurod15.marca2011dozaplatenia.Dňa7.októbra2009bolauzavretámedzi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o
úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 eur, ktorý mal žalovaný splácať
v 12 mesačných splátkach vo výške 82 eur, pričom šlo o formulárovú zmluvu, obsahujúcu predtlačený
text, do ktorej boli dopísané iba údaje týkajúce sa označenia dlžníka a suma, ktorú mal obdržať a splatiť.

Zmluva obsahovala aj súhlas so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzali na
zadnej strane zmluvy. Uznesením Okresného súdu Galanta z 9. októbra 2012 č. k. 12Er/1442/2012-12
bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu
neplatne dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola odopretá ochrana spotrebiteľa. Súd prvej
inštancie poukázal aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu s

administratívou s tým spojenou vo výške 64,53%, ale i neprimerane vysoký úrok 32,27%. Celá zmluva
sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými
mravmi nie je len obsah zmluvy, ale i samotný jej účel (získať na úkor slabšej strany spotrebiteľa
neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť, v dôsledku čoho nemohla byť splatná ani vystavená zmenka. Rozhodnutie o náhrade trov

konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky
súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle
ktorého žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý si však neuplatnil a zo spisu vznik
trov žalovanému nevyplýval.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu v
celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, ktorými jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom, ako i nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru žalobkyne má konanie
aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a pretože žalovaná nedoručila súdu žiadnu

žalobnú odpoveď (podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vydať
rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým a
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej
neboli námietky, preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. síce umožňuje v sporovom konaní

vykonať aj iné než účastníkmi konania navrhnuté dôkazy, avšak tento postup je možné aplikovať len
výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie
dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť, čo nebol daný prípad). Svoj postup pri
dokazovaní súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v danej veci
bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v

listine ako takej samo právo žalobkyne. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala údajne nesporné
skutočnosti, týkajúce sa uzavretia zmluvy o úvere a označenia zmenky ako zabezpečovacej zmenky,
ktoré abstrahoval súd prvej inštancie z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Účastníci konania sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, nie je

možné ju spájať, podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobkyňa zdôraznila,
že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Žalovaná vo všeobecnosti nie je
oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Nemôže tak činiť ani súd (žalobkyňa
poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“). Len za určitýchokolností je prípustné uplatňovanie tzv. kauzálnych námietok, musia byť však vznesené zo strany
žalovanej,ktoránesiedôkaznébremenonapreukázaniesvojichtvrdení.Súdprvejinštancieprihliadolna
skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporom konaní, vedenom

podľa Nariadenia, vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné.
Žalobkyni nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Zmenkový záväzok je pritom celkom
samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku (rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa namietala neplatnosť dohody o vyplňovacom práve blankozmenky,
ktorá by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov.
Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnejvýškevčasejejvyplnenia.Zákonodarcapripúšťalajto,žezmenkybudúvyplňovanédodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenia

zo strany veriteľa. Prejudiciálna otázka položená Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. C 328/14 nie
je pre vec významná, mala hypotetický charakter, bola vykonštruovaná a primárne nie je použiteľná
vo veci samej. Nebol taktiež daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd
pristúpi len v prípade, že nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo ak o to požiada niektorý
z účastníkov. Návrh nie je možné posudzovať ako zjavne neopodstatnený, ako ani neprípustný, ktoré

kategórie sa hodnotia výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho. Žalobkyňa jasne, úplne
a zrozumiteľne v tlačive A uplatnila práva zo zmenky. Nebolo preukázané, že nový majiteľ zmenky
konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahužalobkynianizozáväzkovo-právnehovzťahu,kuktorémusazmenkaviazala,niejemožnévýklad
súdu prvej inštancie akceptovať. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu

abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Na
podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm 10/2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm 3/2014.

3. Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania podaním z 21. decembra 2015 (doručeným súdu prvej
inštancie 22. decembra 2015) vzala návrh späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v
tejto časti navrhla konanie zastaviť.

4. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc

tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň
komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08,

Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna
kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.8. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V

prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc
vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo

návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

9. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej

zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).

10. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že
pôvodný veriteľ Pohotovosť, s. r. o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia

z neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom
súde, ktorý jeho návrhom vyhovel ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu,
ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je možné

nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené zmenky
majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej
zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko, s. r. o.
zastupovala žalobkyňu a Pohotovosť, s. r. o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne úsilie,
aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to aby zmluvu

predložila.

11. Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015
Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného

nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

12. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkové nástupcu, ktorý

vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

13. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva
použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného ako dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy.

14. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej
formalistickéhoprístupu,odvodzujúcehonárokvýlučnezpovahyinštitútuuvedenéhovnávrhu(zmenky),
pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.

15. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa

menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľomzo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky

pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).

16. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

17. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto
skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah

je bez právneho významu.

18. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých

okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

19. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,

pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo
strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia
zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu (čo žalobkyňa jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc
vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení

Nariadenia).

20. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky

a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 222/07).

21. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné aj z
dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a

obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu
spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

22. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich
používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať

celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok.23. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe
predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu

neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho
vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom
priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa
v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).

24. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna 2016), je
potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach
s ochranou slabšej strany (vrátene spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať tvrdenia a
predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej kontroly

v spotrebiteľských veciach, však bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie
dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a
preto v zmysle zásady rovnosti strán v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať
jej možné peňažné nároky v konaní.

25. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na správnom právnom názore,
podľaktoréhojepotrebnépovažovaťdohoduovyplňovacomprávezmenkynazabezpečeniepeňažného
záväzku dlžníka (obsiahnutú v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť
zmluvy o úvere), kvalifikujúc dojednanie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne
dojednania a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné zmluvné podmienky sú zo zákona považované
za neplatné (§ 53 ods. 3 O. z.). Neplatnosť dohody o vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú
zmenku.

26. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov

je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou
jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

27. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou

aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

28. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovanej)

nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej
forme textu, ako tomu bolo v danom prípade všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich v
bode 14 dohodu o vyplnení zmeniek). Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe,
učinil, spreneveril sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné priznať právnu ochranu, pre
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

29. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situáciaho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

30. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom
na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne

a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).

31. Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení
peňažného záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou.
Princíp optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie
nerovného postavenia dlžníka (žalovanej ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné
dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť),

rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade
platnosti dohody o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovanej, by
od žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej
podmienky (vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za
nekalú obchodnú praktiku). Žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy

pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie spoliehajúc sa,
že práve na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré
boli v skoršom období odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu
plnenia zo zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho
vzťahu.

32. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací

súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie (obmedzujúce sa na argumentáciu vo vzťahu k platnej zmenke,
bez prihliadania na normy spotrebiteľského práva).

34. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr

ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

35. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po doručení písomného vyhotovenia
rozsudku, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie
už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred
právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňa
privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby.

Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 CSP bol by nesúhlas žalovanej
z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre
rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení uznesenia súdu
prvej inštancie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a zastavení konania v uvedenej časti.
Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje

právo využila a privodila rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania.36. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania, v ktorom
úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslila a tieto nevyplývali ani
zo spisu, preto nepriznanie náhrady trov konania žalovanej bolo dôvodné.

37. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods.
1 CSP jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná má preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

38. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.